VIEDENSKÝ DOHOVOR o diplomatických stykoch (Viedeň; 18.4.1961)

VYHLÁŠKA 
 ministra zahraničných vecí
 z 10.júna 1964 
 oViedenskom dohovore o diplomatických stykoch
 publ. pod č. 157/1964 Zb. 

Dňa 18. apríla 1961 bolvo Viedni dojednaný a v mene Československej socialistickejrepubliky podpísaný Viedenský dohovor o diplomatických stykoch. 

S dohovorom o diplomatických stykochvyslovila vláda súhlas 7. marca 1962 a Národné zhromaždenie 6. marca 1963.Prezident republiky Dohovor ratifikoval 27. marca 1963.

Československá ratifikačná listina kDohovoru o diplomatických stykoch bola uložená u generálneho tajomníkaOrganizácie Spojených národov depozitára Dohovoru - 24. mája 1963. 

Dohovor vstúpil v platnosť na základesvojho článku 51 odseku 1 dňa 25. apríla 1964 a týmto dňom vstúpil v platnosť ipre Československú socialistickú republiku.

VIEDENSKÝ DOHOVOR O DIPLOMATICKÝCHSTYKOCH

Štáty, ktoré sú stranami tohtoDohovoru,

pripomínajúc, že ľud všetkých krajín oddávnych čias uznával postavenie diplomatických zástupcov,

majúc na zreteli ciele a zásady ChartySpojených národov týkajúce sa zvrchovanej rovnosti štátov, udržaniamedzinárodného mieru a bezpečnosti a podpory priateľských vzťahov medzinárodmi,

veriac, že medzinárodný dohovor odiplomatických stykoch, výsadách a imunitách prispeje k rozvoju priateľskýchvzťahov medzi národmi bez ohľadu na rozdielnosti v ich ústavnom a spoločenskomzriadení,

uvedomujúc si, že účelom takýchto výsad aimunít nie je prospech jednotlivca, ale zabezpečenie účinného výkonu funkciídiplomatických misií predstavujúcich štáty,

potvrdzujúc, že pravidlá medzinárodnéhoobyčajového práva budú i naďalej platiť v otázkach, ktoré nie sú výslovneupravené ustanoveniami tohto Dohovoru,

dohodli sa na tomto:

Článok1 

Pre účelytohto Dohovoru nasledujúce výrazy budú mať tento význam:

a)"šéf misie" je osoba poverená vysielajúcim štátom, aby vykonávalapovinnosti spojené s touto funkciou;

b)"členmi misie" sa rozumejú šéf misie a členovia personálu misie;

c)"členmi personálu misie" sa rozumejú členovia diplomatickéhopersonálu, administratívneho a technického personálu, ako aj služobnéhopersonálu misie;

d)"diplomatický personál" sa skladá z členov personálu misie, ktorímajú diplomatické hodnosti;

e) "diplomatickýzástupca" je šéf misie alebo člen diplomatického personálu misie;

f)"členmi administratívneho a technického personálu" sa rozumejúčlenovia personálu misie, ktorí sú zamestnaní v administratívnych alebotechnických službách misie;

g)"členmi služobného personálu" sa rozumejú členovia personálu misie,ktorí sú zamestnaní v domácich službách misie;

h)"súkromná služobná osoba" je osoba, ktorá je zamestnaná v domácichslužbách člena misie a ktorá nie je zamestnancom vysielajúceho štátu;

i)"miestnosťami misie" sa rozumejú budovy alebo časti budov a k nimpriľahlé pozemky bez ohľadu na vlastníctvo, ak sa používajú pre účely misie,vrátane rezidencie šéfa misie.

Článok 2

Nadviazanie diplomatických stykov medzi štátmia zriadenie stálych diplomatických misií sa uskutočňuje vzájomnou dohodou.

Článok 3

1. Funkciou diplomatickej misie je okreminého:

a)zastupovať vysielajúci štát v štáte prijímajúcom;

b)chrániť záujmy vysielajúceho štátu a jeho príslušníkov v štáte prijímajúcom vrozsahu dovolenom medzinárodným právom;

c) viesťrokovania s vládou prijímajúceho štátu;

d)zisťovať všetkými zákonnými prostriedkami podmienky a vývoj v prijímajúcomštáte a podávať o nich zprávy vláde vysielajúceho štátu;

e)podporovať priateľské vzťahy medzi vysielajúcim a prijímajúcim štátom arozvíjať ich hospodárske, kultúrne a vedecké styky.

2. Nič v tomto Dohovore sa nebude vykladať akoprekážka pre výkon konzulárnych funkcií zo strany diplomatickej misie.

Článok4 

1. Vysielajúci štát sa musí ubezpečiť, žeprijímajúci štát udelil agrément osobe, ktorú zamýšľa poveriť ako šéfa misie vtomto štáte.

2. Prijímajúci štát nie je povinný oznámiťvysielajúcemu štátu dôvody, pre ktoré agrément odmietol udeliť.

Článok 5

1. Vysielajúci štát môže po tom, keď riadneupovedomil príslušné prijímajúce štáty, podľa okolností poveriť šéfa misiealebo vymenovať ktoréhokoľvek člena diplomatického personálu vo viacerých nežjednom štáte, ak žiadny z prijímajúcich štátov nepodá výslovné námietky.

2. Ak vysielajúci štát poverí toho istého šéfamisie v jednom alebo viacerých ďalších štátoch, môže v každom štáte, kde šéfmisie nemá svoje stále sídlo, zriadiť diplomatickú misiu riadenú chargéďaffaires ad interim.

3. Šéf misie alebo ktorýkoľvek člendiplomatického personálu misie môže vystupovať ako zástupca vysielajúceho štátuv akejkoľvek medzinárodnej organizácii.

Článok 6

Dva alebo viaceré štáty môžu poveriť tú istúosobu ako šéfa misie v inom štáte, ak prijímajúci štát nepodá námietky.

Článok 7

S výhradou ustanovení článkov 5, 8, 9 a 11môže vysielajúci štát voľne vymenovať členov personálu misie. V prípadevojenských, námorných alebo leteckých pridelencov môže si prijímajúci štátvyžiadať ich meno vopred na schválenie.

Článok 8

1. Členovia diplomatického personálu misiemajú byť v zásade občanmi vysielajúceho štátu.

2. Členovia diplomatického personálu misienesmú byť vymenovaní z radov občanov prijímajúceho štátu s výnimkou, keď na totento štát dá súhlas, ktorý sa môže kedykoľvek odvolať.

3. Prijímajúci štát si môže vyhradiť to istéprávo vo vzťahu k občanom tretieho štátu, ktorí súčasne nie sú občanmivysielajúceho štátu.

Článok 9

1. Prijímajúci štát môže kedykoľvek a bezpovinnosti uviesť dôvody pre svoje rozhodnutie oznámiť vysielajúcemu štátu, žešéf misie alebo ktorýkoľvek člen diplomatického personálu misie je persona nongrata, alebo že ktorýkoľvek iný člen personálu misie je neprijateľný. V takomprípade vysielajúci štát podľa okolností buď túto osobu odvolá, alebo ukončíjej funkciu na misii. Osoba môže byť vyhlásená za non grata alebo zaneprijateľnú, predtým než vstúpila na územie prijímajúceho štátu.

2. Ak vysielajúci štát odmietne alebo opomeniev rozumnom čase vyhovieť povinnosti podľa odseku 1 tohto článku, prijímajúcištát môže odmietnuť uznať dotyčnú osobu za člena misie.

Článok 10

1. Ministerstvo zahraničných vecíprijímajúceho štátu alebo iné také ministerstvo, na ktorom sa možno dohodnúť,bude upovedomené o:

a)vymenovaní členov misie, ich príchode a konečnom odchode alebo o ukončení ichfunkcie na misii;

b)príchode a konečnom odchode osoby patriacej k rodine člena misie a prípadne oskutočnosti, že osoba sa stala alebo prestala byť príslušníkom rodiny členamisie;

c)príchode a konečnom odchode súkromných služobných osôb, ktoré sú zamestnané uosôb uvedených v bode a) tohto odseku, a prípadne o skutočnosti, že opúšťajúzamestnanie u týchto osôb;

d)najímaní a prepúšťaní osôb, ktoré sú trvale usídlené v prijímajúcom štáte, akočlenov misie alebo súkromných služobných osôb oprávnených na výsady a imunity.

2. Podľa možnosti sa bude dávať predchádzajúceoznámenie o príchode a konečnom odchode.

Článok 11

1. Ak niet osobitnej dohody o počte členovpersonálu misie, môže prijímajúci štát požadovať, aby počet personálu misie saudržiaval v hraniciach, ktoré on považuje za rozumné a obvyklé, so zreteľom naokolnosti a podmienky v prijímajúcom štáte a na potreby príslušnej misie.

2. Prijímajúci štát môže taktiež v týchtomedziach a bez diskriminácie odmietnuť prijatie úradníkov určitej kategórie.

Článok 12

Vysielajúci štát nemôže bez predchádzajúcehovýslovného súhlasu prijímajúceho štátu zriadiť úradovne, ktoré sú súčasťoumisie, v iných miestach než v tých, v ktorých je sídlo misie.

Článok 13

1. Má sa za to, že šéf misie prevzal svojefunkcie v prijímajúcom štáte buď len čo odovzdal svoje poverovacie listiny,alebo len čo notifikoval svoj príchod ministerstvu zahraničných vecíprijímajúceho štátu alebo takému inému ministerstvu, na ktorom sa možnodohodnúť, bola odovzdaná overená kópia jeho poverovacích listín v zhode spraxou platnou v prijímajúcom štáte, čo sa bude jednotne dodržiavať.

2. Poradie pri odovzdávaní poverovacích listínalebo ich overenej kópie je určované dátumom a časom príchodu šéfa misie.

Článok 14

1. Šéfovia misií sú rozdelení do troch tried,a to:

a)veľvyslanci alebo nuncovia poverení u hláv štátov a iní šéfovia misiírovnocennej hodnosti;

b)vyslanci, ministri a internuncovia poverení u hláv štátov;

c)chargés ďaffaires poverení u ministrov zahraničných vecí.

2. S výnimkou poradia a etikety nebude sarobiť žiadne rozlišovanie medzi šéfmi misie s ohľadom na ich zaradenie dotried.

Článok 15

Štáty sa dohodnú o triede, ku ktorej budúpatriť šéfovia ich misií.

Článok 16

1. Šéfovia misií budú mať vo svojich triedachporadie podľa dátumu a času, kedy prevzali svoje funkcie v súlade s článkom 13.

2. Zmena v poverovacích listinách šéfa misie,ktorá neznamená zmenu triedy, nemá vplyv na jeho poradie.

3. Tento článok sa nedotýka akejkoľvek praxevykonávanej prijímajúcim štátom, pokiaľ ide o poradie zástupcu Vatikánu.

Článok 17

Poradie členov diplomatického personálu misieoznámi šéf misie ministerstvu zahraničných vecí alebo takému inémuministerstvu, na ktorom sa možno dohodnúť.

Článok 18

V každom štáte sa bude zachovávať jednotnýpostup pri prijímaní šéfov misií v každej triede.

Článok 19

1. Ak je miesto šéfa misie uprázdnené alebo akšéf misie nemôže vykonávať svoje funkcie, bude ako šéf misie dočasne vystupovaťchargé ďaffaires ad interim. Meno chargé ďaffaires ad interim bude notifikovaťbuď šéf misie alebo v prípade, že tak nemôže urobiť, ministerstvo zahraničnýchvecí vysielajúceho štátu ministerstvu zahraničných vecí prijímajúceho štátualebo takému inému ministerstvu, na ktorom sa možno dohodnúť.

2. V prípadoch, v ktorých v prijímajúcom štátenie je prítomný žiadny člen diplomatického personálu misie, môže vysielajúcištát so súhlasom prijímajúceho štátu určiť člena administratívneho atechnického personálu, ktorý bude poverený vedením bežných administratívnychvecí misie.

Článok 20

Misia a jej šéf majú právo vyvesovať vlajku aštátny znak vysielajúceho štátu na miestnostiach misie, počítajúc do tohorezidenciu šéfa misie, a na jeho dopravných prostriedkoch.

Článok 21

1. Prijímajúci štát buď vysielajúcemu štátuuľahčí v súlade so svojimi zákonmi získať miestnosti potrebné pre misiu nasvojom území, alebo mu pomôže obstarať umiestnenie misie iným spôsobom.

2. Takisto pomôže misiám obstarať v prípade potrebyvhodné ubytovanie pre ich členov.

Článok 22

1. Miestnosti misie sú nedotknuteľné. Orgányprijímajúceho štátu nesmú do nich vstúpiť, okrem ak so zvolením šéfa misie.

2. Prijímajúci štát má osobitnú povinnosťurobiť všetky vhodné opatrenia na ochranu miestností misie pred akýmkoľvekvniknutím alebo poškodením a na zabránenie akémukoľvek rušeniu pokoja misiealebo ujme na jej dôstojnosti.

3. Miestnosti misie, ich zariadenie a inýmajetok v nich i dopravné prostriedky misie nemôžu byť predmetom prehliadky,rekvizície, zhabania alebo exekúcie.

Článok 23

1. Vysielajúci štát a šéf misie sú oslobodeníod všetkých celoštátnych, oblastných alebo miestnych daní a dávok, pokiaľ ide omiestnosti misie, ktorých sú vlastníkmi alebo nájomníkmi, okrem ak ide opoplatky predstavujúce odplatu za služby skutočne preukázané.

2. Vyňatie zo zdanenia uvedené v tomto článkusa nevzťahuje na také dane a dávky, ktoré majú podľa zákonov prijímajúcehoštátu platiť osoby vstupujúce do zmluvného pomeru s vysielajúcim štátom alebošéfom misie.

Článok 24

Archívy a písomnosti misie sú nedotknuteľnékedykoľvek a kdekoľvek sa nachádzajú.

Článok 25

Prijímajúci štát všemožne uľahčí výkon funkciímisie.

Článok 26

S výhradou zákonov a nariadení týkajúcich saoblastí, do ktorých je prístup zakázaný alebo upravený z dôvodov štátnejbezpečnosti, prijímajúci štát zabezpečí všetkým členom misie slobodu pobytu acestovania na svojom území.

Článok 27

1. Prijímajúci štát povolí a bude chrániťslobodné spojenie misie na všetky oficiálne účely. Pri spojení s vládou, ako ajs ostatnými misiami a konzulátmi vysielajúceho štátu, nech sú kdekoľvek, môžemisia použiť všetky vhodné oznamovacie prostriedky, počítajúc do tohodiplomatických kuriérov a kódované alebo šifrované zprávy. Zriadiť a používaťrádiostanicu misia môže iba so súhlasom prijímajúceho štátu.

2. Úradná korešpondencia misie jenedotknuteľná. Pod úradnou korešpondenciou sa rozumie všetka korešpondenciamajúca vzťah k misii a jej funkciám.

3. Diplomatická pošta nesmie sa otvoriť anizadržať.

4. Zásielky predstavujúce diplomatickú poštumusia sa opatriť zreteľným vonkajším označením, že ide o diplomatickú poštu amôžu obsahovať iba diplomatické písomnosti alebo predmety určené na úradnépoužitie.

5. Diplomatického kuriéra, ktorý bude vybavenýúradným dokumentom označujúcim jeho postavenie a počet zásielok predstavujúcichdiplomatickú poštu, bude prijímajúci štát chrániť pri výkone svojich funkcií.Požíva osobnú nedotknuteľnosť a nesmie byť žiadnym spôsobom zatknutý anizadržaný.

6. Vysielajúci štát alebo misie môžu určovaťdiplomatických kuriérov ad hoc. V takýchto prípadoch sa taktiež použijeustanovenie odseku 5 tohto článku s tým, že imunity v ňom vymenované saprestanú aplikovať, len čo takýto kuriér odovzdal zverenú mu diplomatickú poštuna miesto určenia.

7. Diplomatická pošta môže sa zveriťkapitánovi civilného lietadla pristávajúceho na dovolenom vstupnom letisku.Kapitán bude vybavený úradným dokumentom označujúcim počet zásielokpredstavujúcich diplomatickú poštu, avšak nebude sa považovať za diplomatickéhokuriéra. Misia môže poslať jedného zo svojich členov, aby prevzal diplomatickúpoštu priamo a voľne od kapitána lietadla.

Článok 28

Poplatky a dávky vyberané misiou v rámcivýkonu jej úradných povinností sú vyňaté zo zdanenia.

Článok 29

Osoba diplomatického zástupcu jenedotknuteľná. Diplomatický zástupca nesmie byť žiadnym spôsobom zatknutý alebozadržaný. Prijímajúci štát s ním bude konať s náležitou úctou a urobí všetkyvhodné opatrenia, aby zabránili každému útoku proti jeho osobe, slobode alebodôstojnosti.

Článok 30

1. Súkromné obydlie diplomatického zástupcupožíva rovnakú nedotknuteľnosť a rovnakú ochranu ako miestnosti misie.

2. Jeho písomnosti, korešpondencia a svýnimkou ustanovenia odseku 3 článku 31 i jeho majetok požívajú taktiežnedotknuteľnosť.

Článok 31

1. Diplomatický zástupca je vyňatý z trestnejjurisdikcie prijímajúceho štátu. Je taktiež vyňatý z jeho civilnej a správnejjurisdikcie, s výnimkou prípadov, v ktorých ide:

a) ovecnú žalobu týkajúcu sa súkromnej nehnuteľnosti na území prijímajúceho štátu,okrem ak ju vlastní v zastúpení vysielajúceho štátu pre účely misie;

b) ožalobu týkajúcu sa dedičstva, v ktorom je diplomatický zástupca ako súkromnáosoba a nie ako splnomocnenec vysielajúceho štátu vykonávateľom poslednej vôle,správcom dedičstva, dedičom alebo odkazovníkom;

c) ožalobu týkajúcu sa akéhokoľvek slobodného povolania alebo obchodnej činnosti,ktorú diplomatický zástupca vykonáva v prijímajúcom štáte popri svojichúradných funkciách.

2. Diplomatický zástupca nie je povinnývypovedať ako svedok.

3. Diplomatický zástupca nepodlieha exekučnýmopatreniam, s výnimkou prípadov uvedených pod písmenami a), b) a c) odseku 1tohto článku, a ak exekúcia môže sa vykonať bez toho, že by sa porušilanedotknuteľnosť jeho osoby alebo jeho obydlia.

4. Vyňatie diplomatického zástupcu zjurisdikcie prijímajúceho štátu neznamená jeho vyňatie z jurisdikcie štátuvysielajúceho.

Článok 32

1. Vysielajúci štát sa môže zriecť vyňatia zjurisdikcie diplomatických zástupcov a osôb požívajúcich imunity podľa článku37.

2. Zrieknutie sa musí vždy urobiť výslovne.

3. Ak začne konanie diplomatický zástupcaalebo osoba požívajúca imunitu podľa článku 37, nemôže sa dovolávať vyňatia zjurisdikcie, pokiaľ ide o vzájomné pohľadávky priamo súvisiace s hlavnoužalobou.

4. O zrieknutí sa vyňatia z jurisdikcie vcivilných alebo administratívnych veciach sa nepredpokladá, že zahrňujezrieknutie sa imunity čo do exekučného výkonu rozsudku, pre ktoré trebaosobitné zrieknutie sa.

Článok 33

1. S výhradou ustanovenia odseku 3 tohtočlánku je diplomatický zástupca vyňatý z ustanovení o sociálnom zabezpečení,ktoré môžu platiť v prijímajúcom štáte, pokiaľ ide o služby vykonávané prevysielajúci štát.

2. Vyňatie ustanovené v odseku 1 tohto článkusa vzťahuje taktiež na súkromné služobné osoby zamestnané výlučne udiplomatického zástupcu za podmienky:

a) že niesú občanmi prijímajúceho štátu alebo v ňom nie sú trvale usídlené;

b) že súpodrobené ustanoveniam o sociálnom zabezpečení, ktoré môžu platiť vovysielajúcom štáte alebo v treťom štáte.

3. Diplomatický zástupca, ktorý zamestnáva osoby,na ktoré sa nevzťahuje vyňatie ustanovené v odseku 2 tohto článku, je povinnýplniť povinnosti uložené zamestnávateľom ustanoveniami o sociálnom zabezpečeníprijímajúceho štátu.

4. Vyňatie ustanovené v odsekoch 1 a 2 tohtočlánku nebráni v dobrovoľnej účasti na sociálnom zabezpečení prijímajúcehoštátu, pokiaľ taká účasť je týmto štátom dovolená.

5. Ustanovenia tohto článku sa nedotýkajúpredtým dojednaných dvojstranných alebo mnohostranných dojednaní o sociálnomzabezpečení a nebránia dojednaniu takých dojednaní v budúcnosti.

Článok 34

Diplomatický zástupca je oslobodený odvšetkých osobných alebo vecných, celoštátnych, oblastných alebo miestnych danía dávok s výnimkou:

a)nepriamych daní, ktoré bývajú obvykle obsiahnuté v cene tovaru alebo služieb;

b) daní adávok zo súkromných nehnuteľností na území prijímajúceho štátu, okrem ak ichvlastní v zastúpení vysielajúceho štátu pre účely misie;

c)pozostalostných, nástupníckych alebo dedičských poplatkov vyberaných prijímajúcimštátom s výhradou ustanovenia odseku 4 článku 39;

d) daní adávok zo súkromných príjmov, ktoré majú svoj prameň na území prijímajúcehoštátu, a kapitálových daní z investícií vložených do obchodných podnikov vprijímajúcom štáte;

e)poplatkov vyberaných ako odplata za osobitné služby skutočne preukázané;

f)registračných, súdnych, hypotečných a kolkových poplatkov v súvislosti snehnuteľnosťami s výhradou ustanovení článku 23.

Článok 35

Prijímajúci štát oslobodí diplomatickýchzástupcov od všetkých osobných služieb, od všetkých verejných služiebakéhokoľvek druhu a od všetkých takých vojenských povinností, ako sú povinnostispojené s rekvizíciami, s vojenskými príspevkami a ubytovacou povinnosťou.

Článok 36

1. V súlade so zákonmi a predpismi, ktoré môževydať, prijímajúci štát dovolí doviezť a poskytne vyňatie zo všetkých colnýchdávok, daní a s tým súvisiacich poplatkov, iných než poplatkov zauskladňovanie, odvoz a podobné služby:

a) pripredmetoch určených pre úradnú potrebu misie;

b) pripredmetoch určených pre osobnú potrebu diplomatického zástupcu alebo členovjeho rodiny tvoriacich súčasť jeho domácnosti, počítajúc do toho veci určenépre jeho zariadenie.

2. Osobná batožina diplomatického zástupcunepodlieha colnej prehliadke, okrem ak sú vážne dôvody k domnienke, že obsahujepredmety, ktoré nepožívajú oslobodenie uvedené v odseku 1 tohto článku, alebopredmety, dovoz alebo vývoz ktorých je zakázaný zákonmi alebo upravený karanténnymipredpismi prijímajúceho štátu. Takáto prehliadka sa vykoná len za prítomnostidiplomatického zástupcu alebo jeho splnomocnenca.

Článok 37

1. Členovia rodiny diplomatického zástupcutvoriaci súčasť jeho domácnosti, ak nie sú občanmi prijímajúceho štátu,požívajú výsady a imunity uvedené v článkoch 29 až 36.

2. Členovia administratívneho a technickéhopersonálu spolu s členmi svojich rodín, ktorí tvoria súčasť ich domácnosti, aknie sú občanmi prijímajúceho štátu alebo ak nie sú v ňom trvale usídlení,požívajú výsady a imunity uvedené v článkoch 29 až 35 s výnimkou, že vyňatie zcivilnej a administratívnej jurisdikcie prijímajúceho štátu uvedené v odseku 1článku 31 sa nebude vzťahovať na činnosť vykonávanú mimo rámca ich povinností.Požívajú taktiež výsady uvedené v odseku 1 článku 36, pokiaľ ide o predmetydovážané v čase ich prvého zariadenia.

3. Členovia služobného personálu misie, ktorínie sú občanmi prijímajúceho štátu alebo v ňom trvale nesídlia, požívajú imunity,pokiaľ ide o činnosť vykonávanú v rámci ich povinností, sú oslobodení od daní adávok z odmeny, ktorú dostávajú z dôvodu svojho zamestnania, a požívajú vyňatieuvedené v článku 33.

4. Súkromné služobné osoby v službách členovmisie, ak nie sú občanmi prijímajúceho štátu alebo ak nie sú v ňom trvaleusídlené, sú oslobodené od daní a dávok z odmeny, ktorú dostávajú z dôvodusvojho zamestnania. Prijímajúci štát musí však nad týmito osobami vykonávaťsvoju jurisdikciu tak, aby nedošlo k nevhodnému zasahovaniu do výkonu funkciímisie.

Článok 38

1. Okrem iných výsad a imunít, ktoré mu môžeposkytnúť prijímajúci štát, diplomatický zástupca, ktorý je občanom tohto štátualebo v ňom trvale sídli, požíva iba vyňatie z jurisdikcie a nedotknuteľnosť,pokiaľ ide o oficiálnu činnosť pri plnení jeho funkcií.

2. Ostatní členovia personálu misie a súkromnéslužobné osoby, ktoré sú občanmi prijímajúceho štátu alebo v ňom trvale sídlia,používajú výsady a imunity iba v rozsahu, aký pripustí prijímajúci štát.Prijímajúci štát musí však vykonávať nad týmito osobami svoju jurisdikciu tak,aby nedošlo k nevhodnému zasahovaniu do výkonu funkcií misie.

Článok 39

1. Každá osoba, ktorá má nárok na výsady aimunity, bude ich požívať, len čo vstúpi na územie prijímajúceho štátu, abynastúpila svoje miesto, alebo ak je už na jeho území, len čo jej vymenovaniebude notifikované ministerstvu zahraničných vecí alebo inému ministerstvu, naktorom sa možno dohodnúť.

2. Keď sa skončí funkcia osoby požívajúcejvýsady a imunity, skončia sa tieto výsady a imunity obvykle v okamihu, keď tátoosoba opustí krajinu alebo po uplynutí rozumného času, v ktorom tak má urobiť,avšak potrvajú až do tohto času i v prípade ozbrojeného konfliktu. Imunita všaktrvá, pokiaľ ide o činy, ktoré táto osoba urobila pri výkone svojich funkciíako člen misie.

3. V prípade smrti člena misie požívajúčlenovia jeho rodiny naďalej výsady a imunity, na ktoré sú oprávnení, až douplynutia rozumného času, v ktorom majú opustiť krajinu.

4. Ak zomrie člen misie, ktorý nie je občanomprijímajúceho štátu alebo v ňom trvale nesídli, alebo člen jeho rodiny, ktorýtvorí súčasť jeho domácnosti, povolí prijímajúci štát odvezenie hnuteľnéhomajetku zomretého s výnimkou majetku, ktorý bol získaný v krajine a vývozktorého bol v čase úmrtia zakázaný. Pozostalostné, nástupnícke a dedičsképoplatky sa nebudú vyberať z hnuteľného majetku, ktorý bol na územíprijímajúceho štátu iba v dôsledku prítomnosti zomretého ako člena misie aleboako príslušníka rodiny člena misie.

Článok 40

1. Ak diplomatický zástupca prechádza územímalebo je na území tretieho štátu, ktorý mu poskytol vízum, pokiaľ sa vízumvyžaduje, aby nastúpil alebo sa vrátil na svoje miesto, alebo ak sa vracia dosvojej krajiny, tretí štát mu zabezpečí nedotknuteľnosť a ostatné imunitypotrebné na zabezpečenie jeho prechodu alebo návratu. To isté platí pre členovjeho rodiny požívajúcich výsady a imunity, ktorí sprevádzajú diplomatickéhozástupcu alebo cestujú oddelene za ním alebo sa vracajú do svojej krajiny.

2. Za okolností podobných okolnostiam, ktorésú uvedené v odseku 1 tohto článku, tretie štáty nebudú brániť členomadministratívneho a technického alebo služobného personálu misie a členom ichrodín v prechode svojím územím.

3. Tretie štáty poskytnú úradnejkorešpondencii a iným úradným oznámeniam prechádzajúcim ich územím, vrátanekódovaných alebo šifrovaných oznámení, rovnakú voľnosť a ochranu, akú poskytujeprijímajúci štát. Diplomatickým kuriérom, ktorým boli udelené víza, pokiaľ súpotrebné, a prevážanej diplomatickej pošte poskytnú rovnakú nedotknuteľnosť aochranu, akú je povinný poskytnúť prijímajúci štát.

4. Povinnosti tretích štátov uvedené vodsekoch 1, 2 a 3 tohto článku sa vzťahujú aj na osoby uvedené v týchtoodsekoch a na úradné oznámenia a diplomatickú poštu, prítomnosť ktorých naúzemí tretieho štátu je spôsobená vyššou mocou.

Článok 41

1. S výhradou svojich výsad a imunít majúvšetky osoby požívajúce takéto výsady a imunity povinnosť dbať na zákony apredpisy prijímajúceho štátu. Sú taktiež povinné nevmešovať sa do vnútornýchvecí tohto štátu.

2. Všetky úradné rokovania s prijímajúcimštátom, ktorými je misia vysielajúcim štátom poverená, budú sa viesť sministerstvom zahraničných vecí prijímajúceho štátu alebo s iným ministerstvom,na ktorom sa možno dohodnúť, alebo ich prostredníctvom.

3. Miestnosti misie nesmú sa používať spôsobomnezlučiteľným s funkciami misie, ako sú ustanovené týmto Dohovorom alebo inýmipravidlami všeobecného medzinárodného práva alebo osobitnými dohodami platnýmimedzi vysielajúcim a prijímajúcim štátom.

Článok 42

Diplomatický zástupca nebude v prijímajúcomštáte vykonávať pre osobný prospech žiadne zamestnanie alebo obchodnú činnosť.

Článok 43

Funkcia diplomatického zástupcu sa končí okreminého:

a)oznámením vysielajúceho štátu prijímajúcemu štátu, že funkcia diplomatickéhozástupcu sa skončila;

b)oznámením prijímajúceho štátu vysielajúcemu štátu, že podľa odseku 2 článku 9odmieta uznávať diplomatického zástupcu ako člena misie.

Článok 44

Prijímajúci štát musí i v prípade ozbrojenéhokonfliktu poskytnúť osobám požívajúcim výsady a imunity, pokiaľ nie súpríslušníkmi prijímajúceho štátu, a členom rodín týchto osôb bez ohľadu na ichpríslušnosť, výhody umožňujúce im čo možno najskôr odísť. Najmä im musí dať vprípade potreby k dispozícii dopravné prostriedky potrebné pre ich dopravu adopravu ich majetku.

Článok 45

V prípade prerušenia diplomatických stykovmedzi dvoma štátmi, alebo ak bola misia trvale alebo dočasne odvolaná:

a)prijímajúci štát musí, a to i v prípade ozbrojeného konfliktu, rešpektovať achrániť miestnosti misie spolu s jej majetkom a archívmi,

b)vysielajúci štát môže zveriť opatrovanie miestností misie spolu s jej majetkoma archívmi tretiemu štátu prijateľnému pre prijímajúci štát,

c)vysielajúci štát môže zveriť ochranu svojich záujmov a záujmov svojichpríslušníkov tretiemu štátu prijateľnému pre prijímajúci štát.

Článok 46

Vysielajúci štát môže s predchádzajúcimsúhlasom prijímajúceho štátu a na žiadosť tretieho štátu, ktorý nemá zastúpeniev prijímajúcom štáte, prevziať dočasnú ochranu záujmov tretieho štátu a jehopríslušníkov.

Článok 47

1. Pri použití ustanovení tohto Dohovorunebude prijímajúci štát robiť rozdiel medzi jednotlivými štátmi.

2. Za diskrimináciu sa však nepovažuje:

a) akprijímajúci štát obmedzene aplikuje niektoré z ustanovení tohto Dohovoru vdôsledku obmedzenej aplikácie tohto ustanovenia voči jeho misii vo vysielajúcomštáte;

b) ak nazáklade zvyklosti alebo dohody si štáty vzájomne poskytujú priaznivejšiezaobchádzanie, než sa požaduje ustanoveniami tohto Dohovoru.

Článok 48

Tento Dohovor bude otvorený na podpis všetkýmčlenským štátom Organizácie Spojených národov alebo niektorej odbornejorganizácie alebo účastníkom Štatútu Medzinárodného súdneho dvora aktorémukoľvek inému štátu, ktorý Valné zhromaždenie Organizácie Spojenýchnárodov vyzve, aby sa stal stranou Dohovoru, a to: do 31. októbra 1961 uSpolkového ministerstva zahraničných vecí Rakúska a po tom do 31. marca 1962 vsídle Organizácie Spojených národov v New Yorku.

Článok 49

Tento Dohovor podlieha ratifikácii.Ratifikačné listiny sa uložia u generálneho tajomníka Organizácie Spojenýchnárodov.

Článok 50

Tento Dohovor bude otvorený na prístupktorémukoľvek štátu, ktorý patrí do niektorej zo štyroch kategórií uvedených včlánku 48. Listiny o prístupe sa uložia u generálneho tajomníka OrganizácieSpojených národov.

Článok 51

1. Tento Dohovor vstúpi v platnosť tridsiatydeň po dátume uloženia dvadsiatej druhej ratifikačnej listiny alebo listiny oprístupe u generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov.

2. Pre každý štát, ktorý ratifikuje Dohovoralebo k nemu pristúpi po uložení dvadsiatej druhej ratifikačnej listiny alebolistiny o prístupe, vstúpi Dohovor v platnosť tridsiaty deň po uložení jehoratifikačnej listiny alebo listiny o prístupe.

Článok 52

Generálny tajomník Organizácie Spojenýchnárodov bude informovať všetky štáty patriace do niektorej zo štyroch kategóriíuvedených v článku 48:

a) opodpisoch tohto Dohovoru a o uložení ratifikačných listín a listín o prístupepodľa článku 48, 49 a 50;

b) odátume, kedy tento Dohovor vstúpi v platnosť podľa článku 51.

Článok 53

Originál tohto Dohovoru, ktorého anglické,čínske, francúzske, ruské a španielske znenie majú rovnakú platnosť, sa uloží ugenerálneho tajomníka Organizácie Spojených národov, ktorý zašle jeho overenékópie všetkým štátom patriacim do niektorej zo štyroch kategórií uvedených včlánku 48.

Na dôkaz čoho podpísaní splnomocnenci, súcriadne na to splnomocnení svojimi vládami, tento Dohovor podpísali.

Dané vo Viedni osemnásteho apríla roku tisícdeväťsto šesťdesiat jeden.