AKTUÁLNE TÉMY DOPINGU

GENETICKÝ DOPING alebo RAKOVINA ŠPORTU
(alebo) SPUSTIA ŠPORTOVCI FENOMÉN VYTVÁRANIA PODMIENENEJ „ELITY ĽUDSTVA“ ?
(alebo) O MYŠIACH A ĽUĎOCH

„Aténska olympiáda bola posledná, počas ktorej sa ešte neuplatnil génový doping,“ tvrdí americký genetik Lee Sweeney. Vie o čom hovorí – keď popísal zásah do dedičnej informácie, ktorým je možné zväčšiť rast svalov, kontaktovali ho tréneri a zaujímali sa nakoľko by podobný zákrok zvýšil výkonnosť ich zverencov. Hoci sa doposiaľ nič podobné dopingovou kontrolou nedokázalo, určité podozrenia rezonujú ...

„Pokiaľ vyhrám zlatú olympijskú medailu, tak mi to stálo za to, aj keby som za cieľovou páskou zomrel,“ povedal americký šprintér Tim Montgomery.

Keď prezident National Academy of Sports Medicine v Chicagu Bob Goldman položil americkým adeptom na olympijskú účasť otázku: „Keby Vám bola ponúknutá nepovolená látka zaručujúca, že zvíťazíte a nebudete prichytený a usvedčený, užil by ste ju?“ Zo 198 opýtaných 195 odpovedalo ÁNO ! A čo viac – na oveľa „silnejšiu“ otázku: „Užívali vy ste zakázanú látku, ktorá by Vám zaručila, že nasledujúcich päť rokov budete víťaziť v každých pretekoch, napriek tomu, že Vás tá látka neskôr zabije?“, odpovedala viac ako polovica opýtaných tiež ÁNO...

Zistenie, že genetický kód (dedičná informácia) má kľúčovú úlohu pri stavbe živej hmoty a regulácii jej životných prejavov, zákonite vzbudilo veľkú pozornosť a túžbu po jeho dešifrovaní. Na začiatku 90-tych rokov vznikol nový odbor, ktorý sa nazýva genetické inžinierstvo. Informácie o izolácii nových génov sa objavujú každý mesiac, génové databázy sa plnia novými informáciami. Vynorila sa veľká šanca zvládnuť doposiaľ nevyliečiteľné choroby a dedičné ochorenia iným spôsobom. Po správe o „hrubom prečítaní ľudskej dedičnej informácie“ (26.6.2000) sa objavilo nezodpovedné tvrdenie masmédií o tom, že teraz už lekárom nič nebráni v tom, aby vyliečili všetky choroby vyvolané poškodením génov. Bolo to však v situácii, kedy genetici ani zďaleka nepoznali všetky ľudské gény a u drvivej väčšiny tých známych nemali tušenie na čo všetko slúžia. Aj pre génovú liečbu totiž platí, že „viem“ ešte neznamená, že „ovládam“. A tak počiatočné nadšenie až bezbrehý optimizmus vystriedal istý druh skepsy.

Po vynútenom odmlčaní zapríčinenom tragickými komplikáciami sú tu ale znova v plnom prúde pokusy liečiť dedičné ochorenia, na ktoré je tradičná medicína „krátka“, pomocou vírusov upravených metódami genetického inžinierstva. Avšak z pôvodnej predstavy, že genetická liečba vezme dedičné ochorenia frontálnym útokom, sa muselo podstatne zľaviť. Hrozba nepriaznivých vedľajších účinkov nabáda totiž genetikov a lekárov k opatrnosti. K zásade „pomaly, ale s istotou“ vedú aj obavy z možného zneužitia zásahov do ľudskej dedičnej informácie. Najmä keď vznikla kategória eugenetického inžinierstva, ktorého cieľom je „vylepšovanie“ normálneho stavu a nie liečba...

Americké ministerstvo obrany financuje projekty zamerané na vytvorenie „metabolicky dominantného vojaka“,. Pobeží rýchlosťou olympijského šprintéra, bude očkovaný proti bolesti, vydrží týždeň nespať a napriek tomu sa dokáže vždy racionálne rozhodnúť…

Hoci zámer využívať metódy genetického inžinierstva na vytvorenie dokonalejšieho človeka, akejsi „geneticky podmienenej elity“, nenachádza u laickej verejnosti výraznejšiu podporu, možno sa génového vylepšovania (ak tu už pod chrastou ľahostajnosti nie je) dočkáme skôr ako nám to bude milé. Úplne vážne sa ním už (asi) zaoberajú experti na športový doping, zneužívajúci doposiaľ existujúce medicínske výskumy. Láka ich vízia, podľa ktorej už športovci nebudú brať zakázané látky priamo, nechajú si dopraviť do tela gény, ktoré im tam doping vyrobia „prirodzenou cestou“.

V priebehu posledného štvrťstoročia vzniklo pre chorých ľudí mnoho nových liekov – najlepších, ktoré máme, ale zároveň sú to látky, ktoré sa v športe zneužívajú – napríklad ľudský rastový hormón, anabolické steroidy, EPO. To dokazuje aj aktuálna kauza amerického cyklistu a pôvodne onkologického pacienta Lance Armstronga. Experti predpokladajú podobnú situáciu aj pri génovej terapii. Priestoru na jej zneužitie vo forme genetického dopingu sa ponúka viac než dosť. Príslušný gén sa dopraví do tela športovca, napríklad do pokožky, do svalu, do krvi, a zasiahne do dedičnej informácie. Jeho nosičom je vírus, podobný napr. vírusu chrípky, prenikajúci do vnútra bunky. Prebiehajúce laboratórne experimenty na myšiach preukázali, že zvýšená prítomnosť génu pre rastový faktor IGF-1 zaisťuje pri posilňovaní lepší rast svalov. K rovnakému výsledku vedie aj zablokovanie génu pre bielkovinu zvanú myostatín. Tak sa podarilo vypestovať v krátkom čase tzv. „schwarzeneggerovskú myš“ – genetická manipulácia totiž viedla až k 25% nárastu objemu svalovej hmoty v priebehu 14 dní! A to láka k ilegálnemu použitiu u človeka... Iný tím vytvoril „maratónsku myš“, ktorá si vyslúžila prezývku pre svoju neuveriteľnú vytrvalosť. Vedci totiž umelým zásahom do dedičnej informácie enormne zvýšili koncentráciu látky PPAR-delta, ktorá zaisťuje vo svaloch prednostné spaľovanie tuku. Iný výskumný team zaistil myšiam metódami genetického inžinierstva zvýšenú činnosť génu PGC – 1 beta, ktorý spôsobuje zvýšenú tvorbu tzv. „prechodných“ svalových vlákien IIX, nabitých mitochondriami – „atómovými elektrárňami“ svalových buniek, ktoré dokážu mimoriadnym spôsobom zvyšovať vytrvalostnú výkonnosť. A tak ďalej ...

Mechanizmy, pomocou ktorých sa dá zmeniť vybraná populácia buniek pomocou genetického inžinierstva, sú nielen veľmi zložité a neprirodzené pre zdravý organizmus, ale prinášajú so sebou veľké množstvo komplikácií. A navyše – genetický doping patrí do kategórie zakázaných prostriedkov a metód v športe už od roku 2003. Problém však spočíva v chorobnej túžbe zvíťaziť za každú cenu (aj za cenu zdravia či života) a tí, ktorí sú touto obsesiou postihnutí, obvykle mávajú náskok pred tými, ktorí ich chcú pristihnúť. Tu nepomôže ani precízna definícia dopingu - len dokonalé analytické metódy. V Nemecku už vyvinuli postup, ktorým sa dajú stopy transgénových DNA (DNA – deoxyribonukleová kyselina) dokázať. „Pašovaná“ DNA totiž nie je stopercentne identická s geneticky dopovaným športovcom. Je tu však odberový etický problém – odbery DNA, ktoré sú pre odhalenie niektorých typov genetického dopingu nevyhnutné, boli doposiaľ povinné len pre ľudí obvinených so závažných trestných činov. Je možné postaviť športovca podozrivého z genetického dopingu na úroveň zločincov ?

Vrcholový športovec začiatku tretieho tisícročia má pravdepodobne bližšie k rímskemu gladiátorovi, než k športovcovi začiatku 20.storočia, predchnutému olympijským duchom a myšlienkou.

INFÚZIA AKO DOPING

Podľa Zoznamu zakázaných látok a metód pre rok 2012, ktorý vydala Svetová antidopingová agentúra (WADA), patrí podávanie infúzií športovcom – a to bez ohľadu na typ športu a druh podávanej látky (látok) v tejto forme, medzi zakázané dopingové metódy. Umelé zásobovanie organizmu živinami takýmto spôsobom – vnútrožilne (intravenózne) a vo väčších objemoch – patrí medzi chemické a fyzikálne manipulácie (bod M2/2 Zoznamu). Takže – podávanie infúzií je zakázané okrem ich nevyhnutných aplikácií pri chirurgických zákrokoch, lekárskych zákrokoch zachraňujúcich život alebo pri nevyhnutných klinických vyšetreniach. Akékoľvek použitie tejto metódy kvôli príslušnej diagnóze, a to aj mimo spomínané povolené možnosti, musí byť riadne zdokumentované a potvrdené podpisom ošetrujúceho lekára aj lekárskou pečiatkou s označením zodpovedajúcej špecializácie. V prípade nevyhnutnosti podávania infúzie športovcovi musí byť odsúhlasená terapeutická výnimka - Národnou antidopingovou agentúrou príslušnej krajiny, ktorej obyvateľom dotyčný športovec je, príslušnou medzinárodnou športovou federáciou alebo priamo Svetovou antidopingovou agentúrou. Iná možnosť nie je.

INTERNETOVÝ OBCHOD S DOPINGOM, FALŠOVANIE LIEKOV A ČIERNY TRH V ŠPORTE

Obchodovanie s nepovolenými podpornými prostriedkami – dopingovými látkami, ktoré patria do kategórie liečiv a sú určené predovšetkým pre pacientov, trpiacich najrozličnejšími ochoreniami (cukrovka, poruchy krvotvorby, problémy so štítnou žľazou, srdcom, vysokým krvným tlakom, obličkami a podobne), je dnes jedným z najvýznamnejších a doposiaľ veľmi málo zákonne postihnuteľných „čiernych“ obchodov na celom svete. Výmena tovaru „z ruky do ruky“ sa najčastejšie vykonáva v rámci rôznych typov fitness centier a posilňovní, ale výrazné percento tvorí aj kšeftovanie cez webové stránky a prostredníctvom anonymnej zásielkovej služby. Pritom ponuka pre tento druh nelegálneho obchodu nie je ani tak zaujímavá v prostredí opatrnejších aktívnych registrovaných športovcov (najmä kulturistika, ťažká i ľahká atletika, bodybuilding), ktorý majú rešpekt voči dopingovým kontrolám a strach pred neovereným alebo neznámym tovarom. Skôr ide o atraktívnu ekonomickú aktivitu nelegálnych distribútorov pre oveľa väčšie množstvo nesúťažne a rekreačne, či príležitostne športujúcich amatérov všetkých vekových kategórií, ktorí si chcú veľmi rýchlo upraviť postavu a získať v skrátenom čase a „bez väčšej námahy“ lepšiu výkonnosť.

Svedčí o tom aj prípad spred niekoľkých rokov – v Olomouci zatkli troch mladíkov, ktorí prevádzkovali internetový obchod s anabolickými steroidmi a iným dopingom, ktorý najčastejšie kupovali v ázijských krajinách a zákazníkov mali v Čechách, na Slovensku a inde v Európe tisícky. Anaboliká si obchodníci dokonca sami vyrábali, potrebné účinné látky si nechávali posielať taktiež z Ázie, v Čechách doping miešali a plnili do ampuliek, ktoré predávali. Všetky objednávky išli cez poštový box zriadený na pošte v Olomouci.

Okrem právneho, etického a ekonomického aspektu tohoto nedovoleného obchodovania – ide o lieky, ktoré môžu byť vydávané iba v lekárňach a na recept príslušného špecialistu, sa objavuje ešte významnejšia a rýchlo narastajúca hrozba pre verejné zdravie našej populácie – falšovanie liekov (drug counterfeiting). Je to celosvetový problém, ktorý sa podobá inej kategórii podvodov – výrobe, rozširovaniu a podnikaniu s falošnými alebo upravovanými drogami. Napodobovatelia – falzifikátori liekov a ich díleri musia byť preto identifikovaní a tiež trestne stíhaní, pretože nimi vyrábané a ponúkané produkty môžu mať závažné zdravotné účinky na cieľovú skupinu konzumentov, nezriedka spojené so smrteľným koncom. Úrad pre kontrolu liečiv USA odhaduje, že falzifikáty predstavujú takmer dvadsať percent celosvetového trhu s liečivami. Predovšetkým európske štatistiky poukazujú na obzvlášť silný nárast počtu zabavených falzifikátov liekov na európskych colniciach z roka na rok až o temer štyristo percent ! Žiadna krajina nie je bez falšovania liekov. Nedávno publikovaná analýza Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) poukázala na to, že falšovanie a ilegálny obchod sú logicky výraznejšie v tých regiónoch, kde je regulačný a zákonný dohľad slabší. V súčasnosti sa väčšina kšeftovania s falšovanými značkovými farmakami týka, okrem inovatívnej liečby viacerých závažných chorôb (nádorové ochorenia, psychické poruchy, choroby srdca a ciev, infekcie, degenerácie kĺbov, ateroskleróza), najmä liečiv súvisiacich s rôznymi oblasťami životného štýlu – urýchlenými úpravami nadváhy a rizikovým zlepšovaním fyzickej i psychickej výkonnosti zdraviu obzvlášť škodlivým spôsobom.

Výrazne zosilňujúcim faktorom falšovania liekov a ich distribúcie sa čoraz viacej stáva nezávislý internetový obchod (e-obchod). Predaje rôznych typov farmák, založené na tomto type viac-menej anonymného predaja, sú hlavným zdrojom rozširovania falšovaných liečiv a ohrozujú tých, ktorí hľadajú lacnejšie, stigmatizované a hlavne nedovolené preparáty. Niektoré „internetové lekárne“ (Nemecko, Holandsko, Portugalsko, Veľká Británia, USA) existujú úplne legálne, aby klientom poskytli pohodlie (majú systém na vyžiadanie lekárskych predpisov od pacientov a dodávajú liečivá zo zariadení schválených vládou). Väčšinou však dominuje množstvo internetových stránok, kde sa predávajú lieky bez vyžadovania receptov od lekára a používajú neschválené alebo falšované produkty. Vo viacerých prípadoch je tento internetový biznis riadený medzinárodne a ponúka produkty, ktoré majú neznámy alebo výrazne nejasný pôvod.

Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) sú liečivá predávané prostredníctvom internetu zo stránok, ktoré utajujú svoju skutočnú fyzickú adresu, vo viac ako 50 percent prípadov falšované.

Problém je vážnejší ako sa predpokladalo. Dokladuje to aj príklad našich bezprostredných susedov – Českej republiky, ktorá sa už zaradila medzi krajiny, v ktorých sa na trhu objavuje stále viac falošných liekov. V júli 2008 spálili českí colníci viac ako dve tony takýchto liekov. Preparáty, medzi ktorými boli vo vysokom percente zastúpené anabolické steroidy, zhabali počas ostatných dvoch rokov. Zabavené boli hlavne na poštách, kde ich odhaleniu predchádzala kontrola pomocou röntgenu, ktorým sa preverujú všetky balíky z cudziny. Nepravé lieky, zaplavujúce český trh (a dá sa predpokladať, že slovenský na tom nie je o nič lepšie), sa vyrábajú predovšetkým v Ázii. Tie zachytené na poštách prišli hlavne z Číny, Indie, Jemenu a Hongkongu. Takéto preparáty sa však nepašujú iba poštou, ale aj ukryté v odevoch alebo obuvi, ktorú obchodníci dovážajú.

Anaboliká ponúkajú prevažne internetové obchody a o nich hovorí šéf Českej lekárnickej komory Stanislav Havlíček : „Dôrazne varujem pre ponukami na webových stránkach. Tam je takmer stopercentné riziko, že človek si kúpi falzifikát !“

Problém dosahuje globálny rozmer, a preto je potrebný globálny prístup a medzirezortná spolupráca. Rôzne organizácie v boji proti falšovaniu zdôrazňujú potrebu medzinárodného regulačného rámca. Ako odpoveď na narastajúcu zdravotnícku krízu falšovaných liekov, obchodu s nimi a ich distribúciu Svetová zdravotnícka organizácia spustila už v roku 2006 činnosť pracovnej skupiny IMPACT (International Medical Products Anti-Counterfeiting Taskforce), ktorá sa venuje výlučne falzifikácii liekov a medicínsko-chirurgického materiálu. IMPACT má za cieľ vytvoriť odborné usmernenia týkajúce sa modelov pomoci krajinám v ich boji proti falšovaniu liečiv. Iná organizácia – Medicines and Healthcare products Regulatory Agency (MHRA) má v Európe poprednú úlohu, pretože je jediným Európskym regulačným úradom (a jedným z veľmi mála na celom svete), ktorý má svoje vlastné vyhradené oddelenie zodpovedné za kriminálne vyšetrovania. Jej najnovšia stratégia vytyčuje trojročný plán boja s falšovanými liekmi, ich distribúciou aj obchodom prostredníctvom trvalého programu komunikácie, spolupráce a regulácie. V rámci toho sa v rámci Európy zvýraznila tiež spolupráca s Medzinárodnou colnou organizáciou (International Customs Organization, ICO) a Interpolom, ktoré koordinujú svoju činnosť aj s americkým Federálnym vyšetrovacím úradom FBI (Federal Bureau of Investigation). Predpokladá sa, že v krátkom čase bude zavedená technológia na vystopovanie založená na čiarových kódoch (Datamatrix). To zaistí vystopovateľnosť každého balenia v jeho reťazci dodávky až po lekárnika a koncového užívateľa – pacienta, dílera a finálneho dopingového hriešnika.

Liek sa líši od všetkých ostatných predávaných produktov. Predtým, ako je uvedený na trh, musí získať marketingové oprávnenie (marketing authorisation, MA), ktoré je udeľované kompetentným úradom. Toto MA zaručuje bezpečnosť, kvalitu a účinnosť produktu. Falošné lieky nespĺňajú tieto požiadavky a v dôsledku toho môžu byť mimoriadne nebezpečné pre zdravie jednotlivca. Falšovaný produkt – v tom lepšom prípade – nemá žiaden liečebný ani iný účinok, ale v tom najhoršom môže viesť k trvalému zdravotnému poškodeniu až k smrti jeho konzumenta. Do riešenia takejto hrozivej situácie musia byť zainteresované všetky farmaceutické firmy, bez ohľadu či sú výskumnými spoločnosťami alebo výrobcami generík. Príliš dlho sa podceňoval fenomén falšovania liekov, ktorý pokročil od malých, marginálnych začiatkov až k sofistikovanému šíreniu v rámci globalizácie trhu a paralelného obchodu (paralel trade), ktorý umožňuje voľný obeh falšovaných produktov z jednej krajiny do druhej v rámci „bezhraničnej“ Európskej únie. A to je závažné memento pre všetkých so zdravým rozumom.