Kolégium Eurojustu dňa 13. októbra 2020 v pomere hlasov 24 z 26 opätovne zvolilo za prezidenta Eurojustu JUDr. Ladislava Hamrana.
JUDr. Ladislav Hamran prokurátor Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky je prvým slovenským prokurátorom, ktorý bol zvolený do vedenia medzinárodnej či európskej inštitúcie. Od roku 2007 pôsobí ako národný člen Slovenskej republiky v Eurojuste, štyri roky zastával pozíciu viceprezidenta Eurojustu a v roku 2017 ho členské štáty zvolili za prezidenta Agentúry Európskej únie pre justičnú spoluprácu v trestných veciach - Eurojust so sídlom v Haagu.
Pri príležitosti jeho znovuzvolenia nám JUDr. Ladislav Hamran odpovedal na pár otázok:
Pán prezident, aké boli Vaše prvé pocity, po tom ako Vám Kolégium Eurojustu prejavilo opakovane svoju dôveru?
Zastávať funkciu prezidenta organizácie, ktorá je jedinou svojho druhu na svete je pre mňa veľká česť. Keďže voľby prezidenta sú tajné a právo voliť majú len členovia Kolégia, moje znovuzvolenie považujem za najvyššie ocenenie mojej doterajšej práce. Kvôli pandémii sa voľby po prvýkrát v našej inštitucionálnej histórii uskutočnili elektronicky na diaľku, čo bola pre mňa ako veľkého stúpenca digitalizácie tá povestná čerešnička na torte.
Organizovaná kriminalita a terorizmus výrazne presahuje národný rámec. Čo za tých 13 rokov Vášho pôsobenia na medzinárodnej, európskej pracovnej scéne považujete za najväčší úspech a ako po tých rokoch hodnotíte posun a opodstatnenie Eurojustu?
Posledné roky boli pre nás skutočne bohaté na úspechy. Osobne sa teším z toho, že počet prípadov nám medziročne narastá v priemere o 17 percent. To svedčí o narastajúcej dôveru sudcov, prokurátorov, vyšetrovateľov a policajtov voči Eurojustu.
V roku 2019 sme podporovali viac ako 8000 trestných vecí, z čoho bolo 1200 európskych zatýkacích rozkazov, 2100 európskych vyšetrovacích príkazov či 270 spoločných vyšetrovacích tímov.
Štátom sa vlani podarilo aj vďaka našej podpore zaistiť takmer 2 miliardy Euro a drogy, ktoré by mali na čiernom trhu hodnotu takmer 2,7 miliardy Euro.
Naša podpora národným orgánom však siaha oveľa ďalej. Svoje služby a pomoc sa snažíme neustále zlepšovať. V Eurojuste veríme, že moderné technológie a digitalizácia sú potrebné aj v justičnej spolupráci.
Za obrovský úspech považujem, že našu víziu o digitálnej trestnej justícii v decembri 2018 podporili ministri spravodlivosti EU a dnes sa projekt iniciovaný Eurojustom stáva prioritou Európskej komisie s predpokladanými investíciami do Eurojustu a národných justičných orgánov v objeme viac ako 200 miliónov Euro.
V čom vidíte možnosti zlepšenia justičnej spolupráce v trestných veciach, resp. aké najdôležitejšie ciele si dávate na nasledujúce štyri roky vo Vašej funkcii?
Osobne si myslím, že v uplynulých rokoch sa prijalo množstvo legislatívnych predpisov pokrývajúcich rôzne aspekty justičnej spolupráce. Povedzme si úprimne, že ich bolo až tak veľa, že mnohé štáty majú ešte aj dnes ťažkosti s ich implementáciou a zavedením do praxe. Preto by sme sa mali v nasledujúcom období venovať ich konsolidácii a pozrieť sa na to, čo sa v praxi neujalo, prípadne čo by bolo potrebné vylepšiť.
Osobne verím, že v nasledujúcom období je potrebné investovať do infraštruktúry. Európska únia by mala vybudovať zabezpečené komunikačné kanály medzi justičnými orgánmi a európskymi agentúram pre výmenu citlivých informácií, justičných rozhodnutí a elektronických dôkazov.
Mojou prioritou na nasledujúce 4 roky sú modernizácia Eurojustu predovšetkým v oblasti digitalizácie, budovanie partnerstiev s tretími štátmi, európskymi inštitúciami, agentúrami a medzinárodnými organizáciami a napokon zvýšená efektivita pri poskytovaní našich služieb pre členské štáty.
Funkcia prezidenta, v podstate akejkoľvek ustanovizne so sebou prináša príjemné aj menej príjemné povinnosti, aktivity, stretnutia. Vychádzajúc z Vašej pozície, ktoré z nich ste si obľúbili a ktoré vyslovene „nemusíte“?
Mám veľmi rád svoju prácu. Vďaka svojej pozícii sa stretávam s ministrami, veľvyslancami, generálnymi prokurátormi, či bežnými prokurátormi, sudcami a policajtmi z celého sveta. Naše diskusie o rôznych právnych systémoch, tradíciách či prístupoch v boji s kriminalitou sú veľmi obohacujúce.
Už menej vyhľadávam rôzne konferencie. Jednak je to preto, že milujem svoju rodinu a nerád som bez mojich najbližších a jednak sa snažím využívať svoj čas efektívne. Vnútorne mám problém s tým, že kvôli 20 minútovému vystúpeniu musím neraz precestovať dva dni. Preto som v pozvaniach na konferencie veľmi selektívny a absolútne odmietam tzv. kongresovú turistiku.
Nedávno ste sa podieľali na príprave koordinačného stretnutia v Bruseli nášho a belgického vedenia prokuratúry k „prípadu Chovanec.“ Nejdem sa teraz pýtať na prebiehajúce trestné konanie v tomto prípade, zaujíma ma skôr v čom vidíte opodstatnenosť koordinačných stretnutí, resp. spoločných vyšetrovacích tímov v tomto alebo v podobných prípadoch s medzinárodným prvkom?
Koordinačné stretnutia sú formou dialógu medzi justičnými orgánmi. A tak ako je dialóg najlepším prostriedkom na riešenie rôznych problémov, ťažkostí či konfliktov, tak sú koordinačné stretnutia najlepším výberom v multilaterálnych, zložitých alebo citlivých dvojstranných veciach. Dnes si ani neviem predstaviť, že by sa tieto veci riešili iba formálne, byrokraticky, od stola.
Podľa mňa je vždy lepšie sa stretnúť a veci si vysvetliť. Veď naše systémy sú tak rozdielne. Čo je samozrejmé pre nás, môže byť úplne nejasné pre našich partnerov. Preto vždy namiesto siahodlhého vypisovania odporúčam sa stretnúť. Dnes Eurojust vie tieto stretnutia zorganizovať zo dňa na deň aj formou zabezpečenej videokonferencie, a to spolu s tlmočením a preplatením nákladov.
To isté platí aj o spoločných vyšetrovacích tímoch. Je to podľa môjho názoru najlepší právny nástroj na komplexnú cezhraničnú trestnú činnosť. Pamätám si, aké boli ťažké začiatky a počiatočná nevôľa pri jeho používaní. Pred 15 rokmi by ste vedeli spočítať všetky spoločné vyšetrovacie tímy v EÚ na prstoch jednej ruky. Dnes ich len cez Eurojust pôsobí vyše 270.
Keďže toto je rozhovor pre Prokurátorské fórum, nedá mi nespomenúť dve hodnotné štúdie a komparácie, ktoré ste pre Prokurátorské fórum pripravili a ktoré boli vnímané našimi členmi ako veľmi podnetné. Komparácia stavovských združení prokurátorov vo vybraných štátoch a rovnako analýza o Rade prokuratúry ako obdobe Súdnej rady. Prečo práve tieto témy a ktoré fakty po uvedených analýzach Vás vyslovene prekvapili, boli zaujímavé a inšpirujúce pre slovenské podmienky?
Tieto témy som si nevybral ja, požiadali ma o ne moji kolegovia z generálnej prokuratúry. V podstate ma na nich nič veľké neprekvapilo. V prípade tzv. prokurátorských rád sa mi aj tu potvrdilo, že nie všetko čo funguje v jednom právnom a kultúrnom prostredí bude automaticky úspešné aj v inom štáte.
Napríklad kým prokurátorské rady majú pomerne dlhú tradíciu v Taliansku či Francúzsku, na západnom Balkáne ich zavedenie naráža na značné problémy. Hoci takéto rady v tomto regióne nemajú žiadnu tradíciu, na ich zavedení trvá Európska únia v rámci predvstupových rokovaní ako prostriedku transparentnosti a verejnej kontroly prokuratúry. Možno bude trvať roky, kým sa tento inštitút v tomto regióne plne udomácni.
V súčasnosti sa rovnako veľa hovorí o reforme slovenskej prokuratúry, Vy ako prezident Eurojustu spolupracujete s národnými členmi všetkých členských krajín a tak možno viac vnímate a máte možnosť komparácie fungovania prokuratúr a štátnych zastupiteľstiev členských krajín. Je nejaký prvok tak výrazne iný, lepší, že by ste ho vedeli hneď odporučiť do nášho systému prokuratúry?
Nepochybne, vždy je čo vylepšovať a týka sa to aj prokuratúry. Osobne sa však domnievam, že právna úprava prokuratúry či prokurátorov dnes nie je najväčším problémom prokuratúry.
Tým sme, paradoxne, my - samotní prokurátori. Veď keby sa každý prokurátor len držal prokurátorského sľubu a postupoval nestranne, spravodlivo a chránil dôstojnosť funkcie prokurátora, dnes by sme tu nemali mnohé problémy, nemuseli hľadať nové mechanizmy kontroly či iný model prokuratúry.
Zároveň my – prokurátori vytvárame obraz prokuratúry vo verejnosti a ako hovorí môj grécky kolega, je vždy lepšie stratiť oko, ako dôveru.
V zahraničí pôsobím už 13 rokov a pochopil som, aké dôležité miesto v každej organizácii zohráva inštitucionálna kultúra, teda hodnoty, ktoré v inštitúcii prevládajú. Rád by som videl prokuratúru ako inštitúciu, kde panuje kolegialita, súdržnosť a tímová spolupráca.
Prokuratúra by mala byť miestom, kde sa rešpekt nevynucuje silou a postavením v hierarchii, ale získava sa profesionalitou, kvalitou a presvedčivosťou rozhodnutí.
Napokon, rád by som videl prokuratúru, kde sa ľudia za kvalitne odvedenú prácu a celoživotné zásluhy oceňujú vyznamenaniami.
Ako nás ako prokurátorov posudzujú v zahraničí?
Jednotlivé štáty nás posudzujú prevažne podľa rýchlosti a kvality spolupráce v trestných veciach. Bez akejkoľvek skromnosti môžem prehlásiť, že v tomto smere patríme medzi špičku v EÚ.
Slovenskí prokurátori sú pri vybavovaní tzv. cudziny veľmi promptní, ústretoví a profesionálni. Ako hovorí jeden môj kolega, zázraky sa tu robia na počkanie a nemožné veci trvajú o trochu dlhšie.
Aj touto cestou ďakujem všetkým, ktorí sa na vytvorení tohto pozitívneho obrazu slovenskej prokuratúry v zahraničí podieľali či podieľajú.
A na záver ešte jedna praktická otázka k Vášmu náročného pracovnému programu. Mohli by ste nám priblížiť jeden pracovný deň prezidenta Eurojustu a národného člena Slovenskej republiky v Eurojuste?
Pred pandémiou či počas? (smiech)
Môj pracovný program je rôznorodý. Z titulu funkcie pripravujem a vediem zasadnutia Kolégia, Výkonnej rady a Rady pre informačné a komunikačné technológie. Táto oblasť je spojená s mnohými organizačnými, manažérskymi a administratívnymi povinnosťami a tvorí asi 50% môjho nápadu ako prezidenta. Zároveň plním rôzne reprezentačné povinnosti, čo znamená, že prijímam návštevy, otváram konferencie, zúčastňujem sa rôznych rokovaní na úrovni ministrov, nadväzujem spoluprácu s tretími štátmi či presadzujem naše záujmy v Rade ministrov EÚ, Európskom parlamente či Komisii.
Napríklad v roku 2019 som prijal 80 návštev na úrovni ministrov, veľvyslancov či generálnych prokurátorov a absolvoval som ďalších 150 stretnutí, rokovaní či vystúpení v Bruseli, členských či tretích štátoch. Počas pandémie sa mi výrazne zredukovali prijatia zahraničných delegácií, ale z celkovej práce mi neubudlo. Rýchlo sme sa adaptovali a presunuli do virtuálneho priestoru. Dnes celý Eurojust funguje na elektronických spisoch, zabezpečenej virtuálnej sieti či videokonferenciách. V pracovnom nasadení teda v ničom nezaostávame ani v období pandémie.
Ako vidíte, veľa času mi nezostáva na prácu na prípadoch. Tú vykonáva môj zástupca Dr. Michal Bačo a vyslaný národný expert, v tomto čase Dr. Petra Vodová. Bez nich by som si moje fungovanie na pozícii prezidenta Eurojustu ani nevedel predstaviť. Preto im patrí moja vďaka, rovnako ako aj vedeniu prokuratúry za dlhoročnú podporu.
Za rozhovor, za reprezentovanie slovenskej prokuratúry v zahraničí a v neposlednom rade za Váš osobný vklad pri publikovaní odborných tém pre Prokurátorské fórum, veľmi pekne ďakujeme a prajeme veľa úspechov!
Ďakujem veľmi pekne za priestor a všetkým prajem pevné zdravie!
