Rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva - Salduz vs. Turecko

ABSTRAKT

S prihliadnutím na povahu vyjadrenia prokurátora a na skutočnosť, že sťažovateľovi nebolo umožnené poskytnúť naň odpoveď, došlo k porušeniu sťažovateľovho práva na kontradiktórne konanie.

Hoci článok 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd za bežných okolností vyžaduje, aby mal obvinený možnosť využiť právnu pomoc už v počiatočnom štádiu policajného vyšetrovania, toto právo (ktoré nie je výslovne zakotvené v Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd) môže byť obmedzené „z dobrých dôvodov“. Otázkou v každom konaní je, či toto obmedzenie, s prihliadnutím na okolností celého konania, nezbavuje obvineného práva na riadne konanie.

Dňa 8. augusta 2002 podal Yusuf Salduz, osoba tureckej národnosti (ďalej len „sťažovateľ“), na Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „Súd“) v zmysle článku 34 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) sťažnosť proti Tureckej republike. Dôvodom podania sťažnosti bolo (podľa tvrdenia sťažovateľa) porušenie článku 6, odsek 1 a 3 Dohovoru. 

Dňa 28. marca 2006 vyslovil Súd čiastočnú neprípustnosť sťažnostia rozhodol, že sťažnosť bude komunikovať s tureckou vládou.

NásledneSúd v zmysle článku 29 odsek 3 Dohovoru vyslovil, že rozhodnutieo prípustnosti sťažnosti bude prijaté spolu s rozhodnutímo merite veci.

Úplné znenie rozhodnutia súdu nájdete - TU

OKOLNOSTI PRÍPADU

Dňa29.mája 2001 bol sťažovateľ zatknutý policajnými úradníkmi z protiteroristickej zložky Izmir Security Directorate. Dôvodom zatknutiabolo podozrenie z účasti sťažovateľa na nezákonnej demonštráciipodporujúcej odsúdeného vodcu Kurdskej strany práce (ilegálne pôsobiacaorganizácia v Turecku).

Sťažovateľ bol obvinený aj z toho, že dňa 26.apríla 2001, v meste Bornova, zavesil na most nelegálne vyhlásenie (plagát).

Dňa30. mája 2001 urobil sťažovateľ pred policajným úradníkom vyhlásenie,v ktorom sa s obvinením stotožnil.

Dňa 1. júna 2001 bol sťažovateľ predvedený predprokurátora a vyšetrujúceho sudcu, pred ktorými poprel svoje vyhláseniez 30. mája 2001 z dôvodu, že bolo prijaté pod nátlakom. Toho istéhodňa vyšetrujúci sudca rozhodol o vzatí sťažovateľa do väzby.

Dňa11. júla 2001 podal prokurátor na Izmir State Security Court (súd prvého stupňa) obžalobupre trestný čin pomoci a napomáhania Kurdskej strane práce (v zmysletureckého protiteroristického zákona).

Dňa5. decembra 2001 Izmir State Security Court uznal sťažovateľa vinnýma uložil mu trest odňatia slobody vo výmere štyri roky a šesťmesiacov. Trest odňatia slobody bol následne znížený na dva a pol roka,nakoľko v čase spáchania trestného činu mal sťažovateľ menej ako 18 rokov.

Pri posudzovaní otázky viny vzal súd do úvahy ajvyhlásenia sťažovateľa, ktoré urobil pred policajným úradníkom, prokurátoroma vyšetrujúcim sudcom, rovnako aj svedeckú výpoveď realizovanú sťažovateľovýmispoluobžalovanými účastníkmi demonštrácie. Na základe uvedenej svedeckejvýpovede súd vyslovil, že táto výpoveď preukázala, že obžalovaný bolorganizátorom demonštrácie. Rovnako vzal súd do úvahy aj posudok znalca,v ktorom potvrdil, že podpis na vyhlásení (zo dňa 30. mája) je podpisom sťažovateľa. Skutočnosťou, na ktorúsúd pri rozhodovaní prihliadal, bol aj fakt, že podľa policajnej správyo zatknutí sa sťažovateľ nachádzalmedzi rozpŕchnutými demonštrantami.

Dňa27. marca 2002 Principal Public Prosecutor (rozumejprokurátor zastupujúci štát na odvolacomsúde) predložil na 9 th Chamber of the Court of Cassation (rozumej odvolací súd) písomné vyjadrenie,v ktorom požadoval, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa.

Dňa10. júna 2002 odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ vo svojej sťažnosti namietalporušenie článku 6 odsek 1 a 3 Dohovoru , a to z dôvodu, že mu vyjadrenie Principal Public Prosecutor, ktoré bolo tiež podkladom prerozhodnutie odvolacieho súdu, nebolo komunikované, ako aj skutočnosť, že mubola odopretá možnosť poskytnutia právnej pomoci počas policajného zatknutia.

ROZHODNUTIE SÚDU

Súd sťažnosťpripustil.

V otázke:

Súd konštatoval porušenie článku 6 odsek 1 Dohovoru.

Svoje rozhodnutie oprel o závery konštatované v prípade Göc protiTurecku, v ktorom bolo vyslovené, žes prihliadnutím na povahu vyjadrenia prokurátora a na skutočnosť, žesťažovateľovi nebolo umožnené poskytnúť naň odpoveď, došlo k porušeniusťažovateľovho práva na  kontradiktórnekonanie.

Súd (v pomere 5 ku 2) konštatoval, že nedošlo k porušeniu článku 6 odsek 3 Dohovoru.  

Podľa vyjadrenia Súdu hoci článok 6 Dohovoru za bežných okolností vyžaduje,aby mal obvinený možnosť využiť právnu pomoc už v počiatočnom štádiupolicajného vyšetrovania, môže byť toto právo (ktoré nie je výslovne zakotvenév Dohovore) obmedzené „z dobrých dôvodov“. Otázkou v každom konaníje, či toto obmedzenie, s prihliadnutím na okolností celého konania,nezbavuje obvineného práva na riadne konanie.

Súd konštatoval, že sťažovateľ bol zastúpený právnym zástupcom aj počaskonania pred súdom prvého stupňa, aj počas odvolacieho konania. O čo viac,vyhlásenie, ktoré urobil počas policajného zatknutia, nebolo jediným podkladompre jeho odsúdenie a sťažovateľ mal právo vzniesť námietky voči vyjadreniuprokurátora. Pred vynesením rozsudku vzal Izmir State Security Court do úvahyskutočnosti súvisiace so sťažovateľovým zatknutím, ako aj posudok znalca, ktorýpotvrdil zhodu podpisu sťažovateľa s podpisom na vyhlásení (plagáte). Izmir State SecurityCourt vzal tiež do úvahy výpovede svedkov, ktorí potvrdili, že ich sťažovateľ vyzýval na účasť na demonštrácii. Na základe vyššie uvedených skutočnostírozhodol súd o vine sťažovateľa.

V prejednávanej veci preto z dôvodu, že sťažovateľ nemal prístupk právnej pomoci počas policajného zatknutia, nedošlo k narušeniespravodlivého konania.

Z uvedených dôvodov súd konštatoval, že k porušeniu článku 6 odsek 3Dohovoru, nedošlo.

Keďže rozhodnutie o tom, že nedošlo k porušeniu článku 6 ods. 3Dohovoru, bolo prijaté v pomere 5:2, k rozhodnutiu bolo pripojené ajnesúhlasné stanovisko 2 sudcov, ktoré môžete nájsť - TU