Konferencia ŠPORT A SPOLOČNOSŤ - 6. Blok - Šport a legislatíva

Blok Šport a legislatíva navrhol Peter Sepeši (odborný garant bloku) a jeho obsah vytvoril spolu s ostatnými diskutujúcimi kolegami, pričom časť týkajúcu sa informačného systému športu (IS športu) bola pripravovaná aj v spolupráci s Andrejom Petrovajom (stengl a.s.), Jánom Letkom (SFZ), ktorý sa dlhé roky zaoberajú architektúrou informačných systémov v oblasti športu. Účastníkov konferencie previedol týmto blokom moderátorsky veľmi fundovane Juraj Čurný.

Diskutujúci:

prof. Ján Svák Dr.Sc - vysokoškolský pedagóg ústavného a medzinárodného práva, špecialista na autonómiu športu a ochranu ľudských práv v športe, podpredseda odvolacej komisie SFZ a iné

Peter Haňdiak - advokát, člen Legislatívnej rady vlády SR, zakladajúci člen UčPS, podieľala sa na príprave návrhu zákona o športe v rokoch 2004 a 2008

Patrik Hrbek - predseda Legislatívno-právnej komisie a vedúci právneho oddelenia Slovenského olympijského a športového výboru, člen legislatívnej komisie Európskych olympijských výborov a iné

Peter Sepeši - člen výkonného výboru SFZ, zakladajúci člen UčPS, participatívna tvorba a implementácia štátnej a zväzovej legislatívy, štátny tajomník Ministerstva spravodlivosti SR a iné

Alex Huba - zástupca spoločnosti stengl a.s., projektový manažér informačného systému športu a ďalších informačných systémov športových organizácií a iné

1. časť

V úvode prvej časti bloku Šport a legislatíva vystúpil s krátkou prezentáciou Peter Sepeši, ktorý sa v posledných 12 rokoch zúčastnil na viacerých legislatívnych projektoch najprv v rámci futbalu (stanovy SFZ, volebný poriadok SFZ, rokovací poriadok SFZ, disciplinárny poriadok SFZ, registračný a prestupový poriadok SFZ, poriadok Komory SFZ pre riešenie sporov, súťažný poriadok SFZ, smernica o právnom-organizačných zmenách v kluboch, smernica o hlasovaní per rollam, smernica o informačnom systéme o bezpečnosti na športových podujatiach, štatúty komisií SFZ a neskôr aj v oblasti športu (zákon o organizovaní verejných športových podujatí, zákon o športe) a tiež v oblasti justície (novela zákona o prokuratúre a zákona o prokurátoroch a právnych čakateľov prokuratúry, zákon o výbere kandidátov na funkciu európskeho prokurátora a európskeho delegovaného prokurátora v Európskej prokuratúre, veľká novela Trestného zákona a ďalších 18 zákonov). Odprezentoval rôzne modely iniciovanie a priebehu legislatívneho procesu, ktorými je možné pripraviť a následne doviesť návrh zákona k úspešnému schváleniu v zákonodarnom zbore SR, a poukázal na plusy a mínusy jednotlivých postupov.

Zmeny (nielen) športovej legislatívy je možno dosiahnuť týmito základnými spôsobmi/cestami:

1. politický: poslanecký 
2. jeho znakom je skrátenie, resp. niekedy až vedomé či zámerné obídenie štandardného legislatívneho procesu (novely existujúcich zákonov ale aj úplne nové zákony, prípadne tzv. prílepky k iným zákonom bez širšej diskusie expertov štátu i stake holderov), preto je odbornou verejnosťou odmietaný
3. rýchla reakcia na veľmi vážnu životnú udalosť/situáciu, ktorá nastala alebo sa negatívne prejavila v spoločnosti
4. snaha o uskutočnenie politických legislatívnych zámerov strán, prípadne skupín poslancov alebo aj jednotlivých poslancov (príznačné najmä pre posledný rok funkčného obdobia)
5. pomerne často sú má návrh vecné i legislatívno-technické nedostatky, logické chyby v upravovaných procesoch, ktoré v dôsledku chýbajúcej odbornej diskusie/oponencie niekedy ostanú bez povšimnutia (zákon sa schváli aj s nedostatkami/chybami) a tieto musia byť opravené až pri ďalšej novele zákona
6. odborno-politický kabinetný: štandardný 
7. plnenie úloh/cieľov z programového vyhlásenia vlády, plánu legislatívnych úloh vlády, uznesení vlády a ďalších úloh vyplývajúcich najmä zo strategických a koncepčných dokumentov vlády, 
8. plnenie záväzkov z medzinárodných zmlúv Rady Európy, OSN a iných medzinárodných záväzkov SR, vrátane transpozície záväzných právnych aktov EÚ do vnútroštátneho právneho poriadku SR
9. reakcia na aktuálne spoločenské problémy doby ad hoc (návrh spravidla pripravuje príslušný gestorský rezort na základe urgentnej požiadavky politikov - minister, vláda alebo aj NR SR)
10. odborno-komunitný: participatívny (príprava zdola, vhodné v občianskej spoločnosti, ale …)
11. problém môže vzniknúť pri zmene politického vedenia rezortu (ak má nové vedenie rezortu výhrady voči platným pravidlám/zákonom)
12. problém stotožnenia sa odborných útvarov rezortu, ich vedúcich, ale aj výkonných referentov s vecnými riešeniami (vecný nesúhlas, iný názor alebo len „ego”) pôvodne navrhnutými odbornou komunitou, ktoré sa stali súčasťou schváleného znenia zákona
13. problém zabezpečenia finančného krytia zavedenia právnej úpravy do praxe
14. problém (ne)dodržiavania zákona na strane štátu.
15. kombinovaný (projekt restoratívnej novely TZ): participatívny/ perspektívny 
16. najvhodnejší z pohľadu účinného zavedenia do života, hodnotového prijatia (interiorizácie) a dlhodobej udržateľnosti …)
17. vtiahnutie pracovníkov rezortu, ktorý sa dlhodobo vecne zaoberajú problematikou do vecnej diskusie a prípravy zmeny pravidiel/zákona  

Konkrétne boli jednotlivými spôsobmi pripravené tieto návrhy zákonov:

1. politický: poslanecký 
2. zákon o Fonde na podporu športu (hoci to bol záväzok uvedený v programovom vyhlásení vlády)
3. poslanecké návrhy noviel zákona o športe po roku 2015
4. významné pozmeňovacie návrhy poslancov (napr. futbal a hokej mimo vzorca)
5. odborno-politický kabinetný: štandardný
6. zákon č. 300/2008 Z. z.
7. odborno-komunitný: participatívny (vhodný v občianskej spoločnosti, ale projekt si musia byť osvojiť aj pracovníci rezortu zodpovední za nasadenie právnej úpravy do života)
8. zákon č. 1/2014 Z. z. (nasadenie si zabezpečila športová komunita spolu s PZ - najmä bezpečnostní manažéri, delegáti, zdravotnícka služba, SFZ, SZĽH a UčPS)
9. zákon č. 440/2015 Z. z. (nasadenie nebolo optimálne, UčPS z vlastných zdrojov 4 roky školení, 600 otázok/odpovedí FAQ + stanoviská UčPS)
10. kombinovaný (projekt restoratívnej justície): perspektívny (z pohľadu účinného zavedenia do života, hodnotového prijatia (interiorizácie) a dlhodobej udržateľnosti je nevyhnutné, aby si návrh osvojili kľúčoví pracovníci gestorského rezortu) 
11. novela statusových zákonov prokuratúry v roku 2020 (leg. proces: LP/2020/206)
12. restoratívna novela Trestného zákona v roku 2023 - legislatívny proces / témy 

Cieľom 1. časti bloku Šport a legislatíva je poukázať na histórii legislatívnych projektov (nielen) v oblasti športu, že dlhodobo udržateľné riešenia, ktorých cieľom je pozitívna zmena každodenných procesov, návykov - fungovania života spoločnosti v ktorejkoľvek oblasti, si vyžadujú znalostný základ, informovanosť spoločnosti i záujmových skupín, participatívnu diskusiu a spoluprácu expertov a zástupcov záujmových skupín najprv na úrovni expertov a následne na úrovni manažérskej a politickej. 

Politici a manažéri zodpovední za príslušnú oblasť spoločnosti by mali na základe analytických podkladov a konzultácií s expertmi určiť hlavný cieľ zmeny pravidiel a prípadne aj čiastkové ciele - koncepčné zmeny a postupné kroky smerujúce k ich dosiahnutiu. Tieto ciele následne spracujú experti záujmových skupín participatívnym spôsobom do podoby návrhu legislatívneho zámeru s časovým a procesným harmonogramom legislatívneho projektu, ktorý po odsúhlasení zástupcami štátu i športovej obce následne detailizujú do podoby návrhov konkrétnych zmien pravidiel/ustanovení zákona zohľadňujúcich dôležité detaily a súvislosti jednotlivých pravidiel. 

Koordinačnú a facilitačnú úlohu majú experti štátu (rezort so zverenými kompetenciami pre oblasť športu alebo inú dotknutú oblasť a jej zodpovední/poverení zástupcovia), ktorí v sporných prípadoch (ak nedôjde k zhode na expertnej úrovni alebo nedôjde k uspokojeniu zásadných požiadaviek športovej obce alebo inej záujmovej skupiny) predložia problémovú otázku na rozhodnutie najvyššie postavenému zástupcovi exekutívy (spravidla minister príslušný pre šport alebo predseda vlády), ktorý príjme informované rozhodnutie na manažérskej/politickej úrovni a primerane ho zdôvodní/vysvetlí.

Ak majú byť výsledkom tvorby právnych predpisov dlhodobo udržateľné pravidlá malo by ísť o exekutívou koordinovaný/riadený participatívny proces zohľadňujúci:

1. Etickú rovinu (informovanie a získanie podnetov od odbornej i laickej verejnosti)
2. Politickú rovinu (exekutíva aktívne riadi proces)
3. Kognitívnu rovinu (využiť dosiahnuté poznatky a skúsenosti tých najlepších)
4. Kooperačnú rovinu (metódy a formy komunikácie a práce na tvorbe návrhu)
5. Zodpovednostnú rovinu (informované rozhodnutie ministra v prípade zásadných riešení, alternatívnych návrhov alebo sporov) 
   

“Aj ten kto odchádza z diskusie ako “porazený” si zaslúži dôstojnosť a rešpekt v podobe vysvetlenia, prečo jeho návrh nebol prijatý, resp. prečo bol prijatý iný návrh, ako aj uznanie toho, že alternatívne návrhy nás nútia premýšľať o plusoch a mínusoch riešení, detailoch a súvislostiach, čím nepriamo prinášajú progres, keďže vedú k zvýšeniu úrovne poznania problematiky ako podkladu pre informované rozhodnutie.”

“Cieľom diskusie nie je poraziť partnera v diskusii, ale progres v poznaní detailov a súvislosti, na konci ktoreho je informované rozhodnutie o zvolenom riešení.”

K poslaneckým návrhom zákonov:

Právo poslanca národnej rady predložiť návrh zákona je garantované ústavou, čo všetci rešpektujeme.

Na druhej strane však toto právo nie je vo vákuu a aby bola čo najúčinnejšie dosiahnutá jeho pozitívna podstatu je potrebné vnímať a využívať ho (najmä zo strany poslancov a politických strán, ktorých agendu chcú riešiť) v systémových súvislostiach fungovania štátu. Podstatou ústavného práva je umožniť poslancovi iniciovať zmenu pravidiel fungovania štátu, teda nielen podať návrh (na svoje zviditeľnenie vo verejnom priestore) bez ohľadu na (ne)pripravenosť jeho obsahu, ale aby mal aj potenciál priniesť zmenu pravidiel k lepšiemu. A diabol sa skrýva v detailoch a súvislostiach, ktoré autor základnej myšlienky často prehliada alebo nechce vidieť.

Toto súvisí aj so zodpovednosťou prístupu poslanca k časovému a výkonovému potenciálu štátu, jeho orgánov a odborného personálu. Lebo každý poslanecký návrh spúšťa mašinériu legislatívneho procesu a administratívnych postupov čo implikuje výkonové, časové, ekonomické nároky na systém a všetkých, ktorí sa týmto návrhom budú seriózne zaoberať. Odborný pracovníci dotknutých rezortov, ale aj ďalších pripomienkujúcich subjektov sú nútení dať svoju prácu bokom, keď príde poslanecký návrh zákona a vypracovat fundované vecné stanovisko k predloženému poslaneckému návrhu zákona. 

Úlohou a poslaním všetkých štátnych orgánov - výkonných, zákonodarných, súdnych je vo vzájomnej súčinnosť zabezpečiť riadny - predvídateľný chod štátu, kde občania, organizácie ale aj orgány verejnej moci a ich úradníci budú v stabilnom právnom prostredí vykonávať svoju činnosť podporenú zmysluplným pravidlami, ktoré sa priebežne zlepšujú predovšetkým na základe faktov, analytických podkladov, expertnych poznatkov a skúsenosti príslušných rezortov, ktoré dostali zodpovednosť za riadenie a správu jednotlivých oblastí štátu.

Benátska komisia vo svojich dokumentoch opakovane apeluje na zásadu lojálnej spolupráce medzi štátnymi orgánmi (nielen pri zmenách legislativy), ktorej imanentnou súčasťou je postup orgánov štátu vo vzájomnej súčinnosti najmä v prekrývajúcich sa a vecne súvisiacich oblastiach s cieľom zlepšovať pravidla fungovania štátu, vzájomné rešpektovanie kompetencií jednotlivých orgánov, ich úloh a zodpovednosť za zabezpečenie fungovania štátu v jednotlivych rezortoch, vrátane rezortu spravodlivosti či školstva.

V tomto kontexte je potrebné a účelne vnímať aj využívať kompetenciu poslancov národnej rady predkladať návrhy zákonov.

Ak ide o úprimnú snahu poslancov o zlepšenie fungovania určitej oblasti slovenskej spoločnosti, a nie iba o snahu mediálne či politicky sa prezentovať a zviditeľniť, tak je potrebné, vhodné a účelné, aby poslanci pred využitím svojho ústavného práva - pred predložením návrhu zákona, prerokovali svoj zámer na expertnej úrovni s expertmi gestorského rezortu a to bez ohľadu na to, či ide o koaličných, opozičných či iných poslancov.

S poukazom na uvedené navrhujeme zvážiť vyzvať prekladateľa návrhu zákona - poslanca X, ale aj ostatných poslancov opozície ale je koalície, aby pred využitím svojho ústavného práva na predloženie návrhu zákona prišli na expertnú diskusiu na ministerstve spravodlivosti a využili expertný potenciál, ktorý slovenská republika ma v oblasti, ktorej fungovanie navrhujú zmeniť. V opačnom prípade sa často paralelne pracuje na viacerých vzájomne sa prekrývajúcich materiáloch, ktoré si môžu v niektorých bodoch odporovať, pričom kapacity štátu z tohto dôvodu nemôžu byť sústredené na jeden kľúčový materiál, v ktorom budú dôkladne vecne spracované a odkomunikované s odbornou i laickou verejnosťou tie najlepšie zmeny a doplnenia pravidiel.

V prípade odmietnutia niektorého z paralelných návrhov, z dôvodov vecných, či legislatívnych nedostatkov alebo aj z politických dôvodov,môžu ostať neprerokované aj niektoré také riešenia (hoci parciálne), ktoré by mohli byť pre fungovanie systému prínosné, bez ohľadu na to, kto ich navrhol.

Návrh poslanca by preto mal byť v ideálnom prípade prerokovaný v kontexte prípravy vládneho návrhu novely príslušného zákona, kde by mohol byť pán poslanec pozvaný na expertné rokovanie.

Bolo by veľmi prospešné pre spoločnosť, ak by sa podarilo dosiahnuť, aby si poslanci v procese prípravy poslaneckých návrhov zákonov uvedomovali a rešpektovali rezortnú zodpovednosť príslušného ministerstva, ako aj zásadu lojálnej spolupráce štátnych orgánov a tým prispeli k plnému využitiu expertného potenciálu štátu. Treba postupne dosiahnuť stav, aby poslanci prirodzene akceptovali to, že rezort zodpovedný za určitú oblasť života spolonosti s nimi expertne prerokuje ich návrhy zákonov. Experti prerokujú s poslancami ich návrhy, niektoré si rezort môže osvojiť v rámci svojich návrhov, ktoré pripravuje a predkladá do vlády v štandardnom legislatívnom procese alebo pomôže poslancom dopracovať ich návrh tak, aby zodpovedal jednak legislatívnym štandardom a tiež, aby čo najviac koreloval s vecnými zámermi ministerstva pri realizácii štátnych politik v príslušnej oblasti.

V poslaneckých návrhoch zákona sú často návrhy zmien, ktoré vychádzajú z problémov spoločnosti a stoja za vecnú diskusiu, ale sú tam často aj také body, ktoré by po vecnej diskusii boli odmietnuté alebo zásadne preformulované, najmä ak cieľ zmeny je legitímny ale jeho právne vyjadrenie v návrhu zákona je nejednoznačné alebo nezodpovedá tomuto cieľu, pripadne sa cieľ dá dosiahnuť inou účinnejšou úpravou.

Súčasťou 1. časti bloku Šport a legislatíva bolo aj predstavenie konceptu Športového tribunálu pri SOŠV (prof. Ján Svák) ako iného orgánu SR zabezpečujúceho právo na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Tento koncept by mal byť ďalej v jeho detailoch a súvislostiach príkladne rozpracovaný v participatívnom procese za účasti zástupcov štátu, športovej obce i právnickej obce.

Článok 46 Ústavy SR predpokladá, že právo na súdnu ochranu môže byť zabezpečené okrem súdov aj prostredníctvom iného zákonom zmocneného orgánu SR. Tento orgán (môže byť nazvaný napr. tribunál) musí spĺňať kritéria nezávislosti a nestrannosti, ako aj spravodlivého procesu v rozsahu, ako je vyžadovaný v rámci ustálenej rozhodovacej praxe Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP).

„Čl. 46
(1) Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.”

Z vystúpenia prof. Jána Sváka:

Myšlienka zriadenia nezávislého a autonómneho športového tribunálu sa objavila už v návrhu zákona o športe, ktorý bol pripravovaný od roku 2002, avšak v legislatívnom procese bola z „taktických” dôvodov vynechaná. 

Rovnaký osud stihol aj zakomponovanie špecializovaného športového súdu do sústavy „štátneho“ súdnictva v roku 2015, keď bol súčasťou návrhu zákona o športe predloženého do medzirezortného pripomienkového konania. 

Odvtedy sa však veľa zmenilo, najmä v medzinárodnom práve. Vďaka už konštantnej judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva sa pod čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd už zaraďuje aj „tribunál“, ktorý 

• je zriadený zákonom mimo súdov,,štátnych", 

• spĺňa kritériá čl. 6 ods. 1 Dohovoru a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, 

• napĺňa požiadavku obligatórnej arbitráže, to znamená, že subjekty, ktoré podliehajú pod jeho právomoc musia zo zákona svoje spory riešiť na tomto tribunáli, 

• v prípade existencie dvojstupňových tribunálov nie je možné odvolanie a ani dovolanie na všeobecný “štátny" súd, pričom nie je vylúčené využitie CAS, SD EÚ a ESĽP.

Na základe týchto princípov/požiadaviek bol vytvorený aj aktuálny návrh zákona o športe, ktorý navrhuje (a konferencia sa s tým aj stotožnila) zriadenie športového tribunálu pri SOŠV. V jeho právomoci by bolo 

• dvojstupňové rozhodovanie sporov v tých športových zväzoch, ktoré nemajú vytvorené orgány pre rozhodovanie športových sporov, 

• odvolacie konanie v prípadoch športových zväzov, ktoré nemajú zriadený druhý stupeň orgánov rozhodujúcich spory v športe. 

Tieto športové zväzy, ktoré majú zriadené dvojstupňové orgány pre rozhodovanie sporov v športe spĺňajúce kritériá čl. 6 ods. 1 Dohovoru právomoci SOŠV nepodliehajú. 

Toto približne k športovému tribunálu na konferencii odznelo a účastníci konferencie k tomu nevyjadrili žiadne námietky. Nad rámec tohoto (napríklad spôsob kreovania tribunálu) by sme teda nemali ísť. 

Okrem toho v rámci diskusia odznela aj myšlienka o kreovaní Úradu pre šport v zmysle kompetenčného zákona ako „,iného ústredného orgánu štátnej správy" s plnou legislatívnou právomocou v zmysle čl. 122 a 123 Ústavy SR.

Výhodou takéhoto ústavného riešenia oproti ministerstvu športu je 

• trvalosť zriadenia (nepodlieha politickej skaze ako ministerstvo, ktoré v koaličnom pokeri môže pripadnúť zlému hráčovi alebo z hry úplne vypadnúť), 

• odbornosť (vedúci úradu je vyberaný na základe výberového konania v súlade transparentnými legislatívnymi kritériami)

Cieľom 2. časti tohto bloku bol apel na štát, jeho predstaviteľov a úradníkov, ale aj iné “mocenské” autority (vrátane NŠZ a NŠO), aby ako najvyšší správcovia veci verejných či samosprávnych/komunitných v príslušnom športe či oblasti športu aktívne zabezpečili dodržiavanie pravidiel vo svojej pôsobnosti vzťahov a procesov.

1. Dôsledné dodržiavanie pravidiel na strane štátu (napr. nedostatočný stav informačného systému športu po 8 rokoch účinnosti Zákona o športe, informačný systém o bezpečnosti na športových podujatiach) 
2. Odborný servis - služba štátu pre adresátov právnej regulácie, aby správne porozumeli novej regulácii (metodické usmernenia, pomôcky, vzory, školenia, videoinštrukcie, konzultácie, systém FAQ podľa tém a pod.) a mohli riadne dodržiavali platnú reguláciu,
3. Riadne plnenie kontrolných úloh s dôrazom na prevenciu, poradenstvo, vzdelávanie a výchovu, nie sankcie (najmä útvar HKŚ), ak nejde o nedostatky, ktoré sú úmyselnými špekulatívnymi konaniami,
4. Zber poznatkov za účelom na spresňovania regulácie alebo na jej férovú aplikáciu (spolupráci s NŠZ+NŠO)
5. aktivity v rámci agendy v gescii ministerstva (vytvorenie stálej pracovnej skupiny)
6. príprava legislatívnych zmien a doplnení regulácie do budúcnosti
7. získanie informácií o existujúcich športoviskách na celom území SR a ich stave

Dlhodobo a opakovane je zo strany politických lídrov prezentovaný silný tlak na zásadné zmeny legislatívy (nielen) v oblasti športu, niekedy až politické odmietanie platnej legislatívy avšak podstatne menšia pozornosť je venovaná účinnému zavedeniu platnej legislatívy do života a vyhodnoteniu jej účinnosti.

Neustála snaha o prijímanie nových zákonov - nových riešení, o zavádzanie nových procesov na 4 roky (ak sa nezmení vláda skôr), kedy dočasní správcovia vecí verejných často nedokážu/odmietnu plnohodnotne nadviazať na prácu (zákony) ich predchodcov, je znakom upadajúcej či nezrelej spoločnosti, nestability a nepredvídateľnosti prostredia - právnych, ekonomických, inštitucionálnych, sociálnych vzťahov, vrátane medziľudských vzťahov. To je negatívny odkaz nielen pre dlhodobé projekty, manažment organizácií, investorov, ale aj pre obyčajných ľudí, ktorí sa rozhodujú či zasvätia svoj život mravenčej práci v takto nestabilnom prostredí, v športe alebo aj v kultúre či inde.

Športová komunita zastúpená volenými zástupcami jednotlivých športov potrebuje viac dôvery, viac rešpektu, viac načúvania, porozumenia a podpory zo strany štátu a to osobitne v otázkach a oblastiach, kde šport plní úlohy alebo vytvára hodnoty, na ktorých je verejný záujem. Zmenu v nastavení spoločnosti a predstaviteľov štátu k športu by mohlo priniesť významnejšie inštitucionálne zastrešenie oblasti športu ako je tomu dnes, keď úroveň štátneho tajomníka pre šport bola síce významným pokrokom, vo viacerých situáciách sa však preukázalo, že nie je dostatočná. Aj preto sa vedú diskusie o zriadení Ministerstva športu (prípadne aj spojením s inou oblasťou), ústredného orgánu štátnej správy pre šport, prípadne o vytvorení pozície ministra/podpredsedu vlády pre šport bez portfeja. 

Človek vo všeobecnosti nemá rád zmeny svojich návykov či zaužívaných stereotypov, ktoré sú často dôsledkom zmeny právnej úpravy. Pre zrozumiteľné a ohľaduplné zavedenie novej právnej normy/pravidla do života spoločnosti je dôležité previesť jej adresátov, vrátane vykonávateľov (zástupcovia orgánov verejnej správy), procesom interiorizácie. Zvýšenie právneho povedomia (nielen) v športe - športových funkcionárov, ale i štátnych úradníkov, či samosprávy je nevyhnutnosťou pre to, aby sme boli všetci pripravení postupovať podľa pravidiel, ktoré sme si dohodli v podobe zákonov či predpisov športových organizácií a nehľadali účelové “skratky” z nevedomosti, či vypočítavosti, ktoré nám potom rozkladajú vieru v schopnosť účinného fungovania dohodnutého systému pravidiel.

Interiorizácia právnej normy - v rozumne fungujúcej občianskej spoločnosti je nevyhnutný proces, ktorého podstatou je poznanie, vysvetlenie, akceptácia hodnotového nastavenia a následne aj dodržiavanie nového pravidla pre fungovanie spoločnosti = premyslené (k “schvaľovateľom” i adresátom nových pravidiel) ohľaduplné schválenie a zavedenie nového pravidla do spoločnosti.

PRÍKLADY ZLEJ PRAXE:

Chrbticou reformy slovenského športu podľa nového zákona o športe z roku 2015 mal byť nový Informačný systém športu (MŠVVaŠ SR), ktorý je upravený v Zákone o športe.

Konferencia Šport a právo (2.10.2016): https://www.youtube.com/watch?v=JlDXb71AJIo&t=82s  

Klub pod lampou - diskusia k IS športu (4.11.2019):
https://beta.ucps.sk/zaznam-z-diskusie-v-klube-pod-lampou-4112019-k-teme-informacny-system-sportu 

SUMARIZÁCIA USTANOVENÍ Zákona o športe z roku 2016 súvisiacich s informačným systémom športu (stav k 01/2020):
https://beta.ucps.sk/sumarizacia-ustanoveni-zakona-o-sporte-z-roku-2016-suvisiacich-s-informacnym-systemom-sportu 

Chrbticou boja proti chuligánom a starostlivosti o bezpečnosť a komfort slušných návštevníkov športových podujatí mal byť informačný systém o bezpečnosti na športových podujatiach (IS BŠP), ktorý mal byť vytvorený podľa § 22 zákona č. 1/2014 Z.z. o organizovaní verejných športových podujatí a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinný od 1.2.2014. Jeho súčasťou mal byť špeciálny register delikventov v oblasti diváckeho násilia, v ktorom majú byť evidované osoby, ktoré sa dopustili porušení návštevného poriadku, disciplinárnych previnení, priestupkov alebo trestných činov v súvislosti s účasťou na verejnom športovom podujatí, vrátane deliktov spáchaných v cudzine, deliktov spáchaných štátnymi príslušníkmi iného štátu na území Slovenskej republiky či deliktov, pri ktorých totožnosť páchateľov nebola zistená. IS BŠP mali spoločne napĺňať a využívať v teréne jednak športové organizácie (bezpečnostní manažéri a usporiadateľská služba športových zväzov a klubov), Policajný zbor, ako aj útvary mestskej/obecnej polície a prípadne aj iné subjekty podieľajúce sa na organizovaní verejného športového podujatia alebo na kontrole dodržiavania zákona (§ 22 ods. 9 zákona č. 1/2014 Z. z.).

Informačný systém o bezpečnosti na športových podujatiach (IS BŠP) bol naprogramovaný podľa jeho zákonnej úpravy v § 22 a 23 zákona č. 1/2014 Z. z., pričom ministerstvo školstva, vedy výskumu a športu ho prevzalo od dodávateľa ešte v júni 2015. Problémom však bolo jeho nespustenie do ostrej prevádzky, resp. nenapĺňanie zo strany Prezídia PZ podľa zákonných požiadaviek, hoci IS BŠP bol zo strany MŠVVaŠ SR pripravený a Prezídium PZ bolo vyzvané k dodržiavaniu zákona aj zo strany Generálnej prokuratúry SR. Bezvýsledne. Evidencia delikventov tak bola vedená na základe zasielaných rozhodnutí súdov, priestupkových a disciplinárnych orgánov iba v jednoduchom zozname na národnom športovom zväze futbalu. Od 1.6.2023 však prešla povinnosť viesť IS BŠP podľa § 22 zákona č. 1/2014 Z.z. v znení novely č. 170/2022 Z.z. účinnej k 1.6.2022 do pôsobnosti MV SR (§ 31c). Reálny stav funkčnosti a naplnenia IS BŠP ku dňu konania konferencie (22.9.2023) nie je známy.

Podklady k vytvoreniu IS BŠP:

Odborná verejná diskusia / Informačný systém o bezpečnosti na športových podujatiach, základný nástroj prevencie diváckeho násilia alebo príspevok SFZ k dosiahnutiu spoločného cieľa (10.2.2013; odborný článok Peter Sepeši a Ján Letko) - TU

Smernica SFZ o IS BŠP z 12.3.2014 (procesný podklad pre vytvorenie IS):
https://mediamanager.sportnet.online/media/csm/f/u/t/futbalsfz.sk/56/89/5689cdd3-a78a-4e39-acdf-cb6088f227c6.pdf 

Konferencia Šport a právo (2.10.2014): https://www.youtube.com/watch?v=0bXvT8-jssA 

Právna úprava § 22 zákona č. 1/2014 Z.z. o organizovaní verejných športových podujatí účinná do 31.5.2023: https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2014/1/20201015.html#paragraf-22

Právna úprava § 22 zákona č. 1/2014 Z.z. účinná od 1.6.2023:
https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2014/1/20220601#paragraf-22 

Alex Huba - prezentácia histórie IS športu a aktuálneho stavu projektu/prác na IS športu, ktorý by mal zabezpečiť takmer 100% kompatibilitu IS športu s platným Zákonom o športe (161 zo 162 parametrov - chýba len modul volieb) 

• prezentácia k histórii a stavu ISŠ - TU
• tabuľka súladu stavu ISŠ so zákonom - TU

Koncepčná otázka k budovaniu IS športu:
Má byť informačný systém športu len štatistickou pomôckou ministerstva alebo by mal obsahovať aj rôzne nástroje a služby (napr. Modul pre voľby, vzdelávanie, matriky …), ktoré unifikujú a stransparentnia procesy v športových zväzoch/organizáciách ?

Prečo je (aj) pre štát výhodné, ak by budoval v rámci IS športu aj rôzne služby?

Informačný systém (nepustí), garantuje transparentnosť (preukázateľnosť a nemennosť) procesov, garantuje priebeh procesov podľa zákona a interných predpisov národného športového zväzu (ŠO), čo zjednodušuje kontrolu a získanie dôkazov pre členov ŠO, kontrolné orgány ŠO aj pre štát (HKŠ, ministerstvo, NKÚ), čím informačný systém pôsobí významne preventívne voči postupom a rozhodnutiam orgánov ŠO, ktoré sú porušením zákona či interneého predpisu ŠO.

Myšlienky do sumára na záver:

V dnešnom rýchlom svete, kedy sa na fungovanie sveta okolo nás vzťahuje množstvo princípov, zákonov, pravidiel či noriem, od technických až po mravné, v dnešnom svete zníženej dôvery v autority nám informačné systém pomáhajú riadiť procesy spôsobom, ktoré odbúravajú pochybnosti o férovosti, transparentnosti, či dodržiavaní pravidiel. Informačný systém však nedokáže nahradiť ľudskosť, dôstojnosť, vzájomné pochopenie, či odpustenie, záujem o svoju rodinu, komunitu, dom, blok, ulicu, štvrť, obec, mesto, kraj, krajinu či budúcnosť ľudstva, ktoré do spoločnosti musí priniesť sám človek svojimi mäkkými zručnosťami, resp. Musí to najprv prijať, že je tomu tak, aby sme mohli postupne od malých komunít budovať väčšie, ktoré spoločne vytvoria niečo, čomu sa hovorí občianska spoločnosť.

Šport má osobitnú povahu ktorú mu okrem judikatúry európskych súdov priznala aj Zmluva o fungovaní EÚ (čl. 165). Kým sa nebudú zásadné problémy a zásadné pripomienky športu zohľadňovať “pri stole” na najvyššej úrovni, t.j. na rozporových konaniach s príslušnými ministrami a ak nebudú uspokojivo vyriešené, aj na rokovaní vlády SR, dovtedy šport nebude partnerom štátu, ktorý pomáha pri tom, aby ľudia na Slovensku mali lepší, zdravší pohybovo aktívny život. Ak voľný čas občanov nevyplnia športové aktivity, vyplnia ich iné, ktoré priniesla moderná doba, vrátane ideologických.

Podklady k bloku (linky na prezentácie, stránky, dokumenty, tabuľky, grafy, videá, rozhovory):

Šport a legislatíva - zmeny zákonov (prezentácia Peter Sepeši):
https://docs.google.com/presentation/d/10BgcCJ_2xNpuI5QpygwVqQ3wY5PCyDZg3BdWgnyLDds/edit?usp=sharing 

Rozhodovanie sporov v športe - ústavnoprávny rámec (Peter Sepeši):
https://docs.google.com/presentation/d/1cz4Z4dWFK-H5Ak3Ed2btDfLepS9-PtxtFllgQsz2iaY/edit?usp=sharing  

Rozhodovanie sporov v športe - koncept zriadenia Športového tribunálu (prof. Ján Svák a Peter Sepeši):
https://docs.google.com/presentation/d/10Qcyi9tiptW6lI95NvNQWa_4SqK3j1H_SN_kZgNWcPo/edit?usp=sharing 

Informačný systém športu - prehľad stavu implementácie ustanovení zákona o športe - Tabuľka ustanovení zákona o športe upravujúcich IS športu (farebné odlíšenie súladu stavu IS športu so zákonom):
https://docs.google.com/file/d/1V81Kbb9PAwTiyTrBIZJzYhErx6ke8ugG/edit?usp=docslist_api&filetype=msexcel