Poslanec Baránik nevníma, že prokurátori sú súčasťou hierarchicky usporiadaného systému, v ktorom na dennej báze pod časovým a výkonovým tlakom, pri vysokých odborných i osobnostných nárokoch denne plnia stovky úloh a zúčastňujú sa na množstve procesov, ktoré riadia alebo dozorujú.
Prokurátori nie sú politici, ktorí, keď sa im niečo nezdá, zvolajú si tlačovku, zveria sa novinárom alebo vyjadria svoje podozrenia na sociálnych sieťach, súvislosti si často pragmaticky dokreslia.
Práca prokurátorov nie je o žiare reflektorov, ale o každodenných výkonoch, ktoré často ani nevidno. Množstvo problémov, ktorým prokuratúra čelí, vyplýva z nedostatočného záujmu výkonnej i zákonodarnej moci využiť dlhoročné analytické poznatky prokuratúry o stave zákonnosti. Stačí si prečítať návrhy a pripomienky prokuratúry v medzirezortnom pripomienkovom konaní k mnohým zákonom a ich výslednú podobu schválenú parlamentom. Napríklad aj nová "súdna mapa", ktorá sa zásadným spôsobom dotkne plnenia úloh prokuratúry a práce prokurátorov s prokuratúrou nebola konzultovaná. Princíp spolupráce štátnych orgánov (opakovane odporúčaný Benátskou komisiou) zase dostal na frak od dočasných správcov výkonnej moci.
Život i verejné vyjadrovanie prokurátorov sú zviazané jednak zákonnými povinnosťami, ale aj ich profesionálnym nastavením, ktoré si vyžaduje fakty a dôkazy, nie teórie a domyslené súvislosti.
Prokurátori sú zo zákona povinní byť vo svojich vyjadreniach zdržanliví a nevyjadrovať sa k neskončeným veciam (ani k vlastným, nie že ešte k veciam svojho nadriadeného). Nie je to zbabelosť, nedostatok odvahy, ako to radi prezentujú zástupcovia výkonnej či zákonodarnej moci. Je to dôsledok dodržiavania zákonnosti zo strany prokurátorov a to v záujme zachovania objektívnej nestrannosti prokurátorov a prokuratúry vo vybavovaných veciach.
Prokuratúra je postavená na dodržiavaní zákona, disciplíne a rešpektovaní nadriadených autorít.
Podriadený prokurátor nemá, ani nesmie mať, prístup do agendy iného prokurátora, a ani nadriadeného prokurátora.
Prokurátori robia svoju prácu, hoci je preukázane, že sa tu zločinci chystali zavraždiť ich. Jediná ochrana prokurátora je zákaz zverejňovania jeho podoby. Na súde čakajú na rozsudok prokurátori na tej istej chodbe ako obžalovaní a celé ich rodiny, bez ochrany. Namiesto úcty, rešpektu a ochrany sa tu n niektorí politici snažia o zverejňovanie podrobností o majetku prokurátorov, ktoré umožňujú identifikovať pohyb, pobyt prokurátora a jeho rodiny. Veď prokurátor podlieha previerkam NBÚ, ktorý dokáže preveriť čokoľvek dôslednejšie ako široká verejnosť. Pritom už pri stupni previerky "dôverné" sa preverujú všetky účty prokurátora a majetkové pomery. Nebojíme sa verejnej kontroly, ale nemá rovnováhu s ochranou súkromia prokurátora.
Etický kódex prokurátori majú prijatý, možno sa dá vylepšiť, ale poukazujeme na to, že je to parlament, ktorý etický kódex nemá. Ak by ho mal, výroky pána Baránika na adresu prokurátorov by boli zrejme ďaleko mimo jeho rámca. Mimo rámca slušnosti politika, slušnosti človeka.
Poslanec Baránik najnovšie bez akéhokoľvek dôkazu robí dokonca z prokurátorov úplatkárov paušálnym obvinením 900 prokurátorov.
Namiesto toho, aby si zhodnotil fakty, napríklad, že koľko prokurátorov je trestne stíhaných či vážne negatívne "zamotaných" v Threeme ako aj prehliadaný fakt, že viac či menej (ne)úspešných najvyšších "šéfov" prokuratúry vybrali práve poslanci, takí ako je on. Tiež si len chceli vybrať "toho najlepšieho" generálneho prokurátora, či špeciálneho prokurátora.
Za nevydarený výber generálneho prokurátora zodpovedá tak zákonodarná moc (doposiaľ to boli zákulisné až pokútne stretnutia bez verejného vypočutia kandidátov na generálneho prokurátora a špeciálneho prokurátora), ako aj výkonná moc - prezident menuje generálneho prokurátora a polícia a tajné služby po celý čas vyhodnocujú informácie o tom, či generálny prokurátor, špeciálny prokurátor, respektíve prokuratúra vykonávajú svoje pôsobnosti v jednotlivých agendách či veciach štandardným spôsobom. Teda nie iba prokurátori, ako sa to snaží spoločnosti opakovane podsúvať poslanec Baránik a niektorí ďalší politici.
Zodpovední sme za to do istej miery všetci !
A ešte jedna kruciálna súvislosť - prokurátor bez procesne autonómneho policajta / vyšetrovateľa, ktorý nie je "zamotaný" do mocenských hier, nezmôže takmer nič a obzvlášť, keď sa vedenie polície zmenilo na organizovanú skupinu zneužívajúcu postavenie a verejnú moc - výkonnú moc.
Ďalší aspekt, ktorí si poslanec Alojz Baránik pri jeho slepej nenávisti zrejme ani nedokáže uvedomiť, je, že svojimi nezodpovednými výrokmi, poškodzuje aj dobré meno Slovenskej republiky v zahraničí, ktoré slovenskí prokurátori dlhoročne budujú.
Všetky zahraničné ambasády na Slovensku, ktoré reportujú stav právneho štátu v Slovenskej republike pre ich vysielajúce štáty, vnímajú takéto výroky veľmi citlivo a nedôvera k prokurátorom a prokuratúre, ktorú bez dôkazov, bez podania trestného oznámenia nezodpovedne poslanec Baránik rozosieva môže narušiť dlhoročné vzťahy dôvery a dobrej spolupráce, ktoré sú nevyhnutné pri medzinárodnej justičnej spolupráci v závažných trestných veciach, pri poskytovaní medzinárodnej právnej pomoci, pri fungovaní spoločných vyšetrovacích tímov, pri spolupráci s Europolom, Eurojustom, či Európskou prokuratúrou.
Povinnosť oznámiť korupciu predpokladá aj § 340 Trestného zákona a s nesplnením tejto povinnosti zákon spája aj trestnoprávnu zodpovednosť, tak si ju prosím riadne splňte, pán poslanec !
Neznevažujte ľahkovážne dlhoročnú prácu prokurátorov. Zamyslite sa nad tým, čo robíte, pán Baránik !
V tej súvislosti sa žiada pripomenúť si výrok Dalaljlámu:
„Držte sa troch R:
- Rešpektu voči sobe
- Rešpektu voči ostatným
- Responsibility - zodpovednosti za všetky svoje činy.“
Slovenskej spoločnosti pomôžete podstatne viac, ak budete zodpovedný pri užívaní slobody prejavu a budete konkrétny pri akýchkoľvek obvineniach.
Na Slovensku je rozšírený trend používania slobody prejavu ľahkovážnym spôsobom, pod vplyvom emócií dokážeme čokoľvek či kohokoľvek spochybniť v médiách, na sociálnych sieťach - vplyvné osoby vytvárajú negatívny mediálny obraz, na ktorý senzitívne reaguje prijímateľ informácie. Mediálnym obrazom prekrývame poctivú diskusiu s odborníkmi o hľadaní skutočnej pravdy na báze slušnosti, faktov a argumentov. Namiesto vzájomného počúvania, snahy o vzájomné porozumenie, či hľadania spôsobov a ciest ako posilniť vzájomný rešpekt a dôveru, ktoré sú nevyhnutným základom pre budovanie právneho štátu na Slovensku.
Prokurátor musí dokázať zniesť viac ako iní a na to sme pripravení. Väčšina z nás patrí medzi hrdinov bežného dňa, ktorí si plnia svoje povinnosti v plnej miere, ako iní občania tohto štátu vo svojich profesiách. Máme rodiny, deti, priateľov, ktorým sa každý deň pozeráme do oči, máme profesionálnu česť a hrdosť. Aj my sa pozeráme denne do zrkadla. A drvivá väčšiina z nás ten pohľad unesie so vztýčenou hlavou. Nepatríme do stoky, ani do kanálov, lebo tam patria len tí, ktorí sa spreneverili poslaniu napĺňať svoj sľub prokurátora riadne uplatňovať ústavu a zákony. Ak prokurátori, ktorí zlyhali v stoke zostanú a nepreukáže sa opak, budú v spoločnosti tých, ktorí závažným spôsobom porušili zákon. Tak je to správne. Pre nás ostatných zostanú obrazom pokriveného zrkadla. Čo sa deje, prežíva intenzívne každý z nás. Ale je naivné myslieť si, že prokurátor pozná veci svojho kolegu, či ľudí, ktorí za ním chodia alebo s ktorými sa stretáva v súkromí. V bežnej práci sa prokurátor so stránkami ani nestretne sám, vždy len v prítomnosti inej osoby, napríklad zapisovateľky, či iného kolegu. Označovať prokurátorov za osoby bežne prijímajúce úplatky v konkrétnej sume, je ďaleko za hranicou tolerancie. Ide to hrubé osočujúce konanie zasahujúce do cti a práv prokurátorov. A je to niečo, čo by sa v právnom štáte nemalo stávať a ak sa to stane, nemalo by to zostať bez dôsledkov. Lebo hoci sú funkcie poslanca a prokurátora odlišné, jedno majú spoločné.
Funkcia nie je zdrojom moci, ale v prvom rade je zdrojom zodpovednosti.
Voči výrokom poslanca Baránika sa v mene prokurátorov ohradila aj Rada prokurátorov SR vo svojom vyhlásení z 25.11.2020, ktoré pripájame nižšie v plnom znení. Ak to opäť nebude mať pozitívnu odozvu, na budúce to už zrejme bude hromadná predžalobná výzva.
Rovnako dávame do pozornosti nielen poslancovi Baránikovi, ale aj ďalším paušálnym kritikom prokurátorov, rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva Lesnik vs. Slovenská republika, ktorý sa zaoberal práve vyvažovaním slobody prejavu (čl. 10 ods. 1 Dohovoru) a ochrany cti a práv prokurátora ako autority, ktorú ESĽP zaradil pod súdnu moc (čl. 10 ods. 2 Dohovoru), pred nepodloženými obvineniami z úplatkárstva a nezákonného odpočúvania telefónu sťažovateľa napísaním dvoch listov, ktoré poskytol na medializáciu tretej osobe.
ESĽP v danom prípade dospel k záveru, že namietaný zásah (odsúdenie sťažovateľa v trestnom konaní za trestný čin útoku na verejného činiteľa) nebol neprimeraný sledovanému legitímnemu cieľu a musí byť považovaný za “nevyhnutný” v zmysle článku 10 ods. 2 Dohovoru.
Článok 10: Sloboda prejavu
1. Každý má právo na slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice. Tento článok nebráni štátom, aby vyžadovali udeľovanie povolení rozhlasovým, televíznym alebo filmovým spoločnostiam.
2. Výkon týchto slobôd, pretože zahŕňa aj povinnosti aj zodpovednosť, môže podliehať takým formalitám, podmienkam obmedzeniam alebo sankciám, ktoré ustanovuje zákon a ktoré sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, územnej celistvosti, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky, ochrany povesti alebo práv iných, zabráneniu úniku dôverných informácií alebo zachovania autority a nestrannosti súdnej moci.
