Aká je najdôležitejšia zmena zákona o športe?
"Zákon o športe upravil financovanie športu najmä na centrálnej úrovni. Výmenou za transparentnosť riadenia športu garantuje od roku 2019 dvojnásobok prostriedkov v porovnaní s rokom 2015 s nárastom o cca 8,5 miliónov eur počas štyroch rokov, teda celkovo o približne 34 miliónov eur."
Problematickým bodom prípravy zákona bol vzorec o rozdeľovaní štátneho príspevku na šport, súhlasíte?
"Partnermi štátu a garantmi dobrej správy jednotlivých športov sú národné športové zväzy. Zákon zaviedol nárokovateľný príspevok pre národné športové zväzy uznaných športov. Výška sa vypočítava podľa vzorca, zohľadňujúceho popularitu, výsledky a mládežnícku základňu jednotlivých športov, čo umožňuje zväzom lepšie plánovať a odbúrava priestor pre korupciu a klientelizmus. Takže 92,5 % prostriedkov ministerstva školstva určených na šport sa delí podľa matematických pravidiel."
Ako zmeny podľa zákona vnímajú športové kluby?
"Reforma športu prináša zmenu zabehnutých procesov a vyššiu náročnosť na znalostný manažment aj pre kluby, čo znamená aj vyššie náklady. Klubom zákon nepriniesol očakávané nástroje na získavanie nových verejných alebo súkromných zdrojov na financovanie športu, hoci na začiatku legislatívneho procesu navrhované boli, ale pre zásadný nesúhlas ministerstva financií neprešli. Kluby zatiaľ nepociťujú významnejšiu finančnú pomoc ich záslužnej činnosti pri získavaní športovcov a osobitne detí pre šport a zdravý životný štýl, ktorú by im priniesol nový zákon."
Návrh zákona prinášal aj myšlienku športových poukazov pre deti, čo je jej podstata?
"Športové poukazy čakajú na svoj štart. Neboli uvedené do praxe, hoci na ich férovosti a význame pre zdravie Slovákov bola vzácna zhoda odborníkov i politikov. Systémové financovanie poukazov na strane štátu doposiaľ nebolo „vymyslené” a ani v informačnom systéme športu nie je vytvorený modul na manažovanie agendy poukazov. V záujme „rozhýbania” slovenských detí treba fungovanie poukazov čo najskôr naštartovať, hoci s postupným nábehom po jednotlivých ročníkoch. Pre jeden populačný ročník , čo je asi 50-tisíc detí, treba pri dvoch poukazoch ročne v hodnote 50 eur asi päť miliónov eur, ak by ich využili všetky deti v ročníku."
Podľa predstáv pracovnej skupiny nedopadla ani zmluva o sponzorstve v športe, prečo?
"Zákon o športe upravuje zmluvu o sponzorstve v športe ako nový spôsob financovania športu zo súkromných zdrojov. K tejto zmluve bol však navrhovaný aj motivačný daňový benefit pre sponzora v podobe tzv. superodpočtu vo výške 25 percent. Superodpočet mal zaviesť pravidlo, že ak sponzor dá klubu alebo športovcovi sponzorské napríklad 1000 eur, vo výdavkoch si môže uplatniť o 25percent viac ako poskytol, teda 1250 eur. To však neprešlo, rovnako ako zníženie DPH zo vstupného na športové podujatia, DPH z prenájmu športovísk, oslobodenie športovísk od dane z nehnuteľnosti a ani ďalšie opatrenia, ktoré mali zlepšiť podmienky pre šport na Slovensku."
Aký bol dôvod zavedenia tohto nesystémového daňového projektu?
"Superodpočet sme komunikovali počas legislatívneho procesu a vnímali sme ho ako kompenzáciu k zvýšenej finančnej záťaži klubov i hráčov v súvislosti so zavedením pracovnoprávnych vzťahov hráčov. Do 31. 12. 2015 bola činnosť športovcov pre klub, vykonávaná formou závislej práce, tolerovaná orgánmi štátu ako samostatná zárobková činnosť, pri ktorej kluby uhrádzali odmenu hráčovi v plnej výške, teda netto sa rovnalo brutto, hráč si príjem vysporiadaval sám a mohol si uplatniť aj náklady. Klub nemal žiadne iné “mzdové” náklady. Hráči nechcú ísť s platmi dole, preto sa aj po zmene právnej úpravy mzda hráča rieši vo výške netto, koľko mu má prísť na účet. To však znamená zvýšené náklady pre klub, ktorý odvádza ako zamestnávateľ preddavkovú zrážku na daň z príjmov hráčov, pričom od roku 2019, kedy sa skončia odvodové prázdniny pre hráčov i kluby, pribudne klubom aj plná odvodová záťaž."
Aké sú dopady súčasnej situácie, keďže projekt superodpočtu neprešiel?
"Superodpočet nebol schválený a očakávania klubov ostali nenaplnené. Dostali administratívne a finančné povinnosti navyše, prinesú do štátneho rozpočtu “nové peniaze” - odvod zrážok na daň z príjmov hráčov vo výške 19 percent, respektíve 25 percent zo mzdy hráča a od roku 2019 budú uhrádzať aj plné odvody vo výške 35,2 percenta z hrubej mzdy hráča - ale kompenzačné opatrenie na podporu klubov, ktoré bolo počas legislatívneho procesu do poslednej chvíle v hre, neschválili. Bolo by namieste dotiahnuť tento zámer."
Ako reagujú na túto situáciu športové kluby, ktorých sa zmeny negatívne dotýkajú?
"Prirodzeným následkom uvedeného je, že kluby nie sú spokojné so zvýšeným zaťažením ich napätých rozpočtov a celkom legitímne otvorili celospoločenskú diskusiu o tom, či Slovensko chce mať najvyššie ligy profesionálne, alebo či nám postačujú poloamatérske alebo amatérske súťaže, čo sa negatívne prejaví nielen v príprave športovcov do mládežníckych či seniorských reprezentácií, ale aj na úrovni športového majstrovstva, ktoré budú vedieť kluby ponúknuť svojim fanúšikom i televíznym divákom pri ligových stretnutiach či medzinárodnej konfrontácii. Viaceré kluby v najvyššej lige napríklad v hokeji pristúpili k individuálnej príprave športovcov, ktorou argumentujú, že nejde o závislú prácu."
Ako však môže tréner viesť kvalitnú prípravu družstva najvyššej ligy, ak hráči nie sú povinní zúčastňovať sa na tréningoch a pripravujú sa individuálne? Môže toto viesť k zvyšovaniu športovej výkonnosti či športového majstrovstva družstva, kde je nácvik a súhra úplne kľúčová?
"Cieľom každého ligového klubu by malo byť dosahovať čo najlepší športový výkon a priniesť zábavu divákom. Preto je potrebné vzniknutú situáciu v kluboch riešiť inak ako účelovým prispôsobovaním sa zákonu, ktoré ide proti športu, proti tomu, čo chcú vidieť fanúšikovia. Ak chcú slovenské tímy obstáť v európskych súťažiach, je nevyhnutné šport vykonávať na profesionálnom základe s využitím najmodernejších vedeckých poznatkov. Iba tak môžeme mať ambíciu uspieť v súťažení s najlepšími klubmi iných krajín či vychovávať športovcov do reprezentácie, ktorí budú vzormi a inšpiráciou pre ďalších mladých i deti pri vytváraní ich vzťahu k športu a zdravému životnému štýlu."
Reálne: chceme, aby slovenské kluby mali reálnu šancu byť úspešnými v konfrontácii s poprednými európskymi tímami?
"To je otázka, na ktorú by mali dať odpoveď občania Slovenska a ich názor by mali vypočuť politici, vykonávajúci dočasnú správu verejných vecí vo vláde a parlamente, pretože financovanie profesionálnej úrovne športu na Slovensku zrejme neutiahnu príjmy z vysielacích práv, ani náš reklamný trh, ktorý je vzhľadom na veľkosť krajiny podstatne menší, ako napríklad český alebo poľský, kde príjmy z reklamy a vysielacích práv tvoria podstatnú časť príjmov klubov najvyšších líg kolektívnych športov.
Ako sa táto situácia prejavuje na činnosti športových klubov?
"Už dnes pracujú slovenské kluby v porovnaní s ich európskymi súpermi so zlomkovými rozpočtami. Šetrí sa najmä na tom, čo prináša v dnešnom športe rozhodujúce rozdiely: na využívaní poznatkov vedy a techniky v športovej príprave, analytickej činnosti, regenerácii, výžive, rozvoji mentálnej sily športovcov, ktorá musí byť na vysokej úrovni a to od mládežníckych kategórií až po seniorov. Zatiaľ sa točíme iba okolo zabezpečenia platov profesionálnych športovcov, vrcholový šport však potrebuje oveľa viac osobných, odborných a finančných vkladov do rozvoja, vzdelávania a budovania vlastného know-how klubu. Dobre pripravený profesionálny športovec s garantovaným solídnym platom je dôležitým základom budúcich úspechov slovenského športu."
Aká je európska prax?
"Európsky parlament v uznesení z 2. februára 2012 o európskom rozmere v športe citujem „vyzýva členské štáty, aby hľadali spôsoby zmierňovania finančného bremena profesionálnych športovcov s najnižšími príjmami, ktorí majú krátku a nepredvídateľnú kariéru; znovu pripomína, že profesionáli v oblasti športu, ktorí sú zaradení ako športovci, a väčšina tých, ktorých príjmy pochádzajú zo športu, by mali mať rovnaké práva v oblasti sociálneho zabezpečenia ako pracujúci." A tu treba povedať, že drvivá väčšina slovenských profesionálnych športovcov, obzvlášť mladých talentovaných hráčov, je platmi niekde medzi 700 a 2000 eur, čo v európskom športe skutočne patrí do kategórie najnižších príjmov. Navyše kariéra hráča sa môže skončiť veľmi náhle v ktoromkoľvek zápase, ale aj tréningu po faule, zrážke s iným hráčom či nešťastnom páde. Ak chcú fanúšikovia, občania Slovenska, vidieť slovenských športovcov, slovenské kluby vo vyrovnaných konfrontáciách so súpermi z iných štátov, budú zrejme ochotní akceptovať, že dočasní správcovia verejných vecí pomôžu klubom najvyšších súťaží, ktoré dávajú prácu profesionálnym športovcom. A to tak, že navrhnú kompenzačné finančné opatrenie, ktoré našim klubom pomôže nielen prežiť, ale aj rozvíjať ich športovú činnosť, prinášajúcu priame i nepriame benefity pre celú spoločnosť."
Môžete byť konkrétny? Pretože verejnosť vie veľmi málo o celkových sumách v slovenskom športe, aj o príjmoch zo športu.
"Podľa Analyticko-koncepčnej štúdie agentúry KPMG s názvom Koncepcia financovania športu v SR sú odhadované benefity športu pre slovenskú spoločnosť nasledovné:
- počet pracovných úväzkov - 79750
- podiel športu vrátane multiplikačných efektov na zamestnanosti SR - 3,4 %
- podiel športu vrátane multiplikačných efektov na slovenský HDP - 2,1 %
- priemerný ročný zisk súkromných spoločnosti v športe - 212 mil. eur
- celkový priemerný ročný prínos pre verejný sektor v roku 2011 - 809 mil. eur
- celková spotreba športu v roku 2011 - 1,695 mld eur, z toho športové vybavenie, tovary a dary tvorili približne 29 %
- 100 eur výdavkov na šport = 47,70 eur verejných prínosov
- podiel domácností na celkovej spotrebe športu - 74 %
- podiel športu na príjmoch štátneho rozpočtu - 5 %
- jedno euro podpory z verejných rozpočtov vygeneruje 6 eur prínosov do verejných rozpočtov.
Štúdia z roku 2012 vychádzala zo štruktúry výdavkov v športe na športovú infraštruktúru, športovú činnosť, organizáciu podujatí, gastronómiu, ubytovanie, tovar, dary, dopravu, administratívu a ostatné náklady. Ak bude v športe viac peňazí, už len potreba manažmentu väčšieho počtu projektov, kde budú použité, tieto čísla určite zvýši.
Dlhodobé benefity športu v oblasti zdravia, vzdelávania, sociálnej oblasti či medzinárodnej prezentácie Slovenska je len veľmi ťažké kvantifikovať. Reálne však sú, mali by byť pre slovenskú spoločnosť ešte dôležitejšie ako benefity finančné. Jedným z cieľov nového zákona o športe je, aby bolo možné oveľa presnejšie šport merať, vedieť, koľko ľudí je v športe zárobkovo činných, koľko platia daní a odvodov, koľko je v športe dobrovoľníkov, koľko je v ňom verejných prostriedkov zo štátnych zdrojov, ale aj z územnej samosprávy. K tomu nám mal pomôcť informačný systém športu, ktorého vytvorenie a správne nastavenie je kľúčovou úlohou ministerstva školstva."
Aké ciele by malo zohľadňovať kompenzačné opatrenie pre kluby?
"Kompenzačné opatrenie pre kluby, ktoré zamestnávajú športovcov, by malo byť nastavené tak, aby nevznikol stav, že v slovenských najvyšších ligách budú prevažovať hráči z iných štátov, ktorých podpora alebo zvýhodnenie z pohľadu prípravy športovcov do slovenskej reprezentácie neplní sledovaný cieľ. Práve naopak, opatrenie by malo stimulovať slovenské kluby k tomu, aby najlepších slovenských hráčov doplnili niekoľkými kvalitnými zo zahraničia, ktorí pomôžu zvyšovať športové majstrovstvo domácich, športovú úroveň a divácku atraktívnosť národných súťaží.
Aby sa naplnili ciele na dosiahnutie vysokej športovej úrovne, no zároveň sa zapojilo do najvyšších súťaží a medzinárodných konfrontácií čo najviac slovenských hráčov, ktorí vďaka tomu získajú prax a skúsenosti, potrebné pre dosiahnutie výkonnosti na úrovni potrieb športovej reprezentácie SR. Kompenzačné finančné opatrenia by mali či mohli byť podmienené minimálnym počtom slovenských hráčov na sezónnych, respektíve zápasových súpiskách družstiev podporovaných klubov.
Takýto cieľ a opatrenia, ktoré by k jeho naplneniu viedli, by zrejme akceptovala väčšina slovenských občanov."
