K PROCESU PRÍPRAVY NÁVRHU ZÁKONA O ORGANIZOVANÍ VEREJNÝCH ŠPORTOVÝCH PODUJATÍ – VŠEOBECNE

JUDR. ŽANETA SURMAJOVÁ, PHD.
PRÁVNIČKA, MINISTERSTVO ŠKOLSTVA, VEDY, VÝSKUMU A ŠPORTU SR
E-MAIL: ZANETA.SURMAJOVA@GMAIL.COM

JUDR. PETER SEPEŠI
PROKURÁTOR
ČLEN VÝKONNÉHO VÝBORU SLOVENSKÉHO FUTBALOVÉHO ZVÄZU
ČLEN RADY UČENEJ PRÁVNICKEJ SPOLOČNOSTI
E-MAIL: PETER.SEPESI@GMAIL.COM

KĽÚČOVÉ SLOVÁ:
športové podujatie, divácke násilie, prevencia, organizátor podujatia, usporiadateľ, delegát zväzu, zákaz účasti na verejných podujatiach, zodpovednosť

KEY WORDS:
sports event, spectator violence, prevention, organizer of sports event, steward, delegate of association, prohibition of attendance at public events, responsibility

ABSTRAKT:
V tomto období je v legislatívnom procese Slovenskej republiky návrh nového zákona o organizovaní verejných športových podujatí a o zmene a doplnení niektorých zákonov vrátane Trestného zákona, Trestného poriadku a Priestupkového zákona. Cieľom navrhovaných legislatívnych zmien je na jednej strane posilniť ochranu a pohodlie slušných divákov/účastníkov verejných športových podujatí, ako aj eliminovať zo slovenských štadiónov násilie a neslušnosti divákov tak, aby športové podujatia boli znovu miestom stretávania sa slušných priaznivcov, rodín a priateľov, či miestom inšpirácie/motivácie mladých ľudí k vykonávaniu aktívneho športu. Príspevok prináša prehľad najvýznamnejších zmien, obsiahnutých v aktuálnom znení legislatívneho návrhu.

ABSTRACT/SUMMARY:
Currently, draft of new act on the organisation of public sports events and on the amendment and supplementation of certain acts is in the legislative process of Slovak Republic, including the Criminal code, the code of Criminal procedure and Act on offences. The purpose of proposed legislative changes is to strengthen the protection and comfort of well-behaved spectators, as well as to eliminate violence and incedency of spestators in Slovak stadiums, so that sports events are again places of meeting of well-behaved supporters, families and friends, whether the place for inspiration/motivation of young people to exercise active sport. The article focuses on the most important changes, that are contained in current version of the legislative proposal.

ÚVOD K PROCESU PRÍPRAVY NÁVRHU ZÁKONA

Výsledkom dôkladnej analýzy problémov na športových podujatiach v súvislosti s aplikáciou existujúceho zákona, širokých odborných a vecných diskusií a komparácie so zahraničnou právnou úpravou, je príprava nového zákona o organizovaní verejných športových podujatí^[1], ktorý je aktuálne v legislatívnom procese.

Návrh zákona bol vypracovaný v súlade s Koncepciou boja proti diváckemu násiliu na roky 2013 – 2016^[2] schválenou uznesením vlády Slovenskej republiky č. 44/2013 z 30.1.2013^[3], v rámci plnenia cieľa č. 1 – Zmeny a doplnenia právnych mechanizmov, úlohy č. 1 – Úprava právnych predpisov.

Vzhľadom na závažnosť a prierezový charakter problematiky diváckeho násilia tvorba návrhu zákona prebiehala na viacrezortnej úrovni, prostredníctvom medzirezortnej pracovnej skupiny zloženej zo zástupcov Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, Slovenského futbalového zväzu, Slovenského zväzu ľadového hokeja, Združenia miest a obcí Slovenskej republiky a ďalších subjektov a odborníkov z verejnej sféry, športovej sféry i akademickej sféry.

VPLYV ORGÁNOV A DOKUMENTOV RADY EURÓPY A EURÓPSKEJ ÚNIE NA TVORBU NÁVRHU ZÁKONA

Závažnosť a rozšírenie fenoménu diváckeho násilia najprv najmä v Anglicku a následne aj v ďalších štátoch Európy v 70-tych a 80-tych rokoch 20. storočia, boli dôvodom pre to, aby bol v roku 1985 na pôde Rady Európy (19. augusta 1985; Štrasburg) uzavretý Európsky dohovor o násilí a neviazanosti divákov na športových podujatiach a najmä na futbalových zápasoch^[4] (CETS 120), ktorý okrem Andorry, Gruzínska, Írska, Malty, Moldavska a San Marina podpísali všetky členské štáty Rady Európy, v roku 2013 pristúpilo k dohovoru aj Maroko ako nečlenský štát Rady Európy. Slovenská republika je signatárom dohovoru od 1. júla 1993. Signatárske štáty dohovoru sa prijatím tohto dohovoru zaviazali k vzájomnej spolupráci všetkých subjektov zainteresovaných na eliminácii diváckeho násilia (štát, polícia, športové zväzy, športové kluby, obce, cestovné kancelárie, prepravcovia, fan kluby), ktorej účelom je postarať sa o bezpečnosť a pohodlie slušných priaznivcov a efektívny postih delikventov vrátane trestnoprávneho, s cieľom zabrániť problémovým osobám zúčastňovať sa na športových podujatiach. Problematika diváckeho násilia a jej vývoj je neustále predmetom skúmania Stáleho výboru Rady Európy k uvedenému dohovoru. Stály výbor k aplikácii dohovoru v praxi vypracoval viacero odborných dokumentov obsahujúcich odporúčania a najvhodnejšie postupy pre členské štáty, ktorých cieľom je prevencia a eliminácia diváckeho násilia.

Návrh zákona preto vychádza z Európskeho dohovoru (CETS 120) o násilí a neviazanosti divákov na športových podujatiach a najmä na futbalových zápasoch, odporúčaní^[5] stáleho výboru Rady Európy k uvedenému dohovoru, normatívnych aktov^[6] orgánov Európskej únie, poznatkov získaných komparáciou právnych úprav problematiky regulácie organizovania športových podujatí a osobitne diváckeho násilia v iných štátoch Európskej únie (najmä Poľska, Česka, Anglicka, Francúzska, Rakúska a Nemecka), ako aj z praktických poznatkov aplikácie doterajšej právnej úpravy v Slovenskej republike. Významným zdrojom poznania pre vypracovanie návrhu zákona boli aj informácie a poznatky získané na konzultačných stretnutiach s bezpečnostnými expertmi Policajného zboru Slovenskej republiky, Slovenského futbalového zväzu, Slovenského zväzu ľadového hokeja, UEFA a so zástupcami ďalších národných športových zväzov.

ZÁKLADNÁ FILOZOFIA A VÝCHODISKO NÁVRHU ZÁKONA

Základnou filozofiou návrhu zákona je zabezpečiť koordinovanosť a vzájomnú spoluprácu všetkých subjektov zúčastňujúcich sa na príprave, organizovaní a samotnom priebehu podujatia tak, aby sa naplnil základný účel podujatia bez sprievodných negatívnych javov spočívajúcich v diváckom násilí, či inom nevhodnom správaní, ktoré vo svojom dôsledku narúšajú aj základný ústavný princíp slobody zhromažďovania sa.

V súlade s uvedenou filozofiou návrhu zákona je cieľom novej právnej úpravy vytvorenie efektívneho systému právnych nástrojov, prostriedkov a postupov, ktorý prinesie systematické pravidlá pre organizovanie športových podujatí, so zodpovedajúcimi kontrolnými a sankčnými mechanizmami, pričom primárnym sledovaným účelom je prevencia a eliminácia výskytu diváckeho násilia na verejných športových podujatiach.

Základným východiskom návrhu zákona je ambícia čo najmenej zasahovať do výkonu práv a slobôd garantovaných článkami 28 a 37 Ústavy SR v rámci verejných športových podujatí, a to jednak do slobody zhromažďovania sa účastníkov/divákov, ako aj do slobody združovania sa športovcov a ostatných členov občianskych združení – športových klubov.

MALÉ A KOMUNITNÉ PODUJATIA – MIMO PÔSOBNOSTI ZÁKONA

Zákon má „čo najmenej obťažovať slušných ľudí“ pri organizovaní malých športových podujatí, uzavretých komunitných podujatí (školské, firemné a pod), ako aj podujatí v tých športových odvetviach, vekových a výkonnostných kategóriách, v ktorých doposiaľ neboli zaznamenané akty diváckeho násilia ani iné bezpečnostné incidenty.

V uvedených prípadoch návrh zákona prináša zmiernenie režimu regulácie, pričom malé a komunitné športové podujatia sú úplne vyňaté z pôsobnosti navrhovaného zákona. Ich organizovanie sa bude riadiť iba všeobecnými právnymi predpismi (Občiansky zákonník, Zákonník práce, Priestupkový zákon, Trestný zákon, Zákon o športe a pod.) a vnútornými predpismi športových zväzov, ktoré spravidla dostatočne reflektujú špecifiká podujatí jednotlivých športových odvetví a tomu zodpovedajúce organizačné nároky (personálne, bezpečnostné, zdravotnícke a iné).

Návrh zákona sa snaží o vymedzenie hranice verejného záujmu po prekročení ktorej, sa organizovanie verejného športového podujatia stáva predmetom záujmu verejného práva a je nevyhnutná jeho osobitná právna úprava.

VEREJNÝ ZÁUJEM NA PRÁVNEJ REGULÁCII JE DETERMINOVANÝ RIZIKOVOSŤOU PODUJATIA

Dôležitým novým prvkom právnej úpravy je určenie podujatia s osobitným režimom, pri ktorom sa na rozdiel od bežného podujatia sprísňuje režim jeho prípravy, organizácie a dozoru nad jeho priebehom. Pri podujatiach s osobitným režimom je bezpečnostné riziko dané buď prítomnosťou vyššieho počtu osôb na mieste konania podujatia, vyšším výskytom bezpečnostných incidentov (futbal, hokej) alebo rizikovosťou samotných účastníkov podujatia.

Za podujatia s osobitným režimom sa budú považovať:

• rizikové podujatia (môže ísť o podujatie v ktoromkoľvek športe)
• futbalové stretnutie alebo hokejové stretnutie najvyššej celoštátnej súťaže v kategórii dospelých alebo posledné štyri kolá pohárových súťaží vo futbale a hokeji v kategórii dospelých,
• podujatie, na ktorom sa predpokladá účasť 4 000 a viac divákov, alebo
• podujatie, na ktorom sa predpokladá viac ako 90 % obsadenia športového zariadenia s kapacitou 2 000 a viac divákov.

Pri týchto podujatiach návrh zákona vo verejnom záujme na ochrane verejného poriadku, zdravia, mravnosti, majetku a životného prostredia upravuje podmienky výkonu zhromažďovacieho práva tak, že sa ustanovujú štandardné pravidlá pre ich organizovanie, ktoré musí pod hrozbou sankcií dodržiavať každý organizátor takého podujatia, pričom tento sprísnený režim pre organizátora podujatia sa premieta aj do sprísnenia režimu pre účastníkov podujatia, v záujme ochrany, pohodlia a komfortu slušného diváka vrátane mládeže, detí, žien a osôb vyššieho veku.

Návrhom zákona sa sprísňuje režim organizácie rizikových podujatí, najmä vo vzťahu k futbalu a hokeju a naopak, zvoľňuje sa režim organizovania podujatí v najvyšších súťažiach tých športov, kde k aktom diváckeho násilia nedochádza a v nižších súťažiach všetkých športov. Pri rizikových podujatiach bude organizátor povinný do sektorov pre priaznivcov hostí zabezpečiť, aby všetky vstupenky boli na meno a priezvisko.

ÚČASTNÍK PODUJATIA – KĽÚČOVÝ POJEM PRE SYSTÉMOVÚ ZMENU

V doterajšej právnej úprave absentovala definícia účastníka podujatia, preto je dôležité právne jednoznačne vymedziť, za akých podmienok (v ktorom priestore a v akom časovom úseku) sa považuje osoba za účastníka podujatia, za ktorého z pohľadu dodržiavania verejného poriadku zodpovedá v čase a mieste konania podujatia organizátor. Na rozdiel od účastníka podujatia, ktorý sa fyzicky zúčastňuje na podujatí v športovom zariadení, fanúšikom môže byť aj taká osoba, ktorá nemá vstupenku a jej zámerom nemusí byť účasť na podujatí.

Prvým kritériom pre kvalifikovanie osoby ako účastníka podujatia je, že sa v čase konania podujatia z dôvodu konania podujatia (nie iba náhodne) zdržiava na mieste konania podujatia alebo v jeho blízkosti. Podľa druhého kritéria sa za účastníka podujatia budú považovať aj také osoby, ktoré sa premiestňujú na miesto konania podujatia alebo z miesta konania podujatia do miesta pobytu, ak tento presun vecne súvisí s konaním podujatia. Skutočnosť, či takáto osoba má platnú vstupenku, je irelevantná.

PREVENCIA MÁ PREDNOSŤ PRED REPRESIOU

Zdôrazňujú sa predovšetkým právne inštitúty preventívnej povahy (ustanovenia o prevenčných povinnostiach organizátora, možnosť uložiť zákaz účasti na verejných podujatiach ako predbežné opatrenie ihneď po obvinení z priestupku).

V záujme preventívneho pôsobenia sankcií návrh zákona umožňuje postupné sprísňovanie sankcií za priestupky v závislosti od druhu a závažnosti deliktu i osoby páchateľa. Menej závažné priestupky možno vybaviť napomenutím alebo uložením pokarhania, ak je možné predpokladať, že takéto vybavenie je postačujúce, najmä ak sa páchateľ k spáchaniu priestupku priznal, jeho spáchanie oľutoval, prejavil snahu o nápravu a zaviazal sa nahradiť škodu alebo jej primeranú časť, ak bola priestupkom spôsobená.

Ďalšími alternatívami sankcií sú pokuty (pri rizikových podujatiach až do 3 000 eur), prepadnutie veci a ochranné opatrenia – zhabanie veci a obmedzujúce opatrenie spočívajúce v zákaze účasti na športových podujatiach až na päť rokov.

SPRÍSNENIE POSTIHU ROVNORODEJ PRIESTUPKOVEJ RECIDÍVY A PRIESTUPKOV DIVÁCKEHO NÁSILIA

Na druhej strane sa však významne sprísňuje postih za priestupky diváckeho násilia a priestupkovú recidívu, ktorá pri naplnení materiálneho znaku (§ 10 ods. 2 Tr. zákona), t. j. pri rovnorodej recidíve najzávažnejších priestupkov môže mať za následok až vyvodenie trestnej zodpovednosti.

Pri ukladaní sankcie za recidívu priestupkov v priestupkovom konaní (ak ďalší priestupok bol spáchaný do jedného roka od postihu za predchádzajúci priestupok) je možné sankciu za priestupok uložiť až do výšky dvojnásobku hornej hranice sankcie ustanovenej za neskorší priestupok, t. j. závažné konania hraničnej povahy spočívajúce v recidíve závažných priestupkov, ktoré ešte nebudú kvalifikované ako trestný čin výtržníctva, budú posúdené v priestupkovom konaní v prísnejšom režime.

V rámci trestného konania návrh zákona prináša nový alternatívny trest – trest zákazu účasti na verejných podujatiach, ktorý bude postihovať tú oblasť života páchateľa, v rámci ktorej sa dopustil trestného činu. Zavádza sa povinnosť obvineného/odsúdeného dostaviť sa v určenom čase (v čase podujatia, na ktoré sa zákaz vzťahuje) na príslušný útvar Policajného zboru podľa miesta obvyklého pobytu.

BEZPEČNOSTNÝ MANAŽÉR PODUJATIA – NOVÝ ODBORNÝ PRVOK

Návrh zákona zavádza do právnej úpravy bezpečnostného manažéra ako dôležitý subjekt, ktorý už aj v súčasnosti v praxi plní na strane organizátora podujatia významné úlohy na úseku prípravy a riadenia bezpečnostných opatrení vykonávaných v súvislosti so športovými podujatiami. Pri rizikových podujatiach, ale aj ďalších podujatiach, kde je zvýšené bezpečnostné riziko z objektívnych dôvodov (naplnenie kapacity športového zariadenia alebo vysoký počet účastníkov) bude bezpečnostný manažér určený organizátorom povinne.

VZDELÁVANIE ČLENOV USPORIADATEĽSKEJ SLUŽBY PRENESENÉ DO PRIESTORU ŠPORTOVEJ AUTONÓMIE

Zavádza sa nový systém odbornej prípravy, vzdelávania a preskúšania hlavných usporiadateľov, bezpečnostných manažérov a usporiadateľov, v ktorom je ťažisko prenesené do oblasti športovej autonómie (mimo režimu správneho konania). Hlavnú úlohu budú mať národné športové zväzy, ktoré budú zabezpečovať odbornú prípravu prostredníctvom odborne spôsobilých osôb.

Oblasti vzdelávania identifikované na základe skúseností a potrieb praxe sú: právna úprava, verbálna a neverbálna komunikácia, poskytnutie prvej pomoci a riešenie typických modelových situácií a krízových situácií. Odbornú komisiu, ktorá vypracuje testy a určí rozsah prípravy uchádzačov o získanie osvedčenia hlavného usporiadateľa, bezpečnostného manažéra a usporiadateľa vymenuje Policajný zbor z odborne spôsobilých osôb pre jednotlivé oblasti. Požiadavka na vyškolenie niekoľko sto usporiadateľov v pomerne krátkom čase je realizovateľná takým spôsobom, že hlavný usporiadatelia budú oprávnení v športových kluboch, v ktorých pôsobia postupne zaškoliť potrebný počet usporiadateľov, ktorí budú môcť vykonávať usporiadateľskú činnosť aj pre iné subjekty.

DELEGÁT ŠPORTOVÉHO ZVÄZU – NOVÝ ODBORNÝ PRVOK KONTROLY RIADNEHO PRIEBEHU PODUJATIA

Nové úlohy vyplývajú aj pre delegovanú osobu športového zväzu (delegát zväzu), ktorá bude v prípade športových podujatí s osobitným režimom a pri medzinárodných podujatiach, ďalším obligatórnym odborným orgánom dozoru. Delegát zväzu je dôkladne oboznámený okrem právnej úpravy aj s vnútornými predpismi príslušného športového zväzu upravujúcimi organizovanie športových podujatí v konkrétnom športovom odvetví a pravidlami príslušnej športovej súťaže. Delegát zväzu je odborný dozorný a hodnotiaci orgán, ktorý obligatórne vyhotovuje písomnú správu o podujatí, ku ktorej prikladá fotografie, prípadne krátke videá preukazujúce zistené nedostatky pri organizovaní športového podujatia. Znalosť a skúsenosť delegáta má pomôcť okrem ochrany verejného záujmu, aj ochrane záujmov športových zväzov na riadnom organizovaní športových podujatí a tiež tomu, aby opatrenia organizátora boli vykonané v súlade so zákonom i pravidlami športu.

Návrh zákona jednoznačne vymedzuje úlohy jednotlivých subjektov, ktoré vstupujú do právnych vzťahov v súvislosti s konaním verejného podujatia a precizuje ich práva a povinnosti. Pre prípad nesplnenia povinnosti navrhovaná úprava ustanovuje spôsob vyvodenia právnej zodpovednosti voči jednotlivým skupinám subjektov (organizátor, hlavný usporiadateľ, bezpečnostný manažér, usporiadateľ, dozorný orgán, delegát zväzu, divák alebo akákoľvek iná fyzická osoba) v závislosti od toho, či ide o delikt spáchaný v súvislosti s bežným podujatím alebo podujatím s osobitným režimom, resp. rizikovým podujatím, kde sa predpokladá najprísnejší postih.

ZMENA PÔSOBNOSTI NA PREJEDNANIE PRIESTUPKOV A SPRÁVNYCH DELIKTOV

Agenda prejednávania správnych deliktov a priestupkov, ktorá bola doposiaľ v pôsobnosti obce, bude presunutá na Policajný zbor Slovenskej republiky z dôvodu konfliktu záujmu, keďže obce sú v mnohých prípadoch spoluvlastníkmi (akcionármi) alebo významným sponzorom organizátora (klubu), ktorý je často podporovaný obcami dotáciami na mládežnícky šport alebo na náklady klubu súvisiace so správou a údržbou športového zariadenia užívaného klubom. Nie je zriedkavá ani situácia, keď majú obce v orgánoch klubov svojho zástupcu. Takýto presun pôsobnosti je preto z vecného hľadiska logický a nevyhnutný.

Cieľom navrhovanej právnej úpravy nie je kriminalizovať mladých ľudí, ktorí sa dopustili protiprávneho konania v súvislosti s účasťou na verejných podujatiach. Aj preto sa vytvára a posilňuje režim postihu v správnom a priestupkovom konaní. Ako bolo už aj vyššie uvedené, oproti predchádzajúcej právnej úprave v zákone č. 479/2008 Z.z. sa zavádza možnosť použitia ďalších druhov sankcií a ochranných opatrení, zvyšuje sa sadzba pokút a zavádza sa možnosť dvojnásobného postihu pri recidíve priestupkov diváckeho násilia, ak nepôjde o trestný čin.

Výchovný a restoratívny účinok sleduje aj zavedenie možnosti vykonať rozhodnutie o uložení pokuty (na návrh páchateľa priestupku) vykonaním verejnoprospešných prác v športovom zariadení, v ktorom sa konalo podujatie, na ktorom sa páchateľ dopustil priestupku alebo v jeho blízkom okolí.

POUŽITIE SPRÁVNEHO PORIADKU V KONANIACH A ROZHODOVACÍCH PROCESOCH

Návrh zákona v častiach, kde sa prenáša zodpovednosť za plnenie úloh a riadiace/rozhodovacie procesy do priestoru športovej autonómie, vylučuje aplikáciu správneho poriadku, pričom tieto procesy sa budú riadiť úpravou uvedenou v návrhu zákona, vnútornými predpismi zväzu a základnými princípmi spravodlivosti.

Pri najzávažnejších rozhodnutiach obce (dozorného orgánu), ktoré okrem toho, že môžu predstavovať nedôvodný zásah do slobody združovania a zhromažďovania, môžu mať aj významne negatívne ekonomické dopady na organizátora (zakázanie podujatia), sa podľa predloženého návrhu ustanovuje zjednodušený režim správneho konania (podobný režim je použitý v ust. § 31 ods. 5 zák. č. 162/1995 Z. z.) ktorý zabezpečí jednak operatívnosť rozhodovacieho procesu, ako aj to, že rozhodnutia obce budú mať všetky náležitosti rozhodnutia podľa správneho poriadku. V opačnom prípade by zákon de facto nevylučoval arbitrárne rozhodnutie obce listom alebo oznámením bez primeraného odôvodnenia. Rozhodnutie obce v tomto režime bude možné preskúmať na návrh organizátora v rámci správneho súdnictva a aj v prípade podania civilnoprávnej žaloby bude takéto rozhodnutie dôležitým podkladom, o ktorý sa bude možné oprieť.

Pri uložení predbežného opatrenia spočívajúceho v zákaze účasti na určených športových podujatiach bola využitá štandardná právna úprava tohto inštitútu v správnom poriadku.

INFORMAČNÝ SYSTÉM O BEZPEČNOSTI NA ŠPORTOVÝCH PODUJATIACH

Návrh zákona precizuje právnu úpravu prevádzky informačného systému o bezpečnosti na športových podujatiach, obsah jednotlivých evidencií, osoby oprávnené využívať údaje z evidencií, ako aj spôsob nakladania s údajmi. V osobitnej časti evidencie budú vedení aj hlavní usporiadatelia, bezpečnostní manažéri a usporiadatelia. Prístup k vytvorenej databáze vyškolených hlavných usporiadateľov, bezpečnostných manažérov a usporiadateľov uľahčí organizátorom podujatí zabezpečovanie usporiadateľskej služby pre akékoľvek verejné podujatie a orgánom dozoru umožní kontrolu toho, či usporiadateľská služba je na podujatí vykonávaná odborne spôsobilými osobami, ktoré sú držiteľmi príslušného osvedčenia alebo preukazu.

AJ MENEJ ZÁVAŽNÉ EXTRÉMISTICKÉ PREJAVY NA VEREJNÝCH PODUJATIACH SÚ NEPRÍPUSTNÉ

S problematikou násilia a neviazanosti divákov (diváckeho násilia) úzko súvisí aj problematika rasizmu, diskriminácie, intolerancie a ostatných prejavov súvisiacich s problematikou extrémizmu. V tomto smere návrh zákona reaguje na právnu medzeru spočívajúcu v tom, že slovenský právny poriadok nepoznal priestupky extrémizmu, v dôsledku čoho niektoré menej závažné formy protiprávneho konania, ktoré nebolo možné posúdiť ako priestupky proti verejnému poriadku alebo ako priestupky proti občianskemu spolunažívaniu, boli posudzované buď ako trestný čin, čo sa vo viacerých prípadoch javilo ako neprimerane prísne (kriminalizovanie) alebo druhá možnosť bola, že neboli postihnuté vôbec, čo je však vo vzťahu k extrémistickým prejavom a ich náznakom neprijateľné.

Návrhom zmien dotknutých zákonov sa zároveň odstraňujú identifikované nedostatky súčasného právneho stavu, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe.

Vzhľadom na skutočnosť, že problematika diváckeho násilia má prierezový charakter, v dôsledku čoho je upravená vo viacerých zákonoch, v záujme vytvorenia logicky koherentného riešenia sa navrhuje zmena a doplnenie aj ďalších zákonov.

DOPADY NÁVRHU ZÁKONA NA VEREJNÉ FINANCIE A NA SPOLOČNOSŤ

Návrh zákona bude mať pozitívny dopad na štátny rozpočet a informatizáciu spoločnosti. Pozitívny dopad na štátny rozpočet bude dôsledkom zníženia počtu rizikových podujatí a počtu príslušníkov Policajného zboru, ktorí budú musieť byť z dôvodu konania podujatí nasadení alebo v pohotovosti (personálne náklady navyše zvyšuje skutočnosť, že tieto podujatia sa konajú väčšinou v deň pracovného pokoja), s čím je spojené zníženie nákladov na prípravu, presun a použitie technických prostriedkov z dôvodu zabezpečenia verejného poriadku na verejných podujatiach, ako aj pri presune fanúšikov.

Za prínos z pohľadu verejných financií je možné považovať aj to, že Policajný zbor si bude môcť v prípade vynúteného zásahu v športovom zariadení, ktorého dôvodom je hrubé zanedbanie povinnosti organizátora, uplatniť účelne vynaložené náklady na tento zásah. To isté bude platiť aj pri zásahu obecnej polície. Zákon upravuje možnosť, že Policajný zbor alebo obecná polícia budú na základe odplatnej zmluvy poskytovať súčinnosť pri výkone usporiadateľskej služby aj na štadióne (nie iba v jeho okolí) a to najmä pri medzinárodných a rizikových podujatiach.

Pozitívny dopad na štátny rozpočet bude mať aj to, že v dôsledku presunu právomoci na prejednanie priestupkov diváckeho násilia z obcí na Policajný zbor, a presunu právomoci na konanie o správnych deliktoch organizátorov (klubov), z obcí na okresný úrad, príjmy z pokút uložených za porušenie povinností ustanovených v navrhovanom zákone (za priestupok alebo správny delikt) organizátorovi, členovi usporiadateľskej služby, divákovi a ďalším subjektom zodpovedným za riadny priebeh podujatia, budú príjmom štátneho rozpočtu.

Pozitívny dopad na informatizáciu spoločnosti prinesie jednak vytvorenie a prevádzkovanie informačného systému o bezpečnosti na športových podujatiach, ktorý bude prepojený na informačný systém národného futbalového informačného strediska (NFIS), ako aj postupné zavedenie elektronických systémov umožňujúcich predaj vstupeniek na meno a priezvisko.

Predpokladá sa mierny pozitívny dopad aj na podnikateľské prostredie, nakoľko v dôsledku eliminácie incidentov počas premiestňovania divákov na podujatie a z podujatia nebude potrebné uzatvoriť na niekoľko hodín všetky prevádzky pohostinských a iných služieb na trase fanúšikov na štadión a zakázať predaj alkoholických nápojov, ako sa to pomerne často deje pri rizikových stretnutiach.

Návrh zákona bude mať zanedbateľný negatívny dopad na rozpočty obcí v dôsledku presunu právomocí na prejednanie priestupkov a správnych deliktov z obcí na Policajný zbor Slovenskej republiky. Tento presun je však nevyhnutný v dôsledku konfliktu záujmov v prípadoch, keď je obec spolumajiteľom alebo významným sponzorom organizátora (klubu).

Návrh zákona nebude mať negatívny dopad na rozpočty vyšších územných celkov, na životné prostredie ani na zamestnanosť.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi Slovenskej republiky, zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a právom Európskej únie.