corporate_logo
logologo_small
Prokurátorské fórum

Ukladanie pokynov štátnym zástupcom v Česku, Nemecku a Rakúsku

streda, 24.11.2021|Posledná aktualizácia 25.11.2021 04:34
Autor: JUDr. Peter Sepeši, JUDr. Martina Krížovská PhD.

A. ČESKÁ REPUBLIKA (ČR):

Ukladanie pokynov štátnym zástupcom v konkrétnej veci je upravené v rámci inštitútu „dohľadu“ (§ 12c až 12e zákona č. 283/1993 Z.z. o štátnom zastupiteľstve).

Právna úprava ČR osobitne neupravuje, a teda ani nezakazuje ukladanie tzv. negatívnych pokynov v konkrétnej trestnej veci podriadeným štátnym zástupcom. Podmienky pre ukladanie pokynov sú však zákonom limitované (viď. najmä bod 3).

Zákonné podmienky pre uloženie pokynu štátnemu zástupcovi v konkrétnej veci sú:

  1. PÍSOMNÁ FORMA POKYNU
  2. NESMIE BYŤ V ROZPORE SO ZÁKONOM (sú ustanovené podmienky odmietnutia)
    Odmietnutie pokynu podriadeným štátnym zástupcom musí byť bezodkladné a písomne odôvodnené, pričom
  • ak najbližšie nadriadené štátne zastupiteľstvo na pokyne trvá a neuplatní iný postup, odníme vec a vybaví ju samo.
  • ak vedúci štátni zástupca na svojom pokyne trvá, odníme vec a vybaví ju sám; ak pokyn vydal iný nim poverený štátny zástupca, vedúci štátny zástupca môže jeho pokyn zrušiť, inak vybaví vec poverený štátny zástupca, ktorý pokyn vydal.
  1. VZŤAH USTANOVENEJ NADRIADENOSTI (zákon ustanovuje, ktorý nadriadený úrad ŠZ, resp. nadriadený štátny zástupca môže uložiť pokyn v konkrétnej veci)
    V hierarchickej štruktúre štátnych zastupiteľstiev je pokyn štátnemu zástupcovi v konkrétnej veci oprávnený uložiť výlučne:
  2. najbližšie nadriadené štátne zastupiteľstvo toho ŠZ, na ktorom vykonáva dozor (pôsobnosť) v konkrétnej veci podriadený štátny zástupca alebo (§ 12d)
  3. vedúci štátny zástupca (alebo iný štátny zástupca poverený vedúcim štátnym zástupcom) toho ŠZ, na ktorom vykonáva dozor (pôsobnosť) v konkrétnej veci podriadený štátny zástupca. (§ 12e)

Hierarchia štátnych zastupiteľstiev a vedúcich štátnych zástupcov (§ 11a)
Najvyšší štátny zástupca je nadriadený vrchným štátnym zástupcom.
Vrchný štátny zástupca je nadriadený krajským štátnym zástupcom v obvode VŠZ.
Krajský štátny zástupca je nadriadený okresným štátnym zástupcom v obvode KŠZ.
Vedúci štátny zástupca je nadriadený štátnym zástupcom pôsobiacim na ŠZ, v čele ktorého stojí. (vedúcich ŠZ a ich námestníkov menuje/odvoláva minister spravodlivosti)

Na základe uvedeného najvyšší štátny zástupca je oprávnený vydávať:

  • pokyny všeobecnej povahy (§ 12 ods. 1) k zjednoteniu a usmerneniu postupov štátnych zástupcov záväzné pre štátnych zástupcov a zamestnancov ŠZ.
  • pokyny v konkrétnych veciach iba v rámci vykonávania dohľadu nad vecami, v ktorých vykonáva dozor najbližšie nižšie štátne zastupiteľstvo, t.j. vrchné štátne zastupiteľstvo.

B. SPOLKOVÁ REPUBLIKA NEMECKO (SRN):

Štátni zástupcovia sú v SRN viazaní pokynmi nadriadených štátnych zástupcov, pokynmi krajinskej justičnej správy ako aj pokynmi ministra spravodlivosti. Zákon nerozlišuje či ide o pokyn pozitívny alebo negatívny. Právna úprava je takmer identická s rakúskou právnou úpravou (nižšie).

Základnú úpravu pre ukladanie pokynov štátnym zástupcom v konkrétnej veci ustanovuje Ústavný zákon o súdoch z 9.5.1975 (Gerichtsverfassungsgesetz - GVG)

§ 146
Štátni zástupcovia sú viazaní pokynmi nadriadeného štátneho zástupcu.

§ 147
Právo na dozor a riadenie prislúcha:

  1. ministrovi spravodlivosti a ochrany spotrebiteľov vo vzťahu k spolkovým štátnym zástupcom a generálnemu spolkovému štátnemu zástupcovi,
  2. krajinskej justičnej správe vo vzťahu ku krajinským štátnym zástupcom a
  3. vedúcemu štátnemu zástupcovi vo vzťahu k štátnym zástupcom.

Poznámka:
V súčasnosti sa z dôvodu rozsudku veľkej komory Súdneho dvora EÚ vo veci 
C-508/18 z 27.5.2019 vedie v SRN diskusia o reforme justičného systému z dôvodu nedostatočnej nezávislosti štátnych zástupcov pri vydávaní európskych zatýkacích rozkazov. SD EÚ konštatoval, že štátne zastupiteľstvo v SRN nie je dostatočne nezávislé a to z dôvodu oprávnenia ministra spravodlivosti vydávať pokyny v konkrétnej veci. Nemecká ministerka spravodlivosti sa snaží o zrušenie tohto oprávnenia, ale iba v obmedzenom rozsahu výlučne vo vzťahu k európskemu právu.

Taktiež dávame do pozornosti prípad bývalého spolkového generálneho štátneho zástupcu Dr. Harald Range , ktorý v dôsledku ústneho pokynu ministra spravodlivosti (Heiko Maas) na zastavenie vyšetrovania vo veci netzpolitik.org radšej sám odstúpil ako by mal porušiť zákon. (Začaté trestné stíhanie muselo byť na pokyn ministra spravodlivosti zastavené, vyšetrovanie muselo byť okamžite ukončené.).

C. RAKÚSKA REPUBLIKA:

Základnú právnu úpravu pre ukladanie pokynov štátnym zástupcom obsahuje Spolkový zákon o štátnom zastupiteľstve z 5.3.1986 (Staatsanwaltschaftsgesetz - StAG)

Štátne zastupiteľstvo (ŠZ) vedie vyšetrovanie a rozhoduje o jeho pokračovaní alebo o ukončení. Proti prejavenej vôli štátneho zastupiteľstva nemôže byť trestné konanie ani zahájené ani v ňom nemôže byť pokračované (§ 101 rakúskeho Tr.por.).

Štátny zástupca je výlučným pánom prípravného konania a on jediný rozhodne o tom, či v konkrétnej veci bude podaná žaloba alebo nie. Štátny zástupca je oprávnený vydať pokyn na zastavenie trestného stíhania v každej jednotlivej veci, teda je oprávnený vydať aj negatívny pokyn. Zákon výslovne nerozlišuje medzi negatívnym a pozitívnym pokynom, hovorí iba o pokyne. Pokyn na vybavenie konkrétnej veci môže vydať aj minister spravodlivosti.

Problematika pokynov je upravená v § 29 až § 31 StAG a rozlišuje medzi pokynmi vnútornými a vonkajšími.

Vonkajšie pokyny vydáva minister spravodlivosti priamo vrchným štátnym zastupiteľstvám. Minister spravodlivosti môže vydať pokyn na zastavenie trestného stíhania v konkrétnej veci, avšak tento pokyn musí neskôr po ukončení vyšetrovania náležite odôvodniť v národnej rade a v spolkovej rade.

Za pozornosť stojí aj podávanie pravidelných správ všetkými úrovňami ŠZ. Zákon o ŠZ upravuje správy podávané krajským ŠZ, mesačné/ročné, správy o osobitných vyšetrovacích opatreniach atď. Cez systém správových povinností sú o trestných veciach podrobne informované nadriadené ŠZ i minister spravodlivosti. Pomocou takéhoto systému fungovania ŠZ je trestná politika štátu, ktorú vykonávajú ŠZ, priamo riadená vládou (výkonnou mocou). Kontrola činnosti ŠZ je tak vykonávaná tak zo strany parlamentu ako i zo strany exekutívy.

Ďalší text obsahuje detaily úpravy pokynov v piatom oddiele (§ 29 až 31) Spolkového zákona o štátnom zastupiteľstve (Staatsanwaltschaftsgesetz – StAG):

§ 29 - Pokyny vrchných štátnych zastupiteľstiev
Pokyny vrchných ŠZ adresované štátnym zastupiteľstvám 1. stupňa vydané v konkrétnej veci musia byť písomné a odôvodnené s odkazom na konkrétne ustanovenie zákona. Ak bol pokyn vydaný ústne z dôvodu nebezpečenstva omeškania, bezodkladne musí byť potvrdený aj písomne. Ak bol pokyn na vybavenie konkrétnej veci vydaný ústne, musí ŠZ o výsledku takéhoto nariadenia spísať záznam, v ktorom sa uvedie, či bol pokyn vydaný na základe obojstranne zhodného právneho posúdenia veci alebo ide výlučne o pokyn vrchného ŠZ. Záznam musia podpísať všetky zúčastnené osoby. Pokyn alebo záznam o pokyne je súčasťou vyšetrovacieho spisu.

§ 29a - Pokyny vrchným štátnym zastupiteľstvám
Minister spravodlivosti preskúmava správy vrchných ŠZ ako aj ich zamýšľaný postup. Pokyny ministra spravodlivosti musia byť odôvodnené a písomné.
Minister spravodlivosti preskúmava zamýšľaný postup ŠZ zásadne na základe predložených správ. Môže požiadať aj o predloženie vyšetrovacieho alebo trestného spisu alebo jeho časti v prípadoch nejasných alebo neúplných správ štátneho zastupiteľstva.
Minister spravodlivosti uloží pokyn vždy, ak:

  1. správa týkajúca sa rozhodujúcich skutočností je nejasná, neúplná, protirečí si, alebo je zjavne nedostatočne odôvodnená,
  2. existuje značný rozpor medzi údajmi v správe a navrhovaným spôsobom vybavenia veci, alebo
  3. v rozsahu právneho posúdenia skutkovej podstaty bol porušený zákon alebo bol zákon nesprávne aplikovaný.

Pre ústne vydaný pokyn ministra spravodlivosti platia primerane ustanovenia § 29 ods. 2 zákona, pričom záznam o udelení ústneho pokynu vyhotovuje vrchné ŠZ, pokiaľ toto nebolo prítomné pri vydaní ústneho pokynu.

Minister spravodlivosti informuje raz ročne národnú radu a spolkovú radu o pokynoch ním vydaných, na základe ktorých bolo konanie zastavené.

§ 29b - Poradný výbor / komisia pre oblasť ministerských pokynov
Na Generálnej prokuratúre je zriadená komisia pre oblasť ministerských pokynov. Tvorí ju generálny prokurátor, ktorý je zároveň jej predsedom a ďalší 2 členovia. Títo 2 členovia a ich náhradníci sú menovaní po vypočutí predsedom ústavného, správneho a najvyššieho súdu, prezidentom republiky na návrh vlády.

§ 29c - Úlohy rady/ komisie zriadenej pre vydávanie pokynov
Minister spravodlivosti predloží komisii zriadenej pre vydávanie pokynov za účelom poradným správu ŠZ o jej zamýšľanom návrhu v postupe podľa § 8, stanovisko vrchného ŠZ ako aj odôvodnený návrh na vybavenie veci:

  1. ak je potrebné vydať pokyn v konkrétnej veci,
  2. v trestných veciach vedených voči najvyšším orgánom exekutívy, členom ústavného, správneho, najvyššieho súdneho dvora i štátnym zástupcom generálnej prokuratúry,
  3. ak ide o trestnú vec, na ktorej má verejnosť mimoriadny záujem, najmä o takú vec, ktorá bola verejne opakovane medializovaná, alebo v ktorej bol verejne skritizovaný postup ŠZ alebo polície alebo to považuje za potrebné z dôvodu zaujatosti.

§ 30 - Vnútorné pokyny štátneho zastupiteľstva
Štátny zástupca, ktorý považuje pokyn vydaný v konkrétnej veci za protiprávny, je povinný, ak sa nejedná o nebezpečenstvo z omeškania alebo o neodkladnosť opatrenia, informovať o tom svojho nadriadeného.

Ak považuje štátny zástupca pokyn za protiprávny alebo žiada o jeho písomné vyhotovenie, je nadriadený povinný vydať pokyn alebo zopakovať jeho vydanie v písomnej forme, inak sa považuje pokyn za vzatý späť.

Ak je štátny zástupca presvedčený o protiprávnosti alebo neopodstatnenosti od neho požadovaného postupu, alebo o iných dôvodoch hodných osobitného zreteľa, odníme nadriadený štátny zástupca vec i štátnemu zástupcovi na základe dostatočne odôvodnenej žiadosti, pokiaľ sa nejedná o neodkladný úkon.

§ 31 - Zverejnenie pokynov
Zverejniť pokyny, ktoré smerovali k ukončeniu vyšetrovania alebo k zadováženiu súdneho rozhodnutia, môže pred právoplatným ukončením vyšetrovania alebo vydaním súdneho rozhodnutia uskutočniť iba vedúci ŠZ a jeho nadriadený. Po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o zastavení vyšetrovania alebo súdneho rozhodnutia sa zverejní iba informácia o tom, z akej pozície a v akom smere bol pokyn vydaný, a to tak, aby nebola porušená úradná povinnosť mlčanlivosti.

Poznámka:
Rakúska právna úprava týkajúca sa ustanovenia o mimoriadnom opravnom prostriedku generálneho prokurátora je obsiahnutá v § 23 rakúskeho Tr. por. (§ 23 StPO), ide o tzv. Sťažnosť pre neplatnosť resp. ničotnosť za účelom dodržania zákona.

Sťažnosť na neplatnosť za účelom dodržania zákonnosti (§ 23 rakúskeho Tr. por.)
„(1) Generálna prokuratúra môže podať z úradnej moci alebo na návrh spolkového ministra spravodlivosti sťažnosť pre neplatnosť z dôvodu porušenia alebo nesprávnej aplikácie zákona voči rozsudku vydanom v trestnom konaní, ako aj proti protiprávnemu uzneseniu alebo postupu trestného súdu a to po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia ako aj potom, čo oprávnené osoby nepodali opravný prostriedok v zákonnej lehote.

(1a) Na návrh oprávneného môže generálna prokuratúra podať sťažnosť pre neplatnosť aj proti nezákonnému výkonu donucovacieho opatrenia políciou alebo proti nezákonnému nariadeniu donucovacieho opatrenia ako aj proti rozhodnutiu prokuratúry o ukončení vyšetrovania.”

Vypracovali: JUDr. Peter Sepeši a JUDr. Martina Krížovská PhD.

JUDr. Peter Sepeši,JUDr. Martina Krížovská PhD.,