corporate_logo
logologo_small
Prokurátorské fórum

K používaniu pojmu “monokracia” v súvislosti s fungovaním prokuratúry na Slovensku

nedeľa, 08.08.2021|Posledná aktualizácia 25.9.2021 21:13
Autor: Peter Sepeši

V diskusiách, najmä politických, ale aj v niektorých článkoch v médiách či príspevkoch na sociálnych sieťach sa pomerne často zjednodušene charakterizuje fungovanie hierarchicky usporiadanej jednotnej sústavy orgánov prokuratúry na Slovensku ako "monokracia", či "monokratický systém".

Je takéto označenie primerané skutočnému nastaveniu zákonných pravidiel jej fungovania ?

Dáva takéto označenie verejnosti reálny neskreslený obraz o fungovaní prokuratúry na Slovensku alebo skôr prezrádza nedostatky v poznaní právneho systému, jeho bŕzd a protiváh, či politické alebo iné motívy a ciele toho, kto takéto označenie v súvislosti s dnešnou prokuratúrou na Slovensku používa ?

Dnes žijeme v dobe spochybňovania autorít, inštitúcií, právneho štátu a jeho pravidiel - v dobe spochybňovania všetkého.

Žijeme v dobe asi najnižšej dôvery, nielen k inštituciám, ale aj vzájomnej dôvery medzi ľuďmi.

V dobe vytvárania mediálnych obrazov "želanej pravdy" podľa toho, kto má "mediálmnu moc", kto mediálny obraz vytvára alebo si ho na stránkach médií a sociálnych sietí objedná.

Bežný človek nevie, čomu vlastne ešte dnes môže veriť. Mnohé autority sklamali v integrite svojich výrokov a skutkov, poctivosti svojich výsledkov (vysokoškolských, podnikateľských či politických) a nebola voči nim (zatiaľ) vyvodená zodpovednosť ani nimi samými a ani spoločnosťou.

Naopak, spoločnosť, občan - volič, ich ďalej musí tolerovať so sklamaním, rozčarovaním alebo niekedy až vzdorom, ... čo vieru a nádej Slovákov v lepšie, slušnejšie, prajnejšie Slovensko s vyššou dôverou ľudí v štát, jeho inštitúcie a ich predstaviteľov, určite neposilňuje.

Aby si každý sám mohol vytvoriť vlastnú mozaiku poznania a nebol odkázaný na nezriedka účelové názory iných, prinášame vám do mozaiky viaceré podstatné informácie o tom, ako funguje prokuratúra na Slovensku a tiež ako je na tom slovenská prokuratúra z hľadiska európskych štandardov.

Aby ste si o tom mohli prečítať, porozmýšľať a prípadne sa ďalej pýtať, ako to vlastne je s tou slovenskou prokuratúrou, s niektorými slovenskými politikmi, či s tými čo chcú vyvolať pochybnosť o objektivite postupu a rozhodovania prokuratúry s cieľom, aby sa nebodaj vyhli ich trestnému stíhaniu a postaveniu pred súd.

Nepoznať pravdu môže byť frustrujúce, ak ju chcete poznať.

Keď Vám však podsúvajú ako pravdu - ako fakt, účelové tvrdenia a snažia sa manipulovať Váš názor, je to frustrujúce oveľa viac.

Preto čítajte, premýšlajte a pýtajte sa, aby ste sa dostali k pravdivým odpovediam (nielen) o fungovaní systému orgánov prokuratúry na Slovensku.


Monokracia, monokratický systém - čo sa skrýva za používaním týchto pojmov?

Politici, autori článkov, komentárov, či redaktori v rôznych médiách a nezriedka aj osoby podozrivé či trestne stíhané zo závažnej trestnej činnosti používajú pri charakterizovaní systému fungovania prokuratúry Slovenskej republiky označenie „monokracia“ alebo „monokratický systém”.

Niekedy sa tak stane z neznalosti, či mechanickým preberením výrokov/textov iných, niekedy tendenčne až účelovo s cieľom rečnícky podporiť svoje politické zámery, zľahčiť pred verejnosťou zodpovednosť za svoje hriechy alebo z nenávisti znevážiť prácu prokurátorov.

Pri osobách, ktoré majú problém so zákonom, je to často spôsob obrany proti systému trestnej spravodlivosti poukazovaním na monokratický systém fungovania prokuratúry a spochybňovaním jeho objektivity.

Takéto označenie je veľmi nepresné a často zámerne zavádzajúce, s cieľom spochybniť fungovanie orgánov prokuratúry a generálneho prokurátora, ktorého základným atribútom je zákonnosť postupu, zákonnosť rozhodovania.

K pojmu "monokracia" vs. oprávnenia generálneho prokurátora

Keď sa bližšie pozrieme na pojem „monokracia“, tento je synonymom slova „autokracia“ či „jedinovláda“, t. j. vláda najvyššie postaveného vládcu, ktorý je neobmedzený vo svojej vláde nad všetkými a všetkým čo sa deje pod ním a rozhoduje sa iba podľa svojej vôle.

V systéme orgánov prokuratúry je síce najvyšším predstaviteľom generálny prokurátor, jeho kompetencie a zodpovednosť sú však vymedzené výlučne zákonom, pričom vo vzťahu ku jednotlivým trestným veciam sú značne limitované (k tomu viď najmä § 207a a § 363 a nasl. Trestného poriadku).

V tej súvislosti je potrebné uviesť, že právomoci generálneho prokurátora v rámci organizovania a riadenia práce orgánov prokuratúry sú zásadne obmedzené právomocami, ktoré zákonodarca priznal zákonom výberovým komisiám, disciplinárnym komisiám a najmä samosprávnym orgánom prokurátorov - zhromaždeniam prokurátorov, prokurátorským radám a Rade prokurátorov Slovenskej republiky.

Originálne kompetencie generálneho prokurátora sú vymedzené najmä v § 10 až 16b zákona o prokuratúre. Ďalšie kompetencie generálneho prokurátora sú ustanovené v ďalších zákonoch, najmä v procesných predpisoch - Trestný poriadok (§ 207a a § 363 a nasl. TP), Civilný sporový poriadok (§ 458 až 465 CSP), Civilný mimosporový poriadok (§ 78 až 86 CMP) a Správny súdny poriadok (§ 47 SSP), t. j. v zákonoch riadne schválených najvyšším zákonodárnym zborom SR - Národnou radou SR, publikovaných v Zbierke zákonov SR.

Postupy a rozhodnutia generálneho prokurátora sú podriadené zákonným pravidlám a sú vystavené verejnej kontrole a teda nie sú vedené svojvôľou generálneho prokurátora.

Hlavné motivácie využívania pojmu "monokracia" 

Hlavné dôvody snahy o "informovanie" obyvateľstva o tom ako funguje prokuratúra je možné zhrnúť do troch skupín.

Prvým je nedostatok informácií a/alebo právneho povedomia politikov, redaktorov, moderátorov, komentátorov, či diskutujúcich, ktorí toto označenie používajú bez dôkladnej znalosti fungovania systému orgánov prokuratúry SR, vrátane systému "bŕzd a protiváh" ustanovených v slovenskom právnom poriadku medzi jednotlivými ústavnými resp. štátnymi orgánmi, ktoré sú nositeľmi zákonodárnej, výkonnej a súdnej moci, popri ktorých na Slovensku existuje sústava orgánov prokuratúry na čele s generálnym prokurátorom, ktorá je od nich inštitucionálne nezávislá.

Druhým dôvodom je dlhodobý cieľ niektorých politikov a politických strán, získať moc nad fungovaním orgánov prokuratúry a podriadiť ju pod výkonnú moc. Trestné stíhanie je dnes závislé od policajných zložiek, ktoré sú súčasťou výkonnej moci (Policajný zbor je súčasťou ministerstva vnútra).

Preto je veľmi dôležité, aby na prokurátora, ktorý vykonáva dozor nad zákonnosťou od prvopočiatku trestného konania (t.j. už pred začatím trestného stíhania konkrétnej osoby), práve výkonná moc nemala žiadny dosah
V opačnom prípade by fakticky až do podania obžaloby
(niekoľko mesiacov a v zložitejších kauzách aj viac ako rok) mali trestné stíhanie vo svojej kompetencii orgány pod vplyvom výkonnej moci, čo by mohlo zvádzať k zneužitiu na (prednostné) trestné stíhanie politických oponentov aktuálne vládnucej politickej garnitúry.

A toto si zrejme neželá žiadny občan, ktorý si vo voľbách vyberá svojich zástupcov vo vedení štátu.

„Spoločnosť by omnoho menej podliehala panikám a iným bludom
a zvlášť politický život by bol úplne iný,
keby väčšina argumentov široko rozosiatych po svete bola správna.
Ale obávam sa, že je to práve naopak.“ 

(Lewis Carroll)

Tretím dôvodom je snaha niektorých páchateľov a ich podporovateľov o diskreditáciu či zneváženie prokuratúry a prokurátorov spochybňovaním pravidiel jej fungovania i postupu a integrity prokurátorov, čo je obzvlášť aktuálne v období, keď prokuratúra vedie trestné stíhanie pre závažné trestné činy proti politikom a ich významným podporovateľom na oboch stranách politickej súťaže.

"Ak nemáš vecné argumenty, zaútoč na osobu oponenta".

Pre dnešnú dobu je príznačný prístup, že keď niekto nemá vecné argumenty, zaútočí na osobu alebo aj inštitúciu, ktorá "mu vadí". Obzvlášť, keď sa informácie cez médiá a sociálne siete dajú rozšíriť do verejného priestoru za pár hodín.

A reálna zodpovednosť (právna, politická, spoločenská) za ich pravdivosť, či nebodaj za slušnosť, je v podstate na Slovensku minimálna. Takáto skúsenosť je pre občana SR - pre Slovensko a vytváranie jeho národnej identity, veľmi negatívna a frustrujúca.

Zámerom je vytvárať, často aj za šikovného využitia médií a sociálnych sietí, negatívny obraz o fungovaní systému orgánov prokuratúry a vytvárať najmä v očiach laickej verejnosti (voličov) pochybnosť o tom, že postup prokurátorov nie je vedený výlučne zákonom, ale na základe pokynov zlomyselného "monokrata" bez zákonných pravidiel, iba na základe jeho svojvôle.

Pritom nastavenie pravidiel fungovania orgánov prokuratúry v SR - inštitucionálna nezávislosť prokuratúry od orgánov výkonnej moci a procesná autonómia prokurátorov v konkrétnych veciach, bolo posudzované expertmi orgánov medzinárodných inštitúcií a bolo hodnotené veľmi pozitívne.

Prokuratúra ako samostatná hierarchicky usporiadaná jednotná sústava štátnych orgánov na čele s generálnym prokurátorom

Prokuratúra Slovenskej republiky je v zákone konštruovaná a aj fakticky funguje ako samostatná hierarchicky usporiadaná jednotná sústava štátnych orgánov na čele s generálnym prokurátorom, v ktorej pôsobia prokurátori vo vzťahoch podriadenosti a nadriadenosti.

Zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre presne definuje, ktorý prokurátor je bezprostredne nadriadeným prokurátorom (§ 53) a nadriadeným prokurátorom (§ 54).

Na účely vybavovania vecnej agendy - postupu a rozhodovania v konkrétnych veciach podľa zákona o prokuratúre (agenda podnetov), Trestného poriadku (trestné veci) a iných zákonov je nadriadený prokurátor definovaný v § 54 ods. 2 zákona o prokuratúre nasledovne: 

"(2) Na účely konania podľa tohto zákona alebo osobitného zákona a na vybavenie podnetu sa nadriadeným prokurátorom rozumie

a) generálny prokurátor, ak ide o špeciálneho prokurátora, prokurátora generálnej prokuratúry okrem prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry, krajského prokurátora alebo prokurátora krajskej prokuratúry,

b) špeciálny prokurátor, ak ide o prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry,

c) príslušný krajský prokurátor, ak ide o okresného prokurátora alebo prokurátora okresnej prokuratúry.".

Generálny podľa prokurátor je nadriadeným prokurátorom všetkých podľa prokurátorov na účely organizácie a riadenia práce na prokuratúre a tiež na účely ukladania pokynov podľa §dľa § 6 ods. 1 zákona o prokuratúre, podľa ktorého,
"(1) Ak nie je ďalej ustanovené inak, nadriadený prokurátor je oprávnený
a) vydať podriadenému prokurátorovi pokyn, ako má postupovať v konaní a pri plnení úloh,

b) vykonať úkony podriadeného prokurátora alebo rozhodnúť, že ich vykoná iný podriadený prokurátor."

Pokyn podriadenému prokurátorovi musí byť písomný, podriadený prokurátor voči pokynu môže vzniesť odôvodnené námietky a ak mu je vec odňatá, pokyn o odňatí veci musí byť odôvodnené a zverejnené podľa § 55m zákona o prokuratúre na webovom sídle generálnej prokuratúry. Pokyn podriadenému prokurátorovi nesmie smerovať k obmedzeniu podriadeného prokurátora vo vedení trestného stíhania.

Ide o tzv. zákaz negatívnych pokynov, ktorý je jednou z významných garancií procesnej autonómie radových prokurátorov pri ich postupe a rozhodovaní v konkrétnych trestných veciach. 

Z uvedeného vyplýva, že generálny prokurátor vykonáva oprávnenia nadriadeného prokurátora pri vybavovaní konkrétnych trestných vecí iba v tých prípadoch, keď uloží písomný pokyn podriadenému prokurátorovi, ako má postupovať v konaní.

A tiež vtedy, keď je trestná vec vybavovaná na prvom stupni prokurátorom generálnej prokuratúry (napr. § 207a Trestného poriadku), pričom na základe zákonného vymedzenia príslušnosti orgánov prokuratúry (§ 46 a nasl. zákona o prokuratúre) je takýchto vecí minimum.

Princíp hierarchického usporiadania prokuratúry je nevyhnutným predpokladom pre plnenie jej základných úloh - zabezpečiť jednotné uplatňovanie zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov a tým aj jednotné uplatňovanie trestnej politiky štátu. Uvedené vyplýva aj z odporúčania Rec(2000)19 Výboru ministrov Rady Európy členským štátom o postavení prokuratúry v systéme trestného súdnictva zo 6. októbra 2000.

S hierarchickým usporiadaním prokuratúry je nerozlučne spojený jednak inštitút hierarchického odovzdávania pokynov podriadeným prokurátorom, ale aj záruky proti zneužitiu tohto inštitútu, a to právo prokurátora, aby pokyn od nadriadeného prokurátora dostal v písomnej forme, a najmä, právo prokurátora požiadať o odňatie veci, ak pokyn nadriadeného prokurátora považuje za rozporný s právnym predpisom alebo s jeho právnym názorom (žiadosť o odňatie veci musí prokurátor odôvodniť a nadriadený prokurátor jeho žiadosti o odňatie veci musí vyhovieť).

Z uvedeného vyplýva, že každý jednotlivý prokurátor nesie zodpovednosť za svoje rozhodnutia v konkrétnej trestnej veci alebo aj netrestnej veci - zákonodarca mu takouto právnou úpravou priznal funkčnú autonómiu voči jeho nadriadeným, vrátane generálneho prokurátora.

V platnom právnom systéme SR je najsilnejšou kompetenciou generálneho prokurátora v konkrétnej trestnej veci v štádiu prípravného/predsúdneho konania, jeho oprávnenie zrušiť právoplatne rozhodnutie v prípravnom konaní podľa § 363 Trestného poriadku (ide o mimoriadny opravný prostriedok), podľa ktorého "Generálny prokurátor zruší právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta, ak takým rozhodnutím alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon."

Ďalšou významnou kompetenciou generálneho prokurátora je rozhodovať o sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia, ak je obvineným sudca (§ 207a Trestného poriadku).

Na záver: všetko sa vyvíja, všetko môže byť lepšie, sme však za evolúciu ...

Na záver je potrebné uviesť, že netvrdíme, že systém fungovania prokuratúry na Slovensku sa nedá ďalej zlepšovať, a to najmä v duchu odporúčaní Benátskej komisie a ďalších medzinárodných organizácií, ktoré sa na expertnej úrovni venujú skúmaniu poznatkov o vyváženom fungovaní právneho štátu a postavení orgánov verejnej žaloby (prokuratúra alebo štátne zastupiteľstvo) v ňom.

Aj systém fungovania orgánov prokuratúry SR je súčasťou štátu - života spoločnosti, ktorá sa ako každý živý organizmus neustále vyvíja.

Aj v tejto oblasti je pre zdravý vývoj veľmi potrebná vecná diskusia - spoločenská i expertná, participatívny prístup, vzájomný rešpekt a dôvera diskutujúcich.

V tejto diskusii je potrebné využiť znalosť, skúsenosť a štandardy, ktoré členským štátom Rady Európy ponúkajú nezávislé medzinárodné inštitúcie ako napríklad "Správa o európskych štandardoch týkajúcich sa nezávislosti súdneho systému: Prokuratúra" prijatá Benátskou komisiou na jej 85. plenárnom zasadnutí (Benátky 17. - 18.12.2010), ktorá je dostupná v slovenskom jazyku aj na stránke Ústavného súdu SR - TU

Je oveľa lepšie ísť cestou evolúcie založenej na dosiahnutom poznaní a na korektnej spoločenskej a expertnej diskusii, ako cestou revolúcie založenej na politickej moci a predstave jej nositeľov, či dokonca cestou "pokus - omyl" a potom dlhé roky znášať a naprávať škody spôsobené v spoločenských, odborných či medziľudských vzťahoch. Škody, ktoré významne oslabujú vzájomný rešpekt a dôveru v spoločnosti, medzi politikmi a predstaviteľmi odbornej obce, ale aj medzi odborníkmi navzájom. To potom významne znižuje našu schopnosť a ochotu komunikovať a spolupracovať.

A to prináša Slovensku nevyčísliteľné "škody" a stratu drahocenného času, kým prídu noví ľudia a nová príležitosť ...

PS: Môžme právny či iný systém zdokonalovať, meniť koľko chceme, no stále "tu" a "teraz" na Slovensku žijeme len tí istí ľudia a žiadny systém nám nepomôže, ak nebudeme chcieť korektne obojsmerne komunikovať a spolupracovať "my".


Mohlo by vás zaujímať

Právna analýza uznesenia námestníka generálneho prokurátora SR z 31.8.2021

4.9.2021

Kompetencie generálneho prokurátora vo vzťahu k vyhláškam Úradu verejného zdravotníctva

4.7.2021

Postavenie prokuratúr jednotlivých štátov EU voči výkonnej moci

4.6.2021

Spôsob voľby/menovania a odvolania generálneho prokurátora v krajinách EÚ

2.5.2021

Správa o činnosti prokuratúry SR (za rok 2019) bola prerokovaná v Národnej rade SR

24.1.2021

Sloboda prejavu má svoj rub aj líc - poslanec Baránik si svojimi výrokmi koleduje o hromadnú žalobu zo strany prokurátorov

4.6.2021

Príspevok do diskusie o núdzovom stave, prijímaných opatreniach, ... slobode a demokracii

20.1.2021

Rozbuškou pre zmenu a boj s mafiou bola vražda Jána Kuciaka

14.11.2020

Informácie o kandidátoch na generálneho prokurátora na stránke Národnej rady SR

28.10.2020

Prokurátor Honz: Myslím si, že Kotleba to naťahoval, lebo sa bál

20.10.2020

Návrh generálneho prokurátora podaný Ústavnému súdu SR voči vyhláseniu núdzového stavu

28.11.2020

Informácie o novele zákona o prokuratúre zverejnenej 8.9.2020 v Zbierke zákonov SR

11.10.2020

Rozhovor Juraja Novockého nového európskeho prokurátora za Slovensko o zásadnom míľniku v jeho viac ako 20-ročnej profesijnej kariére v rezorte prokuratúry

11.10.2020

K poslaneckému návrhu novely zákona o prokuratúre a ďalších zákonov

14.7.2020

Rada prokurátorov SR adresovala poslancom Národnej rady SR otvorený list

2.7.2020