FAQ00014 - 3. Ako je upravené získanie statusu športového reprezentanta Slovenskej republiky?

Získanie statusu športového reprezentanta je upravený v § 29 ods. 2 až 4 Zákona o športe:
"(2) Športovým reprezentantom je občan Slovenskej republiky, ktorý bol nominovaný ako športovec za člena športovej reprezentácie národným športovým zväzom alebo inou športovou organizáciou, ktorej toto oprávnenie vyplýva z medzinárodných športových pravidiel, predpisov alebo rozhodnutí.
(3) Práva a povinnosti športového reprezentanta upravuje predpis športovej organizácie podľa odseku 2.
(4) Súčasťou športovej reprezentácie sú aj členovia realizačného tímu a iné osoby nominované národným športovým zväzom alebo inou športovou organizáciou, ktorej toto oprávnenie vyplýva z medzinárodných športových pravidiel, predpisov alebo rozhodnutí."

Z uvedeného vyplýva, že športový reprezentant plní na základe nominácie zväzom "úlohy" pre národný športový zväz, spravidla podľa konkrétnych pokynov a v súčinnosti s realizačným tímom (tréner, technický vedúci, vedúci výpravy a pod.), ktorého členovia sú rovnako súčasťou športovej reprezentácie na základe nominácie zväzom. Každý zväz by mal mať prijatý vnútorný predpis (napríklad štatút reprezentanta) upravujúci pravidlá športovej reprezentácie (základné práva a povinnosti športových reprezentantov), ktorý môže byť doplnený aj zmluvou o podmienkach účasti na konkrétnom podujatí alebo na konkrétne časové/súťažné obdobie. V niektorých, najmä komerčne úspešných športoch, má športový reprezentant a ostatní nominovaní členovia realizačného tímu so zväzom písomnú zmluvu, v ktorej sa podrobne riešia práva a povinnosti športovcov v niektorých, resp. vo väčšine športov nie. Pri uzatvorení zmluvy zväzu so športovcom sa nevylučuje ani pracovnoprávny vzťah, avšak vzhľadom na povahu a dĺžku trvania reprezentačných podujatí ako aj nákladnosť tohto typu vzťahu, sa zrejme bude využívať zmluva o amatérskom vykonávaní športu, prípadne zmluva o profesionálnom vykonávaní športu, kde sú celkové náklady na odmenu športovca podstatne nižšie ako pri dohode o vykonaní práce. Vo väčšine športov však reprezentanti vykonávajú šport bez nároku na odmenu a predmetom dojednaní športovca a zväzu sú náklady prípravy vrátane nákladov (prípadne ich náhrada/refakturácia) na realizačný tím, ubytovacie náklady, cestovné, stravné, výživové doplnky, pitný režim, rehabilitácia a regenerácia.

Z vyššie citovaného znenia zákona č. 283/2002 Z. z. vyplýva, že ak športovec nie je so zväzom v nejakom type pracovnoprávneho vzťahu podľa Zákonníka práce alebo štátnozamestnaneckom vzťahu, právna úprava cestovných náhrad sa riadi podľa vyššie citovaného § 1 ods. 2 písm. c) zákona č. 283/2002 Z. z., t. j. športovec so športovou organizáciou (zväz alebo aj SOV) sa môžu dohodnúť na cestovných náhradách. Tu odporúčame v záujme predchádzania nedorozumeniam a nerovnému prístupu ku rovnakým kategóriám športovcov, členov realizačných tímov a iných osôb plniacich úlohy pre zväz upraviť poskytovanie cestovných náhrad jednotne interným predpisom zväzu alebo aspoň rozhodnutím najvyššieho výkonného orgánu na príslušné súťažné obdobie.