IS THE TRANSFER OF LIABILITY FOR SPECTATOR VIOLENCE ON FOOTBALL CLUBS
JUST (IFIABLE) INSTRUMENT FOR ITS SUPPRESSION?
JUDR. MIROSLAV BOBÁK
ADVOKÁT
E-MAIL: MIROSLAV.BOBAK.LPK@GMAIL.COM
MGR. MAREK MAJTÁN
ADVOKÁTSKY KONCIPIENT
E-MAIL: MMAJTAN50@GMAIL.COM
KĽÚČOVÉ SLOVÁ:
divácke násilie, nešportové správanie, zodpovednosť, disciplinárne predpisy, disciplinárne konanie, sankcie, súdne konanie, náhrada škody, infraštruktúra štadiónov
KEY WORDS:
spectator violence, unsportsmanlike conduct, liability, disciplinary regulations, disciplinary proceedings, sanctions, court proceedings, compensatory damages, stadium infrastructure
ABSTRAKT:
Príspevok zhŕňa praktické skúsenosti autorov v oblasti aplikácie športových, disciplinárnych a právnych predpisov na prejavy diváckeho násilia v súvislosti s futbalovými stretnutiami a poukazuje na nesúlad pri posudzovaní zodpovednosti za protiprávne konanie divákov podľa športových a právnych predpisov. Zároveň obsahuje niekoľko návrhov ako podľa autorov efektívnejšie postupovať pri eliminácii nežiaducich javov.
ABSTRACT/SUMMARY:
This article compiles the practical experience of authors in application of sport, disciplinary and legal regulations on spectator violence in relation to football matches and mentions the difference in appraisal of liability for the unlawful conduct of spectators according to sport and legal regulations. Moreover it features number of suggestions of the authors on how to proceed more effectively in order to eliminate the undesirable phenomena.
ÚVOD
V oblasti športového práva sa často stretávame s nesúladom a odchýlkami športových noriem od národných a medzinárodných normatívnych právnych aktov, ktoré sú obhajované takzvanou špecifickou povahou športu[1]. Napriek tomu nesúlad niektorých ustanovení športových noriem s platným právnym poriadkom ani pri takejto obhajobe neobstojí, pretože pri nich nie je dôvod brať špecifickosť športu do úvahy.
1. LEX LATA – SÚČASNÁ ÚPRAVA ZODPOVEDNOSTI KLUBOV ZA SPRÁVANIE SA DIVÁKOV V DP FIFA, UEFA A SFZ VS. PRÁVNY PORIADOK SR
Disciplinárne poriadky FIFA a UEFA obsahujú ustanovenia týkajúce sa prejavov diváckeho násilia, podľa ktorých sú za správanie sa divákov zodpovedné jednotlivé kluby či národné asociácie.[2]
Rovnaká úprava sa nachádza aj v Disciplinárnom poriadku SFZ, podľa ktorého v prípade nešportového správania, bitky, urážlivého pokrikovania na rozhodcu, používania pyrotechniky, vniknutia na hraciu plochu a pod. zo strany divákov, bude klubu, ku ktorému sa táto skupina divákov hlási (fan cluby a pod.), uložené disciplinárne opatrenie či už vo forme finančnej sankcie, uzavretia ihriska alebo až zastavenia pretekárskej činnosti.[3]
V zmysle § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka za porušenie právnej povinnosti vyplývajúcej zo všeobecne záväzných právnych predpisov je však vždy zodpovedný konkrétny divák, prípadne skupina divákov. Zodpovedajú aj za škodu, ktorú spôsobili porušením právnej povinnosti, prípadne za škodu spôsobenú úmyselným konaním proti dobrým mravom. Zodpovednosti sa môže zbaviť len ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
2. UDEĽOVANIE POKÚT KLUBOM = NÁSTROJ V RUKÁCH CHULIGÁNOV
Rôzne skupiny futbalových chuligánov si sú vedomé, že v prípade ich neviazaného správania sa dostane klub sankciu. Tým sa im však do rúk dostáva nebezpečný nástroj, ktorým môžu klub vydierať.
Ako príklad môžeme uviesť medzinárodné stretnutie UEFA Europa League medzi MŠK Žilina a FK Partizan Beograd ktoré sa uskutočnilo dňa 27.8.2009 v Žiline. Skupina divákov zo sektoru domácich fanúšikov po skončení stretnutia prestrihla ochrannú sieť, následne vnikli na hraciu plochu a prebehli až k sektoru hostí, kde sa snažili vyprovokovať priaznivcov hosťujúceho klubu.
Vďaka promptnému zásahu SBS prítomnej na štadióne k stretu divákov nedošlo a vrátili sa späť do svojho sektoru odkiaľ následne opustili štadión. Dve osoby boli identifikované a bola zistená ich totožnosť príslušníkmi Mestskej polície.
Jedna z osôb, ktoré vnikli na hraciu plochu sa následne pre server supporters.cz[4] vyjadrila k tomuto incidentu nasledovne:
"(...) Druhý incident bol plánovaný. Deň pred zápasom majiteľ nášho klubu nepochopiteľne zverejnil na internetovej stránke zoznam fanúšikov – mená a priezviská údajných výtržníkov. To nahnevalo veľa ľudí a tak sa rozhodli vbehnúť po zápase na ihrisko a spôsobiť klubu finančnú škodu. Počas zápasu postupne poprestrihali sieť a po konečnom hvizde vniklo asi 20 ľudí od nás na hraciu plochu. Pri tej príležitosti, aj vzhľadom na konflikt, ktorý sa udial pred zápasom, sa rozhodli pokúsiť sa napadnúť sektor hostí a ukoristiť vlajku. Cez sieť a mrežu to nebolo možné a pri príchode ochranky utiekli späť do nášho sektora."
UEFA následne udelila MŠK Žilina finančnú pokutu vo výške 8.000,- EUR formou riadne odôvodneného rozhodnutia Disciplinárnej a kontrolnej komisie UEFA.
MŠK Žilina, a.s. bola upovedomená, že so stotožnenými osobami prebehlo priestupkové konanie, v ktorom sa obe priznali, že priestupok spáchali. Vzhľadom na to MŠK Žilina podala na Okresný súd v Žiline návrh na zaplatenie 8.000,- EUR s príslušenstvom z titulu náhrady škody. Ako dôkazy boli použité fotografie zo stretnutia, fotografie z kamerového systému na štadióne, rozhodnutie UEFA o udelení pokuty s odôvodnením, priestupkové spisy a návštevný poriadok štadióna.
Napriek tomu, že boli zo strany navrhovateľa preukázané všetky predpoklady zodpovednosti za škodu (porušenie právnej povinnosti, vznik škody, príčinná súvislosť a zavinenie) súd priznal náhradu škody pre MŠK Žilina len čiastočne a v odôvodnení uviedol, že navrhovateľ je spoluzodpovedný za vniknutie divákov na hraciu plochu, pretože vstup na ihrisko dôkladne nezabezpečil a vniknutiu divákov na hraciu plochu tak nezabránil. Koncept UEFA o odstránení mreží zo štadiónov, bezpečnostné nariadenie, že žiadne brány nesmú byť počas stretnutia uzamknuté, ako aj fakt, že hracia plocha je jeden z únikových východov v prípade napríklad požiaru na tribúnach súd nevzal do úvahy.[5]
Navrhovateľ však v konaní apeloval najmä na ustanovenia § 1 Občianskeho súdneho poriadku v zmysle ktorého Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.
Primárnym záujmom navrhovateľa teda nebola ani tak náhrada spôsobenej škody spočívajúcej v znížení majetku navrhovateľa, ako preventívne pôsobenie na futbalových divákov, ktorí by si po zverejnení rozhodnutia boli vedomí, že v prípade udelenia sankcie klubu za ich konanie budú túto sankciu znášať, čím by v konečnom dôsledku mohlo dôjsť k poklesu násilných a neviazaných prejavov na futbalových štadiónoch.
3. INFRAŠTRUKTÚRA FUTBALOVÝCH ŠTADIÓNOV NA SLOVENSKU A JEJ VPLYV NA DIVÁCKE NÁSILIE
Z vyššie uvedeného príkladu z praxe vyplýva, že napriek vniknutiu divákov na hraciu plochu organizátor toto stretnutie zvládol, pretože vďaka spomínanému včasnému zásahu SBS nedošlo k žiadnemu násilnému stretu a teda ani škodám na zdraví osôb, čo by malo byť prioritou pri organizovaní futbalových stretnutí. Napriek tomu však nemožno od klubov očakávať, že budú budovať štadióny, ktoré by sa podobali na nápravnovýchovné zariadenia a budú priväzovať divákov v klietkach k sedadlám.
Tým sa plynule dostávame k druhému problému "trestania" klubov a to je nedostatočná infraštruktúra štadiónov a podceňovanie nutnosti (a zákonnej povinnosti[6]) mať počas stretnutí kvalitnú usporiadateľskú službu. Rovnako sa zanedbáva aj zákonná povinnosť oddeliť od seba skupiny priaznivcov súťažiacich družstiev alebo priaznivcov športovcov a pre organizovaných priaznivcov hosťujúceho súpera vyčleniť samostatné vstupenky a samostatné priestory.[7] V prípade že klub spĺňa náročné infraštruktúrne kritériá, vykonáva dôkladné bezpečnostné prehliadky pri vstupe na štadión, monitoruje dianie na štadióne kamerovým systémom a má pripravené krízové plány je veľmi nepravdepodobné, že počas futbalového stretnutia dôjde k použitiu nebezpečnej pyrotechniky, hádzaniu predmetov na hraciu plochu (ochranné siete), či stretu priaznivcov jednotlivých družstiev.
Klub však pri výjazdoch na ihriská súperov nie je schopný ovplyvniť, komu domáci klub umožní vstup na štadión a to napriek úprave predaja vstupeniek do hosťovských sektorov napr. v Rozpise ÚLK[8], ktorá sa až na pár výnimiek na Slovensku nedodržiava. Je tak bežným javom, že futbaloví chuligáni, ktorým klub na svoje domáce stretnutia z rôznych dôvodov neumožní vstup, cestujú na výjazdy na cielene vytipované štadióny, na ktorých môžu potom páchať rôzne výtržnosti a pomstiť sa tak klubu, ktorý systematicky pracuje na potláčaní ich neviazaných prejavov.
MŠK Žilina tak napríklad za domáce stretnutia nedostáva od DK SFZ takmer žiadne sankcie, väčšina pokút je práve za stretnutia, ktoré sa odohrávajú na ihriskách súperov. Nie je v silách ani možnostiach klubu s touto situáciou okrem neustáleho upozorňovania nič urobiť a klub bude musieť znášať sankcie aj naďalej, pokiaľ sa príslušné právne predpisy a normy SFZ nezmenia.
Klub dokonca nemá ani šancu uspieť pri domáhaní sa náhrady škody na súde, keďže jednotlivé incidenty nie sú dôsledne zaznamenané a poväčšine nie sú identifikované zodpovedné osoby kvôli chýbajúcim či nefunkčným kamerovým systémom. Disciplinárna komisia SFZ navyše neodôvodňuje svoje rozhodnutia, a tak aj v prípade identifikácie osôb nie je možné preukázať príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním týchto osôb a vznikom škody.
Je teda otázne, či by takto poškodený klub nemal požadovať náhradu škody od klubu, na ktorého štadióne nie sú splnené príslušné kritéria.
Kluby však usporiadateľmi a SBS nikdy nenahradia príslušníkov policajného zboru. Počas stretnutí v Rusku je bežné, že na stretnutiach je prítomných niekoľko tisíc príslušníkov armády, ktorí sú rozmiestnení vo vnútri aj mimo štadióna. Ak sa veľká skupina divákov začne nekontrolovateľne správať hneď od začiatku stretnutia, organizátor sám je bezmocný (napr. nedohraté kvalifikačné stretnutie na Euro 2012 medzi Talianskom a Srbskom v Janove[9]). Je však otázne, či má vôbec zmysel hrať futbalové stretnutie, ak na jeho zabezpečenie potrebujeme protiteroristické jednotky a armádu. Ako sa v otvorenom liste vyjadril aj Ing. Jozef Antošík, predseda dozornej rady MŠK Žilina, a.s.: „Pokiaľ by toto úsilie (boj proti diváckemu násiliu) nebolo úspešné, ja osobne nemienim pokračovať v podpore futbalu. Futbal má prinášať pre ľudí radosť a zábavu a nie vystavovať slušných ľudí do rizika.“[10]
Riešením nie je udeliť klubu pokutu, pretože tým sa samotný problém diváckeho násilia nevyrieši. Namiesto toho by malo zmysel uložiť klubu disciplinárne opatrenie, v zmysle ktorého jeho priaznivci nebudú mať možnosť vycestovať na ihriská súperov. Na takéto opatrenie však nepostačuje len rozhodnutie UEFA, ale musia spolupracovať všetky dotknuté strany – zväzy, kluby a hlavne polícia – a v prípade medzinárodných a medzištátnych stretnutí najmä hraničná a cudzinecká polícia, ktorá neumožní vstup priaznivcom daného klubu do krajiny či daného mesta z bezpečnostných dôvodov podobne, ako napríklad Poľská republika, ktorá zaviedla hraničné kontroly počas trvania Majstrovstiev Európy vo futbale 2012 aj v prípade členských krajín Schengenskej dohody. Poľské Ministerstvo vnútra vydalo stanovisko, v ktorom sa uvádza: „V prípade, že identifikujeme osobu, ktorá môže byť hrozbou pre bezpečnosť alebo verejný poriadok, bude vydané rozhodnutie odoprieť tejto osobe vstup na územie Poľska“[11]. Ak sa takto postupovať nebude, môže opäť nastať známa udalosť zo dňa 30.7.2009, kedy sa v Žiline uskutočnilo stretnutie medzi MŠK Žilina a HNK Hajduk Split. UEFA vydala nariadenie, podľa ktorého si nemôžu priaznivci chorvátskeho klubu kupovať vstupenky na stretnutia u súperov[12], pretože na poslednom výjazde na Malte zdemolovali štadión, vyrabovali pokladne so vstupenkami a napadli usporiadateľskú službu aj policajtov[13]. Vycestovali napriek tomu, a bez ohľadu na to, že oba kluby informovali, že títo diváci si nebudú môcť kúpiť na mieste vstupenky, snažili sa prebiť cez policajné jednotky až na štadión, čo sa im však vďaka zákroku polície nepodarilo a stretnutie sa uskutočnilo bez incidentov na štadióne. Chorvátski chuligáni však stihli zdemolovať niekoľko výkladov a pohostinstiev v centre mesta. V neposlednom rade spôsobili hrôzu a strach u obyčajných ľudí, ktorých futbal vôbec nezaujíma a veľký počet slušných divákov neprišiel kvôli obavám o svoju bezpečnosť na štadión. Z ich oblečenia a rôznych transparentov a zástav bolo zrejmé, že sa hlásia k HNK Hajduk Split[14], napriek tomu bez problémov pricestovali až do Žiliny, i keď ich bolo možné vrátiť už z hraníc.
4. HRUBÉ A URÁŽLIVÉ POKRIKY DIVÁKOV
Poslednou a najdiskutovanejšou kapitolou sú finančné sankcie udeľované klubom za "hrubé a urážlivé pokriky divákov". Je síce možné súhlasiť s tvrdením, že aj kluby by sa mali podieľať na výchove divákov, nemôžu však nahrádzať výchovné a vzdelávacie inštitúcie ani výchovu v rodinách. Futbal je hra pre všetky sociálne skupiny, čo sa prejavuje aj v zložení divákov.
V prípade, že sa diváci vyjadrujú vulgárne a nadávajú na rozhodcov, hráčov, funkcionárov a podobne, má organizátor možnosť ich upozorniť aby od takýchto pokrikov upustili. V prípade, že vulgarizmy neutíchajú, prípadne dochádza napr. k rasistickým pokrikom, môže rozhodca prerušiť stretnutie a organizátor môže skupinu, prípadne všetkých divákov vyviesť zo štadióna a stretnutie môže pokračovať.
Je však absolútne absurdné, aby za prejavy názorov divákov, nech už sú akékoľvek, niesol zodpovednosť samotný klub, či reprezentačné družstvo, ako sme mohli vidieť na príklade reprezentačného výberu Ruska na Euro 2012, kedy za rasistické pokriky fanúšikov Ruskej futbalovej federácii okrem udelenia peňažných pokút hrozila UEFA aj odrátaním bodov v ďalšej kvalifikácii[15]. V tomto prípade bola dokonca usporiadateľom futbalového stretnutia UEFA, teda UEFA samotná mala proti takýmto prejavom zasiahnuť.
5. LEX FERENDA – ZMENA ÚPRAVY ZODPOVEDNOSTI KLUBOV ZA SPRÁVANIE SA DIVÁKOV
Prenášanie zodpovednosti za správanie sa divákov na futbalové kluby preukázateľne nezabránilo nežiaducim javom na futbalových štadiónoch. V krajinách, kde k takýmto prejavom dochádza len výnimočne sa prioritne musela upraviť legislatíva a tento smer musíme zvoliť aj v rámci Slovenska.
Z hľadiska trestnoprávnej oblasti a priestupkového práva je potrebné jasne vymedziť pojmy a doplniť právne normy tak, aby boli jednoznačne aplikovateľné na negatívne javy a správanie sa chuligánov na štadiónoch – či už sa jedná o všeobecné ohrozenie a nedovolené ozbrojovanie (rôzna pyrotechnika a výbušniny), výtržníctvo (napádanie sa a bitky medzi divákmi, útoky na usporiadateľskú službu, vhadzovanie rôznych predmetov na „plochu ihriska“), vandalizmus, rasistické a xenofóbne prejavy, a iné protiprávne konanie súvisiace so športovým podujatím.
Vniknutie na plochu ihriska (hraciu plochu) by po vzore iných európskych krajín (napr. Veľká Británia, Poľsko) malo byť trestným činom vždy, pokiaľ k tomu nedošlo so súhlasom organizátora podujatia.
Efektívnym a zároveň preventívne pôsobiacim nástrojom na zamedzenie prejavov diváckeho násilia je podľa našich skúseností a nášho názoru najmä možnosť finančnej sankcie (pokuty) udelenej účastníkovi podujatia za jeho protiprávne konanie, ktorej výšku navrhujeme na minimálne 25-násobok minimálnej mzdy (cca 8.500,- EUR). Pri úvahách o výške sankcie sme vychádzali najmä z toho, že pri dostatočnej informovanosti verejnosti je vysoká pravdepodobnosť, že možnosť jej uloženia a jej ekonomický dopad odradí väčšinu problémových divákov od nežiaducich a spoločensky nebezpečných prejavov.
Na športových podujatiach je zároveň potrebné zabezpečiť prítomnosť uniformovaných príslušníkov policajného zboru v priestoroch štadióna. Ich samotná prítomnosť na štadióne pôsobí ako efektívna prevencia pred tým, aby vôbec vznikol samotný incident.
Už dnes je organizátor športového podujatia oprávnený rozhodovať o tom, koho a za akých podmienok na podujatie vpustí, keďže vstup na štadión je vstupom do neverejného priestoru. V prípade, že organizátor podujatia má podozrenie, že účastník bude porušovať platné právne predpisy (napr. je pod vplyvom alkoholu al. iných omamných látok; skupina účastníkov, ktorá je evidentne priaznivcom hosťujúceho klubu, sa snaží dostať do priestorov priaznivcov domáceho klubu; používanie pyrotechniky pred vchodom na štadión), má zákonnú možnosť odoprieť takýmto osobám možnosť zúčastniť sa na podujatí.
Disciplinárne predpisy SFZ je potrebné upraviť tak, aby boli klubom udeľované pokuty len v prípade priamej zodpovednosti za protiprávny stav – či už nedostatočným zabezpečením stretnutia, nedodržaním bezpečnostných noriem, nezasiahnutím voči problémovým skupinám divákov a podobne. Je neprijateľné, aby kluby boli vďaka pokutám rukojemníkmi chuligánov. Pokuty by mali byť udeľované aj za neposkytnutie súčinnosti pri identifikácii prípadných páchateľov priestupkov alebo trestných činov. Je bezpodmienečne nutné, aby v licenčnom konaní bola udelená licencia len tým klubom, ktoré bez výnimky spĺňajú všetky bezpečnostné a infraštruktúrne kritériá.
Poznámky pod čiarou:
