Krízové opatrenia COVID-19 v oblasti pracovného práva a výber opatrení vo finančnej oblasti

OPATRENIA V OBLASTI PRACOVNÉHO PRÁVA

Národná rada SR dňa 2.4.2020 schválila novelu Zákonníka práce (zákon č. 66/2020 Z.z.), ktorá prináša niekoľko zmien v súvislosti s vírusom korona a s ním spojeným ochorením COVID-19, ktoré do pracovnoprávnych vzťahov zavádzajú určité úpravy a novinky, ktoré platia v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu, ako aj počas dvoch mesiacov po ich odvolaní.

Možnosť zamestnávateľa prikázať prácu z domu a právo zamestnanca vykonávať prácu z domu tzv. home-office

Zamestnávateľ v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu  získava právo nariadiť zamestnancovi prácu z domu, za podmienky, že to práca, ktorú zamestnanec vykonávaná umožňuje.

Rovnako tak v tomto období, aj zamestnancovi vzniká právo na vykonávanie práce zo svojho domu, ak to dohodnutý druh práce, ktorú pre zamestnávateľa vykonáva umožňuje a na strane jeho zamestnávateľa nie sú vážne prevádzkové dôvody, ktoré by neumožňovali výkon práce z domu.

Oznámenie rozvrhu pracovného času - pracovných zmien 

Pracovnú zmenu, resp. rozvrh pracovného času je zamestnávateľ povinný zamestnancovi oznámiť najmenej 2 dni vopred a s platnosťou najmenej na týždeň. Zamestnávateľ sa so zamestnancom môžu dohodnúť aj na kratšej dobe.

Pravidlá pre určenie čerpania dovolenky

V prípadoch mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu sa počas trvania takýchto okolností skracuje lehota na určenie čerpania dovolenky zo strany zamestnávateľa. Všeobecne platná lehota na určenie čerpania dovolenky (určuje ju zamestnávateľ po prerokovaní so zamestnancom, pričom čerpanie dovolenky musí zamestnávateľ oznámiť zamestnancovi aspoň 14 dní vopred) sa skracuje na 7 dní a pri prenesenej nevyčerpanej dovolenke za predchádzajúci rok je zamestnávateľ oprávnený jej čerpanie oznámiť len 2 dni vopred. Obe lehoty pritom môžu byť samozrejme skrátené so súhlasom zamestnanca.

Dôležitá prekážka v práci zamestnanca

Novela ako ospravedlnenú neprítomnosť zamestnanca na pracovisko zavádza ďalší dôvod dôležitej prekážky v práci zamestnanca, ktorou sú nariadené karanténne opatrenia alebo izolácia a počas takej prekážky v práci sa považuje za dočasne za práceneschopného so všetkým s tým súvisiacim právami, a to predovšetkým zákazu výpovede. Zamestnancovi za toto obdobie nepatrí náhrada mzdy.

Prekážka v práci na strane zamestnávateľa

Zatvorenie prevádzky zamestnávateľa z dôvodu rozhodnutia štátneho orgánu, resp. pre zastavenie alebo obmedzenie činnosti zamestnávateľa ako dôsledku vyhlásenia mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu, znamená prekážku v práci na strane zamestnávateľa a v takomto prípade patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume 80 % jeho priemerného mesačného zárobku, najmenej však vo výške minimálnej mzdy a najviac do výšky 1100 eur.

Podľa zákona č. 5/2004 Z. z. § 54 ods. 1 písm. e). Za aktívne opatrenia na trhu práce sa považujú aj “projekty na podporu udržania pracovných miest vrátane pracovných miest, na ktorých sa vykonáva alebo prevádzkuje samostatná zárobková činnosť, a na podporu udržania zamestnancov v zamestnaní v súvislosti s vyhlásením mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu a odstránením ich následkov, ktoré schvaľuje ministerstvo alebo ústredie po schválení podmienok vládou Slovenskej republiky a realizuje ústredie alebo úrad”. 

Podľa § 70 ods. 9 zákona č. 5/2004 Z. z. “Ak ide o poskytnutie príspevku podľa § 54 ods. 1 písm. e), splnenie podmienok podľa odseku 7 sa preukazuje čestným vyhlásením žiadateľa, ak nie je preukázaný opak. Ak úrad dodatočne zistí, že žiadateľ ku dňu podania žiadosti nespĺňal podmienky podľa odseku 7, žiadateľ je povinný vrátiť úradu poskytnutý príspevok.“

Na základe uvedeného ustanovenia prijala vláda SR podmienky upravené v materiáli UV-6980/2020, uznesenie vlády č. 178/2020, zmenenom dňa 14.04.2020 na materiál UV-7707/2020, uznesenie vlády č. 219/2020, z ktorého vyplývajú nasledovné podmienky:

1. Podpora zamestnávateľov, ktorí v čase vyhlásenia mimoriadnej situácie, núdzového alebo výnimočného stavu na základe Opatrenia Úradu verejného zdravotníctva SR uzatvorili alebo zakázali prevádzky

Oprávnený žiadateľ:  

zamestnávateľ (okrem subjektov verejnej správy), ktorý v čase vyhlásenej mimoriadnej situácie, núdzového alebo výnimočného stavu (ďalej len „MS“) udrží pracovné miesta aj v prípade povinnosti prerušenia alebo obmedzenia svojej prevádzkovej činnosti na základe Opatrenia Úradu verejného zdravotníctva SR 

Cieľová skupina:  

zamestnanec, ktorému zamestnávateľ nemôže prideľovať prácu z dôvodu prekážky na strane zamestnávateľa (§ 142 Zákonníka práce),

Výška príspevku: 

úhrada náhrady mzdy zamestnanca vo výške 80 % jeho priemerného zárobku, najviac vo výške 1 100,- eur   

Podmienkou na poskytnutie príspevku je predloženie žiadosti o poskytnutie príspevku na miestne príslušný úrad práce, v ktorého územnom obvode udrží pracovné miesta.

V prípade, ak má zamestnávateľ viac prevádzok, žiadosť na úrad práce podáva, v územnom obvode ktorého má svoje sídlo.

K žiadosti o poskytnutie finančného príspevku sa predkladá povinná príloha Výkaz pre priznanie príspevku.

Dnes nová informácia (8.4.2020), že zamestnávatelia, ktorí majú prevádzky zatvorené z dôvodu rozhodnutia verejného hygienika budú mať odpustené odvody zamestnávateľa za apríl 2020.

Výklad ÚVZ SR k spôsobu určovania možnosti otvorenia prevádzok je uvedený na  webovej stránke ministerstva hospodárstva https://www.mhsr.sk/uploads/files/Fln5L3p1.pdf

2. Podpora zamestnávateľov a samostatne zárobkovo činných osôb, ktorým v čase vyhlásenia mimoriadnej situácie, núdzového alebo výnimočného stavu poklesli tržby

Oprávnený žiadateľ:  

1. zamestnávateľ (okrem subjektov verejnej správy), na ktorého sa v čase vyhlásenej MS nevzťahuje povinnosť prerušenia alebo obmedzenia prevádzkovej činnosti na základe Opatrenia Úradu verejného zdravotníctva SR, ale ktorý napriek poklesu tržby udrží pracovné miesta,
2. SZČO, ktorá v čase vyhlásenej MS prerušila alebo obmedzila vykonávanie alebo prevádzkovanie samostatnej zárobkovej činnosti na základe Opatrenia Úradu verejného zdravotníctva alebo SZČO, ktorej poklesli tržby,
3. SZČO, ktorá je zamestnávateľom, a ktorá v čase vyhlásenej MS prerušila alebo obmedzila vykonávanie alebo prevádzkovanie samostatnej zárobkovej činnosti na základe Opatrenia Úradu verejného zdravotníctva alebo SZČO, ktorej poklesli tržby, ale ktorá napriek tomu udrží pracovné miesta,

Cieľová skupina:

zamestnanec, ktorému zamestnávateľ alebo SZČO, ktorá je zamestnávateľom, nemôže prideľovať prácu z dôvodu prekážky na strane zamestnávateľa (§ 142 Zákonníka práce)  

SZČO, okrem SZČO ktorá má súbežne uzatvorený pracovný pomer alebo SZČO, ktorá má zrušenú alebo pozastavenú živnosť/činnosť športovca alebo športového odborníka.

Nárok na príspevok má SZČO iba vtedy, ak bola povinne alebo dobrovoľne nemocensky a dôchodkovo poistená v období do 31. marca 2020 a poistenie jej trvá aj po tomto dni, alebo čerpá tzv. odvodové prázdniny. 

Výška príspevku:  

príspevok na úhradu časti náhrady mzdy zamestnanca pre zamestnávateľa alebo SZČO, ktorá je zamestnávateľom, alebo 

paušálny príspevok na náhradu straty príjmu zo zárobkovej činnosti pre SZČO nadväzne na pokles tržieb v porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2019 (alt. s priemerom za rok 2019); v prípade, že žiadateľ neprevádzkoval v uvedenom období činnosť, dokladuje porovnateľné obdobie za marec 2020, a to nasledovne: 

pokles tržieb marec 2020, apríl 2020 a ďalšie mesiace nárok na paušálny príspevok na náhradu straty príjmu zo zárobkovej činnosti pre SZČO vo výške odstupňovanej podľa poklesu tržieb:

• 180 eur pri poklese tržieb o 20% a viac
• 300 eur pri poklese tržieb o 40% a viac
• 420 eur pri poklese tržieb o 60% a viac
• 540 eur pri poklese tržieb o 80% a viac.

Za mesiac marec 2020 sú vyššie uvedené sumy a % limity v polovičnej výške.
SZČO nemá nárok na príspevok v prípade, že ukončí alebo preruší podnikanie cez Jednotné kontaktné miesto.

Maximálna celková výška príspevku pre jedného oprávneného žiadateľa v bode 2 je 200 tis. eur mesačne. (Poznámka: Na tlačovej besede 8.4.2020 bolo uvedené, že tento limit bude uvoľnený.)

Všeobecné/spoločné podmienky

Oprávnené obdobie:  

Odo dňa rozhodnutia Úradu verejného zdravotníctva o uzatvorení alebo obmedzení prevádzok (12. marca 2020) do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom bude rozhodnutie Úradu verejného zdravotníctva zrušené. Mimoriadna situácia podľa zákona NR SR č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva a zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia alebo núdzový stav alebo výnimočný stav podľa ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu alebo núdzový stav vyhlásená vládou SR (predpoklad do konca mája 2020).

Za zamestnávateľa sa na účely poskytnutia príspevku považuje:

1. právnická osoba, ktorá má sídlo alebo sídlo svojej organizačnej jednotky na území Slovenskej republiky, alebo fyzická osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt a ktorá zamestnáva fyzickú osobu v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, 
2. organizačná zložka zahraničnej právnickej osoby alebo zahraničnej fyzickej osoby s pracovnoprávnou subjektivitou, ktorá je oprávnená podnikať na území Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu,  
3. právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá vykonáva činnosti podľa zákona o službách zamestnanosti, najmä sprostredkovanie zamestnania za úhradu, dočasné zamestnávanie, podporované zamestnávanie, poskytovanie odborných poradenských služieb, vykonávanie vzdelávania a prípravy pre trh práce pre uchádzačov o zamestnanie, pre záujemcov o zamestnanie a pre zamestnancov na území Slovenskej republiky.

Za samostatne zárobkovo činnú osobu sa na účely poskytnutia príspevku považuje fyzická osoba, ktorá :

1. prevádzkuje živnosť podľa zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov,
2. vykonáva činnosť podľa osobitných predpisov (napr. zákon č. 78/1992 Zb. o daňových poradcoch a Slovenskej komore daňových poradcov, zákon č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok), zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii, zákon č. 540/2007 Z. z. o audítoroch, audite a dohľade nad výkonom auditu, zákon č. 185/2015 Z. z. autorský zákon, zákon č. 103/2014 Z. z. o divadelnej činnosti a hudobnej činnosti, zákon č. 40/2015 Z. z o audiovízii a pod.), t. j. aj profesionálny športovec a športový odborník podnikajúci podľa zákona č. 440/2015 Z. z. o športe.. 
3. vykonáva poľnohospodársku výrobu vrátane hospodárenia v lesoch a na vodných plochách podľa zákona č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov. 

Finančný príspevok bude poskytovať miestne príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, v ktorého územnom obvode zamestnávateľ alebo SZČO, ktorá je zamestnávateľom, udrží pracovné miesta alebo v ktorom SZČO prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť, alebo iný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny určený Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny.

Podmienkou pre poskytnutie príspevku pre zamestnávateľa alebo SZČO, ktorá je zamestnávateľom je:  

• vyplatiť zamestnancovi náhradu mzdy vo výške 80 % jeho priemerného zárobku, 
• záväzok, že dva mesiace po mesiaci, za ktorý žiada príspevok, neskončí pracovný pomer, resp. neurobí právny úkon, ktorým by skončil pracovný pomer so zamestnancom/cami výpoveďou alebo dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) a b) Zákonníka práce,
• predložiť údaj o stave zamestnancov k 31.3.2020, - že k 31.12.2019 nebol podnikom v ťažkostiach (vzťahuje sa aj na SZČO).

Skutočnosti, ktoré preukazuje zamestnávateľ, resp. SZČO čestným vyhlásením: 

1. vyplatenie náhrady mzdy vo výške 80 % priemerného zárobku zamestnanca, 
2. záväzok, že dva mesiace po mesiaci, za ktorý žiada príspevok, neskončí pracovný pomer, resp. neurobí právny úkon, ktorým by skončil pracovný pomer so zamestnancom/cami výpoveďou alebo dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) a b) Zákonníka práce, 
3. splnenie podmienok podľa § 70 ods. 7 zákona o službách zamestnanosti (nasledujúce body 4 až 10)
4. má splnené daňové povinnosti podľa osobitného predpisu,  
5. má splnené povinnosti odvodu preddavku na poistné na verejné zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, 
6. neporušil zákaz nelegálneho zamestnávania v období dvoch rokov pred podaním žiadosti o príspevok, 
7. nemá voči úradu splatné finančné záväzky, 
8. nie je v konkurze, likvidácii, nútenej správe alebo nemá určený splátkový kalendár podľa osobitného predpisu, 
9. nemá evidované neuspokojené nároky svojich zamestnancov vyplývajúce z pracovného pomeru, 
10. nemá právoplatne uložený trest zákazu prijímať dotácie alebo subvencie alebo trest zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie, ak ide o právnickú osobu; 
11. že nebol k 31.12.2019 podnikom v ťažkostiach, 
12. pokles tržieb v prípade zamestnávateľov a SZČO, ktorým v čase vyhlásenia mimoriadnej situácie, núdzového alebo výnimočného stavu poklesli tržby. 

Všetky skutočnosti, ktoré žiadateľ preukazuje čestným prehlásením, budú predmetom následných kontrol. 

Žiadateľom o príspevok môže byť len subjekt, ktorý vznikol a začal prevádzkovať svoju činnosť najneskôr k 1. 2. 2020.

Zamestnávateľovi, ktorý v zmysle kolektívnych zmlúv (do účinnosti novely Zákonníka práce týkajúcej sa osobitných ustanovení v čase MS) vyplatil zamestnancom náhradu mzdy vo výške 60 % ich priemerného zárobku, sa pri refundácii za príslušné obdobie zohľadní reálne vyplatená náhrada mzdy, max vo výške 880 Eur (poníženie stropu 1 100 eur o 20 %).

Zamestnávateľovi, ktorý v zmysle Zákonníka práce (do účinnosti novely týkajúcej sa osobitných ustanovení v čase MS) vyplatil zamestnancom náhradu mzdy vo výške 100 % ich priemerného zárobku, sa pri refundácii za príslušné obdobie vyplatí príspevok na náhradu mzdy vo výške 80 % priemerného zárobku zamestnanca, maximálne vo výške 1 100 eur.

Maximálna celková výška príspevku pre jedného žiadateľa je 800 tis. eur na obdobie realizácie projektu.”. (poznámka: na tlačovej besede dňa  8.4.2020 bolo uvedené, že tento limit sa uvoľňuje)

Podrobnejšie informácie www.pomahameludom.sk a www.neprepustaj.sk.

OPATRENIA V SÚVISLOSTI SO ZASADNUTIAMI KOLEKTÍVNYCH ORGÁNOV

V súvislosti s prijatím mimoriadnych opatrení v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 bolo zákonom č. 62/2020 Z.z. prijatá generálna možnosť pre kolektívne orgány právnických osôb založených podľa predpisov občianskeho práva (t.j. aj pre športové organizácie ako národné športové zväzy, národné športové organizácie a športové kluby, ktoré majú právnu formu občianskych združení) alebo obchodného práva (t.j. aj pre športové organizácie - športové kluby, ktoré majú právnu formu obchodných spoločností S.r.o., A.s.) v čase mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu používať korešpondenčné hlasovanie alebo umožniť účasť ich členov na zasadnutí takéhoto orgánu prostredníctvom elektronických prostriedkov, a to dokonca aj v prípadoch, keď to nevyplýva z ich vnútorných predpisov alebo stanov, to znamená aj vtedy, ak nemajú výslovne takéto formy zasadnutí a rozhodovania orgánov upravené vo svojich predpisov, pričom sa primerane pre samotný proces takéhoto rozhodovania použijú ustanovenia § 190a až §190d Obchodného zákonníka a teda takéto rozhodovanie sa musí spravovať  obdobne ako sú stanovené podmienky a spôsob účasti a hlasovaní na valnom zhromaždení verejnej akciovej spoločnosti.

---

Výber mimoriadnych opatrení vo finančnej oblasti
v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 vo vzťahu k subjektom v športe

Zákon č. 67/2020 Z.z. https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2020/67/20200404

Časová pôsobnosť opatrení

Opatrenia sa uplatňujú počas obdobia od 12. marca 2020, keď vláda SR vyhlásila mimoriadnu situáciu podľa osobitného predpisu1) v súvislosti s ohrozením verejného zdravia II. stupňa z dôvodu ochorenia COVID-19 spôsobeným korona vírusom SARS-CoV-2 na území Slovenskej republiky do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom vláda mimoriadnu situáciu odvolá (obdobie pandémie) a až do uplynutia najneskoršej lehoty podľa tohto zákona.

Vláda môže rozhodnúť, že opatrenia sa uplatnia aj naďalej, ak si to vyžiada ekonomická, sociálna alebo zdravotná situácia v súvislosti s pandémiou v Slovenskej republike. Predĺženie uplatňovania opatrení ustanoví vláda svojim nariadením. Vláda môže nariadením ustanoviť aj rozsah uplatňovania, osobitné podmienky uplatňovania opatrení a podrobnosti o opatreniach. 

Vzhľadom na skutočnosť, že v súčasnosti nie je možné predvídať skončenie mimoriadnej situácie v súvislosti s ochorením COVID-19, ako aj s ohľadom na skutočnosť, že pravdepodobne nebude možné ukončiť aplikáciu všetkých opatrení podľa tohto zákona po skončení tejto mimoriadnej situácie, navrhuje sa, aby vláda Slovenskej republiky s ohľadom na aktuálny vývoj ekonomickej, sociálnej alebo zdravotnej situácie mohla ponechať v platnosti niektoré opatrenia podľa tohto zákona aj po nejaký čas po skončení mimoriadnej situácie.

OPATRENIA V OBLASTI SPRÁVY DANÍ

Doručovanie 

Podania urobené elektronickými prostriedkami, ak neboli podané spôsobom podľa osobitného predpisu,2) nie je potrebné doručiť aj v listinnej podobe. Takéto podanie sa považuje za doručené.

Ak má podanie nedostatky, pre ktoré nie je spôsobilé na prerokovanie, orgán príslušný na prerokovanie tohto podania vyzve daňový subjekt rovnakými elektronickými prostriedkami akými urobil podanie daňový subjekt, aby ich podľa jeho pokynu a v určenej lehote odstránil a súčasne ho poučí o následkoch spojených s ich neodstránením.

Uvedené sa však nevzťahuje na osoby, ktoré sú povinné doručovať finančnej správe podania elektronickými prostriedkami3) a na podania, ktoré majú predpísanú štruktúrovanú formu.4)

Zoznamy dlžníkov

Počas obdobia pandémie Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky neaktualizuje zverejnený zoznam daňových dlžníkov, zoznam platiteľov dane z pridanej hodnoty, u ktorých nastali dôvody na zrušenie registrácie, a zoznam vymazaných platiteľov dane z pridanej hodnoty.6)

Lehoty

Ak daňový subjekt počas obdobia pandémie nevykoná určitý úkon v lehotách stanovených zákonom alebo správcom dane,

zmeškanie lehoty, ktorá uplynula počas obdobia pandémie sa zo zákona odpustí, ak daňový subjekt predmetný úkon vykoná najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia pandémie. 

Zo strany daňového subjektu teda nie je potrebné podávať žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty.

Odpustenie zmeškania sa nevzťahuje:

- na úkony, ktorými sú podávanie daňových priznaní, 

- na platenie jednotlivých daní a

- na také povinnosti, na ktoré neexistuje lehota na plnenie (napr. niečo strpieť alebo niečoho sa zdržať, t.j.  napr. predbežné opatrenie alebo záložné právo).

Prerušenie daňových konaní

Daňové konania, ktoré začali pre obdobím pandémie sa prerušia na žiadosť daňového subjektu.

Daňové konania, ktoré začnú počas obdobia pandémie, sa prerušujú dňom nasledujúcim po začatí predmetného daňového konania.

Neprerušujú sa daňové konania, v ktorom sa rozhoduje o vrátení daňového preplatku alebo uplatnenom nároku podľa osobitných predpisov;7) 

O čas prerušenia kontroly počas obdobia pandémie sa zákonná lehota na vykonanie daňovej kontroly ex offo predlžuje.

Právne účinky úkonov (napr. medzinárodné dožiadania, výpovede svedkov, vykonané miestne zisťovania), ktoré už boli vykonané od začiatku obdobia pandémie do dňa účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

Pokiaľ správca dane v prípade daňovej kontroly oprávnenosti nadmerného odpočtu DPH čiastkový protokol nevydá, pokračuje v daňovej kontrole aj počas obdobia pandémie.

Možnosť odloženia splatenia daňové povinnosti, ktorá vznikne počas obdobia pandémie

Za daňový nedoplatok sa nepovažuje dlžná suma dane,8)ktorej lehota splatnosti uplynie počas obdobia pandémie a ktorú daňový subjekt zaplatí alebo odvedie do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia pandémie.

OPATRENIA V OBLASTI ÚČTOVNÍCTVA

Počas obdobia pandémie sa lehoty podľa Zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve považujú za dodržané, ak účtovná jednotka zmeškané povinnosti splní do konca tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia pandémie, alebo do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania (pozn. v lehote do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia pandémie) podľa toho, ktorá z lehôt uplynie skôr.

Ide najmä o nasledovné povinnosti:

• povinnosť zostaviť účtovnú závierku v riadnej lehote
  (lehota je do šiestich mesiacov od dátumu, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje)
• povinnosť písomne informovať Úrad pre dohľad nad výkonom auditu o odstúpení alebo odvolaní audítora v priebehu vykonávania auditu
  (lehota je do jedného mesiaca odo dňa odstúpenia alebo odvolania audítora)
• povinnosť uložiť riadnu individuálnu účtovnú závierku a mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku do Registra účtovných závierok
  (lehota je  do šiestich mesiacov od dátumu, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje, najneskôr však do jedného roka od skončenia účtovného obdobia, za ktoré sa účtovná závierka zostavuje)
• povinnosť uložiť oznámenie o dátume schválenia účtovnej závierky dodatočne
  (lehota je do 15 pracovných dní od jej schválenia, najneskôr však do jedného roka od skončenia účtovného obdobia, za ktoré sa účtovná závierka zostavuje)
• povinnosť uložiť správu audítora do Registra účtovných závierok dodatočne
  (lehota je najneskôr do jedného roka od skončenia účtovného obdobia, za ktoré sa účtovná závierka zostavuje)
• povinnosť uložiť riadnu individuálnu výročnú správu a mimoriadnu individuálnu výročnú správu do Registra účtovných závierok
  (lehota je najneskôr do jedného roka od skončenia účtovného obdobia, za ktoré sa táto individuálna výročná správa vyhotovuje)

Ak účtovná jednotka počas obdobia pandémie nemohla objektívne splniť z personálnych alebo technických dôvodov povinnosti podľa Zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve z dôvodu negatívnych následkov pandémie, nepovažuje sa za porušenie týchto povinností, ak účtovná jednotka tieto povinnosti splní do konca tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia pandémie.

OPATRENIA V OBLASTI DANE Z PRÍJMOV

Daňové priznanie

Daňové priznanie k dani z príjmov za zdaňovacie obdobie, ktorého posledný deň lehoty na podanie daňového priznania k dani z príjmov uplynie počas obdobia pandémie sa podáva v lehote do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia pandémie. V rovnakej lehote je daňový subjekt daň z príjmov aj zaplatiť.

Naďalej platí, že aj v prípade, ak posledný deň lehoty na  podanie daňového priznania k dani z príjmov uplynie počas obdobia pandémie, táto lehota na podanie daňového priznania končiaca počas obdobia pandémie sa môže na základe oznámenia podaného príslušnému správcovi dane do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania predĺžiť:

- najviac o tri kalendárne mesiace, okrem daňovníka v konkurze alebo v likvidácii

- najviac o šesť kalendárnych mesiacov, ak súčasťou jeho príjmov sú zdaniteľné príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí, okrem daňovníka v konkurze alebo v likvidácii;

Zachovanie pôvodnej trojmesačnej lehoty na podanie daňového priznania je aj naďalej možné aj pre daňovníkov  v konkurze alebo v likvidácii, ktorých posledný deň lehoty na podanie daňového priznania k dani z príjmov uplynie počas obdobia pandémie a to na základe žiadosti daňovníka o predlženie tejto lehoty podanej správcovi dane najneskôr do 15 dní pred uplynutím lehoty na podanie tohto daňového priznania.

Predmetnou úpravou sa ustanovuje špeciálna lehota na podanie daňového priznania a splatnosť dane, pričom všetky ďalšie povinnosti týkajúce sa podávania daňových priznaní a zaplatenia dane z príjmov (napr. spôsob podania daňového priznania, okruh osôb povinných podávať daňové priznanie a pod.), zostávajú zachované. 

Poukázanie a použitie podielu zaplatenej dane z príjmov

Vyhlásenie o poukázaní podielu zaplatenej dane z príjmov daňovníka, ktorému zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vykonal ročné zúčtovanie, ktorého lehota na

podanie uplynie počas obdobia pandémie, možno podať do konca druhého kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia pandémie.

Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, je povinný na žiadosť zamestnanca vystaviť potvrdenie o zaplatení dane na účely poukázania podielu zaplatenej dane z príjmov podľa osobitného predpisu najneskôr do 15. dňa druhého kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia pandémie

Počas obdobia pandémie môže každý prijímateľ podielu zaplatenej dane použiť podiel zaplatenej dane aj na pomoc pri zmiernení negatívnych následkov pandémie.

Návrh tohto ustanovenia určuje špeciálnu lehotu pre podanie vyhlásenia o poukázaní podielu zaplatenej dane pre zamestnancov a určuje špeciálnu lehotu pre vystavenie potvrdenia o zaplatení dane pre zamestnávateľa. 

Podmienky a spôsob poukázania podielu zaplatenej dane zostávajú zachované a posudzujú sa podľa príslušných ustanovení Zákona o dani z príjmov.

V prípade daňových subjektov, ktorý uplatňujú právo poukázania podielu zaplatenej dane prostredníctvom podaného daňového priznania,  títo môžu svoje právo uplatniť a vyhlásenie podať v rámci novej lehoty na podanie daňového priznania (bod 2.1. tohto materiálu). 

Aj u týchto daňovníkov ostatné podmienky a spôsob poukázania podielu zaplatenej dane zostávajú zachované a posudzujú sa podľa príslušných ustanovení Zákona o dani z príjmov.

Hlásenie a ročné zúčtovanie

Ak lehota na podanie hlásenia o vyúčtovanie dane a o úhrne príjmov zo závislej činnost uplynie počas obdobia pandémie, predlžuje sa táto lehota pre zamestnávateľa do konca druhého kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia pandémie.

Preplatky vypočítané zamestnancovi je zamestnávateľ povinný zamestnancovi vyplatiť najneskôr pri zúčtovaní mzdy za druhý kalendárny mesiac po skončení obdobia pandémie

Rovnako, ak lehota na vykonanie ročného zúčtovania uplynie počas obdobia pandémie, ročné zúčtovanie a výpočet dane vykoná zamestnávateľa do konca druhého kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia pandémie.

Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, je povinný doručiť zamestnancovi doklad o vykonanom ročnom zúčtovaní najneskôr do konca druhého kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia pandémie.

OPATRENIA V OBLASTI FINANČNEJ POMOCI

Na zmiernenie negatívnych následkov pandémie a na podporu udržania prevádzky v malých podnikoch alebo stredných podnikoch sa bude poskytovať finančná pomoc

- vo forme záruky za úver poskytnutý bankou a/alebo 

- vo forme úhrady úrokov z úveru poskytnutého bankou. 

Poskytovateľom takejto finančnej pomoci bude Ministerstvo financií SR a sprostredkovateľmi pomoci Exportno-importná banka SR a Slovenská záručná a rozvojová banka, a. s. 

Prijímateľmi tejto finančnej pomoci budú môcť byť malé a stredné podniky spĺňajúce definíciu malého a stredného podniku uvedenú v prílohe I nariadenia Komisie (EÚ) č. 651/2014 zo 17. júna 2014 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 zmluvy v platnom znení*.

Finančná pomoc sa bude poskytovať na základe zmluvy uzatvorenej medzi Ministerstvom financií SR a bankou za podmienok ustanovených týmto zákonom, podmienok určených v tejto zmluve a za podmienok ustanovených Nariadením (EÚ) č. 1407/2013.

*Pozn.: Kategóriu mikropodnikov, malých a stredných podnikov („MSP“) tvoria podniky, ktoré zamestnávajú menej ako 250 osôb a ktorých ročný obrat nepresahuje 50 mil. EUR a/alebo celková ročná súvaha nepresahuje 43 mil. EUR.

V rámci kategórie MSP sa malý podnik definuje ako podnik, ktorý zamestnáva menej ako 50 osôb a ktorého ročný obrat a/alebo celková ročná súvaha nepresahuje 10 mil. EUR.

V rámci kategórie MSP sa mikropodnik definuje ako podnik, ktorý zamestnáva menej ako 10 osôb a ktorého ročný obrat a/alebo celková ročná súvaha nepresahuje 2 mil. EUR.

Záruka za úver sa nevzťahuje na podporu malých a stredných podnikov, ktorí majú v predmete činnosti sprostredkovanie zamestnania za úhradu alebo vykonávanie činnosti dočasného zamestnávania. 

Záruku za úver možno poskytnúť, ak ku dňu podpisu zmluvy o úvere:

1. Sociálna poisťovňa neeviduje pohľadávky na poistnom na sociálne poistenie alebo pohľadávky na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie po lehote splatnosti viac ako 180 dní alebo- voči malému zamestnávateľovi

2. zdravotná poisťovňa neeviduje pohľadávky na poistnom na povinné verejné zdravotné poistenie po lehote splatnosti viac ako 180 dní 

- nebolo voči malému zamestnávateľovi začaté konkurzné konanie alebo reštrukturalizácia a

- malý zamestnávateľ spĺňa ďalšie podmienky určené bankou.

Kontrolu dodržiavania podmienok finančnej pomoci bude vykonávať Ministerstvo financií SR, pričom postupovať sa bude podľa príslušných ustanovení zákona č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov.

ODVODY DO SOCIÁLNEJ POISŤOVNE

Na tlačovej besede 8.4.2020 odznelo, že odvody za zamestnávateľa za apríl sa odpúšťajú, budeme sledovať aký zákon alebo opatrenie to upravuje.