FAQ - cestovné náhrady

Preplatenie letenky reprezentantovi (športovcovi) je možné aj spätne.
NŠZ si môže interným predpisom - napr. smernicou určiť aj nižšiu sumu nákladov, resp. limity ktoré budú platiť pri preplatení nákladov športovcom, ak nepresiahnu výšku ustanovenú Zákonom č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách. Príklad takéhoto predpisu je uvedený tu : https://www.stz.sk/soubory/2023_vv0614_019.pdf 
Smernicu schvaľuje orgán NŠZ určený stanovami.

Ak nie je dodržaná doba pre predloženie vyúčtovania (§ 36, ods.7 Zákona : najdlhšie však do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola pracovná cesta alebo iná skutočnosť zakladajúca nárok na náhrady skončená), je možný i nasledovný postup :
Najvyšší výkonný orgán NŠZ (resp. iný orgán v zmysle stanov) rozhodne o refundácii nákladov športovca na účasť na významnom podujatí. Súčasťou rozhodnutia môže byť aj limit výšky refundácie. Po predložení vyúčtovania (s faktúrou za letenku a dokladom o jej úhrade) bude športovcovi preplatený náklad na letenku v dohodnutej sume, bez potreby dodržania výplaty ďalších cestovných náhrad (ubytovanie, stravné).

Zákon o športe neustanovuje, akým spôsobom má byť upravený vzťah medzi športovým reprezentantom a národným športovým zväzom. Je teda na dohode účastníkov, aký typ zmluvy alebo dohody uzatvoria.
Ich vzťah vzniká na základe aktu nominácie športovca do športovej reprezentácie národným športovým zväzom, pričom každý šport/zväz si upraví vzťah so športovým reprezentantom počas športovej aktivity na ktorú bol nominovaný, podľa svojich organizačno-technických a finančných možností a s ohľadom na osobitosti a zvyklosti jednotlivých druhov športu.
Poznámka: Pôvodne v návrhu zákona boli uvedené zmluvné typy na úpravu vzťahu športového reprezentanta so zväzom, avšak na základe pripomienok v rámci medzirezortného pripomienkového konania bola výslovná úprava zmluvného typu zo zákona vypustená a úprava bola ponechaná na zväzy, aby si mohli vybrať zmluvný vzťah, ktorý najlepšie vyhovuje osobitostiam jednotlivých športov, jeho podujatí a prípravy na tieto podujatia.

Podľa § 16 ods. 1 písm. e) Zákona o športe národný športový zväz je taký zväz, ktorý spĺňa okrem iných aj hmotnoprávnu podmienku a tou je, že zabezpečuje výber a prípravu športovcov do športovej reprezentácie a ich účasť na medzinárodných súťažiach.
Podľa § 29 ods. 1 Zákona o športe športovou reprezentáciou je účasť športového reprezentanta na významnej súťaži vrátane prípravy na túto súťaž podľa plánu prípravy schváleného národným športovým zväzom.
Na základe uvedeného možno dospieť k záveru, že národný športový zväz by mal umožniť/zabezpečiť športovému reprezentantovi prípravu aj účasť na významnej súťaži, ako aj vytvoriť mu na to podmienky. Je to základná úloha národného športového zväzu (podporovaného príspevkom uznanému športu) vyplývajúca z uvedených ustanovení zákona o športe. S tým je nevyhnutne spojená potreba zabezpečiť aj stravné a ubytovanie pre športových reprezentantov, nie však na každej akcii, ale len na takej, ktorá je prípravou na významnú súťaž, alebo ide priamo o účasť na významnej súťaži s tým, že príprava je súčasťou plánu prípravy schváleného národným športovým zväzom.

Významná súťaž je definovaná v § 3 písm. h) Zákona o športe takto:
“Na účely tohto zákona sa rozumie
h) významnou súťažou
1. medzinárodná súťaž v pôsobnosti Medzinárodného olympijského výboru a Medzinárodného paralympijského výboru,
2. medzinárodná súťaž v pôsobnosti Medzinárodného výboru športu nepočujúcich, Medzinárodného hnutia špeciálnych olympiád, Medzinárodnej federácie univerzitného športu a Medzinárodnej federácie školského športu,
3. majstrovstvá sveta, majstrovstvá Európy, svetový pohár a iná svetová súťaž v uznanom športe podľa písmena f) prvého a druhého bodu alebo
4. majstrovstvá sveta a majstrovstvá Európy v uznanom športe podľa písmena f) tretieho a štvrtého bodu.”

Zákon č. 283/2002 Z. z. upravuje v § 1 ods. 2 písm. c) poskytovanie cestovných náhrad "osobám, ktoré plnia pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu úlohy a nie sú k právnickej osobe alebo fyzickej osobe v pracovnoprávnom vzťahu ani v inom právnom vzťahu, ak je to dohodnuté."

Získanie statusu športového reprezentanta je upravený v § 29 ods. 2 až 4 Zákona o športe:
"(2) Športovým reprezentantom je občan Slovenskej republiky, ktorý bol nominovaný ako športovec za člena športovej reprezentácie národným športovým zväzom alebo inou športovou organizáciou, ktorej toto oprávnenie vyplýva z medzinárodných športových pravidiel, predpisov alebo rozhodnutí.
(3) Práva a povinnosti športového reprezentanta upravuje predpis športovej organizácie podľa odseku 2.
(4) Súčasťou športovej reprezentácie sú aj členovia realizačného tímu a iné osoby nominované národným športovým zväzom alebo inou športovou organizáciou, ktorej toto oprávnenie vyplýva z medzinárodných športových pravidiel, predpisov alebo rozhodnutí."

Z uvedeného vyplýva, že športový reprezentant plní na základe nominácie zväzom "úlohy" pre národný športový zväz, spravidla podľa konkrétnych pokynov a v súčinnosti s realizačným tímom (tréner, technický vedúci, vedúci výpravy a pod.), ktorého členovia sú rovnako súčasťou športovej reprezentácie na základe nominácie zväzom. Každý zväz by mal mať prijatý vnútorný predpis (napríklad štatút reprezentanta) upravujúci pravidlá športovej reprezentácie (základné práva a povinnosti športových reprezentantov), ktorý môže byť doplnený aj zmluvou o podmienkach účasti na konkrétnom podujatí alebo na konkrétne časové/súťažné obdobie. V niektorých, najmä komerčne úspešných športoch, má športový reprezentant a ostatní nominovaní členovia realizačného tímu so zväzom písomnú zmluvu, v ktorej sa podrobne riešia práva a povinnosti športovcov v niektorých, resp. vo väčšine športov nie. Pri uzatvorení zmluvy zväzu so športovcom sa nevylučuje ani pracovnoprávny vzťah, avšak vzhľadom na povahu a dĺžku trvania reprezentačných podujatí ako aj nákladnosť tohto typu vzťahu, sa zrejme bude využívať zmluva o amatérskom vykonávaní športu, prípadne zmluva o profesionálnom vykonávaní športu, kde sú celkové náklady na odmenu športovca podstatne nižšie ako pri dohode o vykonaní práce. Vo väčšine športov však reprezentanti vykonávajú šport bez nároku na odmenu a predmetom dojednaní športovca a zväzu sú náklady prípravy vrátane nákladov (prípadne ich náhrada/refakturácia) na realizačný tím, ubytovacie náklady, cestovné, stravné, výživové doplnky, pitný režim, rehabilitácia a regenerácia.

Z vyššie citovaného znenia zákona č. 283/2002 Z. z. vyplýva, že ak športovec nie je so zväzom v nejakom type pracovnoprávneho vzťahu podľa Zákonníka práce alebo štátnozamestnaneckom vzťahu, právna úprava cestovných náhrad sa riadi podľa vyššie citovaného § 1 ods. 2 písm. c) zákona č. 283/2002 Z. z., t. j. športovec so športovou organizáciou (zväz alebo aj SOV) sa môžu dohodnúť na cestovných náhradách. Tu odporúčame v záujme predchádzania nedorozumeniam a nerovnému prístupu ku rovnakým kategóriám športovcov, členov realizačných tímov a iných osôb plniacich úlohy pre zväz upraviť poskytovanie cestovných náhrad jednotne interným predpisom zväzu alebo aspoň rozhodnutím najvyššieho výkonného orgánu na príslušné súťažné obdobie.

V § 46 ods. 2 Zákona o športe sú vymenované ustanovenia Zákonníka práce, ktoré sa vzťahujú na iný pracovnoprávny vzťah športovca so športovou organizáciou založený zmluvou o profesionálnom vykonávaní športu, pričom ustanovenie § 145 Zákonníka práce upravujúce náhrady výdavkov poskytovaných zamestnancovi v súvislosti s výkonom práce tam nie je uvedené.
V dôsledku toho zamestnávateľ (klub/zväz) nie je povinný zo zákona poskytovať zamestnancovi (športovcovi) za podmienok ustanovených osobitným predpisom cestovné náhrady, náhrady sťahovacích výdavkov a iných výdavkov, ktoré mu vzniknú pri plnení pracovných povinností. Všetky tieto náhrady však môžu byť dohodnuté medzi športovcom a zväzom, resp. môžu byť jednotne určené pre všetkých športových reprezentantov a členov realizačných tímov interným predpisom zväzu, samozrejme v intenciách zákona o cestovných náhradách.
V tej súvislosti je potrebné uviesť, že aj podľa § 35 ods. 4 písm. a) Zákona o športe sa predpokladá, že:
"(1) V zmluve o profesionálnom vykonávaní športu možno dohodnúť aj ďalšie podmienky, najmä
a) miesto pravidelného vykonávania športu na účel poskytovania cestovných náhrad podľa osobitného predpisu,", z čoho je zrejmé, že poskytovanie cestovných náhrad je vecou osobitných nepovinných zmluvných dojednaní medzi športovcom a športovou organizáciou.
V prípade športového reprezentanta, ktorý sa na základe nominácie národným športovým zväzom pripravuje na významnú súťaž alebo sa na nej zúčastňuje, by však cestovné náhrady zo strany národného športového zväzu poskytnuté mali byť, keďže športovec zväzu pomáha plniť základnú úlohu národného športového zväzu podľa § 16 ods. 1 písm. e) Zákona o športe.

Na záver uvádzame, že podľa § 9 zákona 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách je možné poskytnúť aj iné náhrady, prípadne aj vyššie náhrady, ak zamestnávateľom je národný športový zväz - občianske združenie. Zamestnávateľ môže poskytovanie týchto náhrad dohodnúť v kolektívnej zmluve, v pracovnej zmluve alebo v inej písomnej dohode alebo ich určiť vo vnútornom predpise (napríklad v smernici alebo štatúte).

V takomto prípade je však potrebné prihliadať aj na súvislosti, a to, že v dotačnej zmluve môže byť na cestovné náhrady určený limit maximálne vo výške určenej podľa zákona o cestovných náhradách, v takom prípade tieto zvýšené alebo iné dohodnuté náhrady musí národný športový zväz platiť z iných, napr. komerčných zdrojov.