AKTUÁLNE OTÁZKY ROZHODCOVSKÉHO KONANIA V PROSTREDÍ SLOVENSKÉHO FUTBALOVÉHO HNUTIA

JUDR. MIROSLAV HLIVÁK
ADVOKÁT SOUKENÍK – ŠTRPKA, S.R.O.
EXTERNÝ DOKTORAND PANEURÓPSKEJ VYSOKEJ ŠKOLY, FAKULTY PRÁVA
E-MAIL: MIROSLAV.HLIVAK@AKSS.SK

KĽÚČOVÉ SLOVÁ:
zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, rozhodcovské konanie, právomoc rozhodcovského súdu, rozhodcovská zmluva, arbitrabilita, rozhodcovský súd zriadený Slovenským futbalovým zväzom

KEY WORDS:
Act No. 244/2002 Coll. on Arbitration, arbitration, the jurisdiction of the court of arbitration, arbitration contract, arbitrability, The Court of Arbitration established by the Slovak Football Association

ABSTRAKT:
Rozhodcovské konanie je jedným zo spôsobov riešenia športových sporov. Autor sa v príspevku zaoberá vybranými aktuálnymi otázkami rozhodcovského konania v prostredí slovenského futbalového hnutia akými sú právomoc rozhodcovského súdu, rozhodcovská zmluva, arbitrabilita a to analýzou ustanovení zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov v spojení s aktuálnou judikatúrou súdov Slovenskej republiky a Českej republiky. Osobitnú pozornosť venuje postaveniu, právomoci a konaniu pred rozhodcovským súdom zriadeným Slovenským futbalovým zväzom (SFZ) po prijatí nových stanov SFZ účinných od 1. 1. 2013. V rámci úvah de lege ferenda autor naznačuje riešenie otvorených právnych otázok.

ABSTRACT/SUMMARY:
The arbitration is one of the possible ways of solving the sport disputes. The author is dealing with the current issues of the arbitration in the field of Slovak football movement, such as jurisdiction of the court of arbitration, arbitration contract, arbitrability, by using the analysis of provisions of the act No. 244/2002 Coll. on Arbitration as amended in connection to the current practice of the courts of the Slovak and Czech republic. The special attention is focused on the position, jurisdiction and the procedure before the court of arbitration established by Slovak Football Association (SFA) after adoption of the new articles of association effective from 1.1.2013. The author is de lege ferenda suggesting the solution of the open legal issues.

Zoznam právnych predpisov, príp. konkrétnych ustanovení, ktorých sa príspevok týka:

• zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov,
• článok 46 ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov,
• zákon č. 216/1994 Sb. o rozhodčím řízení a o výkonu rozhodčích nálezů v znení neskorších predpisov,
• § 15 zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov,
• zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.

1. ÚVOD

Šport a právo neodmysliteľne patria k histórii ľudstva. Uplatňovanie práva a jeho nástrojov v oblasti športu pri riešení a rozhodovaní športových sporov je determinované špecifickými vlastnosťami spoločenských vzťahov vyskytujúcich sa v športe.

Z hľadiska právnej teórie ako aj právnej praxe je možné hovoriť o nasledovných spôsoboch riešenia športových sporov:

Pred výberom z vyššie uvedených spôsobov riešenia športových sporov je možné využiť vzájomné rokovanie a urovnanie sporu samotnými sporovými stranami. V podmienkach slovenského športu sa v súčasnosti využívajú všetky formy riešenia športových sporov.

Rozhodcovské konanie je jedným zo spôsobov riešenia športových sporov. Rozhodcovské konanie je založené na ústavnom zákone č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „Ústava Slovenskej republiky“) zaručenom práve na spravodlivý proces a súdnu ochranu (článok 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky^[3]), ktoré vychádza z medzinárodných dohovorov o základných ľudských právach a slobodách (Všeobecná deklarácia ľudských práv z roku 1948, Európsky dohovor Rady Európy o ochrane ľudských práv a základných slobôd z roku 1950, Charta základných práv Európskej únie^[4]).

Konanie pred súdom alebo rozhodcovským orgánom by malo spĺňať princípy spravodlivého procesu. Ide predovšetkým o nezávislosť súdov a sudcov, rýchlosť konania, právo na informácie (prístup k spisu), právo na právne zastúpenie, právo byť vypočutý a právo na obhajobu, verejné konanie, nezaujatosť svedkov, zákonnosť, rovnosť pred zákonom, prezumpciu neviny, atď.^[5]

Právo na súdnu ochranu ako jedno z ľudských práv môže priniesť plnú jurisdikciu v športových veciach.^[6] Podľa názoru prof. J. Sváka zo zjednodušenej typológie jednotlivých druhov sporov pri výkone športovej činnosti je zrejmé, že absolútna väčšina z nich spadá pod právo na súdnu ochranu, a to bez ohľadu na to, či si jednotlivé subjekty športového práva vytvorili na riešenie týchto sporov vlastné rozhodovacie orgány.^[7] Na právo na súdnu ochranu ako na základné ľudské právo sa vzťahujú základné princípy zakotvené v článku 12 Ústavy Slovenskej republiky^[8], ktorými sú neodňateľnosť (znamená, že proti vôli oprávnenej osoby nikomu nemožno odňať jeho právo na súdnu ochranu), nescudziteľnosť (znamená, že oprávnený subjekt sa nemôže vzdať práva na súdnu ochranu), nepremlčateľnosť (nie je absolútna, pretože je konfrontovaná s právnou istotou a tá si vyžaduje, aby určité právne vzťahy zostali po uplynutí času nezmeniteľné; preto je stanovená všeobecná trojročná premlčacia lehota na uplatnenie práva na súdnu ochranu a zákon č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o združovaní občanov“) stanovuje subjektívnu 30 dňovú a objektívnu 6 mesačnú premlčaciu lehotu) a nezrušiteľnosť (znamená nemožnosť vyňať rozhodovanie športových sporov spod súdnej kontroly) práva na súdnu ochranu.^[9]

2. TEORETICKÉ VÝCHODISKÁ ROZHODCOVSKÉHO KONANIA

Zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“) upravuje, ktoré spory (druh vecí) je možné rozhodovať v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Vymedzuje právomoc pre rozhodcovské súdy. Vymedzenie právomoci pre rozhodcovské súdy je dôležité aj pre posúdenie otázky platnosti rozhodcovskej zmluvy a/alebo rozhodcovskej doložky.

Rozhodcovská zmluva, ktorou sa dojednalo rozhodovanie sporu, ktorý nemôže rozhodcovský súd prejednať a rozhodnúť, je neplatná v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého za absolútne neplatný sa považuje právny úkon, ktorý svojim obsahom odporuje zákonu.^[10]

S ohľadom na uvedené je veľmi dôležité, aby zmluvné strany dbali na bezchybnú, precíznu a komplexnú dohodu o riešení ich sporov v rozhodcovskej zmluve alebo rozhodcovskej doložke.^[11]

Arbitrabilita (prípustnosť rozhodcovského konania^[12]) z pohľadu procesného práva predstavuje prípustnosť prejednať a rozhodnúť spor pred príslušným rozhodcovským súdom a z pohľadu hmotného práva ide o dovolenosť predmetu zmluvy.^[13]

V odbornej verejnosti existujú rozdielne teórie na právnu povahu rozhodcovskej zmluvy a teda môžeme hovoriť o jurisdikčnej teórii, ktorá zastáva názor o procesnoprávnom charaktere rozhodcovskej zmluvy (napr. Zoulík, Winterová, Mothejzíková, Steiner), o zmluvnej teórii, ktorá zastáva názor o hmotnoprávnom charaktere rozhodcovskej zmluvy (napr. Klein, Štaigr, Fiala), o zmiešanej teórii, ktorá zastáva názor o zmiešanom (procesnoprávnom a hmotnoprávnom) charaktere rozhodcovskej zmluvy (napr. Rozehnalová) a o autonómnej teórii, ktorá zastáva názor o sui generis povahe rozhodcovskej zmluvy (napr. David).^[14]

K právnej povahe rozhodcovského konania sa vyjadril Ústavný súd Českej republiky vo svojom Náleze IV. ÚS 174/02 zo dňa 15. 7. 2002.^[15]

Podľa platnej právnej úpravy v Slovenskej republike v rozhodcovskom konaní možno rozhodovať:

Pre účely rozhodcovského konania z hľadiska definičných znakov majetkového sporu je dôležité, či sa výsledok sporu prejaví v majetkovej sfére niektorého z účastníkov konania.^[16] Majetkové spory z uvedených právnych vzťahov vznikajú z rôznych typov zmlúv ako aj zo záväzkov z protiprávnych úkonov a z bezdôvodného obohatenia. Predmetom rozhodcovského konania môžu byť len veci sporové ovládané dispozičnou zásadou, prejednacou zásadou a zásadou kontradiktórnosti konania.^[17]

V rozhodcovskom konaní o majetkových veciach zo súkromnoprávnych vzťahov sú prípustné nielen žaloby na plnenie, ale tiež žaloby určovacie.^[18] Tento názor právnej teórie je v Českej republike podporený aj rozhodovacou praxou súdov. V tejto súvislosti si dovoľujeme poukázať na Uznesenie Vrchného súdu v Prahe.^[19] Aktuálna rozhodovacia činnosť všeobecných súdov v Slovenskej republike však zastáva názor opačný a súdy vo svojich rozhodnutiach vyslovili názor, že konanie o určenie platnosti právneho úkonu nepatrí medzi konania, ktoré je možné skončiť súdnym zmierom, a teda nie je možné, aby takéto konanie bolo v súlade s platnými právnymi predpismi predmetom rozhodcovského konania. Krajský súd v Bratislave v tejto veci určil, že toto konanie nemôže byť predmetom rozhodcovského konania.^[20]

Osobne sa prikláňame k názoru, že do kompetencie rozhodcovského súdu by mali za splnenia podmienok stanovených zákonom o rozhodcovskom konaní patriť aj žaloby na určenie, pokiaľ požadované určenie bude mať dopad do majetkovej sféry účastníkov sporu. Z hľadiska zjednotenia rozhodovacej činnosti súdov Slovenskej republiky v tejto otázke je možné v rámci úvah de lege ferenda uvažovať o spresnení zákona o rozhodcovskom konaní. Inšpiráciu nám môže poskytnúť právna úprava v Českej republike obsiahnutá v ust. § 2 ods. 4 zákona č. 216/1994 Sb. o rozhodčím řízení a o výkonu rozhodčích nálezů v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rozhodčím řízení a o výkonu rozhodčích nálezů“), v zmysle ktorého „Není-li v rozhodčí smlouvě uvedeno jinak, vztahuje se jak na práva z právních vztahů přímo vznikající, tak i na otázku právní platnosti těchto právních vztahů, jakož i na práva s těmito právy související.“

S otázkou právneho postavenia profesionálnych športovcov vykonávajúcich športovú činnosť v kolektívnych športoch (vrátane futbalu) v Slovenskej republike^[21] je spojený problém arbitrability pracovnoprávnych sporov.^[22] V právnej teórii existujú názory, ktoré vylučujú rozhodovanie sporov v súvislosti s pracovnoprávnym vzťahom z pôsobnosti rozhodcovského konania (napr. T. Gábriš, P. Vojčík)^[23] a na strane druhej názory, ktoré riešenie uvedených sporov v rámci rozhodcovského konania pripúšťajú (napr. N. Rozehnalová, A. J. Bělohlávek, J. Hrivnák, S. Slávik).^[24]

S ohľadom na posledný vývoj rozhodcovského konania v spojení s výkladom príslušných právnych predpisov máme tendenciu prikloniť sa k názoru, že do kompetencie rozhodcovského súdu by mali za splnenia podmienok stanovených zákonom o rozhodcovskom konaní patriť aj spory týkajúce sa individuálnych (nie kolektívnych,^[25] na rozdiel od S. Slávika) pracovnoprávnych vzťahov, pokiaľ budú mať dopad do majetkovej sféry účastníkov sporu. Medzi hlavné argumenty môžeme zaradiť

Z hľadiska zjednotenia právnych názorov v tejto otázke je možné v rámci úvah de lege ferenda uvažovať o spresnení zákona o rozhodcovskom konaní.^[26] Inšpiráciu nám môže poskytnúť právna úprava v Českej republike obsiahnutá v ust. § 1 zákona o rozhodčím řízení a o výkonu rozhodčích nálezů, v zmysle ktorého „Tento zákon upravuje rozhodování majetkových sporů nezávislými a nestrannými rozhodci a výkon rozhodčích nálezů.“

Zákon o rozhodcovskom konaní vykonáva ústavné právo fyzických a právnických osôb na súdnu a inú právnu ochranu garantované v článku 46 Ústavy Slovenskej republiky.^[27]

3. ROZHODCOVSKÝ SÚD ZRIADENÝ SLOVENSKÝM FUTBALOVÝM ZVÄZOM

Na Konferencii Slovenského futbalového zväzu, so sídlom Trnavská cesta 100/II, 821 01 Bratislava, IČO: 00 687 308, registrovaný na Ministerstve vnútra SR pod č. VVS/1-909/90-91 (ďalej len „SFZ“) konanej dňa 28. 09. 2012 boli prerokované a schválené nové stanovy SFZ, ktoré nadobúdajú účinnosť dňa 1. 1. 2013, okrem článku 74 odsek 13, ktorý nadobúda účinnosť dňom schválenia týchto stanov a článku 49 odsek 3 až 5, ktorý nadobudne účinnosť v deň konania najbližšej volebnej konferencie (ďalej len „stanovy SFZ“).^[28]

Vo štvrtej časti stanov SFZ je upravená právomoc (článok 65), pravidlá fungovania (článok 66) a organizácia činnosti (článok 67) rozhodcovského súdu.

SFZ zriaďuje stály rozhodcovský súd (ďalej len „rozhodcovský súd“) podľa ust. § 12 a nasl. zákona o rozhodcovskom konaní ako nezávislý orgán pre rozhodovanie športových sporov a majetkových nárokov nezávislými rozhodcami podľa predpisov o rozhodcovskom konaní platných na území Slovenskej republiky a to bez ohľadu na športové odvetvie, v rámci ktorého vznikli. V dnešných dňoch je aktuálna otázka návrhu na vytvorenie spoločného rozhodcovského súdu SFZ a Slovenského zväzu ľadového hokeja s názvom „Športový súd“. Uvedenú iniciatívu schválil mimoriadny Výkonný výbor SFZ na svojom zasadnutí dňa 26. 6. 2012 a súčasne poveril generálneho sekretára SFZ, aby v súčinnosti s predsedom rozhodcovského súdu rokoval v tejto veci s generálnym sekretárom Slovenského zväzu ľadového hokeja.

V zmysle prechodných ustanovení stanov SFZ (článok 74) rozhodcovský súd zriadený podľa doterajších predpisov sa považuje za rozhodcovský súd zriadený podľa týchto stanov SFZ. Konania začaté pred rozhodcovským súdom pred nadobudnutím účinnosti týchto stanov SFZ sa dokončia podľa doterajších predpisov. Rokovací poriadok rozhodcovského súdu upravený v súlade s týmito stanovami SFZ sa predloží na schválenie nasledujúcej konferencii.

Rozhodcovský súd sa pri svojej činnosti riadi platnými právnymi predpismi, svojím štatútom a rokovacím poriadkom. Štatút a rokovací poriadok rozhodcovského súdu schvaľuje konferencia SFZ s prihliadnutím na právny poriadok Slovenskej republiky, medzinárodné záväzky, ktorými sú Slovenská republika a SFZ viazané, medzinárodné zvyklosti a prax.

V zmysle článku 66 ods. 2 stanov SFZ štatút rozhodcovského súdu upravuje najmä:

V zmysle článku 24 ods. 1 písm. f) stanov SFZ, prijatých na Konferencii SFZ v Bratislave dňa 25. 9. 2010, v spojení s ust. § 13 zákona o rozhodcovskom konaní, Rada SFZ schválila dňa 6. 11. 2007 Štatút rozhodcovského súdu zriadeného SFZ.^[29]

V zmysle článku 66 ods. 3 stanov SFZ rokovací poriadok rozhodcovského súdu upravuje

V zmysle článku 36 ods. 3 a 4 stanov SFZ, prijatých na Konferencii SFZ v Bratislave dňa 25. 9. 2010, v spojení s ust. § 14 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní Rada SFZ schválila dňa 6. 11. 2007 Rokovací poriadok rozhodcovského súdu zriadeného SFZ.

Štatút a rokovací poriadok rozhodcovského súdu, zoznam rozhodcov, sadzobník poplatkov rozhodcovského konania a ďalšie dôležité informácie o rozhodcovskom súde a jeho činnosti budú zverejnené na webovom sídle SFZ.

Rozhodcovský súd tvoria výkonné orgány (predsedníctvo, predseda a podpredseda), rozhodcovia a tajomník. Rozhodcovský súd sa skladá z rozhodcov navrhnutých za kluby a rozhodcov navrhnutých za hráčov, trénerov a futbalových rozhodcov v rovnakom pomere. Predseda a predsedníctvo rozhodcovského súdu sú volení z radov rozhodcov súdu všetkými rozhodcami rozhodcovského súdu na obdobie štyroch rokov. Organizačno-technické podmienky pre činnosť rozhodcovského súdu zabezpečuje zriaďovateľ. Na úhradu nákladov prevádzky rozhodcovského súdu prispievajú na základe zmluvy so SFZ aj ďalšie národné športové zväzy, ktorých spory rozhodcovský súd rozhoduje.

Rozhodcovský súd rozhoduje majetkové spory, ktoré vzniknú v štruktúrach SFZ, jeho členov, im podliehajúcich osôb a všetkých, ktorí sa podriadia jeho právomoci, pokiaľ to pripúšťajú predpisy o rozhodcovskom konaní, platné na území Slovenskej republiky. Rozhodcovský súd môže rozhodovať aj spory iných národných športových zväzov a ich členov, ktorí sa podriadia jeho právomoci. Členovia SFZ sú pod sankciou disciplinárneho opatrenia v zmysle disciplinárneho poriadku povinní riešiť spory zo vzťahov súvisiacich s činnosťou v rámci futbalového hnutia pred rozhodcovským súdom, pokiaľ to nevylučuje zákon. Členovia zabezpečia splnenie tejto povinnosti aj v prípade im podriadených osôb. Rozhodcovský súd je oprávnený rozhodovať aj o návrhoch na preskúmanie (ust. § 15 Zákona o združovaní občanov) konečných rozhodnutí orgánov SFZ, oblastných a regionálnych zväzov, Únie ligových klubov, Slovenského futsalu a futbalových klubov, ak sa tieto rozhodnutia týkajú majetkových alebo iných vecí spadajúcich do pôsobnosti rozhodcovského súdu podľa predpisov upravujúcich rozhodcovské konanie, platných na území Slovenskej republiky.

V zmysle článku 13 stanov SFZ v súlade so stanovami SFZ sa členovia SFZ zaväzujú v prípade vzniku sporov v rámci futbalového hnutia, súvisiacich s organizovaním alebo vykonávaním športovej činnosti, ovplyvňujúcich súťaže, účastníkov súťaží, hráčov, funkcionárov a pracovníkov aparátu SFZ, rešpektovať právomoc riešiť takéto spory prednostne prostredníctvom príslušných orgánov SFZ a rešpektovať právomoc rozhodcovského súdu zriadeného SFZ pod sankciou disciplinárneho opatrenia v zmysle disciplinárneho poriadku. Na rozhodcovský súd sa dotknutý člen SFZ môže obrátiť až po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov v konaní pred príslušnými orgánmi SFZ, ak v týchto stanovách alebo v štatúte rozhodcovského súdu nie je stanovené inak. Členovia SFZ uznávajú právomoc a príslušnosť Športového arbitrážneho súdu v Lausanne (“The Court of Arbitration for Sport”, ďalej len „CAS“) ako najvyššieho nezávislého a nestranného orgánu pre rozhodovanie sporov s medzinárodným prvkom vo futbale v zmysle príslušných ustanovení stanov FIFA (Fédération Internationale de Football Association/Medzinárodná federácia futbalových asociácií, ďalej len „FIFA“) a UEFA (Union of European Football Associations/Únia európskych futbalových asociácií, ďalej len „UEFA“) a zabezpečia rešpektovanie konečných rozhodnutí týchto orgánov subjektmi, ktorých sa tieto rozhodnutia týkajú, a ktoré podliehajú ich právomoci.

V zmysle článku 33 stanov SFZ člen SFZ je povinní najmä napr. dodržiavať stanovy SFZ, ostatné predpisy a rozhodnutia SFZ, FIFA a UEFA, rozhodcovského súdu a CAS a zabezpečiť, aby ich dodržiavali aj jeho členovia a osoby podliehajúce jeho právomoci, alebo v súlade s článkom 13 a článkom 28 odsek 5 písmeno i. stanov SFZ (podpis doložky, ktorou uzná právomoc odvolacej komisie SFZ, rozhodcovského súdu, rozhodcovských orgánov FIFA a CAS, vo veciach týkajúcich sa členských vzťahov, stanov, uznesení a rozhodnutí športového hnutia, jeho členov a jemu podliehajúcich osôb, spolu so záväzkom využívať rozhodcovskú doložku zakladajúcu právomoc rozhodcovského súdu vo všetkých zmluvných vzťahoch s osobou podliehajúcou kompetencii SFZ a jeho členov, a pokiaľ je to možné, zabezpečiť využívanie rozhodcovskej doložky aj v zmluvných vzťahoch, do ktorých riadny člen vstúpi mimo štruktúr SFZ a jeho členov. Platnosť rozhodcovskej doložky je obmedzená na prípady sporov pripúšťajúcich rozhodcovské konanie podľa právneho poriadku Slovenskej republiky.) prijať záväzok, že akýkoľvek domáci spor, súvisiaci so stanovami, predpismi a rozhodnutiami SFZ, FIFA a UEFA, bude prednostne riešiť prostredníctvom príslušných orgánov SFZ, a ak ide o spor, ktorý pripúšťa arbitrážne konanie, člen sa podriadi právomoci rozhodcovského súdu; člen je tiež povinný podriadiť sa právomoci CAS.

Postup konania pred rozhodcovským súdom je upravený v rokovacom poriadku rozhodcovského súdu. Vo veciach neupravených týmto poriadkom sa postupuje podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní (ust. § 14 ods. 2) a primerane podľa O.s.p. (ust. § 51 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní). Rozhodcovské konanie sa spravuje princípmi efektívnosti, rýchlosti a hospodárnosti. Rozhodcovský súd vždy vedie účastníkov konania k tomu, aby spor skončili zmierom v osobitnom zmierovacom konaní.

Miestom rozhodcovského konania je zásadne sídlo súdu. V úradnej správe SFZ zo dňa 22. 1. 2011 bolo uverejnené oznámenie rozhodcovského súdu, aby všetky žiadosti podľa zákona o rozhodcovskom konaní boli adresované na adresu SFZ Trnavská cesta 100/II, 821 01 Bratislava. Rozhodcovský súd je však oprávnený na základe vlastného uváženia s prihliadnutím na povahu sporu a tiež záujmy účastníkov konania určiť odlišné miesto konania, vždy však len na území Slovenskej republiky.

Rozhodcovské konanie sa vedie v slovenskom jazyku. Všetky písomnosti sa súdu predkladajú v slovenskom alebo českom jazyku alebo v úradnom preklade do slovenského alebo českého jazyka. Účastník konania môže v odôvodených prípadoch požiadať súd o tlmočenie ústneho pojednávania a o preklad písomností alebo iných zvukových alebo obrazových záznamov vyhotovených v cudzom jazyku. V takom prípade je povinný zložiť primeraný preddavok na náhradu nákladov.

Rozhodcovské konanie je neverejné a písomné. Na odôvodnený návrh účastníka konania môže súd rozhodnúť o konaní za účasti verejnosti a o nariadení ústneho pojednávania. Na porade a hlasovaní o rozhodcovskom rozsudku môžu byť prítomní iba rozhodcovia a zapisovateľ.

Rozhodcovské konanie je jednostupňové a začína sa dňom podania žaloby súdu. Podmienkou prejednania žaloby je zaplatenie poplatku, ktorý je potrebné zaplatiť do 10 dní odo dňa podania žaloby. Poplatok sa určuje a platí na základe Pravidiel o trovách konania.

V konaní rozhodujú traja rozhodcovia. Žalobca môže už v žalobe určiť rozhodcu a ak tak neurobil, vyzve predseda súdu účastníkov konania, aby v určenej lehote minimálne 15 dní od doručenia výzvy vybrali rozhodcu zo zoznamu rozhodcov, ktorý im zašle. Žalobca a žalovaný určia každý jedného rozhodcu. Ak sporové strany neustanovia rozhodcov v určenej lehote alebo ich určenie ponechajú na súde, rozhodne bezodkladne o ustanovení rozhodcov predsedníctvo súdu. Ustanovených rozhodcov vyzve predseda súdu, aby v určenej lehote minimálne 30 dní od doručenia výzvy ustanovili predsedajúceho rozhodcu. Ak sa tak nestane, ustanoví ho predsedníctvo súdu. Rozhodca prijatie funkcie rozhodcu písomne potvrdzuje predsedovi súdu na jeho výzvu a tým preberá práva a povinnosti rozhodcu. Účastníci konania sa môžu dohodnúť aj na inom rozhodcovi nezapísanom v zozname rozhodcov. Takáto osoba však musí spĺňať všeobecné podmienky na zápis do zoznamu rozhodcov, o čom rozhoduje predsedníctvo súdu. V takom prípade sú účastníci povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť osobitný poplatok na úhradu trov konania spojených s výkonom funkcie rozhodcu osobou, ktorá nie je zapísaná v zozname rozhodcov. Ak tak neurobia, predsedníctvo konanie uznesením zastaví.

Po prijatí funkcie rozhodcu je rozhodca povinný oznámiť svoje prípadné pochybnosti o svojej nepredpojatosti (vzhľadom na pomer k veci, účastníkom alebo ich zástupcom). Ak sa sporové strany vopred preukázateľne nedojednali na inom postupe pri podávaní námietok proti rozhodcovi, je namietajúca sporová strana povinná v lehote 15 dní odo dňa, keď sa dozvedela o okolnostiach svedčiacich o predpojatosti rozhodcu, zaslať námietku predsedníctvu súdu. Ak sa rozhodca funkcie nevzdá, rozhodne o námietke predsedníctvo súdu, proti ktorého rozhodnutiu o námietke proti rozhodcovi nie je prípustný opravný prostriedok.

Rozhodcovský súd začne a vedie konanie v zmysle zákona tak, aby sa skutkový stav zistil úplne, rýchlo a hospodárne a v spolupráci s účastníkmi konania zabezpečí všetky podklady, písomnosti a iné dôkazy, aby sa úplne zistil skutkový stav veci. Rozhodcovský súd vykonáva iba dôkazy navrhnuté účastníkmi konania, pričom môže ustanoviť znalca, ak rozhodnutie závisí od posúdenia skutočností, na ktoré treba odborné znalosti, aj na návrh účastníka konania. Vykonané dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy, každý dôkaz jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti.

Nesplnenie povinností účastníka konania má za následok postup súdu podľa ust. § 30 zákona o rozhodcovskom konaní. Ak účastník konania nepredloží listiny alebo iné dôkazné prostriedky v určenej lehote, súd v konaní pokračuje a vydá rozhodnutie na základe dôkazov, ktoré mu boli predložené.

O trovách, ktorými sú napr. hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, trovy na vykonanie dôkazov, poplatky za konanie, administratívne náklady, odmena a hotové výdavky súdu, odmena znalca a tlmočníka rozhoduje súd.

Rozhodcovský súd rozhoduje spôsobom určeným zákonom o rozhodcovskom konaní. Doručený rozhodcovský rozsudok má pre účastníkov konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu. Vykonateľný rozhodcovský rozsudok a rozhodcovský zmier schválený rozhodcovským súdom je v zmysle ust. § 41 ods. 2 písm. d) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov exekučným titulom.

Je vylúčené preskúmavanie rozhodcovského rozsudku inými rozhodcami, ak sa účastníci konania nedohodli v rozhodcovskej zmluve inak. Je vylúčené zrušenie rozhodcovského rozsudku súdom, ak sú dôvody, pre ktoré možno žiadať obnovu konania podľa osobitného zákona v zmysle ust. § 42 v spojení s ust. § 40 ods. 1 písm. h) zákona o rozhodcovskom konaní.

4. ZÁVER

Rozhodcovské konanie je jednou z alternatív na zlepšenie stavu vymoženosti práv, povinností a oprávnených záujmov jednotlivých subjektov v tuzemských a medzinárodných obchodnoprávnych a občianskoprávnych sporoch.

Existencia rozhodcovského súdu sa z hľadiska jeho pôsobnosti potvrdila ako nevyhnutná a užitočná. Rozhodcovský súd svojimi rozhodnutiami prispieva k právnej stabilite a k rozširovaniu právneho vedomia v prostredí futbalového hnutia v Slovenskej republike. Konanie pred rozhodcovským súdom predstavuje realizáciu ústavného práva fyzických a právnických osôb na súdnu a inú právnu ochranu garantovanú v článku 46 Ústavy Slovenskej republiky.

Pri súčasnej aplikácii práva v prostredí SFZ vznikajú právne otázky, na zodpovedanie ktorých nenájdeme odpovede ani v platných právnych normách SFZ. Uvedené právne problémy sa bezprostredne dotýkajú aj postavenia, právomoci a konania pred rozhodcovským súdom SFZ. Je preto nevyhnutné zaoberať sa spôsobmi a formou ich právneho riešenia.

V záujme stability právneho prostredia a predvídania rozhodovania jednotlivých orgánov SFZ, ako aj rozhodcovského súdu, za úvahu stojí myšlienka, aby rozhodcovský súd bol oprávnený (podobne ako CAS do 31. 12. 2011) podávať na požiadanie orgánov SFZ stanoviská, ktoré môžu slúžiť ako východisko pre ďalší postup orgánov SFZ.

ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY:

PRÁVNE PREDPISY SLOVENSKEJ REPUBLIKY:

ZÁKONY ČESKEJ REPUBLIKY:

MEDZINÁRODNÉ DOHOVORY A POLITICKÉ DOKUMENTY:

SÚDNE ROZHODNUTIA:

INTERNÉ NORMY ŠPORTOVÝCH ORGANIZÁCIÍ:

INÉ ZDROJE:

INTERNETOVÉ ZDROJE: