LISABONSKÁ ZMLUVA - Protokoly

OBSAH

PROTOKOL (č. 1) O ÚLOHE NÁRODNÝCH PARLAMENTOV V EURÓPSKEJ ÚNII

PROTOKOL (č. 2) O UPLATŇOVANÍ ZÁSAD SUBSIDIARITY A PROPORCIONALITY

PROTOKOL (č. 3) O ŠTATÚTE SÚDNEHO DVORA EURÓPSKEJ ÚNIE

PROTOKOL (č. 4) O ŠTATÚTE EURÓPSKEHO SYSTÉMU CENTRÁLNYCH BÁNK A EURÓPSKEJ CENTRÁLNEJ BANKY

PROTOKOL (č. 5) O ŠTATÚTE EURÓPSKEJ INVESTIČNEJ BANKY

PROTOKOL (č. 6) O UMIESTNENÍ INŠTITÚCIÍ A NIEKTORÝCH ORGÁNOV, ÚRADOV A AGENTÚR A ÚTVAROV EURÓPSKEJ ÚNIE

PROTOKOL (č. 7) O VÝSADÁCH A IMUNITÁCH

PROTOKOL (č. 8) K ČLÁNKU 6 ODS. 2 ZMLUVY O EURÓPSKEJ ÚNII O PRIPOJENÍ ÚNIE K EURÓPSKEMU DOHOVORU O OCHRANE ĽUDSKÝCH PRÁV A ZÁKLADNÝCH SLOBOD

PROTOKOL (č. 9) O ROZHODNUTÍ RADY O VYKONÁVANÍ ČLÁNKU 16 ODS. 4 ZMLUVY O EURÓPSKEJ ÚNII A ČLÁNKU 238 ODS. 2 ZMLUVY O FUNGOVANÍ EURÓPSKEJ ÚNIE OD 1. NOVEMBRA 2014 DO 31. MARCA 2017 NA JEDNEJ STRANE A OD 1. APRÍLA 2017 NA STRANE DRUHEJ

PROTOKOL (č. 10) O STÁLEJ ŠTRUKTÚROVANEJ SPOLUPRÁCI ZRIADENEJ ČLÁNKOM 42 ZMLUVY O EURÓPSKEJ ÚNII

PROTOKOL (č. 11) O ČLÁNKU 42 ZMLUVY O EURÓPSKEJ ÚNII

PROTOKOL (č. 12) O POSTUPE PRI NADMERNOM DEFICITE

PROTOKOL (č. 13) O KRITÉRIÁCH KONVERGENCIE

PROTOKOL (č. 14) O EUROSKUPINE

PROTOKOL (č. 15) O NIEKTORÝCH USTANOVENIACH TÝKAJÚCICH SA SPOJENÉHO KRÁĽOVSTVA VEĽKEJ BRITÁNIE A SEVERNÉHO ÍRSKA

PROTOKOL (č. 16) O NIEKTORÝCH USTANOVENIACH TÝKAJÚCICH SA DÁNSKA

PROTOKOL (č. 17) KTORÝ SA TÝKA DÁNSKA

PROTOKOL (č. 18) KTORÝ SA TÝKA FRANCÚZSKA

PROTOKOL (č. 19) O SCHENGENSKOM ACQUIS ZAČLENENOM DO RÁMCA EURÓPSKEJ ÚNIE

PROTOKOL (č. 20) O UPLATŇOVANÍ URČITÝCH ASPEKTOV ČLÁNKU 26 ZMLUVY O FUNGOVANÍ EURÓPSKEJ ÚNIE NA SPOJENÉ KRÁĽOVSTVO A ÍRSKO

PROTOKOL (č. 21) O POSTAVENÍ SPOJENÉHO KRÁĽOVSTVA A ÍRSKA S OHĽADOM NA PRIESTOR SLOBODY, BEZPEČNOSTI A SPRAVODLIVOSTI

PROTOKOL (č. 22) O POSTAVENÍ DÁNSKA

PROTOKOL (č. 23) O VONKAJŠÍCH VZŤAHOCH ČLENSKÝCH ŠTÁTOV S OHĽADOM NA PREKROČENIE VONKAJŠÍCH HRANÍC

PROTOKOL (č. 24) O AZYLE PRE ŠTÁTNYCH PRÍSLUŠNÍKOV ČLENSKÝCH ŠTÁTOV EURÓPSKEJ ÚNIE

PROTOKOL (č. 25) O VYKONÁVANÍ SPOLOČNÝCH PRÁVOMOCÍ

PROTOKOL (č. 26) O SLUŽBÁCH VŠEOBECNÉHO ZÁUJMU

PROTOKOL (č. 27) O VNÚTORNOM TRHU A HOSPODÁRSKEJ SÚŤAŽI

PROTOKOL (č. 28) O HOSPODÁRSKEJ, SOCIÁLNEJ A ÚZEMNEJ SÚDRŽNOSTI

PROTOKOL (č. 29) O SYSTÉME VEREJNOPRÁVNEHO VYSIELANIA V ČLENSKÝCH ŠTÁTOCH

PROTOKOL (č. 30) O UPLATŇOVANÍ CHARTY ZÁKLADNÝCH PRÁV EURÓPSKEJ ÚNIE NA POĽSKO A SPOJENÉ KRÁĽOVSTVO

PROTOKOL (č. 31) O DOVOZE ROPNÝCH PRODUKTOV SPRACOVANÝCH NA HOLANDSKÝCH ANTILÁCH DO EURÓPSKEJ ÚNIE

PROTOKOL (č. 32) O NADOBUDNUTÍ NEHNUTEĽNÉHO MAJETKU V DÁNSKU

PROTOKOL (č. 33) K ČLÁNKU 157 ZMLUVY O FUNGOVANÍ EURÓPSKEJ ÚNIE

PROTOKOL (č. 34) O OSOBITNEJ ÚPRAVE PRE GRÓNSKO

PROTOKOL (č. 35) O ČLÁNKU 40.3.3 ÚSTAVY ÍRSKA

PROTOKOL (č. 36) O PRECHODNÝCH USTANOVENIACH

PROTOKOL (č. 37) O FINANČNÝCH NÁSLEDKOCH UPLYNUTIA PLATNOSTI ZMLUVY O ZALOŽENÍ ESUO A O VÝSKUMNOM FONDE PRE UHLIE A OCEĽ

PROTOKOL (č. 1) - O ÚLOHE NÁRODNÝCH PARLAMENTOV V EURÓPSKEJ ÚNII

Vysoké zmluvné strany,
PRIPOMÍNAJÚC, že spôsob, akým národné parlamenty vykonávajú kontrolu svojej vlády vo vzťahu k činnostiam Únie, je záležitosťou ústavného systému a praxe každého členského štátu,
ŽELAJÚC SI povzbudzovať národné parlamenty k väčšiemu zapojeniu do činností Európskej únie a posilňovať ich možnosť vyjadrovať svoje názory k návrhom legislatívnych aktov Európskej únie, ako aj k ďalším záležitostiam ich osobitného záujmu,
SA DOHODLI NA týchto ustanoveniach, ktoré sú pripojené k Zmluve o Európskej únii, k Zmluve o fungovaní Európskej únie a k Zmluve o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu:

HLAVA I - INFORMÁCIE PRE NÁRODNÉ PARLAMENTY

Článok 1
Konzultačné dokumenty Komisie (zelené a biele knihy a oznámenia) postúpi Komisia pri ich zverejnení priamo národným parlamentom. Komisia tiež postúpi národným parlamentom ročný plán legislatívnych úloh, ako aj všetky ostatné dokumenty legislatívneho plánovania alebo stratégie politiky v rovnakom čase ako Európskemu parlamentu a Rade.

Článok 2
Návrhy legislatívnych aktov zaslané Európskemu parlamentu a Rade sa postúpia národným parlamentom.
Na účely tohto protokolu „návrh legislatívneho aktu“ znamená návrhy Komisie, iniciatívy skupiny členských štátov, iniciatívy Európskeho parlamentu, žiadosti Súdneho dvora, odporúčania Európskej centrálnej banky a žiadosti Európskej investičnej banky, ktorých cieľom je prijatie legislatívneho aktu.
Návrh legislatívneho aktu pochádzajúci od Komisie postúpi národným parlamentom priamo Komisia v rovnakom čase ako Európskemu parlamentu a Rade.
Návrh legislatívneho aktu pochádzajúci od Európskeho parlamentu postúpi národným parlamentom priamo Európsky parlament.
Návrh legislatívneho aktu pochádzajúci od skupiny členských štátov, Súdneho dvora, Európskej centrálnej banky alebo Európskej investičnej banky postúpi národným parlamentom Rada.

Článok 3
Národné parlamenty môžu v súlade s postupom ustanoveným v Protokole o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality poslať predsedom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie odôvodnené stanovisko k tomu, či je návrh legislatívneho aktu v súlade so zásadou subsidiarity.
Ak návrh legislatívneho aktu pochádza od skupiny členských štátov, vládam týchto členských štátov postúpi odôvodnené stanovisko(-á) predseda Rady.
Ak návrh legislatívneho aktu pochádza od Súdneho dvora, Európskej centrálnej banky alebo Európskej investičnej banky, dotknutej inštitúcii alebo orgánu postúpi odôvodnené stanovisko(-á) predseda Rady.

Článok 4
Od sprístupnenia návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom v úradných jazykoch Únie až do dňa, keď sa zaradí do predbežného programu rokovania Rady s cieľom jeho prijatia alebo prijatia pozície v rámci legislatívneho postupu, musí uplynúť osemtýždňová lehota. Výnimky sú prípustné v naliehavých prípadoch, ktorých dôvody sa uvedú v akte alebo v pozícii Rady. S výnimkou naliehavých prípadov, ktoré sú náležite odôvodnené, nesmie počas týchto ôsmich týždňov dôjsť k žiadnej dohode o návrhu legislatívneho aktu. S výnimkou naliehavých prípadov, ktoré sú náležite odôvodnené, musí medzi zaradením návrhu legislatívneho aktu do predbežného programu rokovania Rady a prijatím pozície uplynúť desaťdňová lehota.

Článok 5
Programy zasadnutí Rady a výsledky zasadnutí vrátane zápisníc zo zasadnutí, na ktorých Rada rokuje o návrhoch legislatívnych aktov, sa postupujú priamo národným parlamentom v rovnakom čase ako vládam členských štátov.

Článok 6
Ak má Európska rada v úmysle uplatniť článok 48 ods. 7, prvý alebo druhý pododsek Zmluvy o Európskej únii, národné parlamenty sú o zámere Európskej rady informované najmenej šesť mesiacov pred prijatím rozhodnutia.

Článok 7
Dvor audítorov postúpi svoju výročnú správu pre informáciu národným parlamentom v rovnakom čase ako Európskemu parlamentu a Rade.

Článok 8
Ak národný parlamentný systém nie je jednokomorový, uplatnia sa články 1 až 7 na komory, z ktorých parlament pozostáva.

HLAVA II - MEDZIPARLAMENTNÁ SPOLUPRÁCA

Článok 9
Európsky parlament a národné parlamenty spoločne vymedzia organizáciu a podporu efektívnej a pravidelnej medziparlamentnej spolupráce v rámci Únie.

Článok 10
Konferencia parlamentných výborov pre záležitosti Únie môže do pozornosti Európskeho parlamentu, Rady a Komisie predložiť všetky iniciatívy, ktoré považuje za vhodné. Táto konferencia okrem toho podporuje výmenu informácií a najlepšej praxe medzi národnými parlamentmi a Európskym parlamentom vrátane ich osobitných výborov. Môže organizovať aj medziparlamentné konferencie ku konkrétnym témam, najmä diskutovať o záležitostiach spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky vrátane spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky. Príspevky konferencie nie sú záväzné pre národné parlamenty a nie sú nimi dotknuté ich pozície.

PROTOKOL (č. 2) - O UPLATŇOVANÍ ZÁSAD SUBSIDIARITY A PROPORCIONALITY

Vysoké zmluvné strany,
ŽELAJÚC SI zabezpečiť, aby sa rozhodnutia prijímali čo najbližšie k občanom Únie,
ROZHODNUTÉ určiť podmienky uplatňovania zásad subsidiarity a proporcionality zakotvených v článku 5 Zmluvy o Európskej únii a zaviesť systém kontroly uplatňovania týchto zásad,
SA DOHODLI NA týchto ustanoveniach, ktoré sú pripojené k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve o fungovaní Európskej únie:

Článok 1
Každá inštitúcia zabezpečuje trvalé dodržiavanie zásad subsidiarity a proporcionality vymedzených v článku 5 Zmluvy o Európskej únii.

Článok 2
Predtým, ako Komisia navrhne legislatívny akt, uskutoční rozsiahle konzultácie. Ak je to vhodné, zohľadnia takéto konzultácie regionálny a miestny rozmer zamýšľaných opatrení. Komisia neuskutoční takéto konzultácie v mimoriadne naliehavých prípadoch. Vo svojom návrhu uvedie dôvody tohto rozhodnutia.

Článok 3
Na účely tohto protokolu „návrh legislatívneho aktu“ znamená návrhy Komisie, iniciatívy skupiny členských štátov, iniciatívy Európskeho parlamentu, žiadosti Súdneho dvora, odporúčania Európskej centrálnej banky a žiadosti Európskej investičnej banky, ktorých cieľom je prijatie legislatívneho aktu.

Článok 4
Komisia postupuje svoje návrhy legislatívnych aktov a svoje zmenené a doplnené návrhy národným parlamentom v rovnakom čase ako zákonodarcovi Únie.
Európsky parlament postupuje svoje návrhy legislatívnych aktov, ako aj svoje zmenené a doplnené návrhy národným parlamentom.
Rada postupuje návrhy legislatívnych aktov pochádzajúce od skupiny členských štátov, Súdneho dvora, Európskej centrálnej banky alebo Európskej investičnej banky, ako aj zmenené a doplnené návrhy národným parlamentom.
Legislatívne uznesenia Európskeho parlamentu a pozície Rady tieto inštitúcie po ich prijatí postúpia národným parlamentom.

Článok 5
Návrhy legislatívnych aktov sa odôvodnia so zreteľom na zásadu subsidiarity a zásadu proporcionality. Každý návrh legislatívneho aktu by mal obsahovať dôvodovú správu, na základe ktorej je možné vyhodnotiť jeho súlad so zásadami subsidiarity a proporcionality. Dôvodová správa by mala obsahovať približný odhad finančného dosahu návrhu a v prípade smernice jej dôsledky týkajúce sa právnych predpisov, ktoré majú prijať členské štáty, a to vrátane regionálnych právnych predpisov, ak je to potrebné. Dôvody, ktoré vedú k záveru, že cieľ Únie sa dá lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, sa podložia kvalitatívnymi, a kedykoľvek je to možné, kvantitatívnymi ukazovateľmi. Návrhy legislatívnych aktov zohľadnia potrebu udržať akúkoľvek finančnú alebo administratívnu záťaž Únie, národných vlád, regionálnych alebo miestnych orgánov, hospodárskych subjektov a občanov na čo najnižšej úrovni, primeranej sledovanému cieľu.

Článok 6
Do ôsmich týždňov od doručenia návrhu legislatívneho aktu v úradných jazykoch Únie môže ktorýkoľvek národný parlament alebo ktorákoľvek komora národného parlamentu poslať predsedom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie odôvodnené stanovisko s uvedením dôvodov, pre ktoré sú presvedčení, že daný návrh nie je v súlade so zásadou subsidiarity. Je vecou každého národného parlamentu alebo každej komory národného parlamentu, aby sa prípadne poradili s regionálnymi parlamentmi so zákonodarnými právomocami.
Ak návrh legislatívneho aktu pochádza od skupiny členských štátov, predseda Rady postúpi stanovisko vládam týchto členských štátov.
Ak návrh legislatívneho aktu pochádza od Súdneho dvora, Európskej centrálnej banky alebo Európskej investičnej banky, predseda Rady postúpi stanovisko dotknutej inštitúcii alebo orgánu.

Článok 7
1. Európsky parlament, Rada a Komisia, a prípadne, skupina členských štátov, Súdny dvor, Európska centrálna banka alebo Európska investičná banka, ak návrh legislatívneho aktu pochádza od nich, zohľadnia odôvodnené stanoviská vydané národnými parlamentmi alebo komorou niektorého z národných parlamentov.
Každý národný parlament má dva hlasy rozdelené v závislosti od národného parlamentného systému. V dvojkomorovom národnom parlamentnom systéme má každá z dvoch komôr jeden hlas.
2. Pokiaľ odôvodnené stanoviská k nesúladu návrhu legislatívneho aktu so zásadou subsidiarity predstavujú aspoň jednu tretinu všetkých hlasov pridelených národným parlamentom podľa druhého pododseku odseku 1, návrh sa musí opätovne posúdiť. V prípade návrhu legislatívneho aktu predloženého na základe článku 76 Zmluvy o fungovaní Európskej únie týkajúceho sa priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti je potrebná jedna štvrtina hlasov.
Po takomto opätovnom posúdení sa môže Komisia alebo prípadne skupina členských štátov, Európsky parlament, Súdny dvor, Európska centrálna banka alebo Európska investičná banka, ak návrh legislatívneho aktu pochádza od nich, rozhodnúť, že ponechá, zmení alebo doplní alebo stiahne návrh. Takéto rozhodnutie musí byť odôvodnené.
3. Navyše v rámci riadneho legislatívneho postupu, pokiaľ odôvodnené stanoviská k nesúladu návrhu legislatívneho aktu so zásadou subsidiarity predstavujú aspoň jednoduchú väčšinu všetkých hlasov pridelených národným parlamentom podľa druhého pododseku odseku 1, návrh sa musí opätovne posúdiť. Po takomto opätovnom posúdení sa môže Komisia rozhodnúť, že ponechá, zmení, doplní alebo stiahne návrh.
Ak sa Komisia rozhodne návrh zachovať, musí v odôvodnenom stanovisku vysvetliť, prečo sa domnieva, že návrh je v súlade so zásadou subsidiarity. Toto odôvodnené stanovisko, ako aj odôvodnené stanoviská národných parlamentov sa musia predložiť zákonodarcovi Únie na posúdenie v rámci legislatívneho postupu:
a) pred dokončením prvého čítania zákonodarca (Európsky parlament a Rada) preskúma súlad legislatívneho návrhu so zásadou subsidiarity, pričom zohľadní najmä dôvody, ktoré vyjadrila a spoločne zastáva väčšina národných parlamentov, ako aj odôvodnené stanovisko Komisie;
b) ak na základe 55 % väčšiny členov Rady alebo väčšiny odovzdaných hlasov v Európskom parlamente zákonodarca dospeje k stanovisku, že návrh nie je v súlade so zásadou subsidiarity, tento legislatívny návrh sa nebude ďalej preskúmavať.

Článok 8
Súdny dvor Európskej únie má právomoc rozhodovať o žalobách z dôvodu porušenia zásady subsidiarity legislatívnym aktom podaných členskými štátmi v súlade s pravidlami ustanovenými v článku 263 Zmluvy o fungovaní Európskej únie alebo predložených členským štátom v súlade s jeho právnym poriadkom v mene jeho národného parlamentu alebo komory národného parlamentu.
V súlade s podmienkami ustanovenými v uvedenom článku môže aj Výbor regiónov podať takéto žaloby voči legislatívnym aktom, na prijatie ktorých Zmluva o fungovaní Európskej únie vyžaduje poradu s ním.

Článok 9
Komisia predkladá každý rok Európskej rade, Európskemu parlamentu, Rade a národným parlamentom správu o uplatňovaní článku 5 Zmluvy o Európskej únii. Táto výročná správa sa postúpi aj Hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov.

PROTOKOL (Č. 3) - O ŠTATÚTE SÚDNEHO DVORA EURÓPSKEJ ÚNIE

VYSOKÉ ZMLUVNÉ STRANY,
ŽELAJÚC SI ustanoviť štatút Súdneho dvora, ktorý je uvedený v článku 281 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
SA DOHODLI NA týchto ustanoveniach, ktoré sú pripojené k Zmluve o Európskej únii, k Zmluve o fungovaní Európskej únie a k Zmluve o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu:

Článok 1
Súdny dvor Európskej únie je zriadený a funguje v súlade s ustanoveniami zmlúv, Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (Zmluva o Euratom) a tohto štatútu.

HLAVA I - SUDCOVIA A GENERÁLNI ADVOKÁTI

Článok 2
Pred nástupom do funkcie zloží každý sudca pred Súdnym dvorom na jeho verejnom zasadnutí prísahu, že svoju funkciu bude vykonávať nestranne a svedomite a bude zachovávať mlčanlivosť o priebehu porád Súdneho dvora.

Článok 3
Sudcovia požívajú imunitu voči právomoci súdov. Po ukončení ich funkcie aj naďalej požívajú imunitu v súvislosti s úkonmi, ktoré urobili pri výkone ich úradnej funkcie vrátane všetkých ústnych a písomných prejavov.
Imunity ich môže zbaviť Súdny dvor zasadajúci v pléne. Ak sa rozhodnutie týka člena Všeobecného súdu alebo osobitného súdu, Súdny dvor rozhoduje po porade s dotknutým súdom.
Ak je sudca zbavený imunity a začalo proti nemu trestné konanie, toto trestné konanie môže byť proti nemu vedené v ktoromkoľvek z členských štátov len súdom príslušným pre súdenie členov najvyšších vnútroštátnych súdov.
Články 11 až 14 a 17 Protokolu o výsadách a imunitách Európskej únie sa vzťahujú aj na sudcov, generálnych advokátov, tajomníka a pomocných spravodajcov Súdneho dvora Európskej únie bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia týkajúce sa imunity sudcov voči právomoci súdov, ktoré sú vymedzené v predchádzajúcich pododsekoch.

Článok 4
Sudcovia nesmú zastávať žiadne politické alebo správne funkcie.
Nesmú vykonávať žiadnu platenú ani neplatenú pracovnú činnosť, pokiaľ im vo výnimočných prípadoch Rada uznášajúca sa jednoduchou väčšinou neudelí výnimku.
Pri nástupe do funkcie sa slávnostne zaviažu, že počas svojho funkčného obdobia aj po jeho skončení budú rešpektovať povinnosti vyplývajúce z tejto funkcie, najmä povinnosť konať čestne a zdržanlivo pri prijímaní určitých miest alebo výhod po skončení funkčného obdobia.
V prípade pochybností o tom rozhodne Súdny dvor. Ak sa rozhodnutie týka člena Všeobecného súdu alebo osobitného súdu, Súdny dvor rozhoduje po porade s dotknutým súdom.

Článok 5
Funkcia sudcu končí okrem riadneho uplynutia funkčného obdobia alebo smrti aj odstúpením.
Ak sa sudca vzdáva funkcie, svoje odstúpenie písomne oznámi predsedovi Súdneho dvora, ktorý ho postúpi predsedovi Rady. Oznámením sa miesto sudcu uvoľní.
S výnimkou prípadov, keď sa uplatní článok 6, zostáva sudca vo funkcii až dovtedy, keď funkciu prevezme jeho nástupca.

Článok 6
Sudca môže byť zbavený funkcie alebo práva na dôchodok alebo ostatných výhod súvisiacich s jeho funkciou, len ak podľa jednomyseľného stanoviska sudcov a generálnych advokátov Súdneho dvora už nespĺňa požadované podmienky alebo neplní záväzky vyplývajúce z jeho funkcie. Dotknutý sudca sa tohto rozhodovania nezúčastňuje. Ak je dotknutý sudca členom Všeobecného súdu alebo osobitného súdu, Súdny dvor rozhoduje po porade s dotknutým súdom.
Tajomník upovedomí o rozhodnutí Súdneho dvora predsedu Európskeho parlamentu a predsedu Komisie a oznámi ho predsedovi Rady.
V prípade rozhodnutia o zbavení funkcie sudcu sa týmto posledným oznámením miesto sudcu uvoľní.

Článok 7
Sudca, ktorý má nahradiť člena, ktorého funkčné obdobie neuplynulo riadnym spôsobom, je vymenovaný len na zvyšný čas funkčného obdobia jeho predchodcu.

Článok 8
Ustanovenia článkov 2 až 7 sa vzťahujú aj na generálnych advokátov.

HLAVA II - ORGANIZÁCIA Súdneho dvora

Článok 9
Čiastočná obmena sudcov, ktorá sa koná každé tri roky, sa týka striedavo štrnástich a trinástich sudcov.
Čiastočná obmena generálnych advokátov, ktorá sa koná každé tri roky, sa týka vždy štyroch generálnych advokátov.

Článok 10
Tajomník skladá pred Súdnym dvorom prísahu, že svoju funkciu bude vykonávať nestranne a svedomite a bude zachovávať mlčanlivosť o priebehu porád Súdneho dvora.

Článok 11
Súdny dvor zabezpečí zastupovanie tajomníka v prípadoch prekážky jeho účasti.

Článok 12
Súdny dvor prijme úradníkov a ostatných zamestnancov, ktorí mu umožnia plniť jeho úlohy. Podliehajú tajomníkovi pod dohľadom predsedu.

Článok 13
Európsky parlament a Rada môžu na žiadosť Súdneho dvora v súlade s riadnym legislatívnym postupom rozhodnúť o vymenovaní pomocných spravodajcov a stanoviť pravidlá výkonu ich funkcie. Od pomocných spravodajcov možno vyžadovať, aby sa za podmienok uvedených v rokovacom poriadku zúčastňovali dokazovaní vo veciach predložených Súdnemu dvoru a spolupracovali so sudcom spravodajcom.
Pomocní spravodajcovia sú vyberaní z osôb, ktoré poskytujú záruku úplnej nezávislosti a ktoré majú potrebné právnické vzdelanie; vymenúva ich Rada uznášajúca sa jednoduchou väčšinou. Skladajú pred Súdnym dvorom prísahu, že svoju funkciu budú vykonávať nestranne a svedomite a budú zachovávať mlčanlivosť o priebehu porád Súdneho dvora.

Článok 14
Sudcovia, generálni advokáti a tajomník musia mať bydlisko v sídle Súdneho dvora.

Článok 15
Súdny dvor zasadá nepretržite. Trvanie súdnych prázdnin určí Súdny dvor s prihliadnutím na úradné potreby.

Článok 16
Súdny dvor vytvára komory zložené z troch a piatich sudcov. Sudcovia si z vlastných radov zvolia predsedov komôr. Predsedovia komôr zložených z piatich sudcov sú volení na tri roky. Možno ich zvoliť znova iba raz.
Veľká komora pozostáva z trinástich sudcov. Predsedá jej predseda Súdneho dvora. Veľkú komoru tvoria predsedovia komôr zložených z piatich sudcov a tiež ďalší sudcovia vymenovaní v súlade s podmienkami uvedenými v rokovacom poriadku.
Súdny dvor zasadá vo veľkej komore, ak o to požiada členský štát alebo orgán Únie vystupujúci ako strana konania.
Súdny dvor zasadá v pléne vo veciach predložených podľa článku 228 ods. 2, článku 245 ods. 2, článku 247 alebo článku 286 ods. 6 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
Okrem toho, ak sa Súdny dvor domnieva, že predložená vec je výnimočne dôležitá, môže sa po vypočutí generálneho advokáta rozhodnúť, že o veci rozhodne Súdny dvor zasadajúci v pléne.

Článok 17
Rozhodnutia Súdneho dvora sú platné len vtedy, ak zasadá nepárny počet jeho členov.
Rozhodnutia komôr zložených buď z troch alebo piatich sudcov sú platné len vtedy, ak sú prijaté troma sudcami.
Rozhodnutia veľkej komory sú platné len vtedy, ak zasadá deväť sudcov.
Rozhodnutia Súdneho dvora zasadajúceho v pléne sú platné len vtedy, ak zasadá pätnásť sudcov.
V prípade, ak sa jeden zo sudcov komory nemôže zasadania zúčastniť, môže byť na zasadanie prizvaný iný sudca z inej komory v súlade s podmienkami ustanovenými v rokovacom poriadku.

Článok 18
Žiadny sudca ani generálny advokát sa nemôže zúčastniť rozhodovania o veci, v ktorej predtým vystupoval ako splnomocnený zástupca alebo poradca alebo konal za jedného z účastníkov konania, alebo v ktorej bol vyzvaný, aby o nej rozhodol ako člen súdu, vyšetrovacej komisie alebo z akéhokoľvek iného dôvodu.
Ak sa z nejakého osobitného dôvodu ktorýkoľvek sudca alebo generálny advokát domnieva, že by sa nemal zúčastniť rozhodovania alebo preskúmavania konkrétnej veci, oznámi to predsedovi. Ak sa z nejakého osobitného dôvodu predseda domnieva, že by ktorýkoľvek sudca alebo generálny advokát nemal zasadať alebo predkladať návrhy v konkrétnej veci, oznámi mu to.
V prípade ťažkostí pri uplatňovaní tohto článku rozhodne Súdny dvor.
Účastník konania nemôže požiadať o zmenu zloženia Súdneho dvora alebo jednej z jeho komôr z dôvodu štátnej príslušnosti sudcu alebo z dôvodu, že na Súdnom dvore alebo v komore nie je sudca, ktorý by mal štátnu príslušnosť tohto účastníka.

HLAVA III - KONANIE pred súdnym dvorom

Článok 19
Členské štáty a orgány Únie zastupuje na Súdnom dvore splnomocnený zástupca vymenovaný pre každú vec osobitne; splnomocnenému zástupcovi môže pomáhať poradca alebo advokát.
Štáty, ktoré nie sú členskými štátmi, ale ktoré sú zmluvnými stranami Dohody o Európskom hospodárskom priestore, a taktiež Dozorný úrad EZVO uvedený v tejto dohode, sú zastupované rovnakým spôsobom.
Ostatné strany zastupuje advokát.
Účastníka konania môže pred Súdnym dvorom zastupovať alebo mu pomáhať len advokát, ktorý má oprávnenie vystupovať pred súdom členského štátu alebo iného štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore.
Ak sa títo splnomocnení zástupcovia, poradcovia a advokáti dostavia pred Súdny dvor, majú práva a imunity potrebné na nezávislý výkon svojich funkcií za podmienok uvedených v rokovacom poriadku.
Voči týmto poradcom a advokátom, ktorí sa dostavia pred Súdny dvor, má Súdny dvor za podmienok stanovených v rokovacom poriadku právomoci, ktoré sú obvykle priznávané súdom.
Vysokoškolskí učitelia, ktorí sú štátnymi príslušníkmi členského štátu, ktorého právo im priznáva právo vystupovať pred súdom, majú pred Súdnym dvorom rovnaké práva, aké tento článok priznáva advokátom.

Článok 20
Konanie pred Súdnym dvorom pozostáva z dvoch častí: písomnej a ústnej.
Písomné konanie pozostáva z doručovania návrhu na začatie konania, vyjadrení, vyjadrení k žalobe, pripomienok a pripadných replík, ako aj všetkých listín a dokumentov alebo ich overených kópií účastníkom konania a orgánom Únie, ktorých rozhodnutia sú predmetom sporu.
Doručovanie zabezpečuje tajomník v poradí a v lehotách uvedených v rokovacom poriadku.
Ústne konanie pozostáva z čítania správy predloženej sudcom, ktorý vystupuje ako spravodajca, z vypočutia splnomocnených zástupcov, poradcov a advokátov a z návrhu predloženého generálnym advokátom, prípadne z vypočutia svedkov a znalcov.
Ak sa Súdny dvor domnieva, že vo veci nevyvstane žiadna nová právna otázka, môže po vypočutí generálneho advokáta rozhodnúť, že o veci sa rozhodne bez návrhu generálneho advokáta.

Článok 21
Vec sa predkladá Súdnemu dvoru podaním písomného návrhu adresovaného tajomníkovi. Návrh musí obsahovať meno a bydlisko navrhovateľa, označenie podpísaného, označenie strany alebo strán, proti ktorým sa podáva návrh, predmet sporu, ako aj návrhy rozhodnutia a stručné vysvetlenie dôvodov návrhu.
K návrhu sa v prípade potreby doloží doslovné znenie právneho aktu, ktorého zrušenie sa požaduje alebo v prípade upravenom v článku 265 Zmluvy o fungovaní Európskej únie listinným dôkazom o dátume, kedy bol orgán v súlade s uvedenými článkami požiadaný, aby konal. Ak tieto doklady nebudú priložené k návrhu, tajomník požiada navrhovateľa, aby ich predložil v primeranej lehote; návrh nemožno zamietnuť z toho dôvodu, že požadované doklady boli predložené až po uplynutí lehoty stanovenej pre podanie žaloby.

Článok 22
V prípadoch upravených článkom 18 Zmluvy o Euratom sa návrh Súdnemu dvoru predkladá podaním návrhu adresovaného tajomníkovi. Návrh obsahuje meno a bydlisko navrhovateľa, označenie podpísaného, odkaz na rozhodnutie, proti ktorému sa odvolanie podáva, mená odporcov, predmet sporu, ako aj návrhy rozhodnutia a stručné vysvetlenie dôvodov návrhu.
K návrhu musí byť priložená overená kópia napadnutého nálezu Arbitrážneho výboru.
Ak Súdny dvor návrh zamietne, nadobudne rozhodnutie Arbitrážneho výboru právoplatnosť.
Ak Súdny dvor zruší nález Arbitrážneho výboru, konanie sa prípadne môže podľa návrhu jednej zo strán sporu opätovne otvoriť pred Arbitrážnym výborom. Arbitrážny výbor je viazaný rozhodnutiami Súdneho dvora o právnych otázkach.

Článok 23
V prípadoch, na ktoré sa vzťahuje článok 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, rozhodnutie súdu členského štátu, ktorým preruší svoje konanie a podá návrh na začatie konania o prejudiciálnej otázke, oznámi Súdnemu dvoru príslušný súd. Toto rozhodnutie potom oznámi tajomník Súdneho dvora účastníkom konania, členským štátom a Komisii, ako aj inštitúcii, orgánu alebo úradu alebo agentúre, ktoré prijali akt, ktorého platnosť alebo výklad sú sporné.
Účastníci konania, členské štáty, Komisia prípadne aj inštitúcia, orgán alebo úrad alebo agentúra Únie, ktoré prijali akt, ktorého platnosť alebo výklad sú sporné, sú oprávnené predložiť Súdnemu dvoru do dvoch mesiacov od tohto oznámenia vyjadrenia alebo písomné pripomienky.
V prípadoch, na ktoré sa vzťahuje článok 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie , rozhodnutie vnútroštátneho súdu okrem toho oznamuje tajomník Súdneho dvora štátom, ktoré nie sú členskými štátmi, ale ktoré sú zmluvnými stranami Dohody o Európskom hospodárskom priestore, a taktiež Dozornému úradu EZVO uvedenému v tejto dohode, a ktoré môžu do dvoch mesiacov od oznámenia predložiť Súdnemu dvoru svoje vyjadrenia alebo písomné pripomienky, ak sa vec týka jednej z oblastí uplatňovania tejto dohody.
Ak dohoda týkajúca sa osobitnej predmetnej záležitosti uzavretá Radou a jedným alebo viacerými nečlenskými štátmi ustanovuje, že tieto štáty sú oprávnené predložiť stanoviská k prípadu alebo písomné pripomienky, ak súd alebo tribunál členského štátu uvádza ako Súdny dvor na predbežné konanie v otázke spadajúcej pod dohodu, rozhodnutie vnútroštátneho súdu alebo tribunálu obsahujúce túto otázku sa takisto oznámi nečlenským štátom, ktorých sa to týka. Tieto štáty podajú na Súdny dvor stanoviská k prípadu alebo písomné pripomienky do dvoch mesiacov od tohto oznámenia.

Článok 23a (Článok zavedený rozhodnutím 2008/79/ES, Euratom (Ú. v. EÚ L 24, 29.1.2008, s. 42).)
Rokovací poriadok môže upraviť skrátené súdne konanie a v súvislosti s prejudiciálnymi návrhmi týkajúcimi sa priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti naliehavé konanie.
Tieto konania môžu určiť kratšie lehoty na predloženie vyjadrení alebo písomných pripomienok, ako ich stanovuje článok 23, a odchylne od článku 20 štvrtého odseku nevyžadovať predloženie návrhov generálneho advokáta.
Naliehavé konanie môže okrem toho obmedziť okruh účastníkov konania a oprávnených subjektov uvedených v článku 23, ktorí môžu predložiť vyjadrenia alebo písomné pripomienky, a v prípade mimoriadnej naliehavosti stanoviť neuskutočnenie písomnej časti konania.

Článok 24
Súdny dvor môže účastníkov konania požiadať, aby predložili všetky listiny a poskytli všetky informácie, ktoré môže považovať za žiaduce. V prípade odmietnutia to výslovne vezme na vedomie.
Súdny dvor môže požiadať aj členské štáty a inštitúcie, orgány alebo úrady alebo agentúry, ktoré nie sú účastníkmi konania, aby poskytli všetky informácie, ktoré považuje za potrebné pre konanie.

Článok 25
Súdny dvor môže kedykoľvek poveriť osobu, združenie osôb, úrad, výbor alebo inú organizáciu podľa svojho výberu vypracovaním znaleckého posudku.

Článok 26
Svedkovia môžu byť vypočutí za podmienok uvedených v rokovacom poriadku.

Článok 27
Voči svedkom, ktorí sa nedostavia k Súdnemu dvoru, má Súdny dvor právomoci, ktoré sú vo všeobecnosti priznané súdom, a môže ukladať peňažné pokuty za podmienok uvedených v rokovacom poriadku.

Článok 28
Svedkovia a znalci môžu byť vypočutí pod prísahou vo forme uvedenej v rokovacom poriadku alebo spôsobom ustanoveným právnym poriadkom ich krajiny.

Článok 29
Súdny dvor môže nariadiť, aby bol svedok alebo znalec vypočutý súdnym orgánom v mieste jeho bydliska.
Dožiadanie o výsluch svedka alebo znalca sa zasiela príslušnému súdnemu orgánu podľa podmienok uvedených v rokovacom poriadku. Doklady vyhotovené v súlade s dožiadaním sa vrátia Súdnemu dvoru za rovnakých podmienok.
Súdny dvor nesie trovy konania bez toho, aby bolo dotknuté právo vyúčtovať si ich u účastníkov konania, ak to prichádza do úvahy.

Článok 30
Členský štát považuje porušenie prísahy svedkom alebo znalcom za obdobný trestný čin spáchaný pred jedným z jeho súdov, ktoré majú právomoci rozhodovať v občianskych veciach. Na podnet Súdneho dvora stíha tento členský štát páchateľa pred vlastným príslušným súdom.

Článok 31
Pojednávania sú verejné, pokiaľ Súdny dvor z úradnej moci alebo na návrh účastníkov konania nerozhodne zo závažných dôvodov inak.

Článok 32
V priebehu pojednávania môže Súdny dvor samostatne vypočúvať znalcov, svedkov a účastníkov konania. Účastníci konania však môžu ústne vystupovať pred Súdnym dvorom len prostredníctvom svojich splnomocnených zástupcov.

Článok 33
O každom ústnom pojednávaní sa vyhotoví zápisnica, ktorú podpisuje predseda a tajomník.

Článok 34
Časový rozvrh pojednávaní zostavuje predseda.

Článok 35
Porady Súdneho dvora sú a zostávajú tajné.

Článok 36
Rozsudky musia byť odôvodnené. Obsahujú mená sudcov, ktorí sa zúčastnili rozhodovania.

Článok 37
Rozsudky podpisuje predseda a tajomník. Vyhlasujú sa na verejnom zasadaní.

Článok 38
Súdny dvor rozhoduje o trovách konania.

Článok 39
Predseda Súdneho dvora môže skráteným konaním, ktoré sa môže v nevyhnutnej miere odchýliť od pravidiel uvedených v tomto štatúte a je upravené v rokovacom poriadku, rozhodovať o návrhoch na odklad výkonu napadnutého aktu, ktorý je ustanovený v článku 278 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a článku 157 Zmluvy o Euratom alebo o vydaní predbežného opatrenia podľa článku 279 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, alebo zastaviť výkon rozhodnutia v súlade so štvrtým odsekom článku 299 Zmluvy o fungovaní Európskej únie alebo článkom 164 tretím odsekom Zmluvy o Euratom.
Ak sa predseda nemôže konania zúčastniť, jeho miesto zaujme iný sudca podľa podmienok uvedených v rokovacom poriadku.
Uznesenie predsedu alebo sudcu, ktorý ho zastupuje, má predbežnú povahu a v žiadnom prípade nemá vplyv na rozhodnutie Súdneho dvora vo veci samej.

Článok 40
Členské štáty a orgány Únie môžu vo veciach prejednávaných pred Súdnym dvorom vstúpiť do konania ako vedl'ajší účastník.
Rovnaké právo majú orgány, úrady a agentúry Únie a akákoľvek iná osoba, ktorá preukáže oprávnený záujem na rozhodnutí veci prejednávanej Súdnym dvorom. Fyzické alebo právnické osoby nemôžu vstupovať do konaní ako vedľajší účastníci medzi členskými štátmi, medzi inštitúciami Únie navzájom alebo medzi členskými štátmi na jednej strane a inštitúciami Únie na strane druhej.
Bez toho, aby bol dotknutý druhý pododsek, môžu štáty, ktoré nie sú členskými štátmi a ktoré sú zmluvnými stranami Dohody o Európskom hospodárskom priestore, a taktiež Dozorný úrad EZVO uvedený v tejto dohode, vstúpiť do konania ako vedľajší účastník vo veciach prejednávaných pred Súdnym dvorom, ak sa tieto veci týkajú jednej z oblastí uplatňovania tejto dohody.
Návrh na vstup do konania ako vedľajší účastník môže obsahovať iba návrhy podporujúce jedného z účastníkov konania.

Článok 41
Ak riadne predvolaný odporca nepredloží žiadne písomné návrhy, bude proti nemu vydaný rozsudok pre zmeškanie. Proti tomuto rozsudku možno do jedného mesiaca od jeho doručenia podať návrh na jeho zrušenie. Návrh na zrušenie nemá odkladný účinok na výkon rozsudku pre zmeškanie, pokiaľ Súdny dvor nerozhodne inak.

Článok 42
Členské štáty, inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie a všetky ostatné fyzické a právnické osoby môžu v prípadoch a za podmienok stanovených rokovacím poriadkom podať proti rozsudku návrh na jeho zmenu, ak sa s nimi nekonalo ako s účastníkmi konania a sú týmto rozsudkom poškodené na svojich právach.

Článok 43
Ak existujú pochybnosti o zmysle a rozsahu rozsudku, je Súdny dvor príslušný ho vyložiť na žiadosť jednej zo strán alebo orgánu Únie, ak na tom preukážu oprávnený záujem.

Článok 44
Návrh na obnovu konania možno Súdnemu dvoru predložiť len vtedy, ak boli zistené skutočnosti rozhodujúceho významu, ktoré v dobe vydania rozhodnutia neboli známe Súdnemu dvoru a strane, ktorá obnovu požaduje.
Obnova konania sa začne rozhodnutím Súdneho dvora, v ktorom sa výslovne uvedie, že jestvuje nová skutočnosť, ktorá umožňuje začať s obnovou konania, a potvrdí, že z tohto dôvodu je návrh na obnovu prípustný.
Návrh na obnovu konania nemôže byť predložený po uplynutí 10 rokov odo dňa vydania rozsudku.

Článok 45
Rokovací poriadok stanoví osobitné lehoty zohľadňujúce vzdialenosti.
Uplynutie lehoty nebude na ujmu práva, ak dotknutá strana preukáže existenciu náhody alebo vyššej moci.

Článok 46
Nároky vyplývajúce z mimozmluvnej zodpovednosti Únie sa premlčujú po uplynutí piatich rokov od udalosti, ktorá ich vyvolala. Táto lehota sa prerušuje podaním návrhu na začatie konania na Súdny dvor, alebo ak si pred týmto konaním poškodená strana uplatnila svoj nárok pred príslušným orgánom Únie. V posledne menovanom prípade sa návrh musí podať v lehote dvoch mesiacov podľa článku 263 Zmluvy o fungovaní Európskej únie; v prípade potreby sa uplatnia ustanovenia článku 265 druhého pododseku Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
Tento článok sa tiež vzťahuje na konanie o mimozmluvnej zodpovednosti proti Európskej centrálnej banke.

HLAVA IV - VŠEOBECNÝ SÚD

Článok 47
Na Všeobecný súd a jeho členov sa vzťahuje článok 9 prvý odsek, články 14 a 15, článok 17 prvý, druhý, štvrtý a piaty odsek a článok 18.
Článok 3 štvrtý pododsek a články 10, 11 a 14 sa primerane vzťahujú aj na tajomníka Všeobecného súdu.

Článok 48
Všeobecný súd sa skladá z dvadsiatich siedmich sudcov.

Článok 49
Členovia Všeobecného súdu môžu byť vyzvaní, aby plnili úlohu generálnych advokátov.
Úlohou generálneho advokáta je verejne a úplne nezávisle a nestranne predkladať odôvodnené návrhy vo veciach predložených Súdnemu dvoru, a tým mu pomáhať pri výkone jeho poslania.
Kritéria pre výber takýchto vecí, ako aj postup vymenúvania generálnych advokátov sa ustanovia v rokovacom poriadku Všeobecného súdu.
Člen vyzvaný, aby vo veci plnil úlohu generálneho advokáta, sa nesmie zúčastniť rozhodovania o veci.

Článok 50
Všeobecný súd zasadá v komorách zložených z troch alebo piatich sudcov. Sudcovia si z vlastných radov zvolia predsedov komôr. Predsedovia komôr zložených z piatich sudcov sú volení na tri roky. Môžu byť zvolení znova iba raz.
Zloženie komôr a prideľovanie vecí komorám upravuje rokovací poriadok. V určitých prípadoch, ktoré upravuje rokovací poriadok, môže Všeobecný súd zasadať v pléne alebo ako samosudca.
Rokovací poriadok môže taktiež ustanoviť, že Všeobecný súd môže zasadať vo veľkej komore v prípadoch a za podmienok bližšie určených v rokovacom poriadku.

Článok 51
Odchylne od pravidla obsiahnutého v článku 256 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie je pre žaloby uvedené v článkoch 263 a 265 Zmluvy o fungovaní Európskej únie právomoc vyhradená Súdnemu dvoru, ak sú tieto žaloby podané členským štátom proti:
a) aktu alebo nečinnosti Európskeho parlamentu alebo Rady, alebo obidvoch týchto orgánov pracujúcich spoločne okrem:
rozhodnutí prijatých Radou podľa článku 108 ods. 2 tretieho pododseku Zmluvy o fungovaní Európskej únie ,
aktov Rady prijatých podľa nariadenia Rady týkajúceho sa opatrení na ochranu obchodu v zmysle článku 207 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
aktov Rady, ktorými Rada vykonáva právomoci v súlade s článkom 291 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;
b) aktu alebo nečinnosti Komisie podľa článku 331 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
Ďalej je právomoc vyhradená Súdnemu dvoru v záležitostiach žalôb uvedených v rovnakých článkoch, ak sú žaloby podané orgánom Únie proti aktu alebo nečinnosti Európskeho parlamentu, Rady, obidvoch týchto orgánov pracujúcich spoločne alebo Komisiou, ak sú podané orgánom Únie proti aktu alebo nečinnosti Európskej centrálnej banky.

Článok 52
Predseda Súdneho dvora a predseda Všeobecného súdu určia na základe vzájomnej dohody podmienky, za ktorých úradníci a ostatní zamestnanci prijatí do zamestnania pre Súdny dvor budú poskytovať svoje služby Všeobecnému súdu, aby mu umožnili plniť jeho funkciu. Určití úradníci a ostatní zamestnanci budú podliehať tajomníkovi Všeobecného súdu pod dohľadom predsedu Všeobecného súdu.

Článok 53
Konanie pred Všeobecným súdom sa spravuje hlavou III.
Ďalšie podrobnejšie ustanovenia sa v prípade potreby ustanovia v jeho rokovacom poriadku. Rokovací poriadok môže prijať výnimku zo štvrtého pododseku článku 40 a článku 41, aby zohľadnil osobitnú povahu vedenia sporu v oblasti práva duševného vlastníctva.
Bez ohľadu na štvrtý pododsek článku 20 môže generálny advokát predkladať svoje odôvodnené návrhy písomne.

Článok 54
Ak je návrh alebo iný procesný dokument, ktorý je adresovaný Všeobecnému súdu, omylom podaný tajomníkovi Súdneho dvora, ten ho okamžite zašle tajomníkovi Všeobecného súdu; obdobne, ak je návrh alebo iný procesný dokument, ktorý je adresovaný Súdnemu dvoru, omylom podaný tajomníkovi Všeobecného súdu, ten ho okamžite zašle tajomníkovi Súdneho dvora.
Ak Všeobecný súd zistí, že nie je príslušný prejednávať a rozhodovať o žalobe, pre ktorú je príslušný Súdny dvor, postúpi túto žalobu Súdnemu dvoru; obdobne, ak Súdny dvor zistí, že žaloba spadá do príslušnosti Všeobecného súdu, postúpi túto žalobu Všeobecnému súdu, ktorý sa nemôže v tejto veci vyhlásiť za nepríslušný.
Ak sú Súdnemu dvoru a Všeobecnému súdu predložené záležitosti, ktoré majú rovnaký charakter, týkajú sa rovnakej otázky výkladu alebo otázky uplatňovania rovnakého právneho aktu, môže Všeobecný súd po vypočutí strán prerušiť konanie dovtedy, kým Súdny dvor nevynesie rozsudok, alebo ak je žaloba podaná podľa článku 263 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, môže vyhlásiť svoju nepríslušnosť, aby umožnil Súdnemu dvoru o takých záležitostiach rozhodnúť. Taktiež Súdny dvor môže pri rovnakých okolnostiach rozhodnúť o prerušení predchádzajúceho konania, v takom prípade konanie pred Všeobecným súdom pokračuje.
Ak členský štát a orgán Únie napadnú rovnaký akt, Všeobecný súd vyhlási svoju nepríslušnosť, aby o týchto žalobách mohol rozhodnúť Súdny dvor.

Článok 55
Tajomník Všeobecného súdu oznámi právoplatné rozhodnutia Všeobecného súdu, rozhodnutia Všeobecného súdu, ktorými rozhodol len o časti prejednávanej veci alebo ktorými rozhodol o prekážke konania súvisiacej s námietkou nedostatku právomoci alebo neprípustnosti, všetkým účastníkom, ako aj členským štátom a orgánom Únie aj vtedy, ak vo veci prejednávanej Všeobecným súdom nevstúpili do konania ako vedl'ajší účastník.

Článok 56
Proti konečným rozhodnutiam Všeobecného súdu a proti rozhodnutiam Všeobecného súdu, ktorými rozhodol len o časti prejednávanej veci alebo ktorými rozhodol o prekážke konania súvisiacej s námietkou nedostatku právomoci alebo neprípustnosti, možno do dvoch mesiacov od doručenia napadnutého rozhodnutia podať odvolanie na Súdny dvor.
Toto odvolanie môže podať strana, ktorá so svojimi podaniami nebola úspešná vôbec alebo len čiastočne. Strany, ktoré vstupujú do konania ako vedľajší účastník, s výnimkou členských štátov a orgánov Únie, však môžu podať odvolanie len vtedy, ak sa ich rozhodnutie Všeobecného súdu priamo dotýka.
S výnimkou prípadov týkajúcich sa sporov medzi Úniou a jej zamestnancami môžu odvolanie podať aj členské štáty a orgány Únie, ktoré nevstúpili do konania pred Všeobecným súdom ako vedľajší účastníci. Takéto členské štáty a orgány majú rovnaké postavenie ako členské štáty alebo orgány, ktoré do konania na Všeobecnom súde nepristúpili.

Článok 57
Každá osoba, ktorej návrh na vstup do konania ako vedľajší účastník Všeobecný súd zamietol, sa môže odvolať na Súdny dvor do dvoch týždňov od doručenia rozhodnutia o zamietnutí žiadosti.
Účastníci konania sa môžu u Súdneho dvora odvolať proti každému rozhodnutiu Všeobecného súdu prijatému podľa článku 278 alebo 279 alebo článku 299 štvrtého pododseku Zmluvy o fungovaní Európskej únie alebo článku 157 alebo článku 164 tretieho pododseku Zmluvy o Euratom do dvoch mesiacov od ich doručenia.
Odvolanie uvedené v prvých dvoch pododsekoch tohto článku sa prejedná a rozhodne sa o ňom podľa postupu uvedeného v článku 39.

Článok 58
Odvolanie na Súdny dvor sa obmedzuje len na právne otázky. Môže sa zakladať na dôvodoch nedostatku právomoci Všeobecného súdu , porušenia procesných pravidiel pred Všeobecným súdom, ktoré sa nepriaznivo dotýka záujmov odvolávajúceho sa, ako aj na porušení práva Únie Všeobecným súdom.
Žiadne odvolanie sa nemôže týkať len výšky trov konania alebo povinnosti účastníka konania ich uhradiť.

Článok 59
Ak je podané odvolanie proti rozhodnutiu Všeobecného súdu, konanie pred Súdnym dvorom pozostáva z písomnej časti a ústnej časti. V súlade s podmienkami uvedenými v rokovacom poriadku môže Súdny dvor po vypočutí generálneho advokáta a účastníka konania upustiť od ústneho konania.

Článok 60
Bez toho, aby boli dotknuté články 278 a 279 Zmluvy o fungovaní Európskej únie alebo články 157 Zmluvy o Euratom, nemá odvolanie odkladný účinok.
Bez ohľadu na ustanovenia článku 280 Zmluvy o fungovaní Európskej únie nadobúdajú rozhodnutia Všeobecného súdu, ktoré vyhlasujú nariadenia za neplatné, právoplatnosť až po uplynutí lehoty uvedenej v prvom pododseku článku 56 tohto štatútu alebo, ak bolo v rámci tejto lehoty podané odvolanie, po jeho zamietnutí, tým však nie je dotknuté právo účastníka konania požiadať Súdny dvor podľa článkov 278 a 279 Zmluvy o fungovaní Európskej únie alebo článku 157 Zmluvy o Euratom o odklad účinkov nariadenia, ktoré bolo vyhlásené za neplatné, alebo o nariadenie akéhokoľvek iného predbežného opatrenia.

Článok 61
Ak je odvolanie dôvodné, Súdny dvor zruší rozhodnutie Všeobecného súdu. V danej veci môže vydať konečný rozsudok sám, ak to stav konania dovoľuje, alebo môže vec vrátiť na rozhodnutie Všeobecného súdu.
Ak je vec vrátená späť Všeobecnému súdu, tento súd je v právnych otázkach viazaný rozhodnutím Súdneho dvora.
Ak je odvolanie podané členským štátom alebo orgánom Únie, ktoré nevstúpili do konania pred Všeobecným súdom ako vedľajší účastníci, dôvodné, Súdny dvor môže, ak to považuje za nevyhnutné, rozhodnúť, ktoré z účinkov rozhodnutia Všeobecného súdu, ktoré bolo zrušené, sa považujú za konečné v súvislosti účastníkmi sporu.

Článok 62
Vo veciach uvedených v článku 256 ods. 2 a 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, môže prvý generálny advokát navrhnúť, aby Súdny dvor preskúmal rozhodnutie Všeobecného súdu, ak sa domnieva, že existuje vážne nebezpečenstvo, že by bola ovplyvnená jednota alebo vnútorný súlad práva Únie.
Návrh musí predložiť do jedného mesiaca od vyhlásenia rozhodnutia Všeobecného súdu. Súdny dvor rozhodne o tom, či rozhodnutie bude preskúmané alebo nie, do jedného mesiaca od obdržania návrhu predloženého prvým generálnym advokátom.

Článok 62a
Súdny dvor rozhoduje o otázkach, ktoré sú predmetom preskúmania v rámci konania o naliehavej otázke na základe spisu, ktorý mu predložil Všeobecný súd.
Dotknuté osoby upravené článkom 23 tohto štatútu a v prípadoch ustanovených článkom 256 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie zúčastnené strany konania na Všeobecnom súde sú oprávnené predložiť Súdnemu dvoru vyjadrenia alebo písomné pripomienky k otázkam, ktoré sú predmetom preskúmania, v lehote stanovenej na tento účel.
Súdny dvor predtým ako vydá rozhodnutie, môže rozhodnúť o začatí ústneho konania.

Článok 62b
V prípadoch ustanovených v článku 256 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie bez toho, aby boli dotknuté články 278 a 279 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, návrh na preskúmanie a rozhodnutie o začatí prieskumného konania nemajú odkladný účinok. Ak Súdny dvor zistí, že rozhodnutie Všeobecného súdu narúša jednotu alebo vnútorný súlad práva Únie, vráti prípad Všeobecnému súdu, ktorý je v právnych otázkach viazaný rozhodnutím Súdneho dvora; Súdny dvor môže rozhodnúť, ktoré z účinkov rozhodnutia Všeobecného súdu sa považujú za konečné v súvislosti so zúčastnenými stranami sporu. Ak však so zreteľom na výsledok preskúmania rozhodnutie sporu vyplýva zo zistenia skutkovej podstaty, na ktorom je rozhodnutie Všeobecného súdu založené, Súdny dvor vynesie konečný rozsudok.
Pokiaľ v prípadoch ustanovených v článku 256 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie neexistuje návrh na preskúmanie alebo rozhodnutie o začatí prieskumného konania, odpoveď alebo odpovede Všeobecného súdu na otázky, ktoré mu boli predložené, nadobúdajú účinnosť po uplynutí lehoty ustanovenej na tento účel v druhom pododseku článku 62. V prípade, že sa začalo prieskumné konanie, odpoveď alebo odpovede, ktoré sú predmetom preskúmania, nadobúdajú účinnosť po skončení tohto konania, pokiaľ Súdny dvor nerozhodne inak. Ak Súdny dvor zistí, že rozhodnutie Všeobecného súdu narúša jednotu alebo vnútorný súlad práva Únie, odpoveď Súdneho dvora na otázky, ktoré sú predmetom preskúmania, nahrádza odpoveď Všeobecného súdu.

HLAVA IVa - OSOBITNÉ SÚDY

Článok 62c
Ustanovenia o právomociach, zložení, organizácii osobitných súdov a konaní pred osobitnými súdmi zriadenými na základe článku 257 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sú uvedené v prílohe k tomuto štatútu.

HLAVA V - ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 63
Rokovací poriadok Súdneho dvora a Všeobecného súdu obsahuje všetky ustanovenia, ktoré sú nevyhnutné pre uplatňovanie tohto štatútu a v prípade potreby tento štatút dopĺňajú a menia.

Článok 64
Pravidlá používania jazykov uplatňované na Súdnom dvore Európskej únie ustanoví nariadením Rada, ktorá sa uznáša jednomyseľne. Toto nariadenie sa prijme buď na žiadosť Súdneho dvora a po porade s Komisiou a Európskym parlamentom, alebo na návrh Komisie a po porade so Súdnym dvorom a Európskym parlamentom.
Ustanovenia rokovacieho poriadku Súdneho dvora a rokovacieho poriadku Všeobecného súdu, ktoré upravujú používanie jazykov, platia do prijatia týchto pravidiel. Odchylne od ustanovení článkov 253 a 254 Zmluvy o fungovaní Európskej únie môžu byť tieto ustanovenia zmenené, doplnené alebo zrušené len s jednomyseľným schválením Rady.

PRÍLOHA I - SÚD PRE VEREJNÚ SLUŽBU EURÓPSKEJ ÚNIE

Článok 1
Súd pre verejnú službu Európskej únie, ďalej len „Súd pre verejnú službu“ je v prvom stupni príslušný rozhodovať spory medzi Úniou a jej zamestnancami na základe článku 270 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, vrátane sporov medzi orgánmi alebo inými subjektami a ich pracovníkmi, pre ktoré je príslušný Súdny dvor Európskej únie.

Článok 2
Súd pre verejnú službu sa skladá zo siedmich sudcov. Rada môže rozhodnúť kvalifikovanou väčšinou o zvýšení počtu sudcov, ak o to Súdny dvor požiada.
Sudcovia sú vymenovaní na obdobie šiestich rokov. Sudcovia, ktorým sa skončilo funkčné obdobie, môžu byť vymenovaní znova.
Na každé uvoľnené miesto sa vymenuje nový sudca na obdobie šiestich rokov.

Článok 3
1. Sudcovia sú vymenovaní Radou, ktorá po porade s výborom uvedeným v tomto článku rozhoduje v súlade so štvrtým pododsekom článku 257 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Pri vymenovaní sudcov dbá Rada na vyrovnané zloženie Súdu pre verejnú službu na čo možno najširšom zemepisnom základe spomedzi štátnych príslušníkov členských štátov a s ohľadom na zastúpenie vnútroštátnych právnych systémov.
2. Každá osoba, ktorá je občanom únie a spĺňa podmienky uvedené v štvrtom pododseku článku 257 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, môže predložiť svoju kandidatúru. Rada na základe odporúčania Súdneho dvora stanoví podmienky a podrobnosti pre predkladanie a vybavovanie kandidatúr.
3. Zriaďuje sa výbor zložený zo siedmich členov vybratých spomedzi bývalých členov Súdneho dvora a Všeobecného súdu a z právnikov, ktorí sú uznávanými odborníkmi. Rada na odporúčanie predsedu Súdneho dvora rozhoduje o vymenovaní členov výboru a pravidlách jeho fungovania.
4. Výbor sa vyjadruje k vhodnosti kandidátov na výkon funkcie sudcu Súdu pre verejnú službu. Výbor pripojí k svojmu stanovisku zoznam kandidátov s najvhodnejšou skúsenosťou na vysokej úrovni. Takýto zoznam musí obsahovať počet kandidátov zodpovedajúci najmenej dvojnásobku sudcov, ktorých má Rada vymenovať.

Článok 4
1. Sudcovia si z vlastných radov zvolia predsedu Súdu pre verejnú službu na obdobie troch rokov. Predseda môže byť zvolený znova.
2. Súd pre verejnú službu zasadá v komorách zložených z troch sudcov. V určitých prípadoch vymedzených jeho rokovacím poriadkom môže rozhodovať v pléne, v komore z piatich sudcov, alebo ako samosudca.
3. Plénu a komore zloženej z piatich sudcov predsedá predseda Súdu pre verejnú službu. Predsedovia komôr zložených z troch sudcov sú menovaní za podmienok uvedených v odseku 1. Predseda Súdu pre verejnú službu predsedá komore z troch sudcov, ak je k nej pridelený.
4. Právomoci a kvórum pléna, ako aj zloženie komôr a prideľovanie sporov komorám určí rokovací poriadok.

Článok 5
Články 2 až 6, 14, 15, prvý, druhý a piaty pododsek článku 17, ako aj článok 18 štatútu Súdneho dvora sa uplatňujú na Súd pre verejnú službu a na jeho členov.
Prísaha uvedená v článku 2 štatútu sa skladá pred Súdnym dvorom a rozhodnutia uvedené v jeho článkoch 3, 4 a 6 prijíma Súdny dvor po porade so Súdom pre verejnú službu.

Článok 6
1. Súd pre verejnú službu využíva služby Súdneho dvora a Všeobecného súdu. Predseda Súdneho dvora alebo prípadne predseda Všeobecného súdu stanoví po dohode s predsedom Súdu pre verejnú službu podmienky, za ktorých úradníci a ostatní zamestnanci Súdneho dvora alebo Všeobecného súdu poskytujú svoje služby Súdu pre verejnú službu, aby umožnili jeho fungovanie. Určití úradníci alebo ostatní zamestnanci podliehajú tajomníkovi Súdu pre verejnú službu pod dohľadom predsedu Všeobecného súdu.
2. Súd pre verejnú službu vymenuje svojho tajomníka a stanoví jeho štatút. Štvrtý pododsek článku 3 a články 10, 11 a 14 štatútu Súdneho dvora sa uplatňujú na tajomníka súdu.

Článok 7
1. Konanie pred Súdom pre verejnú službu sa spravuje hlavou III štatútu Súdneho dvora, s výnimkou článkov 22 a 23. Ďalšie a podrobnejšie ustanovenia sa v prípade potreby ustanovia v jeho rokovacom poriadku.
2. Ustanovenia týkajúce sa používania jazykov na Všeobecnom súde sa uplatňujú na Súd pre verejnú službu.
3. Písomné konanie pozostáva z podania návrhu a vyjadrenia odporcu, pokiaľ Súd pre verejnú službu nerozhodne, že je potrebná druhá výmena písomných podaní. Ak sa uskutočnila druhá výmena podaní, môže Súd pre verejnú službu po dohode so stranami rozhodnúť bez ústneho konania.
4. V každom štádiu konania, vrátane podania návrhu, Súd pre verejnú službu môže preskúmať možnosti urovnania sporu formou zmieru a môže sa pokúsiť uľahčiť takéto urovnanie.
5. Súd pre verejnú službu rozhoduje o trovách konania. Pokiaľ osobitné ustanovenia rokovacieho poriadku neustanovujú inak, je neúspešná strana zaviazaná na náhradu trov konania, ak sa tak rozhodne.

Článok 8
1. Ak je návrh alebo iný procesný dokument, ktorý je adresovaný Súdu pre verejnú službu omylom podaný tajomníkovi Súdneho dvora alebo Všeobecného súdu, ten ho okamžite zašle tajomníkovi Súdu pre verejnú službu. Obdobne, ak je návrh alebo iný procesný dokument, ktorý je adresovaný Súdnemu dvoru alebo Všeobecnému súdu omylom podaný tajomníkovi Súdu pre verejnú službu, ten ho okamžite zašle tajomníkovi Súdneho dvora alebo Všeobecného súdu.
2. Ak Súd pre verejnú službu zistí, že nie je príslušný prejednávať a rozhodovať o žalobe, pre ktorú je príslušný Súdny dvor alebo Všeobecný súd, postúpi túto žalobu Súdnemu dvoru alebo Všeobecnému súdu. Obdobne, ak Súdny dvor alebo Všeobecný súd zistí, že žaloba spadá do príslušnosti Súdu pre verejnú službu, postúpi túto žalobu Súdu pre verejnú službu, ktorý sa nemôže v tejto veci vyhlásiť za nepríslušný.
3. Ak sú na Súd pre verejnú službu a na Všeobecný súd podané prípady, ktoré vyvolávajú rovnakú otázku výkladu alebo v ktorých je spochybnená platnosť rovnakého aktu, Súd pre verejnú službu môže po vypočutí strán prerušiť konanie až do vynesenia rozsudku Všeobecného súdu.
Ak sa pred Súdom pre verejnú službu a pred Všeobecným súdom prejednávajú prípady, ktoré majú rovnaký predmet, zriekne sa Súd pre verejnú službu svojej príslušnosti, aby mohol v prípadoch rozhodnúť Všeobecný súd.

Článok 9
Proti konečným rozhodnutiam Súdu pre verejnú službu a proti jeho rozhodnutiam, ktoré len čiastočne riešia vecné otázky alebo riešia procesnú otázku týkajúcu sa námietky nepríslušnosti alebo neprípustnosti, možno do dvoch mesiacov od doručenia napadnutého rozhodnutia podať odvolanie na Všeobecný súd.
Toto odvolanie môže podať strana, ktorá so svojimi podaniami nebola úspešná vôbec alebo len čiastočne. Strany pristupujúce do konania, s výnimkou členských štátov a orgánov Únie, však môžu podať odvolanie len vtedy, ak sa ich rozhodnutie Súdu pre verejnú službu priamo dotýka.

Článok 10
1. Každá osoba, ktorej žiadosť o pristúpenie do konania Súd pre verejnú službu zamietol, sa môže odvolať na Všeobecný súd do dvoch týždňov od doručenia rozhodnutia o zamietnutí žiadosti.
2. Zúčastnené strany konania sa môžu odvolať na Všeobecný súd proti každému rozhodnutiu Súdu pre verejnú službu prijatému podľa článkov 278 alebo 279 alebo štvrtého pododseku článku 299 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a článku 157 alebo článku 164 tretieho pododseku Zmluvy o Euratom do dvoch mesiacov od ich doručenia.
3. Predseda Všeobecného súdu môže skráteným konaním, ktoré sa môže v nevyhnutnej miere odchýliť od pravidiel uvedených v tejto prílohe a ktoré sa ustanovia v rokovacom poriadku Všeobecného súdu, rozhodovať o odvolaniach uvedených v odsekoch 1 a 2.

Článok 11
1. Odvolanie na Všeobecný súd sa obmedzuje len na právne otázky. Musí sa zakladať na dôvodoch nepríslušnosti Súdu pre verejnú službu, porušenia procesných pravidiel pred týmto súdom, ktoré sa nepriaznivo dotýka záujmov dotknutej strany, ako aj na porušení práva Únie Súdom pre verejnú službu.
2. Žiadne odvolanie sa nemôže týkať len výšky trov konania alebo povinnosti zúčastnenej strany ich uhradiť.

Článok 12
1. Bez toho, aby boli dotknuté články 278 a 279 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a článku 157 Zmluvy o Euratom, nemá odvolanie na Všeobecný súd odkladný účinok.
2. Ak je podané odvolanie proti rozhodnutiu Súdu pre verejnú službu, konanie pred Všeobecným súdom pozostáva z písomnej časti a ústnej časti. V súlade s podmienkami uvedenými v rokovacom poriadku môže Všeobecný súd po vypočutí strán upustiť od ústneho konania.

Článok 13
1. Ak je odvolanie odôvodnené, Všeobecný súd zruší rozhodnutie Súdu pre verejnú službu a sám rozhodne vo veci. Ak stav konania nedovoľuje rozhodnúť vo veci, vráti prípad na rozhodnutie Súdu pre verejnú službu.
2. Ak je prípad vrátený späť Súdu pre verejnú službu, je tento súd v právnych otázkach viazaný rozhodnutím Všeobecného súdu.

PROTOKOL (Č. 4) - O ŠTATÚTE EURÓPSKEHO SYSTÉMU CENTRÁLNYCH BÁNK A EURÓPSKEJ CENTRÁLNEJ BANKY

VYSOKÉ ZMLUVNÉ STRANY,
ŽELAJÚC si prijať Štatút Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky, ako ustanovuje článok 129 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
SA DOHODLI NA týchto ustanoveniach, ktoré sú pripojené k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve o fungovaní Európskej únie:

KAPITOLA I - Systém európskych centrálnych bánk

Článok 1 - Európsky systém centrálnych bánk
V súlade s článkom 282 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie Európska centrálna banka (ECB) a národné centrálne banky tvoria Európsky systém centrálnych bánk (ESCB). ECB a národné centrálne banky tých členských štátov, ktorých menou je euro, tvoria Eurosystém.
ESCB a ECB plnia svoje úlohy a vykonávajú činnosť podľa ustanovení zmlúv a tohto štatútu.

KAPITOLA II - CIELE A ÚLOHY ESCB

Článok 2 - Ciele
V súlade s článkom 127 ods. 1 a článkom 282 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie primárnym cieľom ESCB je udržiavať cenovú stabilitu. Pri rešpektovaní cieľa cenovej stability ESCB podporuje všeobecné hospodárske politiky v Únii so zámerom prispieť k dosiahnutiu cieľov Únie stanovených v článku 3 Zmluvy o Európskej únii. ESCB koná v súlade s princípmi otvoreného trhového hospodárstva s voľnou súťažou na podporu účinného rozdeľovania zdrojov v súlade so zásadami stanovenými v článku 119 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

Článok 3 - Úlohy
3.1. Podľa článku 127 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie základné úlohy ESCB sú:
definovať a uskutočňovať menovú politiku Únie,
vykonávať devízové operácie v súlade s ustanoveniami článku 219 uvedenej zmluvy,
viesť a riadiť úradné devízové rezervy členských štátov,
podporovať hladký priebeh operácií platobných systémov.
3.2. V súlade s článkom 127 ods. 3 uvedenej zmluvy sa tretia zarážka článku 3.1 netýka hotovostných devízových aktív, ktoré vedú a sú pod správou vlád členských štátov.
3.3. V súlade s článkom 127 ods. 5 uvedenej zmluvy prispieva ESCB k hladkému uskutočňovaniu politík prijatých príslušnými úradmi, ktoré sa týkajú kontrolného dohľadu nad úverovými inštitúciami a stability finančného systému.

Článok 4 - Poradné funkcie
V súlade s článkom 127 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie:
a) porady s ECB sa vedú:
pri všetkých návrhoch aktov Únie v oblasti jej pôsobnosti,
uskutočňujú vnútroštátne orgány pri návrhoch právnych predpisov v oblasti jej pôsobnosti, avšak v medziach a za podmienok stanovených Radou v súlade s postupom podľa článku 41;
b) ECB môže predkladať stanoviská inštitúciám, orgánom alebo úradom alebo agentúram Únie alebo vnútroštátnym orgánom v záležitostiach z oblastí svojej pôsobnosti.

Článok 5 - Zhromažďovanie štatistických údajov
5.1. Na zabezpečenie úloh ESCB zhromažďuje ECB za pomoci národných centrálnych bánk potrebné informácie od príslušných vnútroštátnych orgánov alebo priamo od hospodárskych subjektov. Za týmto účelom spolupracuje s orgánmi Únie, s príslušnými úradmi členských štátov alebo tretích krajín a s medzinárodnými organizáciami.
5.2. Úlohy vymedzené v článku 5.1 uskutočňujú v primeranom rozsahu najmä národné centrálne banky.
5.3. Ak je to potrebné, ECB prispieva k zbližovaniu pravidiel a praktík, ktorými sa riadi zhromažďovanie, usporiadanie a rozširovanie štatistických údajov v oblasti jej pôsobnosti.
5.4. V súlade s postupom stanoveným v článku 41 Rada vymedzí, ktoré fyzické a právnické osoby sú povinné podávať informácie, ako aj pravidlá na ich utajenie a príslušné donucovacie pravidlá.

Článok 6 - Medzinárodná spolupráca
6.1. O zastupovaní ESCB v oblasti medzinárodnej spolupráce týkajúcej sa úloh, ktorými je poverená ESCB, rozhodne ECB.
6.2. ECB a s jej súhlasom aj národné centrálne banky sa môžu zúčastniť na činnosti medzinárodných peňažných inštitúcií.
6.3. Články 6.1 a 6.2 rešpektujú článok 138 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

KAPITOLA III - ORGANIZÁCIA ESCB

Článok 7 - Nezávislosť
V súlade s článkom 130 Zmluvy o fungovaní Európskej únie pri výkone svojich povinností a úloh zverených im zmluvami ECB, národné centrálne banky ani žiaden člen ich rozhodovacích orgánov nesmú žiadať ani prijímať pokyny od orgánov Únie, od vlády členského štátu, ani od iného orgánu. Orgány Únie a vlády členských štátov sa zaväzujú rešpektovať túto zásadu a neovplyvňovať členov orgánov ESCB s rozhodovacími právomocami, ani národné centrálne banky pri plnení ich úloh.

Článok 8 - Všeobecné zásady
ESCB riadia orgány ECB s rozhodovacími právomocami.

Článok 9 - Európska centrálna banka
9.1. ECB, ktorá má podľa článku 282 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie právnu subjektivitu, má v každom členskom štáte čo najširšiu právnu spôsobilosť, akú ich právo priznáva právnickým osobám; ECB môže najmä nadobúdať a scudzovať nehnuteľný a hnuteľný majetok a byť účastníkom súdneho konania.
9.2. ECB zabezpečuje, aby sa úlohy zverené ESCB podľa článku 127 ods. 2, 3 a 5 uvedenej zmluvy plnili buď vlastnou činnosťou podľa tohto štatútu, alebo prostredníctvom národných centrálnych bánk podľa článku 12.1 a článku 14.
9.3. Podľa článku 129 ods. 1 uvedenej zmluvy orgánmi ECB s rozhodovacími právomocami sú Rada guvernérov a Výkonná rada.

Článok 10 - Rada guvernérov
10.1. V súlade s článkom 283 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie Radu guvernérov tvoria členovia Výkonnej rady a guvernéri národných centrálnych bánk členských štátov, ktorých menou je euro.
10.2. Každý člen Rady guvernérov má jeden hlas. Od dátumu, ku ktorému počet členov Rady guvernérov bude vyšší ako 21, každý člen Výkonnej rady bude mať jeden hlas a počet guvernérov s hlasovacím právom bude 15. Uvedené hlasovacie práva sa priraďujú a rotujú takto:
od dátumu, ku ktorému počet guvernérov bude vyšší ako 15, až kým nedosiahne 22, guvernéri sa zaradia do dvoch skupín podľa poradia veľkosti podielu členského štátu ich národnej centrálnej banky na agregovanom hrubom domácom produkte v trhových cenách a na agregovanom bilančnom úhrne peňažných finančných inštitúcií členských štátov, ktorých menou je euro. Podielom na agregovanom hrubom domácom produkte v trhových cenách sa priradí váha 5/6 a podielom na agregovanom bilančnom úhrne peňažných finančných inštitúcií sa priradí váha 1/6. Prvá skupina sa skladá z piatich guvernérov a druhá skupina zo zostávajúcich guvernérov. Frekvencia hlasovacích práv guvernérov zaradených do prvej skupiny nesmie byť nižšia ako frekvencia hlasovacích práv guvernérov druhej skupiny. S výhradou predchádzajúcej vety sa prvej skupine priradia štyri hlasovacie práva a druhej skupine jedenásť hlasovacích práv,
od dátumu, ku ktorému počet guvernérov dosiahne 22, sa guvernéri zaradia do troch skupín podľa poradia na základe uvedených kritérií. Prvá skupina sa skladá z piatich guvernérov a priradia sa jej štyri hlasovacie práva. Druhá skupina sa skladá z polovice celkového počtu guvernérov, pričom zlomky sa zaokrúhlia na najbližšie celé číslo, a priradí sa jej osem hlasovacích práv. Tretia skupina sa skladá zo zostávajúcich guvernérov a priradia sa jej tri hlasovacie práva,
v rámci každej skupiny majú guvernéri hlasovacie práva rovnako dlhý čas,
vo vzťahu k výpočtu podielov na agregovanom hrubom domácom produkte v trhových cenách platí článok 29.2. Agregovaný bilančný úhrn peňažných finančných inštitúcií sa vypočíta v súlade so štatistickým rámcom platným v Únii v čase výpočtu,
vždy, keď sa agregovaný hrubý domáci produkt v trhových cenách upraví podľa článku 29.3 alebo vždy, keď sa zvýši počet guvernérov, veľkosť a/alebo zloženie skupín sa upraví v súlade s uvedenými zásadami,
Rada guvernérov, konajúca na základe dvojtretinovej väčšiny všetkých jej členov s hlasovaním právom a bez neho, prijme všetky opatrenia potrebné na vykonávanie uvedených zásad a môže rozhodnúť o posunutí začiatku systému rotácie až do dátumu, ku ktorému bude počet guvernérov vyšší ako 18.
Právo voliť sa vykonáva osobne. V rokovacom poriadku, ktorý sa ustanovuje v článku 12.3, sa môže odlišne od tohto pravidla ustanoviť, že členovia Rady guvernérov môžu hlasovať prostredníctvom telekonferencie. V tomto poriadku sa tiež ustanoví, že člen Rady guvernérov, ktorý sa nemôže zúčastňovať na zasadaní Rady guvernérov dlhšie obdobie, môže vymenovať náhradníka ako člena Rady guvernérov.
Ustanovenia predchádzajúcich odsekov sa nedotýkajú hlasovacích práv žiadnych členov Rady guvernérov bez hlasovacieho práva a s hlasovacím právom podľa článkov 10.3, 40.2 a 40.3.
Ak sa v tomto štatúte neustanovuje inak, Rada guvernérov koná na základe jednoduchej väčšiny členov s hlasovacím právom. V prípade nerozhodného výsledku má predseda rozhodujúci hlas.
Na to, aby mohla Rada guvernérov hlasovať, musí sa dosiahnuť kvórum dvoch tretín členov s hlasovacím právom. Ak sa kvórum nedosiahne, predseda môže zvolať mimoriadne zasadanie, na ktorom sa rozhodnutia môžu prijímať bez ohľadu na kvórum.
10.3. Pri rozhodovaní podľa článkov 28, 29, 30, 32 a 33 sa hlasy v Rade guvernérov vážia podľa podielu národných centrálnych bánk na upísanom kapitále ECB. Hlasy členov Výkonnej rady majú nulovú váhu. Rozhodnutie vyžadujúce kvalifikovanú väčšinu je prijaté, ak súhlasné odovzdané hlasy predstavujú aspoň dve tretiny upísaného kapitálu a aspoň polovicu podielnikov. Ak niektorý z guvernérov nemôže byť prítomný, môže si určiť náhradníka, ktorý odovzdá jeho vážený hlas.
10.4. Rokovania na zasadnutiach sú dôverné. Rada guvernérov môže rozhodnúť o zverejnení výsledku svojho rokovania.
10.5. Rada guvernérov zasadá minimálne desaťkrát do roka.

Článok 11 - Výkonná rada
11.1. V súlade s článkom 283 ods. 2 prvý pododsek Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa Výkonná rada skladá z prezidenta, viceprezidenta a štyroch ďalších členov.
Členovia plnia svoje povinnosti v rámci plného úväzku. Člen nesmie vykonávať iné zárobkové, ani nezárobkové povolanie, ak mu Rada guvernérov neudelí mimoriadnu výnimku.
11.2. V súlade s článkom 283 ods. 2 druhý pododsek uvedenej zmluvy prezident, viceprezident a ostatní členovia Výkonnej rady sú vymenovaní Európskou radou, ktorá sa uznáša kvalifikovanou väčšinou, na odporúčanie Rady a po porade s Európskym parlamentom a Radou guvernérov spomedzi osobností uznávaných a skúsených v menovej a bankovej problematike.
Ich funkčné obdobie je osemročné a nemožno ich menovať znova.
Členmi Výkonnej rady môžu byť len štátni príslušníci členských štátov.
11.3. Podmienky zamestnania členov Výkonnej rady, najmä ich plat, dôchodky a iné dávky sociálneho zabezpečenia, sú predmetom zmlúv s ECB a stanoví ich Rada guvernérov na návrh výboru skladajúceho sa z troch členov, ktorých menuje Rada guvernérov, a z troch členov vymenovaných Radou. Členovia Výkonnej rady nemajú právo hlasovať o záležitostiach uvedených v tomto odseku.
11.4. Ak člen Výkonnej rady neplní podmienky požadované pre výkon svojej funkcie alebo ak sa dopustil závažného pochybenia, môže ho Súdny dvor na žiadosť Rady guvernérov alebo Výkonnej rady odvolať.
11.5. Každý prítomný člen Výkonnej rady má právo hlasovať a na tento účel má jeden hlas. Ak sa nestanoví inak, Výkonná rada rozhoduje jednoduchou väčšinou odovzdaných hlasov. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas prezidenta. Pravidlá o hlasovaní presne vymedzí rokovací poriadok uvedený v článku 12.3.
11.6. Výkonná rada je zodpovedná za bežný chod ECB.
11.7. Uvoľnené miesto vo Výkonnej rade sa doplní menovaním nového člena podľa článku 11.2.

Článok 12 - Povinnosti orgánov s rozhodovacími právomocami
12.1. Rada guvernérov stanoví hlavné zámery a prijme rozhodnutia na zabezpečenie úloh, ktorými je ESCB poverená zmluvami a štatútom. Rada guvernérov formuluje menovú politiku Únie vrátane vhodných rozhodnutí týkajúcich sa stredne dlhých menových cieľov, kľúčových úrokových sadzieb a vytvárania menových rezerv ESCB a stanoví potrebné hlavné smery na ich vykonávanie.
Výkonná rada uskutočňuje menovú politiku v súlade s hlavnými zámermi stanovenými Radou guvernérov. Pritom Výkonná rada vydá potrebné pokyny národným centrálnym bankám. Okrem toho Výkonnej rade možno udeliť určité právomoci aj rozhodnutím Rady guvernérov.
Za predpokladu, že je to možné a primerané pri rešpektovaní tohto článku, ECB sa obracia na národné centrálne banky, aby uskutočnili operácie, ktoré sú súčasťou úloh ESCB.
12.2. Výkonná rada zodpovedá za prípravu zasadnutí Rady guvernérov.
12.3. Rada guvernérov prijme rokovací poriadok, ktorý určí vnútornú organizáciu ECB a jej orgánov s rozhodovacími právomocami.
12.4. Rada guvernérov vykonáva poradné funkcie uvedené v článku 4.
12.5. Rada guvernérov prijíma rozhodnutia uvedené v článku 6.

Článok 13 - Prezident
13.1. Prezident, alebo v jeho neprítomnosti viceprezident, predsedá Rade guvernérov a Výkonnej rade ECB.
13.2. Pri rešpektovaní článku 38 zastupuje ECB navonok prezident alebo ním menovaný zástupca.

Článok 14 - Národné centrálne banky
14.1. V súlade s článkom 131 Zmluvy o fungovaní Európskej únie každý členský štát zabezpečí, aby jeho vnútroštátne právne predpisy vrátane štatútu jeho národnej centrálnej banky boli zlučiteľné so zmluvami a s týmto štatútom.
14.2. Štatúty národných centrálnych bánk najmä stanovia, že funkčné obdobie guvernéra národnej centrálnej banky je minimálne päť rokov.
Guvernéra možno z funkcie uvoľniť, len ak už nespĺňa podmienky požadované pre výkon tejto funkcie, alebo ak sa dopustil závažného pochybenia. Z dôvodu porušenia zmlúv alebo vykonávacieho predpisu s nimi súvisiacimi môže príslušný guvernér alebo Rada guvernérov požiadať o rozhodnutie Súdny dvor. Také konanie sa musí začať do dvoch mesiacov od zverejnenia rozhodnutia alebo od jeho oznámenia žalobcovi, prípadne, ak sa tak nestalo, odo dňa, keď sa o tomto rozhodnutí žalobca dozvedel.
14.3. Národné centrálne banky sú neoddeliteľnou súčasťou ESCB a konajú v súlade s hlavnými zámermi a pokynmi ECB. Rada guvernérov podnikne potrebné kroky na zabezpečenie plnenia hlavných zámerov a pokynov ECB a vyžaduje, aby sa jej poskytovali všetky potrebné informácie.
14.4. Národné centrálne banky môžu vykonávať aj iné funkcie než tie, ktoré sú uvedené v tomto štatúte, za predpokladu, že Rada guvernérov dvojtretinovou väčšinou odovzdaných hlasov nerozhodne, že ide o zasahovanie do cieľov a úloh ESCB. Také funkcie vykonávajú národné centrálne banky na vlastnú zodpovednosť a nepokladajú sa za súčasť funkcií ESCB.

Článok 15 - Záväzné podávanie správ
15.1. ECB vypracúva a zverejňuje správy o činnosti ESCB minimálne štvrťročne.
15.2. Konsolidovaná účtovná uzávierka ESCB sa zverejňuje každý týždeň.
15.3. V súlade s článkom 284 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie ECB podáva výročné správy o činnosti ESCB a o menovej politike za predchádzajúci a bežný rok Rade, Komisii a Európskemu parlamentu a taktiež Európskej rade.
15.4. Správy a závierky uvedené v tomto článku sa záujemcom poskytujú zdarma.

Článok 16 - Bankovky
V súlade s článkom 128 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie Rada guvernérov má výlučné právo povoliť vydávanie eurobankoviek v Únii. Takéto bankovky môžu vydávať ECB a národné centrálne banky. Bankovky vydané ECB a národnými centrálnymi bankami sú jedinými bankovkami, ktoré majú v Únii postavenie zákonného platidla.
ECB, ak je to možné, rešpektuje existujúce zvyklosti vydávania a dizajnu bankoviek.

KAPITOLA IV - MENOVÉ FUNKCIE A OPERÁCIE ESCB

Článok 17 - Účty vedené v ECB a v národných centrálnych bankách
Na vykonávanie svojich operácií ECB a národné centrálne banky môžu otvárať účty úverovým inštitúciám, verejnoprávnym inštitúciám a iným účastníkom trhu a ako záruky prijímať majetkové hodnoty vrátane zaknihovaných cenných papierov.

Článok 18 - Operácie na voľnom trhu a úverové operácie
18.1. Na dosiahnutie cieľov a úloh ESCB môžu ECB a národné centrálne banky:
obchodovať na finančných trhoch s pohľadávkami, obchodovateľnými cennými papiermi a drahými kovmi v rámci priamych voľných alebo termínovaných nákupov a predajov alebo dohodou o spätnej kúpe, uskutočňovať výpožičné alebo pôžičkové obchody, a to v eurách alebo v iných menách,
uskutočňovať úverové operácie s úverovými inštitúciami a inými účastníkmi trhu, pričom sa požičiavanie zabezpečuje na základe dostatočnej bankovej záruky.
18.2. ECB stanoví všeobecné zásady operácií na voľnom trhu a úverových operácií, ktoré uskutočňuje sama alebo národné centrálne banky, vrátane zásad oznamovania podmienok, na základe ktorých sú pripravené uzatvárať takéto operácie.

Článok 19 - Minimálne rezervy
19.1. V zmysle článku 2 ECB môže od úverových inštitúcií zriadených v členských štátoch vyžadovať, aby v súlade s cieľmi menovej politiky na účtoch v ECB a v národných centrálnych bankách udržiavali minimálne rezervy. Nariadenia týkajúce sa výpočtu a určenia požadovaných minimálnych rezerv môže vydať Rada guvernérov. Ak sa nedodržiavajú, Rada guvernérov je oprávnená uložiť úroky z omeškania a uložiť aj iné sankcie s porovnateľným účinkom.
19.2. Na uplatnenie tohto článku Rada v súlade s postupom podľa článku 41 stanoví základ pre minimálne rezervy a najvyšší prípustný pomer medzi týmito rezervami a ich základom, ako aj primerané sankcie pre prípad, že sa nedodržia.

Článok 20 - Iné nástroje menovej kontroly
Rada guvernérov môže dvojtretinovou väčšinou odovzdaných hlasov rozhodnúť o použití iných operatívnych nástrojov menovej kontroly, ktoré pokladá za vhodné, pričom rešpektuje článok 2.
Ak tieto nástroje vytvárajú záväzky pre tretie strany, Rada postupom podľa článku 41 stanoví rozsah týchto nástrojov.

Článok 21 - Operácie s verejnoprávnymi inštitúciami
21.1. Podľa článku 123 Zmluvy o fungovaní Európskej únie je prečerpanie účtu alebo získanie úveru akéhokoľvek iného druhu v ECB alebo v národných centrálnych bankách orgánmi Únie, ústrednými vládami, inými úradmi štátnej, regionálnej a miestnej správy, inými orgánmi podnikmi spravovanými verejným právom členských štátov zakázané, rovnako ako je zakázané priame odkúpenie ich pohľadávok a dlhov Európskou centrálnou bankou a národnými centrálnymi bankami.
21.2. ECB a národné centrálne banky môžu pre subjekty uvedené v článku 21.1. pôsobiť ako finanční zástupcovia.
21.3. Ustanovenia tohto článku sa nevzťahujú na úverové inštitúcie vo verejnom vlastníctve, s ktorými národné centrálne banky a ECB v oblasti ponuky finančných rezerv centrálnymi bankami zaobchádzajú ako so súkromnými úverovými inštitúciami.

Článok 22 - Zúčtovacie a platobné systémy
ECB a národné centrálne banky môžu poskytnúť zariadenie a ECB môže vydávať nariadenia na zabezpečenie účinnosti a spoľahlivosti zúčtovacích a platobných systémov v rámci Únie a voči iným krajinám.

Článok 23 - Externé operácie
ECB a centrálne národné banky môžu:
nadviazať vzťahy s centrálnymi bankami a s finančnými inštitúciami v iných krajinách, a ak je to vhodné, aj s medzinárodnými organizáciami,
získavať a predávať voľné a terminované devízové aktíva všetkých druhov a drahé kovy; termín „devízové aktíva“ zahŕňa cenné papiere a všetky ostatné aktíva v ktorejkoľvek mene alebo zúčtovacej jednotke v akejkoľvek forme,
viesť a riadiť aktíva uvedené v tomto článku,
uskutočňovať s tretími krajinami a s medzinárodnými organizáciami bankové operácie všetkých druhov vrátane pôžičkových a výpožičných operácií.

Článok 24 - Iné operácie
ECB a národné centrálne banky okrem operácií vyplývajúcich z ich úloh môžu uskutočniť transakcie pre potreby svojej prevádzky alebo zamestnancov.

KAPITOLA V - DOHĽAD

Článok 25 - Dohľad
25.1. ECB môže poskytovať rady a konzultácie Rade, Komisii a príslušným úradom členských štátov týkajúce sa rozsahu platnosti a plnenia právnych predpisov Únie o dohľade nad úverovými inštitúciami a stabilite finančného systému.
25.2. V súlade s nariadením Rady podľa článku 127 ods. 6 Zmluvy o fungovaní Európskej únie môže ECB plniť zvláštne úlohy týkajúce sa politiky dohľadu nad úverovými a ďalšími finančnými inštitúciami, s výnimkou poisťovacích podnikov.

KAPITOLA VI - FINANČNÉ USTANOVENIA ESCB

Článok 26 - Účtovná závierka
26.1. Hospodársky rok ECB a národných centrálnych bánk sa začína l. januára a končí 31. decembra.
26.2. Ročnú účtovnú závierku ECB vypracúva Výkonná rada v súlade so zásadami stanovenými Radou guvernérov. Ročnú uzávierku schváli Rada guvernérov a potom ju zverejní.
26.3. Na analytické a prevádzkové účely Výkonná rada vypracúva jednotnú konsolidovanú uzávierku ESCB, zahrňujúcu tie aktíva a pasíva národných centrálnych bánk, ktoré spadajú pod ESCB.
26.4. Na uplatnenie tohto článku Rada guvernérov stanoví pravidlá potrebné na štandardizovanie účtovníctva a podávanie správ o operáciách, ktoré uskutočnili národné centrálne banky.

Článok 27 - Audit
27.1. Účty ECB a národných centrálnych bánk auditujú nezávislí externí audítori odporúčaní Radou guvernérov a schválení Radou. Audítori majú plné právo preskúmať všetky účtovné knihy a účty ECB a národných centrálnych bánk a dostávať úplné informácie o ich transakciách.
27.2. Ustanovenia článku 287 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa vzťahujú len na skúmanie prevádzkovej efektívnosti riadenia ECB.

Článok 28 - Kapitál ECB
28.1. Kapitál ECB je 5 miliárd euro. Môže sa zvyšovať rozhodnutím Rady guvernérov prijatým kvalifikovanou väčšinou podľa článku 10.3 v medziach a za podmienok stanovených Radou postupom podľa článku 41.
28.2. Národné centrálne banky sú jediní upisovatelia a držitelia kapitálu ECB. Kapitál sa upisuje podľa kľúča stanoveného v súlade s článkom 29.
28.3. Rada guvernérov kvalifikovanou väčšinou stanovenou v článku 10.3 určí rozsah a formu splácania kapitálu.
28.4. V zmysle článku 28.5 sa na podieloch národných centrálnych bánk na upísanom kapitáli nesmú robiť prevody, obstávky, ani sa nesmú dať do zálohu.
28.5. V prípade zmeny kľúča uvedeného v článku 29 národné centrálne banky si medzi sebou urobia prevody kapitálových podielov tak, aby rozdelenie kapitálových podielov zodpovedalo zmenenému kľúču. Rada guvernérov určí lehoty a podmienky takýchto prevodov.

Článok 29 - Kľúč na upisovanie kapitálu
29.1. Kľúč na upisovanie kapitálu ECB stanovený po prvýkrát v roku 1998, keď bol zriadený ESCB, sa určí tak, že každej národnej centrálnej banke sa v tomto kľúči pridelí vážený podiel, ktorý sa rovná súčtu:
50 % podielu príslušného členského štátu na počte obyvateľstva Únie v predposlednom roku, ktorý predchádzal založeniu ESCB,
50 % podielu príslušného členského štátu na hrubom domácom produkte v trhových cenách Únie za posledných päť rokov predchádzajúcich predposlednému roku pred založením ESCB.
Percentá sa zaokrúhľujú smerom nahor alebo nadol na najbližší násobok 0,0001 percentuálneho bodu.
29.2. Štatistické údaje, ktoré sa majú použiť pri uplatnení tohto článku, poskytuje Komisia v súlade s pravidlami prijatými Radou postupom podľa článku 41.
29.3. Vážené podiely pridelené národným centrálnym bankám sa upravujú každých päť rokov po založení ESCB analogickým postupom podľa článku 29.1. Upravený kľuč sa použije od prvého dňa nasledujúceho roka.
29.4. Rada guvernérov prijme všetky ďalšie opatrenia potrebné na uplatnenie tohto článku.

Článok 30 - Prevod menových rezerv na ECB
30.1. Národné centrálne banky, rešpektujúc článok 28, poskytujú menové rezervy v iných menách ako v menách členských štátov, v euro, v rezervných pozíciách v Medzinárodnom menovom fonde a pri zvláštnych právach čerpania až do protihodnoty rovnajúcej sa 50 miliardám eur. Rada guvernérov rozhodne o čiastke, ktorá sa poskytne ECB po jej založení, a o čiastkach, ktoré sa poskytnú v neskorších termínoch. ECB má plné právo viesť a spravovať menové rezervy, ktoré sa na ňu previedli, a využívať ich na účely stanovené v tomto štatúte.
30.2. Príspevky jednotlivých národných centrálnych bánk sa určia v pomere k podielu na upísanom kapitále ECB.
30.3. Rada guvernérov pripíše v prospech každej národnej centrálnej banky pohľadávku vo výške zodpovedajúcej jej príspevku. Rada guvernérov rozhoduje o denominácii a úročení týchto pohľadávok.
30.4. Ďalšie požiadavky na poskytnutie menových rezerv, presahujúcich limit stanovený v článku 30.1, sa môžu predkladať ECB podľa článku 30.2 v medziach a za podmienok stanovených Radou postupom podľa článku 41.
30.5. ECB môže držať a spravovať rezervné pozície Medzinárodného menového fondu a osobitné práva čerpania a tieto aktíva združovať.
30.6. Rada guvernérov prijme všetky ďalšie opatrenia potrebné na uplatnenie tohto článku.

Článok 31 - Menové rezervy národných centrálnych bánk
31.1. Národné centrálne banky sú oprávnené uskutočňovať operácie pri plnení svojich záväzkov voči medzinárodným organizáciám podľa článku 23.
31.2. Všetky ostatné operácie s menovými rezervami, ktoré zostanú národným centrálnym bankám po prevodoch podľa článku 30, a transakcie členských štátov s využiteľnými devízovými aktívami nad určitý limit, stanovený v zmysle článku 31.3, musí schváliť ECB, aby sa zabezpečil súlad s kurzovou a menovou politikou Únie.
31.3. Rada guvernérov vydá hlavné zásady na uľahčenie týchto operácií.

Článok 32 - Rozdeľovanie menových príjmov národných centrálnych bánk
32.1. Príjmy, ktoré patria národným centrálnym bankám z plnenia úloh menovej politiky ESCB (ďalej len „menové príjmy“), sa rozdeľujú koncom každého hospodárskeho roku podľa tohto článku.
32.2. Výška menového príjmu každej národnej centrálnej banky sa rovná jej ročnému príjmu z jej aktív vedených ako protihodnota bankoviek v obehu a depozitných záväzkov úverových inštitúcií. Národné centrálne banky vedú tieto aktíva oddelene v súlade s hlavnými zámermi, ktoré stanoví Rada guvernérov.
32.3. Ak po zavedení eura štruktúra bilancií národných centrálnych bánk neumožní na základe posúdenia Rady guvernérov použiť ustanovenia článku 32.2, môže Rada guvernérov kvalifikovanou väčšinou rozhodnúť, aby sa odlišne od postupu uvedeného v článku 32.2, v období maximálne piatich rokov menový príjem meral podľa inej metódy.
32.4. Čiastka menového príjmu každej národnej centrálnej banky sa znižuje o čiastku rovnajúcu sa úrokom, ktoré táto centrálna národná banka platí úverovým inštitúciám za deponované vklady podľa článku 19.
Rada guvernérov môže rozhodnúť, že národným centrálnym bankám nahradí náklady spojené s emisiou bankoviek alebo, za výnimočných okolností, osobitné straty vzniknuté v súvislosti s operáciami menovej politiky, uskutočňovanými v prospech ESCB. Náhrady sa poskytujú v takej forme, akú Rada guvernérov pokladá za vhodnú; tieto čiastky sa môžu započítať do menového príjmu národných centrálnych bánk.
32.5. Celkový menový príjem národných centrálnych bánk sa rozdelí medzi národné centrálne banky v pomere, ktorý zodpovedá ich podielom splateným v kapitále ECB, okrem rozhodnutí prijatých Radou guvernérov podľa článku 33.2.
32.6. Započítanie a vyrovnanie zostatkov po rozdelení menového príjmu vykoná ECB podľa hlavných zámerov stanovených Radou guvernérov.
32.7. Rada guvernérov prijme všetky ďalšie opatrenia potrebné na uplatnenie tohto článku.

Článok 33 - Rozdelenie čistých ziskov a strát ECB
33.1. Čistý zisk ECB sa rozdeľuje v tomto poradí:
a) čiastka, ktorú určí Rada guvernérov a ktorá nesmie prekročiť 20 % čistého zisku, sa prevedie do všeobecného rezervného fondu až do výšky 100 % kapitálu;
b) zvyšný čistý zisk sa rozdelí podielnikom ECB v pomere k ich splateným podielom.
33.2. V prípade, že ECB zaznamená stratu, môže ju uhradiť zo svojho všeobecného rezervného fondu, a ak je to potrebné, po rozhodnutí Rady guvernérov z menového príjmu príslušného hospodárskeho roka v pomere jej splatených podielov až do výšky čiastok rozdelených národným centrálnym bankám podľa článku 32.5.

KAPITOLA VII - VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 34 - Právne akty
34.1. V súlade s článkom 132 Zmluvy o fungovaní Európskej únie ECB:
vydáva nariadenia v rozsahu, ktorý je potrebný na plnenie úloh vymedzených v článku 3.1 prvej zarážky, v článkoch 19.1, 22 alebo 25.2 štatútu ESCB a ECB a v prípadoch, ktoré sa stanovia v aktoch Rady uvedených v článku 41,
prijíma rozhodnutia, ktoré sú potrebné na uskutočnenie úloh zverených ESCB zmluvami a týmto štatútom,
podáva odporúčania a zaujíma stanoviská.
34.2. ECB môže rozhodnúť, že zverejní rozhodnutia, odporúčania a stanoviská.
34.3. V medziach a za podmienok prijatých Radou postupom podľa článku 41 je ECB oprávnená ukladať pokuty alebo periodické penále podnikom za neplnenie záväzkov vyplývajúcich z nariadení a rozhodnutí.

Článok 35 - Súdna kontrola a súvisiace záležitosti
35.1. Konania alebo opomenutia ECB podliehajú preskúmaniu alebo výkladu Súdneho dvora Európskej únie za podmienok stanovených zmluvami. ECB môže zahájiť súdne konanie v prípadoch a za podmienok stanovených zmluvami.
35.2. Spory medzi ECB na jednej strane a jej veriteľmi, dlžníkmi alebo akoukoľvek inou osobou na strane druhej rozhodujú príslušné vnútroštátne súdy, okrem prípadu, ak je daná právomoc Súdneho dvora Európskej únie.
35.3. Na ECB sa vzťahuje úprava o zodpovednosti podľa článku 340 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Zodpovednosť národných centrálnych bánk sa riadi príslušným vnútroštátnym právom.
35.4. Súdny dvor Európskej únie má právomoc rozhodovať na základe akýchkoľvek arbitrážnych doložiek zahrnutých v zmluve uzatvorenej Úniou alebo v jej mene bez ohľadu na to, či má zmluva verejnoprávny alebo súkromnoprávny charakter.
35.5. Rozhodnutie ECB o predložení veci Súdnemu dvoru Európskej únie prijme Rada guvernérov.
35.6. Súdny dvor Európskej únie má právomoc rozhodovať o sporoch týkajúcich sa plnenia povinností národných centrálnych bánk podľa zmlúv a tohto štatútu. Ak sa ECB domnieva, že národná centrálna banka si nesplnila povinnosť vyplývajúcu zo zmlúv, podá stanovisko s odôvodnením a umožní danej národnej banke vyjadriť pripomienky. Ak národná centrálna banka nevyhovie stanovisku ECB v stanovenej lehote, ECB môže predložiť vec Súdnemu dvoru Európskej únie.

Článok 36 - Zamestnanci
36.1. Rada guvernérov na návrh Výkonnej rady stanoví podmienky zamestnávania zamestnancov ECB.
36.2. Súdny dvor Európskej únie má právomoc rozhodovať spory medzi ECB a jej zamestnancami podľa podmienok stanovených v podmienkach zamestnávania.

Článok 37 (bývalý článok 38) - Služobné tajomstvo
37.1. Členovia riadiacich orgánov a zamestnanci ECB, ako aj národné centrálne banky sú povinné, a to aj po skončení ich funkcie, nevyzradiť informácie, ktoré svojou povahou predstavujú služobné tajomstvo.
37.2. Na osoby, ktoré majú prístup k informáciám, na ktoré sa vzťahujú predpisy Únie ukladajúce povinnosť mlčanlivosti, sa vzťahujú tieto predpisy.

Článok 38 (bývalý článok 39) - Osoby s podpisovým právom
ECB vzniká právny záväzok voči tretím krajinám podpisom prezidenta alebo dvoch členov Výkonnej rady alebo podpismi dvoch zamestnancov ECB riadne splnomocnených prezidentom na podpisovanie v mene ECB.

Článok 39 (bývalý článok 40) - Výsady a imunity
ECB na územiach členských štátov požíva výsady a imunity potrebné na plnenie podmienok stanovených v Protokole o výsadách a imunitách Európskej únie.

KAPITOLA VIII - ZMENY ŠTATÚTU A DOPLŇUJÚCE PREDPISY

Článok 40 (bývalý článok 41) - Zjednodušený postup pri prijímaní zmien
40.1. Podľa článku 129 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie môžu Európsky parlament a Rada články 5.1, 5.2, 5.3, 17, 18, 19.1, 22, 23, 24, 26, 32.2, 32.3, 32.4, 32.6, článok 33.1 písm. a) a článok 36 tohto štatútu meniť v súlade s riadnym legislatívnym postupom na odporúčanie ECB a po porade s Komisiou alebo na návrh Komisie a po porade s ECB.
40.2. Článok 10.2 môže byť zmenený a doplnený rozhodnutím Európskej rady, ktorá sa uznáša jednomyseľne, a to buď na základe odporúčania Európskej centrálnej banky a po porade s Európskym parlamentom a Komisiou, alebo na základe odporúčania Komisie a po porade s Európskym parlamentom a Európskou centrálnou bankou. Tieto zmeny a doplnenia nadobudnú účinnosť po schválení členskými štátmi v súlade s ich príslušnými ústavnými požiadavkami.
40.3. Odporúčanie ECB vydané podľa tohto článku si vyžaduje jednomyseľnosť Rady guvernérov.

Článok 41 (bývalý článok 42) - Doplňujúce predpisy
Podľa článku 129 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie Rada na návrh Komisie a po porade s Európskym parlamentom alebo na odporúčanie ECB a po porade s Európskym parlamentom a Komisiou prijme pravidlá uvedené v článkoch 4, 5.4, 19.2, 20, 28.1, 29.2, 30.4 a 34.3 tohto štatútu.

KAPITOLA IX - PRECHODNÉ A INÉ USTANOVENIA VZŤAHUJÚCE SA NA ESCB

Článok 42 (bývalý článok 43) - Všeobecné ustanovenia
42.1. Výnimka uvedená v článku 139 Zmluvy o fungovaní Európskej únie spôsobuje, že nasledujúce články tohto štatútu nezakladajú práva ani záväzky pre daný členský štát: 3, 6, 9.2, 12.1, 14.3, 16, 18, 19, 20, 22, 23, 26.2, 27, 30, 31, 32, 33, 34 a 49.
42.2. Centrálne národné banky členských štátov, pre ktoré platí výnimka podľa článku 139 uvedenej zmluvy, si zachovajú právomoci v oblasti menovej politiky podľa národného práva.
42.3. V súlade s článkom 139 uvedenej zmluvy sa pod termínom „členské štáty“ v článkoch 3, 11.2 a 19 tohto štatútu rozumejú „členské štáty, ktorých menou je euro“.
42.4. Termín „národné centrálne banky“ v článkoch 9.2, 10.2, 10.3, 12.1, 16, 17, 18, 22, 23, 27, 30, 31, 32, 33.2 a 49 tohto štatútu označuje „centrálne banky členských štátov, ktorých menou je euro“.
42.5. Pod termínom „podielnici“ v článkoch 10.3 a 33.1 sa rozumejú „centrálne banky členských štátov, ktorých menou je euro“.
42.6. Termín „upísaný kapitál ECB“ v článkoch 10.3 a 30.2 označuje „kapitál ECB upísaný centrálnym bankám členských štátov, ktorých menou je euro“.

Článok 43 (bývalý článok 44) - Prechodné úlohy ECB
ECB prevezme tie bývalé úlohy EMI uvedené v článku 141 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktoré je potrebné plniť aj po zavedení eura v dôsledku výnimiek, ktoré platia pre jeden alebo viac členských štátov.
ECB poskytuje konzultácie pri prípravách na zrušenie výnimiek uvedených v článku 140 uvedenej zmluvy.

Článok 44 (bývalý článok 45) - Generálna rada ECB
44.1. Rešpektujúc článok 129 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ustanoví sa Generálna rada ECB ako tretí orgán ECB s rozhodovacou právomocou.
44.2. Generálna rada sa skladá z prezidenta a viceprezidenta ECB a guvernérov národných centrálnych bánk. Ďalší členovia Výkonnej rady sa môžu zúčastňovať zasadnutí Generálnej rady bez hlasovacieho práva.
44.3. Povinnosti Generálnej rady sú taxatívne vymedzené v článku 46 tohto štatútu.

Článok 45 (bývalý článok 46) - Rokovací poriadok Generálnej rady
45.1. Generálnej rade predsedá prezident alebo v jeho neprítomnosti viceprezident ECB.
45.2. Predseda Rady alebo člen Komisie sa môžu zúčastniť na zasadnutí Generálnej rady bez hlasovacieho práva.
45.3. Zasadnutie Generálnej rady pripravuje jej prezident.
45.4. Generálna rada bez ohľadu na článok 12.3 prijme svoj rokovací poriadok.
45.5. Sekretariát Generálnej rady zabezpečuje ECB.

Článok 46 (bývalý článok 47) - Povinnosti Generálnej rady
46.1. Generálna rada:
plní úlohy uvedené v článku 43,
prispieva k plneniu poradných funkcií uvedených v článku 4 a článku 25.1.
46.2. Generálna rada prispieva nasledujúcimi činnosťami k:
zhromažďovaniu štatistických informácií, ako sa uvádza v článku 5,
podávaniu správ ECB, ako sa uvádza v článku 15,
stanoveniu pravidiel potrebných na uplatnenie článku 26 podľa článku 26.4,
prijatiu všetkých ďalších opatrení potrebných na uplatnenie článku 29 podľa článku 29.4,
stanoveniu podmienok zamestnania zamestnancov ECB podľa článku 36.
46.3. Generálna rada prispieva k prípravám potrebným na neodvolateľné stanovenie kurzov mien členských štátov, pre ktoré platí výnimka, voči euru, ako je uvedené v článku 140 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
46.4. Prezident ECB informuje Generálnu radu o rozhodnutiach Rady guvernérov ECB.

Článok 47 (bývalý článok 48) - Prechodné ustanovenia o kapitále ECB
Podľa článku 29.1. sa každej národnej centrálnej banke pridelí vážený podiel podľa kľúča na upisovanie kapitálu ECB. Odlišne od článku 28.3 centrálne banky členských štátov, pre ktoré platí výnimka, nesplácajú upísaný kapitál, pokiaľ Generálna rada kvalifikovanou väčšinou predstavujúcou aspoň dve tretiny upísaného kapitálu ECB a najmenej polovicu podielnikov nerozhodne, že sa musí splatiť minimálne percento ako príspevok na prevádzkové náklady ECB.

Článok 48 (bývalý článok 49) - Odložené splátky kapitálu, rezerv a doplatkov ECB
48.1. Centrálna banka členského štátu, ktorému je zrušená výnimka, spláca upísaný podiel kapitálu ECB v rovnakom rozsahu ako národné centrálne banky iných členských štátov, ktorých menou je euro, a menové rezervy prevádza do ECB podľa článku 30.1. Výška týchto prevodov sa určí vynásobením hodnoty menových rezerv vyjadrených v euro podľa platného menového kurzu, ktoré už boli prevedené do ECB v súlade s článkom 30.1., koeficientom vyjadrujúcim pomer medzi počtom podielov upísaného kapitálu danou národnou centrálnou bankou a počtom podielov už splatených ostatnými národnými centrálnymi bankami.
48.2. Dodatkom k platbe, ktorá sa má vykonať v súlade s článkom 48.1, daná centrálna banka prispieva do rezerv ECB a zásob, ktoré sa rovnajú rezervám ako aj do sumy, ktorá sa má poskytnúť podľa zostatku účtu ziskov a strát k 31. decembru roku, ktorý predchádzal zrušeniu výnimky. Suma, ktorá má tvoriť príspevok, sa určí vynásobením sumy rezerv podľa vyššie uvedenej definície a schválenej v bilancii ECB koeficientom vyjadrujúcim pomer medzi počtom podielov upísaných danou centrálnou bankou a počtom podielov už splatených ostatnými národnými centrálnymi bankami.
48.3. Potom, čo sa jeden alebo viaceré štáty stanú členskými štátmi a ich národné centrálne banky sa stanú súčasťou ESCB, zvýši sa automaticky upísané základné imanie ECB a limit devízových aktív, ktoré môžu byť prevedené na ECB. Zvýšenie sa určí vynásobením príslušných vtedy platných čiastok činiteľom, ktorý vyjadruje pomer medzi podielom pristupujúcich národných centrálnych bánk a národných centrálnych bánk, ktoré sú už členmi ESCB, v rámci už rozšíreného kľúča upisovania základného imania. Váha každej národnej centrálnej banky v kľúči na upisovanie základného imania sa vypočíta analogicky podľa článku 29.1 a v súlade s článkom 29.2. Ako referenčné obdobia pre štatistické údaje sa použijú rovnaké obdobia, ktoré sa použili pri ostatnej úprave váženia podľa článku 29.3.

Článok 49 (bývalý článok 52) - Výmena bankoviek v menách členských štátov
Rada guvernérov ECB v nadväznosti na neodvolateľné stanovenie menových kurzov prijme v súlade s článkom 140 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie opatrenia potrebné na to, aby bankovky stanovené v menách s neodvolateľnými menovými kurzami vymieňali národné centrálne banky za ich nominálne hodnoty.

Článok 50 - Uplatňovanie prechodných ustanovení
Články 42 až 47 platia dovtedy, kým budú existovať členské štáty, pre ktoré platia výnimky.

PROTOKOL (Č. 5) - O ŠTATÚTE EURÓPSKEJ INVESTIČNEJ BANKY

VYSOKÉ ZMLUVNÉ STRANY,
ŽELAJÚC SI ustanoviť štatút Európskej investičnej banky stanovenej v článku 308 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
SA DOHODLI NA týchto ustanoveniach, ktoré sú pripojené k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve o fungovaní Európskej únie:

Článok 1
Týmto sa ustanovuje Európska investičná banka, zriadená článkom 308 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „banka“), ktorá vykonáva svoje úlohy a činnosti v súlade s ustanoveniami Zmluvy o fungovaní Európskej únie a štatútu.

Článok 2
Poslanie banky sú stanovené v článku 309 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

Článok 3
V súlade s článkom 308 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sú členmi banky členské štáty.

Článok 4
1. Základné imanie banky je 164 808 169 000 EUR, upísané členskými štátmi takto:

Členské štáty sú zodpovedné len do výšky svojho upísaného a nesplateného podielu na základnom imaní.
2. Prijatím nového člena sa zvyšuje upísané základné imanie o čiastku zodpovedajúcu dodatočnému kapitálu vnesenému novým členom.
3. Rada guvernérov môže jednomyseľne rozhodnúť o zvýšení upísaného základného imania.
4. Podiel na upísanom základnom imaní nemožno previesť alebo poskytnúť ako zábezpeku a nie je možné ho zabaviť.

Článok 5
1. Členské štáty splatia upísaný kapitál v rozsahu 5 % z priemeru súm uvedených v článku 4 ods. 1.
2. V prípade navýšenia upísaného kapitálu Rada guvernérov jednomyseľne stanoví percentuálnu výšku, ktorá musí byť zaplatená, ako aj platobné podmienky. Platby v hotovosti sa uskutočňujú výhradne v eurách.
3. Správna rada môže požadovať splatenie nesplateného upísaného kapitálu do výšky, ktorá je potrebná na splnenie povinností banky.
Platbu vykonáva každý štát úmerne svojmu podielu na upísanom kapitáli.

Článok 6 - (bývalý článok 8)
Banka je spravovaná a riadená Radou guvernérov, Správnou radou a predstavenstvom.

Článok 7 - (bývalý článok 9)
1. Rada guvernérov sa skladá z ministrov menovaných členskými štátmi.
2. Rada guvernérov ustanoví všeobecné smernice o úverovej politike banky v súlade s cieľmi Únie.
Rada guvernérov dohliada nad vykonaním týchto smerníc.
3. Rada guvernérov ďalej:
a) rozhoduje o navýšení upísaného kapitálu v súlade s článkom 4 ods. 3 a článkom 5 ods. 2;
b) na účely článku 9 ods. 1 ustanovuje zásady uplatňované pri financovaní operácií vykonávaných v rámci úloh banky;
c) vykonáva právomoci podľa článku 9 a 11 na menovanie a odvolanie členov Správnej rady a predstavenstva ako aj právomoci podľa článku 11 ods. 1 pododsek druhý;
d) rozhoduje v súlade s článkom 16 ods. 1 o poskytovaní finančných prostriedkov pre investičné operácie, ktoré sa majú úplne alebo čiastočne uskutočniť mimo územia členských štátov;
e) schvaľuje výročnú správu vypracovanú Správnou radou;
f) schvaľuje ročnú účtovnú závierka a výkaz ziskov a strát;
g) vykonáva právomoci a iné úlohy zverené týmto štatútom;
h) schvaľuje rokovací poriadok banky.
4. V rámci tejto zmluvy a tohoto štatútu je Rada guvernérov oprávnená, pokiaľ tak rozhodne jednomyseľným hlasovaním, prijať akékoľvek rozhodnutie, ktoré sa týka sa zastavenia činností banky a, pokiaľ by to bolo nutné, o jej likvidácii.

Článok 8 - (bývalý článok 10)
Pokiaľ v tomto štatúte nie je ustanovené inak, prijímajú sa rozhodnutia Rady guvernérov väčšinou členov. Táto väčšina musí predstavovať aspoň 50 % upísaného kapitálu.
Kvalifikovaná väčšina vyžaduje súhlas osemnásť hlasov a 68 % upísaného základného imania.
Zdržanie sa hlasovania prítomných členov alebo zastúpených členov nebráni prijatiu rozhodnutí vyžadujúcich jednomyseľnosť.

Článok 9 - (bývalý článok 11)
1. Správna rada rozhoduje o poskytovaní finančných prostriedkov, najmä vo forme úverov a záruk a o uzatváraní pôžičiek; stanovuje úrokové sadzby pôžičiek a sadzby provízií a záruk a iné poplatky. Správna rada môže, na základe rozhodnutia prijatého kvalifikovanou väčšinou, preniesť niektoré svoje funkcie na predstavenstvo, pričom pre takéto prenesenie ustanoví podmienky a dohliadne na jeho vykonávanie.
Správna rada dohliada a zabezpečuje riadnu správu banky; zabezpečuje, aby bolo riadenie banky v súlade so zmluvami a štatútom a so všeobecnými smernicami ustanovenými Radou guvernérov.
Na konci rozpočtového roka predloží Správna rada správu Rade guvernérov a po schválení ju zverejní.
2. Správna rada sa skladá z dvadsiatich ôsmich správcov a osemnástich zástupcov.
Správcov vymenuje Rada guvernérov na päť rokov, pričom každý členský štát a Komisia navrhne jedného.
Zástupcov vymenuje Rada guvernérov na päť rokov takto:
dvoch zástupcov navrhne Spolková republika Nemecko,
dvoch zástupcov navrhne Francúzska republika,
dvoch zástupcov navrhne Talianska republika,
dvoch zástupcov navrhne Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska,
jedného zástupcu navrhnú po vzájomnej dohode Španielske kráľovstvo a Portugalská republika,
jedného zástupcu navrhnú po vzájomnej dohode Belgické kráľovstvo, Luxemburské veľkovojvodstvo a Holandské kráľovstvo,
dvoch zástupcov navrhnú po vzájomnej dohode Dánske kráľovstvo, Helénska republika, Írsko a Rumunsko,
dvoch zástupcov navrhnú po vzájomnej dohode Estónska republika, Lotyšská republika, Litovská republika, Rakúska republika, Fínska republika a Švédske kráľovstvo,
troch zástupcov navrhnú po vzájomnej dohode Bulharská republika, Česká republika, Cyperská republika, Maďarská republika, Maltská republika, Poľská republika, Slovinská republika a Slovenská republika,
jedného zástupcu navrhne Komisia.
Správna rada kooptuje šiestich odborníkov bez práva hlasovať: troch ako členov a troch ako zástupcov.
Správcovia alebo zástupcovia môžu byť vymenovaní znova.
Rokovací poriadok ustanovuje pravidlá účasti na zasadnutiach Správnej rady a ustanovenia uplatňujúce sa na zástupcov a kooptovaných odborníkov.
Predseda alebo v jeho neprítomnosti jeden z podpredsedov predstavenstva predsedá rokovaniu Správnej rady, avšak nehlasuje.
Členovia Správnej rady sú vyberaní z radov osôb, ktoré poskytujú všetky záruky svojej nezávislosti a odbornosti. Sú zodpovední len banke.
3. Správca môže byť odvolaný z funkcie rozhodnutím Rady guvernérov prijatým kvalifikovanou väčšinou hlasov len vtedy, pokiaľ už nespĺňa podmienky nevyhnutné pre vykonávanie funkcie.
Pokiaľ nie je schválená výročná správa, Správna rada odstúpi.
4. V prípade uprázdnenia miesta alebo miest v dôsledku smrti alebo individuálneho alebo kolektívneho odstúpenia alebo odvolania z funkcie, bude toto miesto alebo miesta obsadené podľa pravidiel stanovených v odseku 2. Okrem prípadov úplného obmeny členov, budú členovia nahradení na zvyšok funkčného obdobia.
5. Rada guvernérov ustanoví výšku odmeny členov Správnej rady. Rada guvernérov rozhodne, aké činnosti sú nezlučiteľné s funkciou správcu alebo zástupcu.

Článok 10 - (bývalý článok 12)
1. Každý správca má jeden hlas v Správnej rade. Svoj hlas môže kedykoľvek delegovať podľa podmienok určených vo vnútornom predpise banky.
2. Ak v tomto štatúte nie je ustanovené inak, prijíma Správna rada rozhodnutia najmenej jednou tretinou svojich členov oprávnených hlasovať, ktorí zastupujú najmenej päťdesiat percent upísaného základného imania. Kvalifikovanú väčšinu predstavuje osemnásť hlasov a šesťdesiatosem percent upísaného základného imania. Rokovací poriadok banky stanoví kvórum potrebné pre platnosť rozhodnutí Správnej rady.

Článok 11 - (bývalý článok 13)
1. Predstavenstvo sa skladá z predsedu a ôsmich podpredsedov menovaných na šesť rokov Radou guvernérov na návrh Správnej rady. Môžu byť vymenovaní znovu.
Rada guvernérov môže jednomyseľne zmeniť počet členov predstavenstva.
2. Na návrh Správnej rady prijatý kvalifikovanou väčšinou môže Rada guvernérov, tiež na základe kvalifikovanej väčšiny hlasov, odvolať členov predstavenstva z funkcie.
3. Predstavenstvo je zodpovedné za bežný chod banky pod dohľadom predsedu a pod dozorom Správnej rady.
Pripravuje rozhodnutia Správnej rady o uzatváraní pôžičiek a poskytovaní finančných prostriedkov, najmä vo forme úverov a záruk. Je zodpovedné za vykonávanie týchto rozhodnutí.
4. Predstavenstvo formuluje, na základe väčšiny hlasov svojich členov stanoviská k návrhom na poskytnutie finančných prostriedkov, najmä vo forme úverov a záruk.
5. Rada guvernérov ustanoví odmenu členov predstavenstva a rozhodne o činnostiach, ktoré sú nezlučiteľné s ich funkciou.
6. Predseda a v prípade prekážky jeden z podpredsedov zastupuje banku v právnych alebo neprávnych záležitostiach.
7. Zamestnanci banky podliehajú právomoci predsedu, ktorý ich prijíma a prepúšťa. Pri výbere personálu sa berú do úvahy nielen osobné schopnosti a odborná kvalifikácia, ale tiež spravodlivé zastúpenie štátnych príslušníkov členských štátov. Rokovací poriadok určí, ktorý orgán je príslušný prijať ustanovenia vzťahujúce sa na zamestnancov.
8. Predstavenstvo a zamestnanci banky sú zodpovední len banke a sú pri výkone svojich funkcií úplne nezávislí.

Článok 12 - (bývalý článok 14)
1. Výbor pozostávajúci zo šiestich členov, vymenovaných na základe ich schopností Radou guvernérov, overuje, či činnosť banky zodpovedá najlepšej bankovej praxi, a je zodpovedný za audit jej účtovníctva.
2. Výbor uvedený v odseku 1 každoročne overí, či operácie banky boli vykonané a jej účtovné knihy vedené správnym spôsobom. Na tento účel overuje, či operácie banky boli vykonané v súlade s formálnymi náležitosťami a postupmi ustanovenými štatútom a rokovacím poriadkom.
3. Výbor uvedený v odseku 1 potvrdzuje, že finančné údaje, ako aj akékoľvek ostatné finančné informácie obsiahnuté v ročnej účtovnej závierke zostavenej Správnou radou poskytujú pravdivý obraz finančnej pozície banky v súvislosti s jej aktívami a pasívami a výsledkov jej operácií a pohybu jej hotovosti v príslušnom finančnom roku.
4. Rokovací poriadok špecifikuje odbornú kvalifikáciu vyžadovanú od členov výboru a ustanovuje podmienky činnosti výboru.

Článok 13 - (bývalý článok 15)
Banka komunikuje s jednotlivými členskými štátmi prostredníctvom orgánu uvedeného členskými štátmi. Pri výkone finančných operácií má banka regres voči národnej centrálnej banke uvedeného členského štátu alebo iným finančným orgánom schváleným členským štátom.

Článok 14 - (bývalý článok 16)
1. Banka spolupracuje so všetkými medzinárodnými organizáciami, ktorých pôsobnosť je podobná pôsobnosti banky.
2. Banka nadväzuje všetky vhodné vzťahy, ktoré by uľahčili spoluprácu s bankovými a finančnými orgánmi krajín, v ktorých vykonáva svoje operácie.

Článok 15 - (bývalý článok 17)
Na žiadosť členského štátu alebo Komisie alebo z vlastného podnetu Rada guvernérov vykoná za rovnakých podmienok ako schválenie, výklad alebo doplnenie smerníc, ktoré vydala v súlade s článkom 7 tohoto štatútu.

Článok 16 - (bývalý článok 18)
1. V rámci poslania stanoveného v článku 309 Zmluvy o fungovaní Európskej únie poskytuje banka finančné prostriedky, najmä vo forme úverov a záruk, svojim členom alebo súkromným alebo verejnoprávnym podnikom na investície, ktoré majú byť vykonané na území členských štátov, pokiaľ nie sú za rozumných podmienok dostupné prostriedky z iných zdrojov.
Rozhodnutím Rady guvernérov kvalifikovanou väčšinou na návrh Správnej rady však môže banka poskytnúť financovanie na investičné projekty, ktoré majú byť vykonané, úplne alebo čiastočne, mimo územia členských štátov.
2. Poskytovanie úverov je pokiaľ možno čo najviac závislé aj na využití iných nástrojov financovania.
3. Pri schvaľovaní úveru podniku alebo subjektu inému než je členský štát podmieni banka schválenie takejto pôžičky poskytnutím záruky členským štátom, na ktorého území má byť investícia vykonaná, alebo poskytnutím iných primeraných záruk.
V súlade so zásadami ustanovenými Radou guvernérov v zmysle článku 7 ods. 3 písm. b) a, ak to uskutočňovanie operácií stanovených v článku 309 Zmluvy o fungovaní Európskej únie vyžaduje, Správna rada kvalifikovanou väčšinou okrem toho ustanovuje podmienky akejkoľvek finančnej operácie predstavujúcej špecifické riziko, a preto považovanej za osobitnú činnosť.
4. Banka sa môže zaručiť za pôžičky získané verejnoprávnymi alebo súkromnými podnikmi alebo inými subjektami za účelom vykonávania operácií stanovených v článku 309 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
5. Celková suma úverov a záruk poskytnutých bankou nepresiahne 250 % upísaného základného imania, rezervných fondov, nepridelených rezerv a ziskov a zostatku na účte ziskov a strát. Súhrnná čiastka sa zníži o sumu rovnajúcu sa (splatenej alebo nesplatenej) sume upísanej pre akúkoľvek majetkovú účasť banky.
Čiastka vyplatených majetkových účastí banky nesmie nikdy prekročiť čiastku zodpovedajúcu celkovej hodnote upísaného základného imania, rezervných fondov, nepridelených rezerv a ziskov a zostatku na účte ziskov a strát.
Na základe výnimky majú osobitné činnosti banky podľa rozhodnutia Rady guvernérov a Správnej rady prijatého v súlade s odsekom 3 špecifické umiestnenie rezerv.
Tento odsek sa tiež uplatní na konsolidovanú účtovnú závierku banky.
6. Banka sa chráni proti kurzovým rizikám zaradením vhodných doložiek do zmlúv o úveroch a zárukách.

Článok 17 - (bývalý článok 19)
1. Sadzby úrokov u úverov, ktoré má banka poskytnúť, a sadzby provízií záruk a iné poplatky sa prispôsobia podmienkam na kapitálovom trhu a vypočítajú sa tak, aby z nich vyplývajúce príjmy umožňovali banke splnenie jej záväzkov, pokrytie jej výdajov a rizík a vytvorenie rezervného fondu ustanoveného v článku 22.
2. Banka nezníži sadzby úrokov. Pokiaľ by sa zdalo byť vhodné znížiť sadzbu úrokov s ohľadom na zvláštnu povahu investície, ktorá má byť financovaná, môže uvedený členský štát alebo tretia osoba poskytnúť zľavu z úroku, pokiaľ je poskytnutie takejto zľavy zlučiteľné s pravidlami stanovenými v článku 107 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

Článok 18 - (bývalý článok 20)
Pri operáciách súvisiacich s financovaním banka uplatňuje nasledujúce zásady:
1. Zaisťuje, aby boli fondy využité čo najracionálnejšie v záujme Únie.
Môže poskytnúť pôžičky alebo záruky pre získanie pôžičiek len:
a) pokiaľ je splácanie úroku a umorovanie dlhu zaručené hospodárskym výsledkom v prípade investícií vykonávaných podnikmi vo výrobnom sektore alebo v prípade inej investície záväzkom štátu, v ktorom je investícia vykonávaná, alebo iným spôsobom;
b) a pokiaľ vykonávanie investície prispeje k zvýšeniu všeobecnej hospodárskej produktivity a podporuje rozvoj vnútorného trhu.
2. Nezíska žiadny podiel v žiadnom podniku ani neprijme žiadnu zodpovednosť za riadenie takéhoto podniku, pokiaľ to nie je nutné pre ochranu vlastných práv, za účelom zabezpečenia vyrovnania dlhu tohoto podniku.
Správna rada však kvalifikovanou väčšinou v súlade so zásadami ustanovenými Radou guvernérov podľa článku 7 ods. 3 písm. b) a v prípadoch, keď si to vykonávanie operácií uvedených v článku 309 Zmluvy o fungovaní Európskej únie vyžaduje, ustanoví podmienky vzniku majetkovej účasti v obchodnom podniku, pokiaľ je to podmienka financovania investície alebo programu ako doplnku k pôžičke alebo záruke.
3. Môže nakladať so svojimi pohľadávkami na kapitálovom trhu a môže za týmto účelom požadovať po svojich dlžníkoch vydanie dlhopisov alebo iných cenných papierov.
4. Banka ani členský štát neuloží žiadne podmienky, podľa ktorých sa vydaná pôžička má vyčerpať v konkrétnom členskom štáte.
5. Môže podmieniť poskytnutie pôžičiek uskutočnením medzinárodnej verejnej súťaže.
6. Nebude financovať, úplne ani sčasti, žiadnu investíciu, proti ktorej sa postaví členský štát, na ktorého území má byť vykonaná.
7. Banka môže, ako doplnenie svojich úverových aktivít, poskytovať služby technickej pomoci v súlade s podmienkami ustanovenými Radou guvernérov, ktorá sa uznáša kvalifikovanou väčšinou, a v súlade s týmto štatútom.

Článok 19 - (bývalý článok 21)
1. Každý podnik alebo verejný alebo súkromný subjekt môže priamo požiadať banku o financovanie. Žiadosti môžu byť adresované banke tiež prostredníctvom Komisie alebo prostredníctvom členského štátu, na ktorého území sa má investícia realizovať.
2. Žiadosti podané prostredníctvom Komisie sa zašlú členskému štátu, na ktorého území sa má investícia vykonávať, aby tento štát vyslovil svoje stanovisko. Žiadosti podané prostredníctvom štátu sa zašlú Komisii, aby vyslovila svoje stanovisko. Žiadosti podané priamo podnikom sa zašlú uvedenému členskému štátu a Komisii.
Dotknutý členský štát a Komisia doručí svoje stanovisko najneskôr do dvoch mesiacov. Pokiaľ banka v tejto lehote stanovisko neobdrží, môže predpokladať, že proti danej investícii nie sú žiadne námietky.
3. Správna rada rozhoduje o finančných operáciách, ktoré jej zašle predstavenstvo.
4. Predstavenstvo preskúma, či podané finančné operácie, sú v súlade s ustanoveniami tohoto štatútu, najmä s ustanoveniami článku 16 a 18. Pokiaľ predstavenstvo rozhodne v prospech financovania, predloží Správnej rade zodpovedajúci návrh. Svoje kladné stanovisko môže podmieniť takými podmienkami, ktoré považuje za nevyhnutné. Pokiaľ predstavenstvo rozhodne v neprospech poskytnutia financovania, predloží Správnej rade príslušné dokumenty spoločne so svojim stanoviskom.
5. Pokiaľ predstavenstvo vydá záporné stanovisko, je pre poskytnutie financovania nevyhnutné jednomyseľné rozhodnutie Správnej rady.
6. Pokiaľ vydá Komisia záporné stanovisko, je pre poskytnutie financovania nevyhnutné jednomyseľné rozhodnutie Správnej rady, pričom hlasovania sa v tomto prípade zdrží správca nominovaný Komisiou.
7. Pokiaľ vydajú záporné stanovisko predstavenstvo i Komisia, Správna rada uvedené financovanie neposkytne.
8. Ak je potrebné finančnú operáciu vzťahujúcu sa na schválenú investíciu reštrukturalizovať na účely ochrany práv a záujmov banky, predstavenstvo banky prijme bezodkladne núdzové opatrenia, ktoré považuje za potrebné, pričom o tom bezodkladne informuje Správnu radu.

Článok 20 - (bývalý článok 22)
1. Banka získava pôžičky na kapitálovom trhu za účelom zaistenia zdrojov nevyhnutných pre plnenie svojich úloh.
2. Banka môže získať pôžičku na kapitálových trhoch členských štátov v rámci právnych predpisov vzťahujúcich sa na tieto trhy.
Príslušné orgány členského štátu, pre ktoré platí výnimka v zmysle článku 139 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, to môžu odmietnuť, len ak je dôvod obávať sa, že na kapitálovom trhu uvedeného štátu dôjde k závažným poruchám.

Článok 21 - (bývalý článok 23)
1. Banka môže využiť akýchkoľvek dostupných prostriedkov, ktoré nepotrebuje okamžite k splneniu svojich záväzkov, a to za nasledujúcich podmienok:
a) môže investovať na peňažných trhoch;
b) s výhradou ustanovení článku 18 ods. 2 môže kupovať a predávať cenné papiere;
c) môže vykonať akúkoľvek inú finančnú operáciu zlučiteľnú s jej pôsobnosťou.
2. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 23, banka sa pri správe svojich investícií nezapojí do žiadnej devízovej arbitráže, ktorá nie je priamo potrebná na vykonávanie alebo plnenie záväzkov, ktoré zmluvne prevzala prostredníctvom vypísaných pôžičiek alebo poskytnutých záruk.
3. V oblastiach, na ktoré sa vzťahuje tento článok, banka pôsobí v zhode s príslušnými orgánmi členských štátov alebo s ich národnými centrálnymi bankami.

Článok 22 - (bývalý článok 24)
1. Postupne sa vytvorí rezervný fond, ktorý predstavuje 10 % upísaného základného imania. Pokiaľ by to vyžadoval stav záväzkov banky, môže Správna rada rozhodnúť o vytvorení dodatočných rezerv. Dokiaľ nie je úplne vytvorený tento rezervný fond, vkladajú sa do nej:
a) príjmy z úrokov z úverov poskytnutých bankou z čiastok, ktoré majú zaplatiť členské štáty podľa článku 5;
b) príjmy z úrokov z úverov poskytnutých z fondov získaných zo splatenia pôžičiek uvedených pod písmenom a),
pokiaľ tieto príjmy z úrokov nie sú nevyhnutné pre splnenie záväzkov banky alebo k pokrytiu jej výdajov.
2. Prostriedky v rezervnom fonde sa investujú tak, aby boli kedykoľvek k dispozícii pre splnenie účelu tohoto fondu.

Článok 23 - (bývalý článok 25)
1. Banka je kedykoľvek oprávnená previesť prostriedky, ktoré má v mene jedného členského štátu, ktorého menou nie je euro, na účel vykonania finančných operácií v súlade so svojou pôsobnosťou stanovenou v článku 309 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pričom náležitý ohľad je treba brať na ustanovenie článku 21 tohoto štatútu. Banka sa pokiaľ možno vyhne takýmto prevodom, pokiaľ má k dispozícii voľné alebo disponibilné prostriedky v mene, ktorú potrebuje.
2. Banka nesmie previesť svoje prostriedky v mene jedného z členských štátov, ktorého menou nie je euro na menu nečlenského štátu bez súhlasu uvedeného členského štátu.
3. Banka môže voľne nakladať s časťou svojho kapitálu, ktorá je splatená, a tiež s požičanou cudzou menou na trhu mimo Únie.
4. Členské štáty sa zaväzujú dať k dispozícii dlžníkom banky cudziu menu nevyhnutnú pre splatenie istiny a úrokov súvisiacich s úvermi poskytnutými bankou alebo za ktoré banka ručí vo vzťahu k investíciám, ktoré majú byť vykonávané na ich území.

Článok 24 - (bývalý článok 26)
Pokiaľ členský štát nesplní záväzky, ktoré mu vznikli ako členovi podľa tohoto štatútu, a najmä záväzok splatiť jeho podiel na upísanom základnom imaní alebo k zaisteniu splatenia svojich pôžičiek, poskytovanie úverov alebo záruk tomuto členskému štátu alebo jeho občanom môže byť rozhodnutím Rady guvernérov prijatým kvalifikovanou väčšinou hlasov prerušené.
Toto rozhodnutie nezbavuje členský štát alebo jeho štátnych príslušníkov povinností voči banke.

Článok 25 - (bývalý článok 27)
1. Pokiaľ by Rada guvernérov rozhodla o zastavení činnosti banky, všetky jej činnosti sa okamžite zastavia, s výnimkou operácií nevyhnutných pre zaistenie riadneho využitia, ochrany a uchovania jej majetku a splnenia jej záväzkov.
2. V prípade likvidácie ustanoví Rada guvernérov likvidátorov a udelí im pokyny pre vykonávanie likvidácie. Zabezpečí ochranu práv zamestnancov.

Článok 26 - (bývalý článok 28)
1. Banka má v každom členskom štáte najširšiu právnu subjektivitu priznávanú právnickým osobám podľa vnútroštátneho práva uvedeného štátu, najmä práva nadobúdať a scudzovať hnuteľný a nehnuteľný majetok a byť účastníkom súdneho konania.
2. Majetok banky nepodlieha žiadnej forme zabavenia alebo vyvlastnenia.

Článok 27 - (bývalý článok 29)
S výhradou právomocí priznávaných Súdnemu dvoru Európskej únie, spadá akýkoľvek spor medzi bankou a jej veriteľmi alebo dlžníkmi alebo medzi bankou a tretími osobami do pôsobnosti príslušného vnútroštátneho súdu. Banka môže zakotviť arbitrážnu doložku v ktorejkoľvek zmluve.
Banka si zvolí v každom členskom štáte sídlo pre svoju činnosť. Môže však v akejkoľvek zmluve určiť osobitné sídlo pre svoju činnosť.
Majetok a aktíva banky nepodliehajú zhabaniu alebo nútenému výkonu rozhodnutia inak ako na základe rozhodnutia súdu.

Článok 28 - (bývalý článok 30)
1. Rada guvernérov môže jednomyseľne rozhodnúť o založení dcérskych spoločností alebo iných subjektov s právnou subjektivitou a finančnou samostatnosťou.
2. Rada guvernérov prijme jednomyseľne štatúty subjektov uvedených v odseku 1. Štatúty vymedzia najmä ich ciele, štruktúru, základné imanie, členstvo, umiestnenie sídla, finančné zdroje, nástroje intervencie a pravidlá auditu, ako aj povahu ich vzťahu s orgánmi banky.
3. Banka má právomoc sa zúčastňovať na správe týchto subjektov a prispievať k ich upísanému základnému imaniu do výšky určenej jednomyseľne Radou guvernérov.
4. Protokol o výsadách a imunitách Európskej únie sa uplatňuje na subjekty uvedené v odseku 1 v miere, v akej sa tieto spravujú právom Únie, na členov ich orgánov pri výkone ich povinností a na ich zamestnancov za rovnakých podmienok, aké sa uplatňujú v prípade banky.
Na dividendy, kapitálové výnosy alebo iné príjmy z takýchto subjektov, na ktoré majú iní členovia než Európska únia a banka nárok, sa však naďalej vzťahujú platné daňové právne predpisy.
5. Súdny dvor Európskej únie je príslušný v medziach tu ustanovených rozhodovať spory týkajúce sa opatrení prijatých orgánmi subjektov podliehajúcich právu Únie. Návrh na začatie konania proti takým opatreniam môže podať ktorýkoľvek člen takého subjektu alebo členský štát v súlade s podmienkami ustanovenými v článku 263 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
6. Rada guvernérov môže jednomyseľne rozhodnúť o umožnení prístupu zamestnancov subjektov, na ktoré sa vzťahuje právo Únie, do spoločných systémov banky v súlade s príslušnými vnútornými postupmi.

PROTOKOL (Č. 6) O UMIESTNENÍ SÍDEL INŠTITÚCIÍ A NIEKTORÝCH ORGÁNOV, ÚRADOV A AGENTÚR A ÚTVAROV EURÓPSKEJ ÚNIE

ZÁSTUPCOVIA VLÁD ČLENSKÝCH ŠTÁTOV,
SO ZRETEĽOM na článok 341 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a článok 189 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu,
PRIPOMÍNAJÚC A POTVRDZUJÚC rozhodnutie z 8. apríla 1965 a bez toho, aby boli dotknuté rozhodnutia týkajúce sa sídla budúcich orgánov, úradov a agentúr a odborov,
SA DOHODLI NA týchto ustanoveniach, ktoré sú pripojené k Zmluve o Európskej únii, k Zmluve o fungovaní Európskej únie a k Zmluve o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu,

Jediný článok
a) Európsky parlament má svoje sídlo v Štrasburgu, kde sa koná 12 mesačných plenárnych zasadnutí, vrátane zasadnutia o rozpočte. Dodatočné plenárne zasadnutia sa konajú v Bruseli. Výbory Európskeho parlamentu zasadajú v Bruseli. Generálny sekretariát Európskeho parlamentu a jeho oddelenia zostávajú v Luxemburgu.
b) Rada má svoje sídlo v Bruseli. Počas apríla, júna a októbra sa zasadnutia Rady konajú v Luxemburgu.
c) Komisia má svoje sídlo v Bruseli. Odbory uvedené v článkoch 7, 8 a 9 rozhodnutia z 8. apríla 1965 sa vytvoria v Luxemburgu.
d) Súdny dvor Európskej únie má svoje sídlo v Luxemburgu.
e) Dvor audítorov má svoje sídlo v Luxemburgu.
f) Hospodársky a sociálny výbor má svoje sídlo v Bruseli.
g) Výbor regiónov má svoje sídlo v Bruseli.
h) Európska investičná banka má svoje sídlo v Luxemburgu.
i) Európska centrálna banka má svoje sídlo vo Frankfurte.
j) Úrad Európskej polície (Europol) má svoje sídlo v Haagu.

PROTOKOL (Č. 7) - O VÝSADÁCH A IMUNITÁCH EURÓPSKEJ ÚNIE

VYSOKÉ ZMLUVNÉ STRANY,
BERÚC do úvahy, že podľa ustanovení článku 343 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a článok 191 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (ďalej len „Euratom“), požíva Európska únia a Euratom na území členských štátov imunity a výsady nevyhnutné na plnenie svojho poslania,
SA DOHODLI NA týchto ustanoveniach, ktoré sú pripojené k Zmluve o Európskej únii, k Zmluve o fungovaní Európskej únie a k Zmluve o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu:

HLAVA I - HNUTEĽNÝ A NEHNUTEĽNÝ MAJETOK, AKTÍVA A ÚKONY EURÓPSKEJ ÚNIE

Článok 1
Vonkajšie priestory a budovy Únie sú nedotknuteľné. Sú vyňaté z domových prehliadok, vymáhania, zabavenia alebo vyvlastnenia. Majetok a aktíva Únie nemôžu byť predmetom akéhokoľvek správneho alebo súdneho výkonu rozhodnutia bez povolenia Súdneho dvora.

Článok 2
Archívy Únie sú nedotknuteľné.

Článok 3
Únia, jej aktíva, príjmy a iný majetok sú oslobodené od všetkých priamych daní.
Vlády členských štátov prijmú, vo všetkých prípadoch, ktoré to pripúšťajú, vhodné opatrenia k navráteniu alebo náhrade súm nepriamych daní a poplatkov z predaja, zahrnutých v cenách hnuteľného či nehnuteľného majetku, ak Únia vykoná pre svoje úradné účely nákupy väčšieho rozsahu, pričom cena tieto dane zahŕňa. Tieto ustanovenia sa však nepoužijú tak, aby svojím účinkom narušovali hospodársku súťaž v Únii.
Vyňatie sa nevzťahuje na dane, dávky a poplatky, ktoré výlučne zodpovedajú úhradám za verejnoprospešné služby.

Článok 4
Únia je oslobodená od všetkých ciel, zákazov a obmedzení dovozu a vývozu vo vzťahu k predmetom určeným na ich úradné použitie; predmety, ktoré boli takto dovezené, sa nescudzujú, či už bezplatne alebo za úhradu, v krajine, kam boli dovezené, s výnimkou prípadov povolených vládou štátu.
Únia je oslobodená tiež od všetkých ciel i zákazov a obmedzení dovozu a vývozu, ktoré sa týkajú ich publikácií.

HLAVA II - KOMUNIKÁCIA A PREUKAZY

Článok 5 - (bývalý článok 6)
Orgány Únie požívajú na území každého členského štátu pre svoju úradnú komunikáciu a zasielanie svojich dokumentov rovnaké zaobchádzanie, aké tento štát poskytuje diplomatickým misiám.
Úradná korešpondencia a iná úradná komunikácia orgánov Únie nepodlieha cenzúre.

Článok 6 (bývalý článok 7)
Preukazy vo forme predpísanej Radou uznášajúcou sa jednoduchou väčšinou, uznávané ako platné cestovné doklady úradmi členských štátov, sú vydávané členom a zamestnancom orgánov Únie predsedami týchto orgánov. Tieto preukazy sú vydávané úradníkom a ostatným zamestnancom podľa podmienok stanovených služobným poriadkom a podmienkami zamestnávania Únie.
Komisia môže uzavrieť dohody o uznávaní týchto preukazov ako platných cestovných dokladov na území tretích štátov.

HLAVA III - ČLENOVIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

Článok 7 (bývalý článok 8)
Voľný pohyb členov Európskeho parlamentu do a z miesta jeho zasadnutia nepodlieha žiadnym správnym ani iným obmedzeniam.
Členom Európskeho parlamentu sa priznávajú pri colnej a devízovej kontrole:
a) rovnaké zaobchádzanie zo strany svojich vlád, aké tieto vlády poskytujú vysokým úradníkom vysielaným na dočasné služobné misie;
b) rovnaké zaobchádzanie zo strany vlád ostatných členských štátov, aké tieto vlády poskytujú zástupcom cudzích vlád vysielaným na dočasné služobné misie

Článok 8 (bývalý článok 9)
Členovia Európskeho parlamentu nepodliehajú žiadnej forme vyšetrovania, zadržania alebo súdneho stíhania vo vzťahu k vyjadreným názorom alebo hlasovaniu pri výkone svojich úloh.

Článok 9 (bývalý článok 10)
Členovia Európskeho parlamentu požívajú v priebehu zasadnutia:
a) na území ich vlastného štátu imunitu priznanú členom ich parlamentu;
b) na území ktoréhokoľvek iného členského štátu imunitu proti zadržaniu a právomoci súdov.
Imunita sa obdobne vzťahuje na členov Európskeho parlamentu počas ich cesty z miesta a do miesta jeho zasadnutia.
Imunita sa neuplatní, ak je člen Európskeho parlamentu pristihnutý pri páchaní trestného činu, a tiež nezabráni Európskemu parlamentu vo výkone jeho práva zbaviť imunity niektorého zo svojich členov.

HLAVA IV - ZÁSTUPCOVIA ČLENSKÝCH ŠTÁTOV, KTORÍ SA ZÚČASTŇUJÚ PRÁCE ORGÁNOV EURÓPSKEJ ÚNIE

Článok 10 (bývalý článok 11)
Zástupcovia členských štátov, ktorí sa zúčastňujú práce orgánov Únie, ich poradcovia a odborníci s príslušnej oblasti pri výkone svojej funkcie a počas svojich ciest do a z miesta rokovania požívajú obvyklé výsady, imunity a výhody.
Tento článok sa vzťahuje aj na členov poradných orgánov Únie.

HLAVA V - ÚRADNÍCI A OSTATNÍ ZAMESTNANCI EURÓPSKEJ ÚNIE

Článok 11 (bývalý článok 12)
Bez ohľadu na svoju štátnu príslušnosť úradníci a ostatní zamestnanci Únie na území každého členského štátu požívajú:
a) imunitu voči právomoci súdov vo vzťahu k činnosti v rámci svojho úradného postavenia vrátane ich ústnych alebo písomných prejavov, s výhradou použitia ustanovení zmlúv týkajúcich sa jednak pravidiel určujúcich zodpovednosť úradníkov a ostatných zamestnancov voči Únii a jednak právomoci Súdneho dvora Európskej únie, ktorý rozhoduje o sporoch medzi Úniou a jej úradníkmi a ostatnými zamestnancami. Túto imunitu požívajú i po skončení výkonu svojej funkcie;
b) vyňatie z imigračných obmedzení a prihlasovacej povinnosti cudzincov, spolu so svojimi manželmi, manželkami a rodinnými príslušníkmi, ktorí sú na nich závislí;
c) pokiaľ ide o menové a devízové predpisy, výhody, aké sú obvykle priznávané úradníkom medzinárodných organizácií;
d) pri nástupe do úradu v príslušnej krajine právo bez cla doviezť nábytok a zariadenie, ako aj právo tento nábytok a zariadenie späť bezcolne vyviezť pri skončení výkonu svojej funkcie, a to v oboch prípadoch v súlade s podmienkami, ktoré vláda krajiny, kde je toto právo uplatňované, považuje za nevyhnutné;
e) právo bez cla doviezť pre svoju osobnú potrebu motorové vozidlo získané v krajine svojho posledného bydliska alebo v krajine, ktorej sú štátnymi príslušníkmi, za podmienok platných na domácom trhu, ako aj v oboch prípadoch ho späť bez cla vyviezť v súlade s podmienkami, ktoré vláda príslušnej krajiny pokladá za nevyhnutné.

Článok 12 (bývalý článok 13)
Úradníci a ostatní zamestnanci Únie podliehajú v prospech Únie dani z platov, miezd a požitkov vyplácaných im Úniou v súlade s podmienkami a postupmi ustanovenými Európskym parlamentom a Radou v súlade s riadnym legislatívnym postupom prostredníctvom nariadení po porade s dotknutými inštitúciami.
Sú vyňatí z vnútroštátnych daní z platov, miezd a požitkov vyplácaných Úniou.

Článok 13 (bývalý článok 14)
Pri uplatňovaní dane z príjmu, z majetku a dane z dedičstva, ako aj pri uplatňovaní dohovorov o zamedzení dvojitého zdanenia uzavretých medzi členskými štátmi Únie sa na úradníkov a ostatných zamestnancov Únie, ktorí majú výlučne z dôvodu výkonu ich úloh pre Úniu svoj pobyt na území iného členského štátu, než kde majú svoje bydlisko na účel platenia daní v čase vstupu do služieb Únie, hľadí, a to v krajine svojho skutočného pobytu, ako i v krajine bydliska na účel platenia daní, ako keby mali svoje bydlisko v tejto druhej krajine, pokiaľ sa jedná o člena Únie. Toto ustanovenie sa uplatňuje i na manžela/manželku, pokiaľ nevykonáva žiadnu zárobkovú činnosť, ako aj na deti, závislé na osobách uvedených v tomto článku a nachádzajúce sa v ich starostlivosti.
Hnuteľný majetok patriaci osobám uvedeným v predchádzajúcom odseku, ktorý sa nachádza na území krajiny, kde sa zdržujú, je vyňatý v tejto krajine z dane z dedičstva; na takýto majetok sa pre účely stanovenia tejto dane hľadí, ako by sa nachádzal v krajine bydliska na účel platenia daní, bez toho, aby tým boli dotknuté práva tretích krajín a prípadné uplatnenie ustanovení medzinárodných dohovorov o zamedzení dvojitého zdanenia.
Iné bydlisko získané len z dôvodu výkonu povinností v službách inej medzinárodnej organizácie sa pri uplatňovaní ustanovení tohoto článku nezohľadní.

Článok 14 (bývalý článok 15)
Európsky parlament a Rada v súlade s riadnym legislatívnym postupom a po porade s dotknutými inštitúciami prostredníctvom nariadení stanovia systém dávok sociálneho zabezpečenia pre úradníkov a ostatných zamestnancov Únie.

Článok 15 (bývalý článok 16)
Európsky parlament a Rada v súlade s riadnym legislatívnym postupom prostredníctvom nariadení stanovia a po porade s ďalšími dotknutými orgánmi kategórie úradníkov a ostatných zamestnancov Únie, na ktorých sa úplne alebo čiastočne vzťahujú ustanovenia článku 11, článku 12 druhý pododsek a článku 13.
Mená, služobné hodnosti a zaradenia a adresy úradníkov a ostatných zamestnancov Únie zahrnutých do týchto kategórií sa pravidelne oznámia vládam členských štátov.

HLAVA VI - VÝSADY A IMUNITY TRETÍCH ŠTÁTOV AKREDITOVANÝCH PRI Európskej únii

Článok 16 (bývalý článok 17)
Členský štát, na ktorého území má Únia svoje sídlo, prizná obvyklé diplomatické imunity a výsady misiám tretích krajín akreditovaných pri Únii.

HLAVA VII - VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 17 (bývalý článok 18)
Výsady, imunity a výhody sa priznávajú úradníkom a ostatným zamestnancom Únie výlučne v záujme Únie.
Každý orgán Únie sa vzdá imunity priznanej úradníkovi alebo inému zamestnancovi, ak tento orgán uzná, že vzdanie sa imunity nie je v rozpore so záujmami Únie.

Článok 18 (bývalý článok 19)
Orgány Únie postupujú pri uplatňovaní tohoto protokolu v zhode s príslušnými orgánmi dotknutých členských štátov.

Článok 19 (bývalý článok 20)
Články 11 až 14 a článok 17 sa vzťahujú na členov Komisie.

Článok 20 (bývalý článok 21)
Články 11 až 14 a článok 17 sa vzťahujú aj na sudcov, generálnych advokátov, kancelárov a spravodajcov Súdneho dvora Európskej únie bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 3 protokolu o štatúte Súdneho dvora týkajúceho sa imunity sudcov a generálnych advokátov voči právomoci súdov.

Článok 21 (bývalý článok 22)
Tento protokol sa rovnako uplatní na Európsku investičnú banku, na členov jej orgánov, jej zamestnancov a zástupcov členských štátov zúčastňujúcich sa na jej činnostiach bez toho, aby tým boli dotknuté ustanovenia protokolu o štatúte tejto banky.
Európska investičná banka je okrem toho vyňatá z akejkoľvek formy zdanenia alebo dávok podobnej povahy ukladaných pri zvyšovaní kapitálu, ako aj z najrôznejších formálnych požiadaviek, ktoré s tým môžu byť spojené v krajine, kde sa nachádza sídlo banky. Obdobne jej zrušenie alebo likvidácia sa nestane dôvodom k akémukoľvek zdaneniu. Činnosť banky a jej orgánov, vykonávaná v súlade s jej štatútom, nepodlieha dani z obratu.

Článok 22 (bývalý článok 23)
Tento protokol sa taktiež vzťahuje na Európsku centrálnu banku, členov jej orgánov a jej zamestnancov, bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia Protokolu o štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky.
Európska centrálna banka je okrem toho oslobodená od akejkoľvek formy zdanenia alebo poplatku podobnej povahy v prípade navýšenia svojho kapitálu, a tiež od rôznych formálnych požiadaviek, ktoré s tým môžu byť spojené v štáte, kde má banka svoje sídlo. Činnosti banky a jej orgánov vykonávané v súlade so štatútom Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky nepodliehajú žiadnej dani z obratu.

PROTOKOL (č. 8) - K ČLÁNKU 6 ODS. 2 ZMLUVY O EURÓPSKEJ ÚNII O PRISTÚPENÍ ÚNIE K EURÓPSKEMU DOHOVORU O OCHRANE ĽUDSKÝCH PRÁV A ZÁKLADNÝCH SLOBÔD

Vysoké zmluvné strany
SA DOHODLI NA týchto ustanoveniach, ktoré sú pripojené k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve o fungovaní Európskej únie:

Článok 1
Dohoda o pristúpení Únie k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „európsky dohovor“), ktorá je ustanovená v článku 6 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii, musí odrážať potrebu zachovať charakteristické znaky Únie a práva Únie, najmä so zreteľom na:
a) osobitné formy možnej účasti Únie v kontrolných orgánoch európskeho dohovoru,
b) mechanizmy potrebné na zabezpečenie toho, aby žaloby podané štátmi, ktoré nie sú členskými štátmi, a žaloby podané jednotlivcami boli správne adresované členským štátom a/alebo Únii v závislosti od povahy veci.

Článok 2
Dohoda uvedená v článku 1 musí zaručiť, že pristúpením Únie nebudú dotknuté právomoci Únie alebo právomoci jej inštitúcií. Musí zaručiť, že žiadnym z jej ustanovení nebude dotknuté osobitné postavenie členských štátov s ohľadom na európsky dohovor a najmä na jeho protokoly, na opatrenia prijaté členskými štátmi na odchýlenie sa od európskeho dohovoru v súlade s jeho článkom 15 a na výhrady členských štátov k európskemu dohovoru vyjadrené v súlade s jeho článkom 57.

Článok 3
Žiadnym ustanovením dohody uvedenej v článku 1 nesmie byť dotknutý článok 344 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

PROTOKOL (č. 9) - O ROZHODNUTÍ RADY O VYKONÁVANÍ ČLÁNKU 16 ODS. 4 ZMLUVY O EURÓPSKEJ ÚNII A ČLÁNKU 238 ODS. 2 ZMLUVY O FUNGOVANÍ EURÓPSKEJ ÚNIE OD 1. NOVEMBRA 2014 DO 31. MARCA 2017 NA JEDNEJ STRANE A OD 1. APRÍLA 2017 NA STRANE DRUHEJ

VYSOKÉ ZMLUVNÉ STRANY,
SO ZRETEĽOM NA kľúčový význam, ktorý dohoda o rozhodnutí Rady o vykonávaní článku 16 ods. 4 Zmluvy o Európskej únii a článku 238 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie od 1. novembra 2014 do 31. marca 2017 na jednej strane a od 1. apríla 2017 na strane druhej (ďalej len „rozhodnutie“) mala pri schvaľovaní Lisabonskej zmluvy;
SA DOHODLI na týchto ustanoveniach, ktoré sú pripojené k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie:

Jediný článok
Pred tým, ako Rada preskúma akýkoľvek návrh, ktorého cieľom by bolo buď zmeniť a doplniť alebo zrušiť toto rozhodnutie alebo ktorékoľvek z jeho ustanovení alebo nepriamo zmeniť a doplniť jeho rozsah pôsobnosti alebo zmysel prostredníctvom zmeny a doplnenia iného právneho aktu Únie, Európska rada tento návrh predbežne prerokuje, pričom v súlade s článkom 15 ods. 4 Zmluvy o Európskej únii sa uznáša konsenzom.

PROTOKOL (č. 10) - O STÁLEJ ŠTRUKTÚROVANEJ SPOLUPRÁCI ZRIADENEJ ČLÁNKOM 42 ZMLUVY O EURÓPSKEJ ÚNII

Vysoké zmluvné strany,
S OHĽADOM NA článok 42 ods. 6 a článok 46 Zmluvy o Európskej únii,
PRIPOMÍNAJÚC, že Únia uskutočňuje spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku, ktorá je založená na dosiahnutí postupného zbližovania činností členských štátov,
PRIPOMÍNAJÚC, že spoločná bezpečnostná a obranná politika je neoddeliteľnou súčasťou spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky; že Únii poskytuje operačnú spôsobilosť pomocou civilných a vojenských prostriedkov; že Únia môže použiť tieto prostriedky na misiách uvedených v článku 43 Zmluvy o Európskej únii mimo územia Únie na udržiavanie mieru, predchádzanie konfliktom a posilňovanie medzinárodnej bezpečnosti v súlade so zásadami Charty Organizácie Spojených národov; že plnenie týchto úloh spočíva vo využití spôsobilostí poskytnutých členskými štátmi v súlade so zásadou „nedeliteľnosti síl“,
PRIPOMÍNAJÚC, že spoločná bezpečnostná a obranná politika Únie nemá vplyv na osobitnú povahu bezpečnostnej a obrannej politiky niektorých členských štátov,
PRIPOMÍNAJÚC, že spoločná bezpečnostná a obranná politika Únie rešpektuje záväzky vyplývajúce zo Severoatlantickej zmluvy tých členských štátov, ktoré zastávajú názor, že ich spoločná obrana sa má uskutočňovať v rámci Organizácie Severoatlantickej zmluvy, ktorá zostáva základom kolektívnej obrany jej členov a je v súlade so spoločnou bezpečnostnou a obrannou politikou vytvorenou v tomto rámci,
PresvedčenÉ, že rozhodnejšia úloha Únie v otázkach bezpečnosti a obrany prispeje k životaschopnosti obnovenej Atlantickej aliancie v súlade s dohodami Berlín plus,
OdhodlanÉ zabezpečiť, aby Únia bola schopná v plnom rozsahu prevziať zodpovednosť v rámci medzinárodného spoločenstva,
Uznávajúc, že Organizácia Spojených národov môže požiadať Úniu o pomoc v prípade naliehavej potreby uskutočnenia misií na základe kapitol VI a VII Charty Organizácie Spojených národov,
UZNÁVAJÚC, že na posilnenie bezpečnostnej a obrannej politiky bude potrebné vyvinúť úsilie členských štátov v oblasti spôsobilostí,
S vedomím, že začatie novej etapy v rozvoji európskej bezpečnostnej a obrannej politiky bude vyžadovať odhodlané úsilie príslušných členských štátov,
PRIPOMÍNAJÚC význam účasti vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku v plnej miere na činnostiach, ktoré sú spojené so stálou štruktúrovanou spoluprácou,
SA DOHODLI NA týchto ustanoveniach, ktoré sú pripojené k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve o fungovaní Európskej únie:

Článok 1
Stála štruktúrovaná spolupráca uvedená v článku 42 ods. 6 Zmluvy o Európskej únii je otvorená všetkým členským štátom, ktoré sa zaviažu odo dňa nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy:
a) postupovať intenzívnejšie v rozvoji svojich obranných spôsobilostí pomocou rozvoja svojich národných príspevkov a prípadnej účasti v mnohonárodných silách, v hlavných európskych programoch vyzbrojovania a na činnosti Agentúry v oblasti rozvoja obranných spôsobilostí, výskumu, obstarávania a vyzbrojovania (Európska obranná agentúra) a
b) mať schopnosť zabezpečiť najneskôr do roku 2010, buď na národnej úrovni, alebo ako súčasť skupín mnohonárodných síl, bojové jednotky špecializované pre plánované misie, štruktúrované na taktickej úrovni ako bojové zoskupenia, s podpornými zložkami zahŕňajúcimi dopravu a logistiku, schopné vykonávať misie uvedené v článku 43 Zmluvy o Európskej únii v lehote od 5 do 30 dní, najmä na žiadosť Organizácie Spojených národov, a ktoré môžu byť držané na počiatočné obdobie 30 dní, ktoré sa môže predĺžiť na najmenej 120 dní.

Článok 2
Na účely dosiahnutia cieľov uvedených v článku 1 sa členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na stálej štruktúrovanej spolupráci, zaväzujú:
a) spolupracovať od nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy, s cieľom dosiahnuť dohodnuté ciele týkajúce sa výšky investičných výdavkov na obranné prostriedky a pravidelne preskúmavať tieto ciele v kontexte bezpečnostného prostredia a medzinárodnej zodpovednosti Únie;
b) vzájomne harmonizovať svoje nástroje obrany v čo najväčšej možnej miere, hlavne harmonizáciou identifikácie ich vojenských potrieb, združením a prípadne, špecializáciou ich obranných prostriedkov a spôsobilostí a podporovaním spolupráce v oblasti výcviku a logistiky;
c) prijať konkrétne opatrenia na posilnenie dostupnosti, interoperability, pružnosti a schopnosti nasadenia ich ozbrojených síl, najmä pomocou určenia spoločných cieľov v záležitostiach nasadenia ozbrojených síl vrátane možnosti preskúmania ich vnútroštátnych rozhodovacích postupov;
d) spolupracovať s cieľom zabezpečiť prijatie potrebných opatrení na nápravu nedostatkov zistených v rámci „Mechanizmu rozvoja spôsobilostí“ vrátane pomocou mnohonárodných prístupov a bez toho, aby boli dotknuté príslušné záväzky v rámci Organizácie Severoatlantickej zmluvy;
e) zúčastniť sa podľa potreby na vývoji hlavných spoločných alebo európskych programov vyzbrojovania v rámci Európskej obrannej agentúry.

Článok 3
Európska obranná agentúra prispieva k pravidelnému hodnoteniu príspevkov zúčastnených členských štátov v oblasti spôsobilostí, najmä príspevkov poskytnutých v súlade s kritériami ustanovenými okrem iného na základe článku 2 a predloží o nich správu aspoň raz ročne. Hodnotenie môže slúžiť ako základ pre odporúčania a rozhodnutia Rady, ktoré sa prijímajú v súlade s článkom 46 Zmluvy o Európskej únii.

PROTOKOL (Č. 11) - O ČLÁNKU 42 ZMLUVY O EURÓPSKEJ ÚNII

VYSOKÉ ZMLUVNÉ STRANY,
MAJÚC NA PAMÄTI potrebu úplného vykonávania ustanovení článok 42 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii,
MAJÚC NA PAMÄTI, že politika únie v súlade s článkom 42 nemá dopad na špecifický charakter bezpečnostnej a obrannej politiky určitých členských štátov, a rešpektuje záväzky určitých členských štátov, ktoré predpokladajú realizáciu svojej spoločnej obrannej politiky v NATO podľa Severoatlantickej zmluvy, a v tomto rámci dosiahnutie zlučiteľnosti so spoločnou bezpečnostnou a obrannou politikou,
SA DOHODLI NA týchto ustanoveniach, ktoré sú pripojené k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve o fungovaní Európskej únie

Európska únia vypracuje spolu so Západoeurópskou úniou opatrenia na zlepšenú vzájomnú spoluprácu.

PROTOKOL (Č. 12) - O POSTUPE PRI NADMERNOM DEFICITE

VYSOKÉ ZMLUVNÉ STRANY,
ŽELAJÚC si stanoviť podrobnosti postupu pri nadmernom deficite, ako je uvedené v článku 126 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
SA DOHODLI NA týchto ustanoveniach, ktoré sú pripojené k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve o fungovaní Európskej únie:

Článok 1
Referenčné hodnoty uvedené v článku 126 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sú:
3 % pre pomer plánovaného alebo skutočného štátneho deficitu k hrubému domácemu produktu v trhových cenách,
60 % pre pomer štátneho dlhu k hrubému domácemu produktu v trhových cenách.

Článok 2
V článku 126 uvedenej zmluvy a v tomto protokole:
„štátny“ znamená taký, ktorý sa vzťahuje všeobecne na štátnu správu, t. j. na ústredné, regionálne a miestne orgány a fondy sociálneho zabezpečenia s výnimkou obchodný operácií, ako sú vymedzené v Európskom systéme integrovaných účtov,
„deficit“ označuje čistú výšku pôžičky, ako je definovaná v Európskom systéme integrovaných účtov,
„investície“ znamenajú vytvorenie hrubého fixného kapitálu, ako je definovaný v Európskom systéme integrovaných účtov,
„dlh“ označuje hrubú celkovú sumu dlhov v nominálnych hodnotách na konci roka konsolidovanú v jednotlivých odvetviach štátneho sektora a medzi nimi, ako sa definuje v prvej zarážke.

Článok 3
Na zabezpečenie účinnosti postupu pri nadmernom deficite zodpovedajú vlády členských štátov za deficit v štátnom sektore, ako je definovaný v prvej zarážke článku 2. Členské štáty zabezpečia, aby im národné postupy v rozpočtovej oblasti umožnili plniť záväzky vyplývajúce zo zmlúv. Členské štáty podávajú Komisii pravidelné a bezodkladné správy o plánovaných a skutočných deficitoch.

Článok 4
Štatistické údaje potrebné na uplatnenie tohto protokolu poskytne Komisia.

PROTOKOL (Č. 13) - O KRITÉRIÁCH KONVERGENCIE

VYSOKÉ ZMLUVNÉ STRANY,
ŽELAJÚC si podrobne upraviť kritériá konvergencie, ktorými sa Únia riadi pri rozhodovaní o ukončení výnimiek tých členských štátov, pre ktoré platí výnimka, ako sa uvádza v článku 140 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
SA DOHODLI NA týchto ustanoveniach, ktoré sú pripojené k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve o fungovaní Európskej únie:

Článok 1
Kritérium cenovej stability uvedené v článku 140 ods. 1 prvej zarážke Zmluvy o fungovaní Európskej únie znamená, že členský štát si udržiava dlhodobú cenovú stabilitu a priemernú mieru inflácie vykazovanú v priebehu roka pred skúmaním, ktorá neprekračuje viac ako o 1,5 % miery inflácie maximálne troch členských štátov, ktoré dosiahli v oblasti cenovej stability najlepšie výsledky. Inflácia sa meria pomocou indexu spotrebiteľských cien na porovnateľnom základe, ktorý zohľadní rozdiely medzi vnútroštátnymi definíciami.

Článok 2
Kritérium stavu štátneho rozpočtu uvedeného v článku 140 ods. 1 druhej zarážke znamená, že v čase vykazovania sa na členský štát nevzťahuje rozhodnutie Rady podľa článku 126 ods. 6 uvedenej zmluvy o existencii nadmerného deficitu.

Článok 3
Kritérium účasti v mechanizme menových kurzov Európskeho menového systému, uvedené v článku 140 ods. 1 tretia zarážka uvedenej zmluvy, znamená, že členský štát dodržiaval normálne rozpätie, ako je stanovené mechanizmom menových kurzov Európskeho menového systému bez výrazného napätia minimálne dva predchádzajúce roky pred preskúmaním. Osobitne v tomto období členský štát z vlastného podnetu nedevalvoval bilaterálny výmenný kurz svojej meny voči euru.

Článok 4
Kritérium konvergencie úrokových sadzieb, ako je uvedené v článku 140 ods. 1 štvrtej zarážke uvedenej zmluvy, znamená, že v priebehu jedného roka pred preskúmaním neprekročila priemerná dlhodobá nominálna úroková sadzba členského štátu viac ako o dve percentá úrokovú sadzbu tých troch štátov, ktoré v oblasti cenovej stability dosiahli najlepšie výsledky. Úrokové sadzby sa hodnotia na základe dlhodobých štátnych dlhopisov alebo porovnateľných cenných papierov, pričom sa prihliadne na rozdielne definície v jednotlivých členských štátoch.

Článok 5
Štatistické údaje potrebné na uplatnenie tohto protokolu poskytne Komisia.

Článok 6
Rada jednomyseľne na návrh Komisie a po porade s Európskym parlamentom, ECB a prípadne aj s Hospodárskym a finančným výborom vydá vhodné pravidlá, podrobne upravujúce kritériá konvergencie uvedené v článku 140 uvedenej zmluvy, ktoré potom nahradia tento protokol.

PROTOKOL (Č. 14) - O EUROSKUPINE

Vysoké zmluvné strany,
Želajúc si presadzovať podmienky silnejšieho hospodárskeho rastu v Európskej únii a na tento účel rozvíjať stále užšiu koordináciu hospodárskych politík v rámci oblasti, kde sa používa euro,
Vedomé si potreby upraviť osobitné ustanovenia pre posilnený dialóg medzi členskými štátmi, ktorých menou je euro, očakávajúc, že euro sa stane menou všetkých členských štátov Únie,
SA DOHODLI NA týchto ustanoveniach, ktoré sú pripojené k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve o fungovaní Európskej únie:

Článok 1
Ministri členských štátov, ktorých menou je euro, sa stretávajú na neformálnych zasadnutiach. Takéto zasadnutia sa konajú, ak je to potrebné, na prediskutovanie otázok týkajúcich sa osobitných povinností, ktoré majú spoločné v súvislosti s jednotnou menou. Komisia sa zúčastňuje na zasadnutiach. Európska centrálna banka je pozývaná k účasti na takýchto zasadnutiach, ktoré pripravujú zástupcovia ministrov zodpovedných za financie v členských štátoch, ktorých menou je euro, a zástupcovia Komisie.

Článok 2
Ministri členských štátov, ktorých menou je euro, volia na dva a pol roka svojho predsedu väčšinou týchto členských štátov.

PROTOKOL (Č. 15) - O NIEKTORÝCH USTANOVENIACH TÝKAJÚCICH SA SPOJENÉHO KRÁĽOVSTVA VEĽKEJ BRITÁNIE A SEVERNÉHO ÍRSKA

VYSOKÉ ZMLUVNÉ STRANY,
UZNÁVAJÚC, že Spojené kráľovstvo nie je viazané ani povinné prijať euro bez osobitného rozhodnutia jeho vlády a parlamentu,
S ohľadom na skutočnosť, že 16. októbra 1996 a 30. októbra 1997 vláda Spojeného kráľovstva oznámila Rade svoj úmysel nezúčastniť sa tretej etapy hospodárskej a menovej únie,
BERÚC do úvahy prax vlády Spojeného kráľovstva financovať úvery predajom pohľadávok súkromnému sektoru,
SA DOHODLI NA týchto ustanoveniach, ktoré sú pripojené k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve o fungovaní Európskej únie:

1. Pokiaľ Spojené kráľovstvo neoznámi Rade, že má v úmysle prijať euro, nie je povinné to vykonať.

2. S ohľadom na oznámenie, ktoré vláda Spojeného kráľovstva podala Rade 16. októbra 1996 a 30. októbra 1997, odseky 3 až 8 a 10 sa vzťahujú na Spojené kráľovstvo.

3. Spojené kráľovstvo si ponechá právomoci v oblasti menovej politiky podľa národného práva.

4. Článok 119 druhý pododsek, článok 126 ods. 1, 9 a 11, článok 127 ods. 1 až 5, článok 128, články 130, 131, 132, 133, 138 a 140 ods. 3, článok 219, článok 282 ods. 2 s výnimkou prvej a poslednej vety, články 282 ods. 5 a 283 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa nevzťahujú na Spojené kráľovstvo. To isté platí pre článok 121 ods. 2 uvedenej zmluvy, pokiaľ ide o prijatie častí hlavných usmernení hospodárskej politiky, ktoré sa týkajú všeobecne eurozóny. Odkazy na Úniu alebo členské štáty uvedené v týchto ustanoveniach sa nevzťahujú na Spojené kráľovstvo a odkazy na národné centrálne banky sa nevzťahujú na Bank of England.

5. Spojené kráľovstvo sa snaží predchádzať nadmernému deficitu verejných financií.
Články 143 a 144 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa na Spojené kráľovstvo vzťahujú naďalej. Článok 134 ods. 4 a článok 142 sa vzťahujú na Spojené kráľovstvo tak, ako by sa týkali štátu, pre ktorý platí výnimka.

6. Hlasovacie práva Spojeného kráľovstva sa pozastavujú pre akty Rady uvedené v článkoch vymenovaných v bode 4 a v prípadoch uvedených v článku 139 ods. 4 prvom pododseku Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Na tento účel sa uplatňuje článok 139 ods. 4 druhý a tretí pododsek uvedenej zmluvy.
Spojené kráľovstvo ďalej nemá právo zúčastniť sa na menovaní prezidenta, viceprezidenta a ďalších členov výkonnej Rady ECB podľa článku 283 ods. 2 druhý pododsek uvedenej zmluvy.

7. Články 3, 4, 6, 7, 9.2, 10.1, 10.3, 11.2, 12.1, 14, 16, 18 až 20, 22, 23, 26, 27, 30 až 34 a 49 Protokolu o Štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky (ďalej len „štatút“) sa na Spojené kráľovstvo nevzťahujú.
Odkazy v týchto článkoch na kapitál upísaný Únii a odkazy na národné centrálne banky alebo na podielnikov sa nevzťahujú na Bank of England.
Odkazy v článku 10.3 a 30.2 štatútu na „upísaný kapitál ECB“ sa nevzťahujú na upísaný kapitál Bank of England.

8. Článok 141 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a články 43 až 47 štatútu platia bez ohľadu na to, či existuje členský štát, na ktorý sa vzťahuje výnimka s nasledujúcimi zmenami:
a) Odkazy v článku 43 na úlohy ECB a EMI sa týkajú tých úloh, ktoré je potrebné splniť po zavedení eura v dôsledku rozhodnutia Spojeného kráľovstva neprijať euro.
b) Okrem úloh uvedených v článku 46 ECB poskytuje rady pri príprave rozhodnutí Rady, ktoré sa týkajú Spojeného kráľovstva podľa odseku 9 písm. a) a c).
c) Bank of England splatí svoj upísaný kapitál ECB ako príspevok na jej prevádzkové náklady na rovnakom základe ako národné centrálne banky členských štátov, na ktoré sa vzťahuje výnimka.

9. Spojené kráľovstvo môže kedykoľvek oznámiť svoj úmysel prijať euro. V takom prípade:
a) Spojené kráľovstvo má právo prijať euro len za predpokladu, že splní predpísané podmienky. Na žiadosť Spojeného kráľovstva a za podmienok a postupom podľa článku 140 ods. 1 a 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie Rada rozhodne, či Spojené kráľovstvo spĺňa potrebné podmienky.
b) Bank of England splatí svoj upísaný kapitál, prevedie do ECB menové rezervy a prispieva do jej rezerv na rovnakom základe ako národná centrálna banka členského štátu, ktorému sa ruší výnimka.
c) Rada na základe podmienok a postupom podľa článku 140 ods. 5 prijme všetky ďalšie rozhodnutia potrebné na to, aby Spojené kráľovstvo mohlo prijať euro.
Ak Spojené kráľovstvo prijme euro podľa ustanovení tohto protokolu, body 3 až 8 stratia účinnosť.

10 Rešpektujúc článok 123 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a článok 21.1 štatútu vláda Spojeného kráľovstva si môže zachovať vlastné praktiky uplatňované v styku s Bank of England dovtedy, pokiaľ Spojené kráľovstvo neprijme euro.

PROTOKOL (Č. 16) - O NIEKTORÝCH USTANOVENIACH TÝKAJÚCICH SA DÁNSKA

VYSOKÉ ZMLUVNÉ STRANY,
BERÚC DO ÚVAHY, že ústava Dánska obsahuje ustanovenia, podľa ktorých predtým ako sa Dánsko vzdá výnimky, môže vyžadovať referendum,
S OHĽADOM NA SKUTOČNOSŤ, že 3. novembra 1993 vláda Dánska oznámila Rade svoj úmysel nezúčastniť sa tretej etapy hospodárskej a menovej únie,
SA DOHODLI NA týchto ustanoveniach, ktoré sú pripojené k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve o fungovaní Európskej únie:

1. S ohľadom na oznámenie, ktoré vláda Dánska predložila Rade 3. novembra 1993, sa na Dánsko vzťahuje výnimka. V dôsledku výnimky sa na Dánsko vzťahujú všetky články a ustanovenia zmlúv a štatútu ESCB a ECB obsahujúce výnimky.

2. Výnimku možno zrušiť postupom podľa článku 140 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktorý sa môže uplatniť len na podnet Dánska.

3. Ustanovenia tohto protokolu stratia účinnosť zrušením štatútu výnimky.

PROTOKOL (Č. 17) - KTORÝ SA TÝKA DÁNSKA

VYSOKÉ ZMLUVNÉ STRANY,
ŽELAJÚC si urovnanie určitých osobitných problémov týkajúcich sa Dánska,
SA DOHODLI NA týchto ustanoveniach, ktoré sú pripojené k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve o fungovaní Európskej únie:

Ustanovenia článku 14 Protokolu o štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky nemajú vplyv na právo Národnej banky Dánska plniť úlohy týkajúce sa tých častí Dánskeho kráľovstva, ktoré nie sú súčasťou Únie.

PROTOKOL (Č. 18) - KTORÝ SA TÝKA FRANCÚZSKA

VYSOKÉ ZMLUVNÉ STRANY,
ŽELAJÚC si zohľadniť určitú osobitnú záležitosť týkajúcu sa Francúzska,
SA DOHODLI NA týchto ustanoveniach, ktoré sú pripojené k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve o fungovaní Európskej únie:

Francúzsko si zachová výsadu menovej emisie v Novej Kaledónii, Francúzskej Polynézii a Wallise a Futune podľa podmienok stanovených národným právom a jedine Francúzsko zodpovedá za určenie parity CFP franku.

PROTOKOL (Č. 19) - O SCHENGENSKOM ACQUIS ZAČLENENOM DO RÁMCA EURÓPSKEJ ÚNIE

VYSOKÉ ZMLUVNÉ STRANY,
BERÚC NA VEDOMIE, že dohody o postupnom zrušení kontrol na vnútorných hraniciach podpísané niektorými členskými štátmi Európskej únie v Schengene 14. júna 1985 a 19. júna 1990, ako aj s nimi spojené dohody a pravidlá prijaté na základe týchto dohôd, boli začlenené do rámca Európskej únie Amsterdamskou zmluvou z 2. októbra 1997,
ŽELAJÚC SI zachovať schengenské acquis tak, ako sa vyvíjalo od nadobudnutia platnosti Amsterdamskej zmluvy, a vyvíjať toto acquis tak, aby sa tým prispelo k dosiahnutiu cieľa poskytnúť občanom Únie priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti bez vnútorných hraníc,
BERÚC DO ÚVAHY zvláštne postavenie Dánska,
BERÚC DO ÚVAHY skutočnosť, že Írsko a Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska sa nepodieľajú na všetkých ustanoveniach schengenského acquis; avšak je potrebné umožniť týmto členským štátom prijať iné ustanovenia tohto acquis čiastočne alebo úplne,
UZNÁVAJÚC, že následkom toho je nevyhnutné využiť ustanovenia zmlúv týkajúce sa užšej spolupráce medzi niektorými členskými štátmi,
BERÚC DO ÚVAHY potrebu zachovania špeciálnych vzťahov s Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom, pričom oba štáty, ako aj severské štáty, ktoré sú členmi Európskej únie, sú viazané ustanoveniami Severskej pasovej únie,
SA DOHODLI NA týchto ustanoveniach, ktoré sú pripojené k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve o fungovaní Európskej únie

Článok 1
Belgické kráľovstvo, Bulharská republika, Česká republika, Dánske kráľovstvo, Spolková republika Nemecko, Estónska republika, Helénska republika, Španielske kráľovstvo, Francúzska republika, Talianska republika, Cyperská republika, Lotyšská republika, Litovská republika, Luxemburské veľkovojvodstvo, Maďarská republika, Maltská republika, Holandské kráľovstvo, Rakúska republika, Poľská republika, Portugalská republika, Rumunsko, Slovinská republika, Slovenská republika, Fínska republika a Švédske kráľovstvo sú oprávnení nadviazať medzi sebou posilnenú spoluprácu v oblastiach upravených ustanoveniami vymedzenými Radou, ktoré tvoria schengenské acquis. Táto spolupráca sa vykonáva v rámci inštitucionálneho a právneho rámca Európskej únie s ohľadom na príslušné ustanovenia zmlúv.

Článok 2
Schengenské acquis sa uplatňuje v členských štátoch uvedených v článku 1 bez toho, aby bol dotknutý článok 3 Aktu o pristúpení zo 16. apríla 2003 a článok 4 Aktu o pristúpení z 25. apríla 2005. Rada nahrádza Výkonný výbor zriadený Schengenskými dohodami.

Článok 3
Účasť Dánska pri prijímaní opatrení, ktoré predstavujú vývoj schengenského acquis, rovnako ako zavádzanie týchto opatrení a ich uplatňovanie v Dánsku, sa spravuje príslušnými ustanoveniami Protokolu o postavení Dánska.

Článok 4
Írsko a Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, môžu kedykoľvek požiadať o pripojenie sa k niektorým, alebo všetkým ustanoveniam tohto acquis.
Rada rozhoduje o žiadosti jednomyseľne hlasmi svojich členov uvedených v článku 1 a zástupcu vlády dotknutého štátu.

Článok 5
1. Návrhy a iniciatívy založené na schengenskom acquis podliehajú príslušným ustanoveniam zmlúv.
Ak v tejto súvislosti Írsko alebo Spojené kráľovstvo písomne neoznámia v primeranej lehote Rade svoje želanie pripojiť sa, povolenie uvedené v článku 329 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa považuje za udelené členským štátom uvedeným v článku 1 a Írsku alebo Spojenému kráľovstvu, ak si jeden z nich želá zúčastniť sa spolupráce v daných oblastiach.
2. Írsko alebo Spojené kráľovstvo môžu Rade do 3 mesiacov písomne oznámiť, že si neželajú zúčastniť sa na takomto návrhu alebo iniciatíve, aj vtedy, ak v ich prípade platí domnienka, že zaslali oznámenie podľa rozhodnutia podľa článku 4. V takom prípade sa Írsko alebo Spojené kráľovstvo nezúčastnia na jeho prijatí. Od doručenia uvedeného oznámenia sa postup prijímania opatrenia založeného na schengenskom acquis pozastaví až do ukončenia postupu uvedeného v odsekoch 3 alebo 4 alebo až do späťvzatia uvedeného oznámenia kedykoľvek počas postupu.
3. Pre členský štát, ktorý zaslal oznámenie uvedené v odseku 2, sa každé rozhodnutie Rady podľa článku 4 odo dňa nadobudnutia účinnosti navrhovaného opatrenia prestáva uplatňovať v rozsahu, ktorý Rada považuje za potrebný, a za podmienok určených v rozhodnutí prijatom Radou kvalifikovanou väčšinou na návrh Komisie. Toto rozhodnutie sa prijme v súlade s týmito kritériami: Rada sa snaží zachovať čo najväčšiu možnú mieru účasti dotknutého členského štátu bez toho, aby vážne ohrozila praktické fungovanie rôznych častí schengenského acquis rešpektujúc ich vzájomný súlad. Komisia predloží svoj návrh čo najskôr po doručení oznámenia uvedeného v odseku 2. Rada sa o návrhu Komisie uznáša do štyroch mesiacov od jeho predloženia, v prípade potreby po zvolaní dvoch po sebe nasledujúcich zasadnutí.
4. Ak Rada do uplynutia lehoty štyroch mesiacov neprijala rozhodnutie, členský štát môže bezodkladne požiadať, aby bola vec predložená Európskej rade. V takom prípade Európska rada na svojom nasledujúcom zasadnutí prijme na návrh Komisie kvalifikovanou väčšinou rozhodnutie v súlade s kritériami uvedenými v odseku 3.
5. Ak ku koncu postupu uvedeného v odsekoch 3 alebo 4 Rada prípadne Európska rada neprijala svoje rozhodnutie, prerušenie postupu prijímania opatrenia založeného na schengenskom acquis sa skončí. Ak je uvedené opatrenie následne prijaté, akékoľvek rozhodnutie prijaté Radou podľa článku 4 sa odo dňa nadobudnutia účinnosti uvedeného opatrenia prestáva uplatňovať na dotknutý členský štát v rozsahu a za podmienok určených Komisiou, pokiaľ uvedený členský štát nevzal späť svoje oznámenie uvedené v odseku 2 pred prijatím opatrenia. Komisia koná najneskôr v deň prijatia opatrenia. Komisia pri prijímaní svojho rozhodnutia dodržiava kritériá uvedené v odseku 3.

Článok 6
Islandská republika a Nórske kráľovstvo sú pridružené k vykonávaniu Schengenského acquis a jeho ďalšieho rozvoja. Primerané postupy sa za týmto účelom dohodnú v dohode, ktorú má Rada s týmito štátmi uzatvoriť jednomyseľne hlasmi svojich členov uvedených v článku 1. Takáto dohoda zahŕňa ustanovenia o príspevku Islandu a Nórska k akýmkoľvek finančným následkom vyplývajúcim z vykonávania tohto protokolu.
Rada jednomyseľne uzavrie s Islandom a Nórskom samostatnú dohodu o určení práv a záväzkov medzi Írskom a Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska na jednej strane, a Islandom a Nórskom na strane druhej, a to v oblastiach, v ktorých sa na tieto štáty vzťahuje Schengenské acquis.

Článok 7
Pre účely rokovaní o prijatí nových členských štátov do Európskej únie sa Schengenské acquis a ďalšie opatrenia prijaté orgánmi v rámci jeho pôsobnosti považujú za acquis, ktoré musí byť úplne prijaté kandidátskymi štátmi.

PROTOKOL (Č. 20) - O UPLATŇOVANÍ URČITÝCH ASPEKTOV ČLÁNKU 26 ZMLUVY O FUNGOVANÍ EURÓPSKEJ ÚNIE NA SPOJENÉ KRÁĽOVSTVO A ÍRSKO

VYSOKÉ ZMLUVNÉ STRANY,
SO ŽELANÍM vyriešiť určité otázky týkajúce sa Spojeného kráľovstva a Írska,
SO ZRETEĽOM na mnohoročnú existenciu zvláštnych cestovných dojednaní medzi Spojeným kráľovstvom a Írskom,
SA DOHODLI NA týchto ustanoveniach, ktoré sú pripojené k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve o fungovaní Európskej únie:

Článok 1
Spojené kráľovstvo má právo, bez ohľadu na články 26 a 77 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, všetky ostatné ustanovenia tejto zmluvy alebo Zmluvy o Európskej únii, všetky opatrenia prijaté podľa týchto zmlúv, alebo všetky medzinárodné dohody uzatvorené Úniou alebo Úniou a jej členskými štátmi s jedným alebo viacerými tretími štátmi, vykonávať na svojich hraniciach s ostatnými členskými štátmi také kontroly osôb žiadajúcich o vstup do Spojeného kráľovstva, aké považuje za nevyhnutné za účelom:
a) overenia práva na vstup do Spojeného kráľovstva u občanov členských štátov a u ich závislých osôb vykonávajúcich práva udelené právom Únie, ako aj občanov ostatných štátov, ktorým boli tieto práva udelené dohodou, ktorou je Spojené kráľovstvo viazané, a
b) rozhodnutia, či sa ostatným osobám udelí povolenie na vstup do Spojeného kráľovstva.
Nič v článkoch 26 a 77 Zmluvy o fungovaní Európskej únie alebo vo všetkých ostatných ustanoveniach tejto zmluvy alebo Zmluvy o Európskej únii, alebo vo všetkých opatreniach prijatých podľa týchto zmlúv, nemá vplyv na právo Spojeného kráľovstva prijať alebo vykonávať akékoľvek takéto kontroly. Odkazy na Spojené kráľovstvo v tomto článku zahŕňajú územia, za ktorých zahraničné vzťahy je Spojené kráľovstvo zodpovedné.

Článok 2
Spojené kráľovstvo a Írsko môžu aj naďalej zabezpečovať medzi sebou dojednania týkajúce sa pohybu osôb medzi ich územiami („spoločná oblasť cestovania“), pričom plne rešpektujú práva osôb uvedených v písmene a) prvého odseku článku 1 tohto protokolu. Podľa toho pokiaľ si zachovajú takéto dojednania, ustanovenia článku 1 tohto protokolu sa vzťahujú na Írsko za rovnakých podmienok ako na Spojené kráľovstvo. Nič v článkoch 26 a 77 Zmluvy o fungovaní Európskej únie alebo vo všetkých ostatných ustanoveniach tejto zmluvy alebo Zmluvy o Európskej únii, alebo vo všetkých opatreniach prijatých podľa týchto zmlúv neovplyvňuje žiadne z takýchto dojednaní.

Článok 3
Ostatné členské štáty majú právo vykonávať na svojich hraniciach alebo v ktoromkoľvek mieste vstupu na ich územie takéto kontroly osôb žiadajúcich o vstup na ich územie zo Spojeného kráľovstva alebo z území, ktorých zahraničné vzťahy sú pod jeho zodpovednosťou, a to za tými istými účelmi, aké sú uvedené v článku 1 tohto protokolu, alebo kontroly osôb žiadajúcich o vstup z Írska, a to pokiaľ sa ustanovenia článku 1 tohto protokolu vzťahujú na Írsko.
Nič v článkoch 26 a 77 Zmluvy o fungovaní Európskej únie alebo vo všetkých ostatných ustanoveniach tejto zmluvy alebo Zmluvy o Európskej únii, alebo vo všetkých opatreniach prijatých podľa týchto zmlúv, nemá vplyv na právo členských štátov prijať alebo vykonávať akékoľvek takéto kontroly.

PROTOKOL (Č. 21) - O POSTAVENÍ SPOJENÉHO KRÁĽOVSTVA A ÍRSKA S OHĽADOM NA PRIESTOR SLOBODY, BEZPEČNOSTI A SPRAVODLIVOSTI

VYSOKÉ ZMLUVNÉ STRANY,
SO ŽELANÍM vyriešiť určité otázky týkajúce sa Spojeného kráľovstva a Írska,
SO ZRETEĽOM na Protokol o uplatňovaní určitých aspektov článkov 26 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na Spojené kráľovstvo a Írsko,
SA DOHODLI NA týchto ustanoveniach, ktoré sú pripojené k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve o fungovaní Európskej únie:

Článok 1
V závislosti na článku 3 sa Spojené kráľovstvo a Írsko nepodieľajú na prijímaní navrhovaných opatrení Radou podľa tretej časti hlavy V Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Jednomyseľnosť členov Rady je, s výnimkou zástupcov vlád Spojeného kráľovstva a Írska, nevyhnutná pre rozhodnutia Rady, ktoré musia byť prijaté jednomyseľne.
Na účely tohto článku je kvalifikovaná väčšina vymedzená v súlade s článkom 238 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

Článok 2
V dôsledku článku 1 a v závislosti na článkoch 3, 4 a 6 nebude žiadne z ustanovení tretej časti hlavy V Zmluvy o fungovaní Európskej únie, žiadne opatrenie prijaté podľa tejto hlavy, žiadne ustanovenie akejkoľvek medzinárodnej dohody uzatvorenej Úniou podľa tejto hlavy, a žiadne rozhodnutie Súdneho dvora o výklade akéhokoľvek takého ustanovenia alebo opatrenia, záväzné alebo uplatniteľné pre Spojené kráľovstvo alebo Írsko; žiadne takéto ustanovenie, opatrenie alebo rozhodnutie neovplyvní žiadnym spôsobom právomoci, práva a záväzky týchto štátov; taktiež žiadne takéto ustanovenie, opatrenie alebo rozhodnutie neovplyvní žiadnym spôsobom acquis communautaire ani acquis Únie, ani nebude tvoriť súčasť práva Únie tak, ako sa uplatňujú na Spojené kráľovstvo alebo Írsko.

Článok 3
1. Spojené kráľovstvo alebo Írsko môžu písomne upovedomiť predsedu Rady do troch mesiacov od predloženia návrhu alebo podnetu Rade podľa tretej časti hlavy V Zmluvy o fungovaní Európskej únie, že si želajú podieľať sa na prijatí alebo uplatňovaní akéhokoľvek navrhovaného opatrenia, následne po čom má štát právo tak urobiť.
Jednomyseľnosť členov Rady je s výnimkou člena, ktorý nepodal takéto oznámenie, nevyhnutná pre rozhodnutia Rady, ktoré musia byť prijaté jednomyseľne. Opatrenie prijaté podľa tohto odseku je záväzné pre všetky členské štáty, ktoré sa zúčastnili prijatia.
Opatrenia, ktoré sú prijaté podľa článku 70 Zmluvy o fungovaní Európskej únie ustanovujú podmienky účasti Spojeného kráľovstva a Írska na hodnoteniach týkajúcich sa oblastí, na ktoré sa vzťahuje tretia časť hlava V uvedenej zmluvy.
Na účely tohto článku je kvalifikovaná väčšina vymedzená v súlade s článkom 238 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
2. Ak nemôže byť po uplynutí primeranej lehoty prijaté opatrenie uvedené v odseku 1 s účasťou Spojeného kráľovstva alebo Írska, môže Rada prijať takéto opatrenie v súlade s článkom 1 bez účasti Spojeného kráľovstva alebo Írska. V tomto prípade sa uplatňuje článok 2.

Článok 4
Spojené kráľovstvo alebo Írsko môžu kedykoľvek po prijatí opatrenia Radou podľa tretej časti hlavy V Zmluvy o fungovaní Európskej únie oznámiť Rade a Komisii svoj zámer prijať opatrenie. V takom prípade sa obdobne uplatňuje postup stanovený v článku 331 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

Článok 4a
1. Ustanovenia tohto protokolu sa v prípade Spojeného kráľovstva a Írska vzťahujú tiež na opatrenia navrhnuté alebo prijaté podľa tretej časti hlavy V Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktorými sa menia a dopĺňajú existujúce opatrenia, ktorými sú viazané.
2. Avšak v prípadoch, keď Rada na návrh Komisie rozhodne, že v dôsledku neúčasti Spojeného kráľovstva alebo Írska na zmenenej a doplnenej verzii existujúceho opatrenia sa uplatňovanie tohto opatrenia pre ostatné členské štáty alebo Úniu stáva nefunkčným, môže ich vyzvať, aby zaslali oznámenie podľa článku 3 alebo 4. Na účely článku 3 začína odo dňa rozhodnutia Rady plynúť nová lehota dvoch mesiacov.
Ak do skončenia uvedenej lehoty dvoch mesiacov od rozhodnutia Rady Spojené kráľovstvo alebo Írsko nezašle oznámenie podľa článku 3 alebo článku 4, existujúce opatrenie sa naň viac nevzťahuje ani ho nezaväzuje, pokiaľ dotknutý členský štát nezaslal oznámenie podľa článku 4 pred nadobudnutím účinnosti uvedeného opatrenia o zmene a doplnení. Tieto účinky nastanú odo dňa nadobudnutia účinnosti opatrenia o zmene a doplnení alebo odo dňa uplynutia lehoty dvoch mesiacov, ktorékoľvek je neskoršie.
Na účely tohto odseku sa Rada po dôkladnom prerokovaní veci uznáša kvalifikovanou väčšinou svojich členov zastupujúcich členské štáty, ktoré sa zúčastňujú alebo zúčastňovali na prijímaní opatrenia o zmene a doplnení. Kvalifikovaná väčšina v rámci Rady je vymedzená v súlade s článkom 238 ods. 3 písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
3. Rada môže na návrh Komisie kvalifikovanou väčšinou tiež rozhodnúť, že Spojené kráľovstvo alebo Írsko bude znášať prípadné priame finančné dôsledky, ktoré nevyhnutne vznikli v dôsledku ukončenia ich účasti na existujúcom opatrení, a ktorých vzniku nebolo možné zabrániť.
4. Týmto článkom nie je dotknutý článok 4.

Článok 5
Členský štát, ktorý nie je viazaný opatrením prijatým podľa tretej časti hlavy V Zmluvy o fungovaní Európskej únie nenesie žiadne finančné následky tohto opatrenia okrem správnych nákladov orgánov, pokiaľ členovia Rady jednomyseľne hlasmi všetkých svojich členov a po porade s Európskym parlamentom nerozhodnú inak.

Článok 6
Ak je v prípadoch uvedených v tomto protokole Spojené kráľovstvo alebo Írsko viazané opatrením prijatým Radou podľa tretej časti hlavy V Zmluvy o fungovaní Európskej únie, uplatňujú sa príslušné ustanovenia zmlúv na tento štát vo vzťahu k tomuto opatreniu.

Článok 6a
Spojené kráľovstvo alebo Írsko nebude viazané pravidlami ustanovenými v súlade s článkom 16 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktoré sa týkajú spracúvania osobných údajov členskými štátmi pri výkone činností, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tretej časti hlavy V kapitol 4 alebo 5 uvedenej zmluvy, ak Spojené kráľovstvo alebo Írsko nie je viazané pravidlami Únie, ktorými sa spravujú formy justičnej spolupráce v trestných veciach alebo policajnej spolupráce, v rámci ktorých sa musia dodržiavať ustanovenia na základe článku 16.

Článok 7
Články 3, 4 a 4a nemajú vplyv na Protokol o schengenskom acquis začlenenom do rámca Európskej únie.

Článok 8
Írsko môže písomne upovedomiť Radu o tom, že si už neželá byť predmetom podmienok tohto protokolu. V tomto prípade sa na Írsko vzťahujú bežné ustanovenia zmluvy.

Článok 9
Pokiaľ ide o Írsko, tento protokol sa nevzťahuje na článok 75 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

PROTOKOL (Č. 22) - O POSTAVENÍ DÁNSKA

VYSOKÉ ZMLUVNÉ STRANY,
PRIPOMÍNAJÚC rozhodnutie hláv štátov alebo vlád zo zasadania v rámci Európskej rady v Edinburghu 12. decembra 1992 týkajúce sa určitých problémov prednesených Dánskom k Zmluve o Európskej únii,
BERÚC NA VEDOMIE postavenie Dánska s ohľadom na občianstvo, hospodársku a menovú úniu, obrannú politiku a spravodlivosť a vnútorné záležitosti tak, ako je to uvedené v edinburskom rozhodnutí,
UVEDOMUJÚC SI skutočnosť, že pokračovanie právneho režimu v rámci zmlúv, ktorý bol založený rozhodnutím z Edinburghu, významne obmedzí účasť Dánska na dôležitých oblastiach spolupráce Únie a že by bolo v najlepšom záujme Únie zabezpečiť integritu acquis v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti,
ŽELajúc si z tohto dôvodu, aby sa založil právny rámec, ktorý by Dánsku poskytol možnosť zúčastňovať sa na prijímaní opatrení navrhovaných na základe tretej časti hlavy V Zmluvy o fungovaní Európskej únie; a vítajúc zámer Dánska využiť túto možnosť, pokiaľ to bude možné v súlade s jeho ústavnými požiadavkami,
berúc do úvahy, že Dánsko nebude brániť ostatným členským štátom, aby rozvíjali spoluprácu týkajúcu sa opatrení, ktoré pre Dánsko nie sú záväzné,
MAJÚC NA PAMÄTI článok 3 Protokolu o schengenskom acquis začlenenom do rámca Európskej únie,
SA DOHODLI NA týchto ustanoveniach, ktoré sú pripojené k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve o fungovaní Európskej únie:

ČASŤ I

Článok 1
Dánsko sa nepodieľa na prijímaní navrhovaných opatrení Radou podľa tretej časti hlavy V Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Jednomyseľnosť členov Rady je, s výnimkou zástupcu vlády Dánska, nevyhnutná pre rozhodnutia Rady, ktoré musia byť prijaté jednomyseľne.
Na účely tohto článku je kvalifikovaná väčšina vymedzená v súlade s článkom 238 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

Článok 2
Žiadne ustanovenia tretej časti hlavy V Zmluvy o fungovaní Únie, žiadne opatrenie prijaté podľa uvedenej hlavy, žiadne ustanovenie akejkoľvek medzinárodnej dohody uzavretej Úniou podľa tejto hlavy a žiadne rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie o výklade týchto ustanovení alebo opatrení alebo opatrení zmenených a doplnených alebo meniteľných podľa uvedenej hlavy nie je záväzné pre Dánsko alebo sa s ohľadom na tento štát neuplatňuje. Tieto ustanovenia, opatrenia alebo rozhodnutia neovplyvňujú žiadnym spôsobom právomoci, práva a záväzky Dánska. Tieto ustanovenia, opatrenia alebo rozhodnutia nemenia ani nedopĺňajú žiadnym spôsobom acquis communautaire, ani acquis Únie a netvoria súčasť práva Únie tak, ako sa uplatňujú na Dánsko. Najmä akty Únie v oblasti policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach prijaté pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktoré sú zmenené a doplnené, sú naďalej záväzné pre Dánsko alebo sa s ohľadom na tento štát uplatňujú.

Článok 2a
Článok 2 tohto protokolu sa tiež vzťahuje na tie pravidlá ustanovené v súlade s článkom 16 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktoré sa týkajú spracúvania osobných údajov členskými štátmi pri výkone činností, ktoré patria do pôsobnosti tretej časti hlavy V kapitol 4 alebo 5 uvedenej zmluvy.

Článok 3
Dánsko nenesie žiadne finančné následky opatrení uvedených v článku 1, okrem správnych nákladov orgánov.

Článok 4
1. Po opatrení Rady o návrhu alebo podnetu na rozvoj Schengenského acquis na základe tejto časti rozhodne Dánsko do šiestich mesiacov o tom, či toto opatrenie prevezme do svojho právneho poriadku. Ak sa tak rozhodne, toto opatrenie vytvorí záväzok podľa medzinárodného práva medzi Dánskom a ostatnými členskými štátmi viazanými týmto opatrením.
2. Ak sa Dánsko rozhodne neprevziať opatrenie Rady tak, ako je to uvedené v odseku 1, členské štáty viazané týmto opatrením a Dánsko zvážia primerané opatrenia, ktoré sa majú prijať.

ČASŤ II

Článok 5
S ohľadom na opatrenia prijaté Radou v pôsobnosti článku 26 ods. 1, článku 42 a článkov 43 až 46 Zmluvy o Európskej únii sa Dánsko nepodieľa na vypracovaní a vykonávaní rozhodnutí a postupov únie, ktoré majú dopady na obranu. Preto sa Dánsko nepodieľa ani na ich prijímaní. Dánsko nebude brániť ostatným členským štátom v ďalšom rozvoji ich spolupráce v tejto oblasti. Dánsko nie je povinné prispievať na financovanie prevádzkových výdavkov vyplývajúcich z takýchto opatrení ani poskytovať Únii svoje obranné spôsobilosti.
Jednomyseľnosť členov Rady sa s výnimkou zástupcov dánskej vlády požaduje s ohľadom na akty Rady, ktoré musia byť prijaté jednomyseľne.
Na účely tohto článku je kvalifikovaná väčšina vymedzená v súlade s článkom 238 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

ČASŤ III

Článok 6
Články 1, 2 a 3 sa nevzťahujú na opatrenia vymedzujúce tretie krajiny, ktorých štátni príslušníci musia mať pri prekročení vonkajších hraníc členských štátov víza, alebo na opatrenia týkajúce sa jednotného formátu víz.

ČASŤ IV

Článok 7
Dánsko môže kedykoľvek v súlade so svojimi ústavnými predpismi informovať ostatné členské štáty o tom, že si už neželá využívať časť protokolu alebo celý protokol. V takom prípade Dánsko plne uplatňuje opatrenia platné v rámci Európskej únie.

Článok 8
1. Bez toho, aby bol dotknutý článok 7, môže Dánsko kedykoľvek v súlade s jeho ústavnými požiadavkami oznámiť ostatným členským štátom, že s účinnosťou od prvého dňa v mesiaci nasledujúceho po oznámení, časť I pozostáva z ustanovení uvedených v prílohe k tomuto protokolu. V takom prípade sa v dôsledku toho prečíslujú články 5 až 8.
2. Šesť mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti oznámenia uvedeného v odseku 1 je celé schengenské acquis, ako aj opatrenia prijaté s cieľom vývoja tohto acquis, ktoré boli pre Dánsko doteraz záväzné ako záväzky podľa medzinárodného práva, záväzné pre Dánsko ako právo Únie.

PRÍLOHA

Článok 1
S výhradou článku 3 sa Dánsko nepodieľa na prijímaní navrhovaných opatrení Radou podľa tretej časti hlavy V Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Jednomyseľnosť členov Rady sa s výnimkou zástupcov dánskej vlády požaduje s ohľadom na akty Rady, ktoré musia byť prijaté jednomyseľne.
Na účely tohto článku je kvalifikovaná väčšina vymedzená v súlade s článkom 238 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

Článok 2
V zmysle článku 1 a s výhradou článkov 3, 4 a 8 žiadne ustanovenia tretej časti hlavy V Zmluvy o fungovaní Európskej únie, žiadne opatrenie prijaté podľa uvedenej hlavy, žiadne ustanovenie akejkoľvek medzinárodnej dohody uzavretej Úniou podľa tejto hlavy a žiadne rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie o výklade týchto ustanovení alebo opatrení nie je záväzné pre Dánsko alebo sa s ohľadom na tento štát neuplatňuje. Týmito ustanoveniami, opatreniami alebo rozhodnutiami nie sú žiadnym spôsobom dotknuté právomoci, práva a záväzky Dánska. Tieto ustanovenia, opatrenia alebo rozhodnutia nemenia ani nedopĺňajú žiadnym spôsobom acquis communautaire, ani acquis Únie a netvoria súčasť práva Únie tak, ako sa uplatňujú na Dánsko.

Článok 3
1. Dánsko môže písomne oznámiť predsedovi Rady do troch mesiacov od predloženia návrhu alebo iniciatívy Rade podľa tretej časti hlavy V Zmluvy o fungovaní Európskej únie, že si želá podieľať sa na prijatí alebo uplatňovaní navrhovaného opatrenia, následne po čom je Dánsko oprávnené tak urobiť.
2. Pokiaľ sa opatrenie uvedené v odseku 1 nemôže prijať za účasti Dánska v primeranej lehote, môže Rada prijať opatrenie uvedené v odseku 1 v súlade s článkom 1 bez účasti Dánska. V tomto prípade sa uplatňuje článok 2.

Článok 4
Dánsko môže kedykoľvek po prijatí opatrenia podľa tretej časti hlavy V Zmluvy o fungovaní Európskej únie oznámiť Rade a Komisii svoj zámer prijať toto opatrenie. V takom prípade sa primerane uplatňuje postup ustanovený v článku 331 ods. 1 uvedenej zmluvy.

Článok 5
1. Ustanovenia tohto protokolu sa v prípade Dánska vzťahujú tiež na opatrenia navrhnuté alebo prijaté podľa tretej časti hlavy V Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktorými sa menia a dopĺňajú existujúce opatrenia, ktorými je viazané.
2. Avšak v prípadoch, keď Rada na návrh Komisie rozhodne, že v dôsledku neúčasti Dánska na zmenenej a doplnenej verzii existujúceho opatrenia sa uplatňovanie tohto opatrenia pre ostatné členské štáty alebo Úniu stáva nefunkčným, môže ho vyzvať, aby zaslalo oznámenie podľa článku 3 alebo 4. Na účely článku 3 začína odo dňa rozhodnutia Rady plynúť nová lehota dvoch mesiacov.
Ak do uplynutia uvedenej lehoty dvoch mesiacov od rozhodnutia Rady Dánsko nezašle oznámenie podľa článku 3 alebo článku 4, existujúce opatrenie sa naň viac nevzťahuje ani ho nezaväzuje, pokiaľ dotknutý členský štát nezaslal oznámenie podľa článku 4 pred nadobudnutím účinnosti uvedeného opatrenia o zmene a doplnení. Tieto účinky nastanú odo dňa nadobudnutia účinnosti opatrenia o zmene a doplnení alebo odo dňa uplynutia lehoty dvoch mesiacov, ktorékoľvek je neskoršie.
Na účely tohto odseku sa Rada po dôkladnom prerokovaní veci uznáša kvalifikovanou väčšinou svojich členov zastupujúcich členské štáty, ktoré sa zúčastňujú alebo zúčastňovali na prijímaní opatrenia o zmene a doplnení. Kvalifikovaná väčšina v rámci Rady je vymedzená v súlade s článkom 238 ods. 3 písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
3. Rada môže na návrh Komisie kvalifikovanou väčšinou tiež rozhodnúť, že Dánsko bude znášať prípadné priame finančné dôsledky, ktoré nevyhnutne vznikli v dôsledku ukončenia jeho účasti na existujúcom opatrení, a ktorých vzniku nebolo možné zabrániť.
4. Týmto článkom nie je dotknutý článok 4.

Článok 6
1. Oznámenie ustanovené v článku 4 sa podá najneskôr do šesť mesiacov po konečnom prijatí opatrenia, ktoré predstavuje vývoj schengenského acquis.
Ak Dánsko nepodá oznámenie v súlade s článkami 3 alebo 4 s ohľadom na opatrenia, ktoré predstavujú vývoj schengenského acquis, členské štáty, pre ktoré sú tieto opatrenia záväzné, a Dánsko zvážia vhodné opatrenia, ktoré sa majú prijať.
2. Oznámenie podané podľa článku 3 s ohľadom na opatrenie, ktoré predstavujú vývoj schengenského acquis, sa neodvolateľne považuje za oznámenie podané podľa článku 3 s ohľadom na všetky ďalšie návrhy alebo iniciatívy, ktorých cieľom je vývoj tohto opatrenia, ak tento návrh alebo iniciatíva predstavuje vývoj schengenského acquis.

Článok 7
Dánsko nebude viazané pravidlami ustanovenými v súlade s článkom 16 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktoré sa týkajú spracúvania osobných údajov členskými štátmi pri výkone činností, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tretej časti hlavy V kapitol 4 alebo 5 uvedenej zmluvy, ak Dánsko nie je viazané pravidlami Únie, ktorými sa spravujú formy justičnej spolupráce v trestných veciach alebo policajnej spolupráce, v rámci ktorých sa musia dodržiavať ustanovenia na základe článku 16.

Článok 8
Ak v prípadoch uvedených v tejto časti je opatrenie prijaté Radou podľa tretej časti hlavy V Zmluvy o fungovaní Európskej únie pre Dánsko záväzné, uplatňujú sa na Dánsko príslušné ustanovenia zmlúv vo vzťahu k predmetnému opatreniu.

Článok 9
Ak opatrenie prijaté podľa tretej časti hlavy V Zmluvy o fungovaní Európskej únie nie je pre Dánsko záväzné, Dánsko sa nepodieľa na finančných dôsledkoch tohto opatrenia okrem administratívnych nákladov inštitúcií, pokiaľ Rada, ktorá sa uznáša jednomyseľne všetkými svojimi členmi, po porade s Európskym parlamentom nerozhodne inak.

PROTOKOL (Č. 23) - O VONKAJŠÍCH VZŤAHOCH ČLENSKÝCH ŠTÁTOV S OHĽADOM NA PREKROČENIE VONKAJŠÍCH HRANÍC

VYSOKÉ ZMLUVNÉ STRANY,
BERÚC DO ÚVAHY potrebu členských štátov pri zabezpečení účinnej kontroly na svojich vonkajších hraniciach, a to aj v spolupráci s tretími krajinami tam, kde je to primerané,
SA DOHODLI NA týchto ustanoveniach, ktoré sú pripojené k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve o fungovaní Európskej únie:

Ustanovenia o opatreniach pri prekročení vonkajších hraníc zahrnuté v článku 77 ods. 2 písm. b) Zmluvy o fungovaní Európskej únie nemajú dopad na právomoc členských štátov pri rokovaní alebo uzatváraní dohôd s tretími krajinami, pokiaľ dodržiavajú právo Únie a ostatné príslušné medzinárodné dohody.

PROTOKOL (Č. 24) - O AZYLE PRE ŠTÁTNYCH PRÍSLUŠNÍKOV ČLENSKÝCH ŠTÁTOV EURÓPSKEJ ÚNIE

VYSOKÉ ZMLUVNÉ STRANY,
KEĎŽE v súlade s článkom 6 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii Únia uznáva práva, slobody a zásady uvedené v Charte základných práv,
KEĎŽE v súlade s článkom 6 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii základné práva tak, ako ich zaručuje Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, sú súčasťou práva Únie ako všeobecné zásady,
KEĎŽE Súdny dvor Európskej únie má právomoc zabezpečiť, že pri výklade a uplatňovaní článku 6 ods. 1 a 3 Zmluvy o Európskej únii dodrží Únia právne predpisy,
KEĎŽE podľa článku 49 Zmluvy o Európskej únii musí každý štát uchádzajúci sa o členstvo v Únii rešpektovať hodnoty stanovené v článku 2 Zmluvy o Európskej únii,
MAJÚC NA PAMÄTI, že článok 7 Zmluvy o Európskej únii vytvára mechanizmus pozastavenia určitých práv v prípade vážneho a pretrvávajúceho porušenia týchto hodnôt zo strany členského štátu,
PRIPOMÍNAJÚC, že každý štátny príslušník členského štátu má ako občan únie zvláštny status a ochranu, ktorá je zaručená členskými štátmi v súlade s ustanoveniami časti II Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
MAJÚC NA PAMÄTI, že zmluvy vytvárajú priestor bez vnútorných hraníc a poskytuje každému občanovi únie právo slobodného pohybu a pobytu v rámci územia členských štátov,
SO ŽELANÍM zabrániť tomu, aby bol inštitút azylu použitý na účely nezlučiteľné s tými, na ktoré bol určený,
KEĎŽE tento protokol rešpektuje nemennosť a ciele Ženevského dohovoru z 28. júla 1951, ktorý sa týka štatútu utečenca,
SA DOHODLI NA týchto ustanoveniach, ktoré sú pripojené k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve o fungovaní Európskej únie,

Jediný článok
Berúc do úvahy úroveň ochrany základných práv a slobôd členskými štátmi Európskej únie, považujú sa členské štáty sa bezpečné krajiny pôvodu vo vzájomných vzťahoch pri všetkých právnych a praktických dôvodoch týkajúcich sa záležitostí azylu. Podľa toho je možné brať do úvahy, resp. pokladať za prípustnú žiadosť o azyl podanú štátnym príslušníkom členského štátu iba v nasledovných prípadoch:
a) ak členský štát, ktorého je žiadateľ štátnym príslušníkom pokračuje po nadobudnutí platnosti Amsterdamskej zmluvy, využívajúc ustanovenia článku 15 Dohovoru na ochranu základných ľudských práv a slobôd, v prijímaní opatrení zbavujúcich ho na svojom území záväzkov podľa tohto dohovoru;
b) ak bol iniciovaný postup uvedený v článku 7 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii a pokiaľ Rada prípadne Európska rada vo vzťahu k nemu príjme rozhodnutie s ohľadom na členský štát, ktorého je žiadateľ štátnym príslušníkom;
c) k Rada prijala rozhodnutie v súlade s článkom 7 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii s ohľadom na členský štát, ktorého je žiadateľ štátnym príslušníkom, alebo ak Európska rada prijala rozhodnutie v súlade s článkom 7 ods. 2 uvedenej zmluvy s ohľadom na členský štát, ktorého je žiadateľ štátnym príslušníkom;
d) ak by sa tak členský štát rozhodol jednostranne vo vzťahu k žiadosti štátneho príslušníka iného členského štátu; v tom prípade musí byť Rada bezprostredne informovaná; žiadosť bude vybavovaná na základe predpokladu, že je zjavne neodôvodnená bez toho, aby súčasne akýmkoľvek spôsobom, podľa okolností prípadu, ovplyvňovala rozhodovaciu právomoc členského štátu.

PROTOKOL (Č. 25) - O VYKONÁVANÍ SPOLOČNÝCH PRÁVOMOCÍ

Vysoké zmluvné strany
SA DOHODLI NA týchto ustanoveniach, ktoré sú pripojené k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve o fungovaní Európskej únie:

Jediný článok
Pokiaľ ide o článok 2 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie o spoločne vykonávaných právomociach, ak Únia vykonáva činnosť v určitej oblasti, rozsah takéhoto výkonu právomoci zahŕňa len tie prvky, ktoré sú upravené dotknutým aktom Únie, a teda nevzťahuje sa na celú oblasť.

PROTOKOL (č. 26) - O SLUŽBÁCH VŠEOBECNÉHO ZÁUJMU

Vysoké zmluvné strany,
ŽELAJÚC SI zdôrazniť význam služieb všeobecného záujmu,
SA DOHODLI NA týchto výkladových ustanoveniach, ktoré sú pripojené k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve o fungovaní Európskej únie:

Článok 1
Spoločné hodnoty Únie, pokiaľ ide o služby všeobecného hospodárskeho záujmu v zmysle článku 14 Zmluvy o fungovaní Únie, zahŕňajú najmä:
- základnú úlohu a široké diskrečné právomoci národných, regionálnych a miestnych orgánov pri poskytovaní, obstarávaní a organizovaní služieb všeobecného hospodárskeho záujmu, ktoré čo najlepšie napĺňajú potreby užívateľov;
- rôznorodosť medzi rôznymi službami všeobecného hospodárskeho záujmu a rozdiely v potrebách a preferenciách užívateľov, ktoré môžu byť spôsobené rozdielnymi geografickými, sociálnymi alebo kultúrnymi okolnosťami;
- vysokú úroveň kvality, bezpečnosti a dostupnosti, rovnaký prístup a presadzovanie všeobecného prístupu a práv užívateľov.

Článok 2
Ustanoveniami zmlúv nie sú žiadnym spôsobom dotknuté právomoci členských štátov poskytovať, obstarávať a organizovať služby všeobecného záujmu nehospodárskeho charakteru.

PROTOKOL (č. 27) - O VNÚTORNOM TRHU A HOSPODÁRSKEJ SÚŤAŽI

Vysoké zmluvné strany,
BERÚC DO ÚVAHY, že vnútorný trh tak, ako je vymedzený v článku 3 Zmluvy o Európskej únii, obsahuje systém, ktorým sa zabezpečuje, že hospodárska súťaž nebude narušená,
SA DOHODLI, že
na tento účel Únia v prípade potreby prijme opatrenia podľa ustanovení zmlúv vrátane článku 352 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
Tento protokol je pripojený k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve o fungovaní Európskej únie.

PROTOKOL (Č. 28) - O HOSPODÁRSKEJ, SOCIÁLNEJ A ÚZEMNEJ SÚDRŽNOSTI

VYSOKÉ ZMLUVNÉ STRANY,
PRIPOMÍNAJÚC, že článok 3 Zmluvy o Európskej únii uvádza okrem iných cieľov cieľ podporovať hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť a solidaritu medzi členskými štátmi a že hospodárska, sociálna a územná súdržnosť patrí medzi oblasti spoločnej právomoci Únie, ktoré sú vymenované v článku 4 ods. 2 písm. c) Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
PRIPOMÍNAJÚC, že ustanovenia tretej časti hlavy XVIII o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti ako celok poskytujú právny základ pre konsolidáciu a ďalší rozvoj činnosti Únie v oblasti hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti vrátane vytvorenia nového fondu,
PRIPOMÍNAJÚC, že článok 177 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predpokladá zriadenie Kohézneho fondu,
BERÚC na vedomie, že Európska investičná banka požičiava veľké a ustavične sa zvyšujúce sumy v prospech chudobnejších regiónov,
BERÚC na vedomie záujem o väčšiu pružnosť pri prideľovaní prostriedkov zo štrukturálnych fondov,
BERÚC na vedomie záujem modifikovať mieru účasti Únie na programoch a projektoch v určitých krajinách,
BERÚC na vedomie návrh vo vyššej miere zohľadňovať relatívnu prosperitu členských štátov v systéme vlastných prostriedkov,
ZNOVU POTVRDZUJÚ, že podpora hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti je životne dôležitá pre plný rozvoj a trvalý úspech Únie,
ZNOVU POTVRDZUJÚ presvedčenie, že štrukturálne fondy by mali naďalej zohrávať značnú úlohu pri dosahovaní cieľov Únie v oblasti súdržnosti,
ZNOVU POTVRDZUJÚ svoje presvedčenie, že Európska investičná banka by mala naďalej venovať väčšinu svojich prostriedkov na podporu hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti a vyhlasujú, že sú ochotné preskúmať kapitálové potreby Európskej investičnej banky, hneď ako to bude potrebné,
SÚHLASIA so zriadením Kohézneho fondu, ktorý poskytne Únii finančné prostriedky na projekty v oblasti životného prostredia a transeurópskych sietí v členských štátoch s hrubým národným dôchodkom na osobu nižším ako 90 % priemeru Únie, ktoré majú program na splnenie podmienok hospodárskeho zbližovania, ako je to stanovené v článku 126,
VYHLASUJÚ svoj zámer umožniť väčšiu mieru pružnosti pri prideľovaní prostriedkov zo štrukturálnych fondov na špecifické potreby nezahrnuté do súčasných predpisov štrukturálnych fondov,
VYHLASUJÚ svoju ochotu upraviť úroveň účasti Únie v kontexte programov a projektov štrukturálnych fondov s cieľom vyhnúť sa nadmernému zvyšovaniu rozpočtových výdavkov v menej prosperujúcich členských štátoch,
UZNÁVAJÚC potrebu pravidelne sledovať pokrok, ktorý sa dosahuje v oblasti hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti a konštatujú, že sú ochotné v tomto ohľade analyzovať všetky potrebné opatrenia,
VYHLASUJÚ svoj zámer viac brať do úvahy individuálne možnosti členských štátov prispievať z vlastných zdrojov a korigovať regresívne prvky súčasného systému vlastných prostriedkov z hradiska menej prosperujúcich štátov,
SÚHLASIA s pripojením tohto protokolu k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie.

PROTOKOL (Č. 29) - O SYSTÉME VEREJNOPRÁVNEHO VYSIELANIA V ČLENSKÝCH ŠTÁTOCH

VYSOKÉ ZMLUVNÉ STRANY,
DOMNIEVAJÚC SA, že systém verejnoprávneho vysielania v členských štátoch jen priamo spojený s demokratickými, sociálnymi a kultúrnymi potrebami každej spoločnosti, a s potrebou zachovania plurality médií,
DOHODLI sa na nasledovných ustanoveniach, ktoré sú pripojené k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve o fungovaní Európskej únie:

Ustanovenia zmlúv nemajú vplyv na právomoc členských štátov pri poskytovaní financovania verejnoprávneho vysielania, pokiaľ je takéto financovanie poskytované vysielacím organizáciám na splnenie verejnoprávneho poslania tak, ako je mu zverené, vymedzené a organizované v každom členskom štáte, a pokiaľ takéto financovanie neovplyvňuje obchodné podmienky a hospodársku súťaž v Únii v takom rozsahu, ktorý by bol v rozpore so spoločným záujmom, pričom sa berie do úvahy uskutočnenie náhrad za verejnoprávnu službu.

PROTOKOL (č. 30) - O UPLATŇOVANÍ CHARTY ZÁKLADNÝCH PRÁV EURÓPSKEJ ÚNIE NA POĽSKO A SPOJENÉ KRÁĽOVSTVO

Vysoké zmluvné strany,
KEĎŽE v článku 6 Zmluvy o Európskej únii Únia uznáva práva, slobody a zásady uvedené v Charte základných práv Európskej únie;
KEĎŽE Charta sa má uplatňovať striktne v súlade s ustanoveniami uvedeného článku 6 a hlavy VII samotnej charty;
KEĎŽE v uvedenom článku 6 sa vyžaduje, aby súdy Poľska a Spojeného kráľovstva chartu uplatňovali a vykladali striktne v súlade s vysvetlivkami uvedenými v danom článku;
KEĎŽE charta obsahuje tak práva ako aj zásady;
KEĎŽE charta obsahuje ustanovenia civilno-politického i hospodársko-sociálneho charakteru;
KEĎŽE v charte sa opätovne potvrdzujú práva, slobody a zásady, ktoré Únia uznáva, pričom tieto zásady sa zviditeľňujú, ale nevytvárajú sa žiadne nové práva či zásady;
PRIPOMÍNAJÚC záväzky Poľska a Spojeného kráľovstva podľa Zmluvy o Európskej únii, Zmluvy o fungovaní Európskej únie a práva Únie vo všeobecnosti;
BERÚC NA VEDOMIE želanie Poľska a Spojeného kráľovstva objasniť niektoré aspekty uplatňovania charty;
ŽELAJÚC SI preto objasniť uplatňovanie charty v súvislosti so zákonmi a správnymi opatreniami Poľska a Spojeného kráľovstva a jej žalovateľnosti v rámci Poľska a Spojeného kráľovstva;
OPÄTOVNE POTVRDZUJÚC, že odkazy v tomto protokole na vykonávanie konkrétnych ustanovení charty sa striktne uplatňujú bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie iných ustanovení charty;
OPÄTOVNE POTVRDZUJÚC, že tento protokol sa uplatňuje bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie charty v iných členských štátoch;
OPÄTOVNE POTVRDZUJÚC, že tento protokol sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté iné povinnosti Poľska a Spojeného kráľovstva podľa Zmluvy o Európskej únii, Zmluvy o fungovaní Európskej únie a práva Únie vo všeobecnosti,
SA DOHODLI NA týchto ustanoveniach, ktoré sú pripojené k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve o fungovaní Európskej únie:

Článok 1
1. Chartou sa nerozširuje možnosť Súdneho dvora Európskej únie, ani iného súdu či súdneho orgánu Poľska alebo Spojeného kráľovstva, aby určil, či sú zákony, iné právne predpisy či administratívne ustanovenia, postupy alebo konanie Poľska alebo Spojeného kráľovstva v súlade so základnými právami, slobodami a zásadami, ktoré opätovne potvrdzuje.
2. Predovšetkým, a aby sa vyhlo akýmkoľvek pochybnostiam, žiadne ustanovenie hlavy IV charty nevytvára práva, ktorých je možné sa súdne domáhať, uplatniteľné v Poľsku alebo Spojenom kráľovstve okrem prípadov, keď sú tieto práva ustanovené vo vnútroštátnych právnych predpisoch Poľska alebo Spojeného kráľovstva.

Článok 2
V rozsahu, v ktorom akékoľvek ustanovenie tejto charty odkazuje na vnútroštátne právne predpisy a postupy, sa toto ustanovenie v Poľsku alebo Spojenom kráľovstve uplatňuje len v rozsahu, v akom sa práva či zásady, ktoré obsahuje, uznávajú v právnych predpisoch či postupoch Poľska alebo Spojeného kráľovstva.

PROTOKOL (Č. 31) - O DOVOZE ROPNÝCH PRODUKTOV SPRACOVANÝCH NA HOLANDSKÝCH ANTILÁCH DO EURÓPSKEJ ÚNIE

VYSOKÉ ZMLUVNÉ STRANY
V POŽIADAVKE na podrobnejšiu reguláciu obchodného styku pri dovoze ropných produktov do Európskej únie spracúvaných na Holandských Antilách,
SA DOHODLI NA týchto ustanoveniach, ktoré sú pripojené k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve o fungovaní Európskej únie:

Článok 1
Tento protokol sa vzťahuje na ropné produkty tarifných čísel 27.10, 27.11, 27.12, ex 27.13 (parafín, vazelína z ropy alebo bridlicového oleja, parafínové zvyšky) a 27.14 Bruselského colného sadzobníka, pokiaľ sú do členských štátov dovážané k spotrebe.

Článok 2
Členské štáty sa zaväzujú v súlade s týmto protokolom poskytnúť colné výhody ropným produktom, ktoré sa spracúvajú na Holandských Antilách, ktoré vyplývajú z pripojenia Holandských Antíl k Únii. Tieto ustanovenia platia bez ohľadu na predpisy o pôvode používané v členských štátoch.

Článok 3
1. Ak Komisia uzná na žiadosť niektorého členského štátu alebo z vlastného podnetu, že dovozy ropných produktov do Únie, spracúvaných na Holandských Antilách, vykonané v režime podľa článku 2, skutočne spôsobujú ťažkosti na trhu jedného alebo viacerých členských štátov, potom rozhodne, aby sa uvalili, zvýšili alebo opätovne zaviedli clá na uvedený dovoz tými členskými štátmi, pokiaľ je to potrebné, aby sa táto situácia zvládla. Takto uvalené, zvýšené alebo opätovne zavedené clá nesmú prekročiť clá, ktoré sa uplatňujú voči tretím krajinám na tie isté výrobky.
2. Odsek 1 sa môže uplatniť v každom prípade, keď dovoz ropných produktov, ktoré sa spracúvajú na Holandských Antilách, dosiahne do členských štátov dva milióny ton za rok.
3. Uznesenia Komisie podľa odsekov 1 a 2 vrátane tých, ktoré smerujú k zamietnutiu zmluvy, oznámia sa Rade. Tá sa môže zaoberať na žiadosť hociktorého členského štátu s danými uzneseniami a môže ich kedykoľvek pozmeniť alebo vrátiť.

Článok 4
1. Ak je niektorý členský štát názoru, že dovoz ropných produktov, spracúvaných na Holandských Antilách, uskutočňovaný priamo alebo cez niektorý iný členský štát v režime podľa článku 2, spôsobuje na jeho trhu skutočné ťažkosti a že sú žiadúce okamžité opatrenia na odstránenie tohto stavu vecí, môže z vlastného rozhodnutia zvýšiť clá na tento dovoz, ktoré nesmú presiahnuť clá, ktoré sa uplatňujú voči tretím štátom na tie isté výrobky. Toto rozhodnutie oznámi Komisii, ktorá do jedného mesiaca rozhodne, či sa štátom učinené opatrenia môžu zachovať alebo sa musia zmeniť, resp. zrušiť. Článok 3 ods. 3 sa vzťahuje na toto uznesenie Komisie.
2. Ak prekročí dovoz ropných produktov, spracúvaných na Holandských Antilách, uskutočňovaný priamo alebo cez niektorý iný štát alebo viacero štátov Európskej únie v režime podľa článku 2 počas jedného kalendárneho roka množstvo, ktoré je udané v prílohe k tomuto protokolu, tak sa prípadné opatrenia tohto štátu alebo daných členských štátov za daný rok podľa odseku 1 považujú za oprávnené; Komisia zoberie na vedomie prípadné opatrenia po tom, čo sa ubezpečí, že sa dosiahlo stanovené množstvo. V takomto prípade ostatné členské štáty nepredložia vec Rade.

Článok 5
Ak Únia rozhodne o uplatnení množstevných obmedzení dovozu ropných produktov každého pôvodu, tie sa môžu vzťahovať aj na dovoz týchto produktov z Holandských Antíl. V takomto prípade sa Holandským Antilám poskytne preferenčné zaobchádzanie oproti tretím krajinám.

Článok 6
1. Rada jednomyseľným rozhodnutím upraví ustanovenia článku 2 a 5 po porade s Európskym parlamentom a Komisiou, keď vydá spoločnú definíciu pôvodu na ropné produkty z tretích krajín a asociovaných krajín alebo sa uznesie v rámci spoločnej obchodnej politiky o daných produktoch, alebo zostaví spoločnú energetickú politiku.
2. Pri takejto úprave sa však musia v každom prípade zachovať rovnocenné výhody v prospech Holandských Antíl v primeranej forme a na množstvo najmenej 2 a pol milióna ton ropných produktov.
3. Záväzky Únie týkajúce sa rovnocenných výhod podľa odseku 2 sa môžu v prípade potreby rozdeliť na jednotlivé krajiny, pričom sa berú do úvahy uvedené množstvá v prílohe k tomuto protokolu.

Článok 7
Pri plnení tohto protokolu má Komisia sledovať vývoj dovozu ropných produktov do členských štátov, ktoré sa spracúvajú na Holandských Antilách. Členské štáty oznámia Komisii, ktorá dbá na príslušné rozdeľovanie, všetky informácie slúžiace tomuto účelu cestou administratívnych postupov odporúčaných Komisiou.

Príloha k protokolu

Na vykonanie článku 4 ods. 2 Protokolu o dovoze ropných produktov do Európskej únie spracovaných na Holandských Antilách, uzniesli sa Vysoké zmluvné strany, že množstvo 2 milióny ton ropných produktov z Antíl sa rozdelí medzi členské štáty takto:

PROTOKOL (Č. 32) - O NADOBUDNUTÍ NEHNUTEĽNÉHO MAJETKU V DÁNSKU

VYSOKÉ ZMLUVNÉ STRANY,
ŽELAJÚC si urovnanie určitých osobitných problémov týkajúcich sa Dánska,
SA DOHODLI NA týchto ustanoveniach, ktoré sú pripojené k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve o fungovaní Európskej únie:

Bez ohľadu na ustanovenie zmlúv si Dánsko môže zachovať existujúce právne predpisy o nadobúdaní druhého bydliska.

PROTOKOL (Č. 33) - K ČLÁNKU 157 ZMLUVY O FUNGOVANÍ EURÓPSKEJ ÚNIE

VYSOKÉ ZMLUVNÉ STRANY,
SA DOHODLI NA týchto ustanoveniach, ktoré sú pripojené k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve o fungovaní Európskej únie:

Pre účely článku 157 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa dávky v systéme zamestnaneckého sociálneho zabezpečenia nepokladajú za odmenu, ak sa týkajú obdobia zamestnania pred 17. májom 1990, s výnimkou prípadov pracovníkov alebo oprávnených rodinných príslušníkov, ktorí pred týmto dátumom podali súdnu žalobu alebo začali podobné konanie podľa uplatniteľného vnútroštátneho práva.

PROTOKOL (Č. 34) - O OSOBITNEJ ÚPRAVE PRE GRÓNSKO

Článok 1
1. Zaobchádzanie s dovozom výrobkov, ktoré podliehajú spoločnej organizácii trhu s výrobkami rybného hospodárstva a ktoré pochádzajú z Grónska, zahŕňa, pri dodržiavaní mechanizmov spoločnej organizácie trhu, oslobodenie od cla a poplatkov s rovnakým účinkom a od množstevných obmedzení a opatrení s rovnakým účinkom, ak sú možnosti prístupu do grónskych zón rybolovu, ktoré sú Únii zaručené na základe dohody medzi Úniou a príslušnými orgánmi Grónska, pre Úniu uspokojivé.
2. Všetky opatrenia, ktoré sa týkajú úpravy dovozu takých výrobkov, vrátane opatrení, ktoré sa týkajú prijímania takých opatrení, sa príjmu postupom podľa článku 43 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

PROTOKOL (Č. 35) - O ČLÁNKU 40.3.3 ÚSTAVY ÍRSKA

VYSOKÉ ZMLUVNÉ STRANY,
SA DOHODLI NA týchto ustanoveniach, ktoré sú pripojené k Zmluve o Európskej únii, k Zmluve o fungovaní Európskej únie a k Zmluve o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu:

Žiadne ustanovenie zmlúv, Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu , ani zmlúv či aktov pozmeňujúcich alebo doplňujúcich tieto zmluvy sa nedotýka článku 40.3.3. ústavy Írska.

PROTOKOL (č. 36) - O PRECHODNÝCH USTANOVENIACH

Vysoké zmluvné strany,
KEĎŽE na účely zabezpečenia prechodu medzi inštitucionálnymi ustanoveniami zmlúv, ktoré sú uplatniteľné pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, a inštitucionálnymi ustanoveniami uvedenej zmluvy je potrebné upraviť prechodné ustanovenia,
SA DOHODLI NA týchto ustanoveniach, ktoré sú pripojené k Zmluve o Európskej únii, k Zmluve o fungovaní Európskej únie a k Zmluve o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu:

Článok 1
V tomto protokole slovo „zmluvy“ označuje Zmluvu o Európskej únii, Zmluvu o fungovaní Európskej únie a Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu.

HLAVA I - USTANOVENIA O EURÓPSKOM PARLAMENTE

Článok 2
V dostatočnom predstihu pred parlamentnými voľbami v roku 2009 prijme Európska rada v súlade s článkom 14 ods. 2 druhým pododsekom Zmluvy o Európskej únii rozhodnutie, ktorým určí zloženie Európskeho parlamentu.
Až do skončenia funkčného obdobia zákonodarného zboru v rokoch 2004 – 2009 zostáva zloženie a počet poslancov Európskeho parlamentu rovnaký, aký existoval v čase nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy.

HLAVA II - USTANOVENIA O KVALIFIKOVANEJ VÄČŠINE

Článok 3
1. V súlade s článkom 16 ods. 4 Zmluvy o Európskej únii nadobúdajú ustanovenia toho odseku a ustanovenia článku 238 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie o vymedzení kvalifikovanej väčšiny v Európskej rade a Rade účinnosť 1. novembra 2014.
2. Od 1. novembra 2014 do 31. marca 2017 môže člen Rady v prípade, že sa uznesenie má prijať kvalifikovanou väčšinou, požiadať, aby sa uznesenie prijalo kvalifikovanou väčšinou vymedzenou v odseku 3. V takom prípade sa uplatňujú odseky 3 a 4.
3. Do 31. októbra 2014 zostávajú v platnosti tieto ustanovenia bez toho, aby bol dotknutý článok 235 ods. 1 druhý pododsek Zmluvy o fungovaní Európskej únie:
Ak sa majú Európska rada a Rada uznášať kvalifikovanou väčšinou, hlasy členov sa vážia takto:

Ak sa v zmysle zmlúv uznášajú na návrh Komisie, uznesenia sa považujú za prijaté, ak získajú najmenej 255 hlasov predstavujúcich väčšinu členov, ktorí sa vyslovili za ich prijatie. V ostatných prípadoch sa uznesenia považujú za prijaté, ak získajú najmenej 255 hlasov predstavujúcich najmenej dve tretiny členov, ktorí sa vyslovili za ich prijatie.
Člen Európskej rady alebo Rady môže požiadať, aby sa v prípade, keď Európska rada alebo Rada prijíma akt kvalifikovanou väčšinou, overilo, či členské štáty tvoriace túto väčšinu zastupujú najmenej 62 % celkového počtu obyvateľstva Únie. Ak sa zistí, že táto podmienka nie je splnená, predmetný akt nie je prijatý.
4. Do 31. októbra 2014 je v prípadoch, v ktorých podľa zmlúv, ak sa nezúčastňujú na hlasovaní všetci členovia Rady, predovšetkým v prípadoch, keď sa odkazuje na kvalifikovanú väčšinu vymedzenú v súlade s článkom 238 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, kvalifikovaná väčšina vymedzená ako rovnaký podiel vážených hlasov a rovnaký podiel počtu členov Rady, a prípadne ako rovnaké percento obyvateľstva dotknutých členských štátov, ako je ustanovené v odseku 3 tohto článku.

HLAVA III - USTANOVENIA O ZLOŽENIACH RADY

Článok 4
Do nadobudnutia účinnosti rozhodnutia uvedeného v článku 16 ods. 6 prvom pododseku Zmluvy o Európskej únii môže Rada zasadať v zloženiach ustanovených v druhom a treťom pododseku uvedeného odseku, ako aj v iných zloženiach podľa zoznamu ustanoveného rozhodnutím Rady pre všeobecné záležitosti, ktorá sa uznáša jednoduchou väčšinou.

HLAVA IV - USTANOVENIA TÝKAJÚCE SA KOMISIE VRÁTANE VYSOKÉHO PREDSTAVITEĽA ÚNIE PRE ZAHRANIČNÉ VECI A BEZPEČNOSTNÚ POLITIKU

Článok 5
Členovia Komisie, ktorí vykonávajú svoju funkciu v čase nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy, zostávajú vo svojej funkcii do uplynutia ich funkčného obdobia. Dňom vymenovania vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku však skončí funkčné obdobie člena, ktorý má rovnakú štátnu príslušnosť ako vysoký predstaviteľ.

HLAVA V - USTANOVENIA TÝKAJÚCE SA GENERÁLNEHO TAJOMNÍKA RADY, VYSOKÉHO SPLNOMOCNENCA PRE SPOLOČNÚ ZAHRANIČNÚ A BEZPEČNOSTNÚ POLITIKU A ZÁSTUPCU GENERÁLNEHO TAJOMNÍKA RADY

Článok 6
Funkčné obdobia generálneho tajomníka Rady, vysokého splnomocnenca pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku a zástupcu generálneho tajomníka Rady skončia nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy. Rada vymenuje generálneho tajomníka v súlade s článkom 240 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

HLAVA VI - USTANOVENIA TÝKAJÚCE SA PORADNÝCH ORGÁNOV

Článok 7
Do nadobudnutia účinnosti rozhodnutia uvedeného v článku 301 Zmluvy o fungovaní Európskej únie je rozdelenie počtu členov Hospodárskeho a sociálneho výboru takéto:

Článok 8
Do nadobudnutia účinnosti rozhodnutia uvedeného v článku 305 Zmluvy o fungovaní Európskej únie je rozdelenie počtu členov Výboru regiónov takéto:

HLAVA VII - PRECHODNÉ USTANOVENIA TÝKAJÚCE SA AKTOV PRIJATÝCH NA ZÁKLADE HLÁV V A VI ZMLUVY O EURÓPSKEJ ÚNII
PRED NADOBUDNUTÍM PLATNOSTI LISABONSKEJ ZMLUVY

Článok 9
Právne účinky aktov inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr Únie prijatých na základe Zmluvy o Európskej únii pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, sú zachované tak dlho, pokým sa tieto akty uplatňovaním zmlúv nezrušia, nevyhlásia za neplatné alebo nezmenia a nedoplnia. To isté platí aj pre dohovory uzavreté medzi členskými štátmi na základe Zmluvy o Európskej únii.

Článok 10
1. Ako prechodné opatrenie a pokiaľ ide o akty Únie v oblasti policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach, ktoré boli prijaté pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, v deň nadobudnutia platnosti uvedenej zmluvy majú inštitúcie tieto právomoci: právomoci Komisie podľa článku 258 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa nebudú uplatňovať a právomoci Súdneho dvora Európskej únie podľa hlavy VI Zmluvy o Európskej únii v znení platnom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ostávajú rovnaké vrátane prípadu, keď boli akceptované podľa článku 35 ods. 2 uvedenej Zmluvy o Európskej únii.
2. Zmena a doplnenie aktu uvedeného v odseku 1 má za následok uplatniteľnosť právomocí inštitúcií uvedených v uvedenom odseku tak, ako sú vymedzené v zmluvách, vo vzťahu k zmenenému a doplnenému aktu pre tie členské štáty, na ktoré sa tento zmenený a doplnený akt vzťahuje.
3. Účinnosť prechodného opatrenia uvedeného v odseku 1 skončí najneskôr uplynutím piatich rokov od nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy.
4. Najneskôr šesť mesiacov pred uplynutím prechodného obdobia uvedeného v odseku 3 môže Spojené kráľovstvo oznámiť Rade, že pokiaľ ide o akty uvedené v odseku 1, neakceptuje právomoci inštitúcií uvedené v odseku 1, ako sú vymedzené v zmluvách. Ak Spojené kráľovstvo zašle uvedené oznámenie, všetky akty uvedené v odseku 1 sa naň prestanú vzťahovať odo dňa uplynutia prechodného obdobia uvedeného v odseku 3. Tento pododsek sa neuplatňuje na zmenené a doplnené akty, ktoré sa na Spojené kráľovstvo vzťahujú podľa odseku 2.
Rada na návrh Komisie kvalifikovanou väčšinou určí z toho vyplývajúce potrebné opatrenia a potrebné prechodné opatrenia. Spojené kráľovstvo sa na prijatí tohto rozhodnutia nezúčastňuje. Kvalifikovaná väčšina v rámci Rady je vymedzená v súlade s článkom 238 ods. 3 písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
Rada tiež môže na návrh Komisie prijať kvalifikovanou väčšinou rozhodnutie, ktorým sa určuje, že Spojené kráľovstvo bude znášať prípadné priame finančné dôsledky, ktoré nevyhnutne vznikli v dôsledku ukončenia jeho účasti na týchto aktoch, a ktorých vzniku nebolo možné zabrániť.
5. Spojené kráľovstvo následne môže kedykoľvek Rade oznámiť svoje želanie zúčastňovať sa na aktoch, ktoré sa naň prestali vzťahovať podľa odseku 4 prvého pododseku. V takom prípade sa uplatňujú príslušné ustanovenia Protokolu o schengenskom acquis začlenenom do rámca Európskej únie, prípadne Protokolu o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. Vo vzťahu k týmto aktom majú inštitúcie také právomoci, ako sú stanovené v zmluvách. Keď inštitúcie Únie a Spojené kráľovstvo konajú podľa príslušných protokolov, snažia sa zabezpečiť čo najväčšiu možnú mieru účasti Spojeného kráľovstva na acquis Únie v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti bez toho, aby vážne ohrozili praktické fungovanie jeho rôznych častí, pričom sa musí rešpektovať ich vzájomný súlad.

PROTOKOL (Č. 37) - O FINANČNÝCH NÁSLEDKOCH UPLYNUTIA PLATNOSTI ZMLUVY O ZALOŽENÍ ESUO A O VÝSKUMNOM FONDE PRE UHLIE A OCEĽ

VYSOKÉ ZMLUVNÉ STRANY,
PRIPOMÍNAJÚC, že všetky aktíva a pasíva Európskeho spoločenstva uhlia a ocele tak, ako existovali k 23. júlu 2002, sa 24. júla 2002 previedli na Európske spoločenstvo,
BERÚC DO ÚVAHY želanie využívať tieto fondy na výskum v oblastiach súvisiacich s uhoľným a oceliarskym priemyslom, a teda potrebu stanoviť v tejto súvislosti určité osobitné pravidlá,
SA DOHODLI NA týchto ustanoveniach, ktoré sú pripojené k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve o fungovaní Európskej únie:

Článok 1
1. Čistá hodnota týchto aktív a pasív uvedená v súvahe ESUO z 23. júla 2002 upravená o akékoľvek zvýšenie alebo zníženie, ku ktorému by mohlo dôjsť v dôsledku likvidačných operácií, sa považuje za aktíva určené na výskum v odvetviach uhoľného a oceliarskeho priemyslu, uvádzané ako „ESUO v likvidácii“. Po dokončení likvidácie budú uvádzané ako „Aktíva výskumného fondu pre uhlie a oceľ“.
2. Príjmy z týchto aktív, uvádzané ako „výskumný fond pre uhlie a oceľ“ sa využijú výlučne na výskum mimo rámcového výskumného programu v odvetviach súvisiacich s uhoľným a oceliarskym priemyslom v súlade s ustanoveniami tohto protokolu a aktov prijatých na jeho základe.

Článok 2
Rada v súlade s mimoriadnym legislatívnym postupom a po udelení súhlasu Európskeho parlamentu, prijme všetky nevyhnutné opatrenia na vykonanie tohto protokolu, vrátane základných princípov.
Rada na návrh Komisie a po porade s Európskym parlamentom prijme opatrenia, ktorými sa ustanovujú viacročné finančné usmernenia pre správu aktív výskumného fondu pre uhlie a oceľ a technických usmernení pre výskumný program výskumného fondu pre uhlie a oceľ.

Článok 3
Pokiaľ nie je v tomto protokole a v aktoch prijatých na jeho základe ustanovené inak, platia ustanovenia zmlúv.