Zákon o zodpovednosti pri výkone verejnej moci úradmi (súdnictvo a správa) bol preložený v znení zverejnenom na stránke RIS (Rechtsinformationssystem des Bundes): https://www.ris.bka.gv.at/default.aspx (Amtshaftungsgesetz)
§ 1
(1) Štát, krajiny, obce, ostatné korporácie verejného práva a nositelia sociálneho poistenia – ďalej označení ako nositelia práva – zodpovedajú podľa ustanovení občianskeho práva za škodu na majetku alebo na osobe, ktorá bola spôsobená zavineným protiprávnym konaním osoby konajúcej za orgán pri výkone pôsobnosti zákona. Orgán nezodpovedá poškodenému za vzniknutú škodu. Škodu možno nahradiť iba v peniazoch.
(2) Orgánmi podľa tohto zákona sú všetky fyzické osoby, ktoré pri výkone zákonov (súdnictvo alebo správa) konajú, bez ohľadu na to, či boli poverení konať nepretržite alebo prechodne alebo iba v konkrétnom prípade a bez ohľadu na to, čo boli volení, menovaní alebo inak poverení a či ich vzťah k nositeľovi práva sa posudzuje podľa verejného alebo súkromného práva.
(3) Spolu s nositeľom práva uvedeným v odseku 1 zodpovedá nerozdielne aj ten, ktorého osoba konajúca ako jeho orgán bola volená, menovaná alebo inak určená. Pokiaľ nositeľ práva poskytol peňažné plnenie na základe tejto zodpovednosti, má voči nositeľovi práva uvedenému v ods. 1 nárok na vrátenie náhrady škody.
§ 2
(1) Pri uplatnení nároku na náhradu škody nemusí byť orgán konkrétne určený, postačí dôkaz o tom, že škoda mohla vzniknúť iba porušením práva orgánom žalovaného nositeľa práva .
(2) Nárok na náhradu škody nevznikne, ak poškodený mohol odvrátiť vznik škody prostredníctvom uplatneného opravného prostriedku alebo prostredníctvom sťažnosti na správnom súde alebo prostredníctvom obnovy konania na správnom súdnom dvore.
(3) Z nálezu ústavného súdneho dvora, najvyššieho súdneho dvora a správneho súdneho dvora nemožno nárok na náhradu škody odvodiť.
§ 3
(1) Ak nahradil nositeľ práva poškodenému škodu na základe tohto zákona, môže žiadať vrátenie náhrady od osôb, ktoré jednali ako jeho orgány a úmyselne alebo z hrubej nedbanlivosti spôsobili škodu porušením práva.
(2) Pokiaľ porušenie práva zo strany konajúceho orgánu bolo spôsobené hrubou nedbanlivosťou, môže súd zmierniť výšku vrátenia náhrady z dôvodu spravodlivosti.
(3) Za rozhodnutia kolegiálnych orgánov zodpovedajú iba tí, ktorí za prijatie takéhoto rozhodnutia hlasovali. Pokiaľ takéto rozhodnutie vychádzalo z neúplne alebo nesprávne zisteného skutkového stavu veci, nezodpovedajú za takéto rozhodnutie tí , ktorí hlasovali, pokiaľ nejde o prípad, kedy by bolo takéto rozhodnutie prijaté bez náležitej starostlivosti a v dôsledku hrubej nedbanlivosti.
§ 4
Voči konaniu orgánu nemožno požadovať vrátenie náhrady škody, pokiaľ tento orgán konal na základe pokynu, (nariadenia, rozkazu) nadriadeného, ibaže by orgán konal na základe pokynu zjavne nepríslušného nadriadeného alebo by postupoval podľa pokynu v rozpore s ustanoveniami trestnoprávnych predpisov.
§ 5
Orgán môže voči nároku na vrátenie náhrady škody uplatniť námietky, s ktorými sa nositeľ práva v uplatnenom nároku nevysporiadal a oslobodiť sa týmto do určitej miery od vrátenie náhrady škody, pokiaľ týmito námietkami nebude privodené iné rozhodnutie o uplatnenom nároku na náhradu škody.
§ 6
(1) Nároky na náhradu škody podľa § 1 ods. 1 sa premlčia v lehote 3 rokov od uplynutia dňa, od ktorého bola vzniknutá škoda poškodenému známa, nikdy nie pred uplynutím jedného roka od nadobudnutia právoplatnosti protiprávneho rozhodnutia alebo opatrenia. Pokiaľ vznik škody nebol poškodenému známy alebo škoda vznikla v dôsledku úmyselného trestnoprávneho konania, za ktoré možno uložiť trest vyšší ako jeden rok odňatia slobody, premlčí sa nárok na náhradu škody najskôr po uplynutí 10 rokov od vzniku škody.
(2) Nároky na vrátenie náhrady podľa § 1 ods. 3 a § 3 sa premlčia v lehote šesť mesiacov po uplynutí dňa, od ktorého nositeľ práv nárok na náhradu škody voči poškodenému uznal alebo bol právoplatne zaviazaný na náhradu škody.
§ 7
Pokiaľ si rakúski štátni príslušníci v cudzom štáte nemôžu uplatniť nároky na náhradu škody v zmysle tohto zákona vôbec alebo nie za rovnakých podmienok ako príslušníci dotknutého štátu a ak ich záujmom nie je možné iným spôsobom vyhovieť, môže spolková vláda prostredníctvom nariadenia určiť, že príslušníkom dotknutého štátu nároky na základe tohto zákona nepatria.
II. Oddiel
Konanie
§ 8
(1) Poškodený je povinný najskôr písomne požiadať nositeľa práv voči ktorému chce uplatniť nárok na náhradu škody, aby mu v lehote troch mesiacov doručil vyjadrenie, či nárok na náhradu škody uzná alebo náhradu celkom alebo z časti odmietne. Súd uvedený § 9 môže nadobúdateľovi náhrady pre účely tohto konania podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku priznať bezplatnú právnu pomoc.
(2) Ak nepožiadal poškodený o uznanie nároku nositeľa práv vôbec alebo nie dostatočne alebo ak podal žalobu pred uplynutím troch mesiacov alebo uplatnil nárok v priebehu právneho sporu, tak pripadá nositeľovi práva náhrada nákladov podľa § 45 Občianskeho súdneho poriadku, pokiaľ nárok na náhradu uzná alebo splní, na dobu troch mesiacov od uplatnenia, najdlhšie do konca ústneho prejednávania veci.
§ 9
(1) Na rozhodnutie o žalobe poškodeného voči nositeľovi práva (nositeľovi zodpovednosti) o nároku na náhradu škody je výlučne príslušným na konanie na prvom stupni Krajinský súd, v obvode ktorého k porušeniu práva došlo.
(2) (zrušený)
(3) Na základe žaloby nositeľa práva voči orgánu, ktorý škodu spôsobil, možno s výhradou odseku 4 aplikovať na uplatnenie vrátenia náhrady ustanovenia zákona o pracovnom a sociálnom zabezpečení.
(4) Pokiaľ je nárok na náhradu škody odvodený z opatrenia prezidenta súdneho dvora prvej inštancie alebo vrchného krajinského súdu alebo kolektívneho uznesenia súdnych dvorov, ktoré boli príslušné podľa ustanovení tohto zákona priamo alebo v inštančnom postupe, tak je potrebné nadriadeným súdom určiť iný príslušný súd rovnakého druhu na konanie a prejednanie predmetnej právnej veci.
(5) Poškodený nemôže uplatniť nárok na náhradu škody priamo voči orgánu nositeľa práva uvedeného v § 1 tohto zákona pri výkone pôsobnosti zákona.
§10
(1) Žalovaný nositeľ práva je povinný oznámiť spor (§ 21 Občianskeho súdneho procesu):
1. nositeľom práva, ktorých podľa § 1 ods. 1 považuje za zodpovedných,
2. orgánom, voči ktorým mieni uplatniť nárok na vrátenie náhrady škody.
Títo sú oprávnení pristúpiť do sporu ako vedľajší účastníci (§ 17 Občianskeho súdneho procesu )
(2) Ak nositeľ práva oznámil spor orgánu, musí predseda senátu oboznámiť orgán príslušného služobného úradu so žalobou. Tento úrad musí súdu v primeranej lehote oznámiť, či disciplinárne konanie už bolo alebo bude zahájené.
§ 11
(1) Ak je rozhodnutie právneho sporu závislé od otázky protiprávnosti rozhodnutia správneho orgánu alebo od rozhodnutia alebo zistenia správneho súdu , o ktorej ešte nerozhodol správny súdny dvor alebo ústavný súdny dvor, a súd považuje rozhodnutie poprípade zistenie alebo uznesenie za protiprávne, tak pokiaľ neexistujú dôvody na odmietnutie žaloby podľa § 2, tak je povinný konanie prerušiť a požiadať správny súdny dvor podľa článku 133 ods. 2 ústavného zákona (B-VG) o zistenie protiprávnosti rozhodnutia alebo uznesenia.
(3) Odsek 1 nemožno použiť, pokiaľ sa jedná o vec, na rozhodnutie ktorej je podľa článku 133 ods. 5 ústavného zákona (B-VG) príslušný ústavný súdny dvor.
(4) Povinnosti súdu podľa článku 89 ods.2 a 3 a článku 139 ods. 6 ústavného zákona zostávajú nedotknuté.
§ 12
(1) Ak možno predpokladať, že výsledok začatého disciplinárneho konania by mohol mať vplyv na rozhodnutie sporu, môže súd prerušiť konanie o žalobe z úradnej moci alebo na návrh a to ešte pred ústnym pojednávaním.
(2) Pokiaľ bola podaná žaloba na náhradu škody voči štátu alebo voči krajine z dôvodu porušenia práva, ktoré je zároveň predmetom žaloby podľa článku 142 a 143 ústavného zákona na ústavnom súdnom dvore, môže súd prerušiť konanie o žalobe na náhradu škody a to až do vydania nálezu ústavného súdneho dvora. Súd je viazaný nálezom ústavného súdneho dvora rovnako ako iným právoplatným rozhodnutím súdu o treste za zavinené porušenie práva orgánom.
§ 13
(1) V konaní podľa tohto zákona nie sú orgán ani svedkovia ani znalci pri vypočutí viazaní povinnosťou zachovania úradného tajomstva.
(2) Na základe návrhu strany možno verejnosť vylúčiť z pojednávania (§ 172 OSP), ak by mali byť zverejnené alebo dokázané skutočnosti podliehajúce úradnému tajomstvu.
(3) Súd je na návrh strany povinný zaviazať mlčanlivosťou o skutočnostiach podliehajúcich úradnému tajomstvu prítomné osoby. Toto rozhodnutie musí byť zaprotokolované. Porušenie povinnosti mlčanlivosti je rovnako postihnuteľné ako zakázané zverejnenie podľa § 301 Trestného zákona
§ 14
Ustanovenia tohto oddielu možno aplikovať aj v konaní pri uplatnení nároku na vrátenie náhrady škody nositeľom.
