Právne vety stanovísk trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR (2011)

Tpj 89/2010

„Objektom trestného činu porušenia predpisov o štátnych technických opatreniach na označenie tovaru podľa § 279 Tr. zák. je jednak záujem štátu na kontrole pohybu tovaru, ktorý podlieha spotrebnej dani, dani z pridanej hodnoty, a ak bol tovar dovezený z tretieho štátu mimo Európskej únie aj clu, a jednak záujem štátu na príjme z týchto daní a cla.

Suma rovnajúca sa súčtu uvedenej daňovej, resp. colnej povinnosti, ktorú by inak daňový subjekt bol povinný podľa zákona odviesť, je v zmysle § 124 ods. 1vety prvej Tr. zák. škodou na úkor príjmovej časti štátneho rozpočtu“.

Tpj 90/2010

„I. Odmena za úkon právnej služby „prevzatie a príprava obhajoby vrátane prvej porady s klientom“ v zmysle § 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. zahŕňa aj štúdium spisu ako neoddeliteľnú súčasť prípravy obhajoby.

II. Či v trestnom konaní pred súdom je náhradný obhajca potrebný alebo nie, resp. už nie, závisí od vyhodnotenia konkrétneho prípadu predsedom senátu, ktorý v prípade zistenia takejto potreby rozhodne o ustanovení alebo odvolaní náhradného obhajcu opatrením. Pritom dbá aj na to, aby okrem práva obvineného na obhajobu (§ 2 ods. 9 Tr. por.) bolo naplnené aj jeho právo na prejednanie a spravodlivé rozhodnutie veci v primeranej lehote bez zbytočných prieťahov (§ 2 ods. 7 Tr. por.).

III. Ustanovenie § 42 ods. 2 Tr. por. veta za bodkočiarkou nezbavuje náhradného obhajcu zákonných práv a povinností obhajcu, obmedzuje ho iba v možnosti ich výkonu. Na priznanie odmeny náhradnému obhajcovi preto nie je rozhodujúce či v konaní pred súdom aktívne vystupoval; bude postačovať, ak bol na hlavnom pojednávaní prítomný na základe predsedom senátu nezrušeného, t.j. stále platného opatrenia, ktorým bol za náhradného obhajcu ustanovený.“

Tpj 96/2010

„Konanie páchateľa, ktorý násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy núti svedka, znalca, tlmočníka alebo prekladateľa, aby v konaní pred súdom alebo v trestnom konaní niečo konal, opomenul alebo trpel možno posúdiť len ako trestný čin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. a nie aj ako trestný čin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. d/ Tr. zák.

Jednočinný súbeh trestného činu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s trestným činom marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. d/ Tr. zák. je vylúčený.“