MANDATE CONTRACT
MGR. ANTON UKROPEC
ADVOKÁTSKY KONCIPIENT
BARU§O – PROCTUM LAW CONSULT, S.R.O., ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA
E-MAIL: UKROPEC.ANTON@POST.SK
KĽÚČOVÉ SLOVÁ:
mandátna zmluva, príkazná zmluva, obchodná záležitosť, prokúra, zmluva o obchodnom zastúpení, obchodná spoločnosť, priame zastúpenie, cenné papiere, banková záruka, Obchodný zákonník
KEY WORDS:
mandate contract, order contract, matter of business, procuration, agency contract, business company, direct representation, securities, bank guarantee, Commercial Code
ABSTRAKT:
V nasledujúcom článku je obsiahnutá právna úprava mandátnej zmluvy, ktorá sa používa v obchodnom styku pri obstarávaní určitých obchodných záležitostí. Autor v úvode článku odlišuje mandátnu zmluvu od príkaznej zmluvy. V nasledujúcom texte sa autor venuje právam a povinnostiam zmluvných strán. Článok tiež poukazuje na možnú aplikáciu mandátnej zmluvy aj na iné právne vzťahy.
ABSTRACT/SUMMARY:
The following article includes the regulation of mandate contracts, which are used in business relations in order to manage certain business matters. The author differs at the beginning of the article between mandate contracts and order contract. In the next parts of the article, the author discusses the rights and obligations of the contracting parties. The article also points out the possible application of the order contract to a number of other legal relationships.
VŠEOBECNE K MANDÁTNEJ A PRÍKAZNEJ ZMLUVE
Mandátna zmluva a príkazná zmluva slúžia na obstaranie určitých vecí či záležitostí a v praxi je ich využitie časté. Tak mandátna zmluva ako i príkazná zmluva sú dvojstranné právne úkony pomenované, ide teda o zmluvné typy, ktoré platné právo výslovne upravuje v právnych predpisoch. Tieto zmluvy sú si podobné, preto treba poukázať aj na ich definičné odlišnosti. Základným diferenciačným kritériom je povaha prameňa, v ktorom sú tieto zmluvné typy obsiahnuté. Mandátna zmluva je obchodno-záväzkový vzťah upravený zákonom č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Obchodný zákonník“ alebo „ObchZ“). Naproti tomu právna úprava príkaznej zmluvy sa nachádza v zákone č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov. Kým mandátna zmluva je upravená prameňom obchodného práva, príkazná zmluva je zmluvný typ základného prameňa občianskeho práva hmotného.
Pokiaľ ide o účel a základnú charakteristiku mandátnej zmluvy, tú možno nájsť v § 566 ods. 1 ObchZ, podľa ktorého: „mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.“ Občiansky zákonník v § 724 uvádza definičné znaky príkaznej zmluvy. Na základe týchto právnych vymedzení mandátnej zmluvy a príkaznej zmluvy možno badať ďalší rozdiel uvedených zmluvných typov a tým je náležitosť odplatnosti. V prípade mandátnej zmluvy je odplatnosť nevyhnutným znakom, bez ktorého mandátnu zmluvu nemožno platne uzavrieť, čo v prípade príkaznej zmluvy nie je náležitosťou obligatórnou, ale len fakultatívnou. To znamená, že na platné uzavretie príkaznej zmluvy sa nevyžaduje, aby sa zmluvné strany dohodli aj na odplatnosti.
PRÁVA A POVINNOSTI ZMLUVNÝCH STRÁN MANDÁTNEJ ZMLUVY
Obsah mandátnej zmluvy, ako aj každého iného zmluvného vzťahu, tvoria práva a povinnosti zmluvných strán. Mandatár je teda povinný v zmysle § 566 ObchZ obstarať určitú obchodnú záležitosť, a to v mene mandanta. Mandátnou zmluvou sa teda realizuje priame právne zastúpenie, čo možno považovať za jeden z hlavných rozlišujúcich znakov na jej odlíšenie od komisionárskej zmluvy, ktorá však nie je predmetom úvah v tomto článku. Obchodný zákonník v § 567 určuje spôsob konania mandatára pri obstarávaní obchodnej záležitosti. Podľa tohto ustanovenia je mandatár povinný postupovať s odbornou starostlivosťou, podľa pokynov mandanta, od ktorých sa môže odchýliť len v prípade, ak to ustanovuje zákon, a teda v prípade, ak sú splnené súčasne dve zákonné podmienky. Musí isť o takú situáciu, že súhlas mandanta nie je možné získať včas a jednak musí ísť o nevyhnutne naliehavú situáciu v záujme mandanta. Takýto postup je možné vylúčiť výslovným zakotvením v zmluve.
Ďalšia povinnosť mandatára fakultatívnej povahy je obsiahnutá v § 568 ods. 1 ObchZ, ktorou je požiadavka osobného konania. Táto povinnosť medzi zmluvnými stranami platí len v prípade, ak sa na nej dohodli. V opačnom prípade, teda ak mandátna zmluva neobsahuje zmienku a povahe osobného konania, mandatár môže uskutočniť obstaranie obchodnej záležitosti aj prostredníctvom tretej osoby. Zákon však neupravuje otázku prekročenia oprávnenia mandatára konať v mene mandanta, preto treba pristúpiť na všeobecnú právnu úpravu obsiahnutú v Občianskom zákonníku týkajúcu sa plnomocenstva.[1]
Na plnenie mandátnej zmluvy, podobne ako aj v prípade iných právnych vzťahov založených zmluvou, sa vyžaduje určitá kooperácia zmluvných strán potrebná na uskutočnenie samotného obsahu zmluvy. V tejto súvislosti možno poukázať na ustanovenie § 568 ods. 2 ObchZ, ktoré ukladá povinnosť mandantovi, ktorá má súčinnostný charakter vo vzťahu k druhej zmluvnej strane – mandatárovi a slúži na splnenie zmluvného záväzku mandatárom, a to na obstaranie určitej obchodnej záležitosti. Inou, v zmysle základného ustanovenia mandátnej zmluvy, hlavnou povinnosťou mandanta je povinnosť zaplatiť mandatárovi odplatu. Túto povinnosť mandanta upravuje § 571 ObchZ, podľa ktorého je mandant povinný zaplatiť mandantovi odplatu, na ktorej sa s mandatárom dohodol. Ak takejto dohody niet, potom má mandant povinnosť zaplatiť odplatu, ktorá je obvyklá. Obvyklosť sa posudzuje v čase uzavretia zmluvy a to za činnosť rovnakú alebo obdobnú. Zákon v uvedenom ustanovení rieši tiež otázku splatnosti odplaty za vykonanie mandátu. Splatnosť sa v prípade mandátnej zmluvy viaže na obstaranie obchodnej záležitosti. V určitých prípadoch, najmä ak je obstaranie obchodnej záležitosti nákladné, zmluvné strany sa môžu dohodnúť na tom, že mandant poskytne mandatárovi určitý preddavok, ktorý mu bude pokrývať nadmerné náklady spojené s uskutočňovaním mandátu. V odplate mandatára môžu byť obsiahnuté aj náklady na výkon mandátu, ak to vyplýva z ich povahy. Inak je mandant v zmysle § 572 ObchZ povinný okrem odplaty poskytnúť mandatárovi aj náhradu nákladov na obstaranie obchodnej záležitosti. Pričom táto povinnosť sa nevzťahuje na akékoľvek náklady, ale len na náklady, ktoré mandatár vynaložil účelne, alebo ktoré sa na vykonanie mandátu nevyhnutne vyžadovali.
ZÁNIK MANDÁTNEJ ZMLUVY
Obchodný zákonník osobitne upravuje zánik mandátnej zmluvy, ku ktorému môže dôjsť výpoveďou zmluvy. Výpoveď mandátnej zmluvy upravuje § 574 a § 575 ObchZ. Kým § 574 ObchZ upravuje zánik mandátnej zmluvy výpoveďou zo strany mandanta, § 575 ObchZ upravuje výpoveď zo strany mandatára. V zmysle uvedených ustanovení mandant môže vypovedať mandátnu zmluvu kedykoľvek, pričom v zmysle § 575 ObchZ: „mandatár môže zmluvu vypovedať s účinnosťou ku koncu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená mandantovi, ak z výpovede nevyplýva neskorší čas.“ V prípade mandanta sa účinnosť výpovede viaže na okamih, keď sa o tejto skutočnosti dozvie mandatár. Od tohto momentu dochádza k zániku mandátnej zmluvy, v dôsledku čoho zaniká povinnosť mandatára obstarávať obchodnú záležitosť. Zákon v tejto súvislosti ukladá mandatárovi určitú osobitnú povinnosť, ktorá je v záujme ochrany mandanta a ktorej podstata tkvie v oznamovacej povinnosti mandatára voči mandantovi na prípadnú potrebu prijatia nevyhnutných opatrení na prevencii bezprostredne hroziacej škody.
DOJEDNANIE O ĎALŠEJ APLIKÁCII MANDÁTNEJ ZMLUVY
S mandátnou zmluvou sa možno v Obchodnom zákonníku stretnúť nielen v rámci samotnej právnej úpravy mandátnej zmluvy v ustanoveniach § 566 až § 576 ObchZ, ale aj na iných miestach. Mandátnu zmluvu spomína aj § 654 ods. 2 ObchZ v rámci právnej úpravy zmluvy o obchodnom zastúpení, podľa ktorého: „ak zmluva určuje, že obchodný zástupca robí právne úkony v mene zastúpeného, spravujú sa práva a povinnosti s tým súvisiace ustanoveniami o mandátnej zmluve.“ Ďalšia zmienka o mandátnej zmluve sa nachádza v § 699 ObchZ. Uvedené ustanovenie je súčasťou ustanovení upravujúcich zmluvu o inkase, resp. jej osobitný druh, a to zmluvu o bankovom dokumentárnom inkase, ktoré zakotvuje subsidiárnu pôsobnosť Obchodného zákonníka o mandátnej zmluve pokiaľ ide o obsah právneho vzťahu, teda práva a povinnosti zmluvných strán uvedeného osobitného zmluvného typu patriaceho do rámca právnej úpravy bankových zmlúv.
Na použitie mandátnej zmluvy odkazuje aj iné ustanovenie ObchZ, a to ustanovenie § 322 ods. 2, ktoré však neupravuje zmluvný typ, ale ktoré upravuje jeden zo zabezpečovacích prostriedkov – bankovú záruku, ktorá je ako zabezpečovací prostriedok príznačná len pre obchodnoprávne vzťahy. Podľa predmetného ustanovenia sa: „vzťah medzi bankou a dlžníkom sa spravuje podľa ustanovení o mandátnej zmluve.“ V tomto prípade už nejde o subsidiárnu pôsobnosť ako v prípade zmluvy o bankovom dokumentárnom inkase, ale ide o výlučnú pôsobnosť, nakoľko vzťah banky a dlžníka je v tomto prípade vždy upravený mandátnou zmluvou.
O použití mandátnej zmluvy sa zmieňuje aj § 66 ods. 3 ObchZ, podľa ktorého sa: „vzťah medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti alebo spoločníkom pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti sa spravuje primerane ustanoveniami o mandátnej zmluve, ak zo zmluvy o výkone funkcie uzatvorenej medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti alebo spoločníkom, ak bola zmluva o výkone funkcie uzavretá alebo zo zákona nevyplýva iné určenie práv a povinností.“
Pokiaľ ide o vzťah spoločnosti a prokuristu, teda zástupcu s generálnym plnomocenstvom, postupuje sa subsidiárne podľa ustanovení ObchZ o mandátnej zmluve.[2]
Nielen Obchodný zákonník, ale i osobitný predpis akým je zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách (o cenných papieroch) upravuje mandátnu zmluvu. Podľa tohto právneho predpisu ide o osobitnú právnu úpravu mandátnej zmluvy vzťahujúcu sa na cenné papiere. Uvedený zákon upravuje osobitne mandátnu zmluvu v § 36, ktorý nesie názov mandátna zmluva o obstaraní kúpy alebo predaja cenných papierov. Ide teda o osobitnú právnu úpravu obsiahnutú len v tomto paragrafom znení, čo preukazuje jej stručnú právnu úpravu. Tento zmluvný typ predstavuje dohodu zmluvných strán na tom, že mandatár vyvinie činnosť, ktorej podstata spočíva v obstaraní kúpy alebo predaja cenných papierov a na druhej strane sa mandant zaväzuje poskytnúť odplatu mandatárovi.
Vzhľadom na to, že mandátna zmluva o obstaraní kúpy alebo predaja cenných papierov predstavuje osobitnú právnu úpravu, potom sa ustanovenia Obchodného zákonníka týkajúce sa právnej úpravy mandátnej zmluvy použijú vo vzťahu k tomuto zmluvnému typu subsidiárne. Osobitosť právnej úpravy spočíva tiež v povinnej zákonom stanovenej písomnej forme tohto právneho úkonu.[3]
ZÁVER
Mandátna zmluva je dvojstranný právny úkon upravený Obchodným zákonníkom, ktorý sa v obchodnej praxi často používa. Podstata mandátnej zmluvy spočíva v obstaraní určitej obchodnej záležitosti v mene a na účet mandanta. Základnou odlišnosťou od príkaznej zmluvy upravenej Občianskym zákonníkom je odplatnosť mandátnej zmluvy. Konkluzívne možno uviesť, že mandátna zmluva je významný nominátny kontrakt. O tom svedčí aj skutočnosť, že ustanovenia Obchodného zákonníka týkajúce sa mandátnej zmluvy sa subsidiárne použijú aj pri iných zmluvných typoch, predovšetkým v prípade zmluvy o bankovom dokumentárnom inkase, či zmluvy o obchodnom zastúpení. Mandátna zmluva sa používa aj na úpravu vzťahov spoločnosti a členov orgánov spoločnosti. Použitie ustanovení Obchodného zákonníka o mandátnej zmluve prichádza do úvahy aj v iných prípadoch ustanovených Obchodným zákonníkom.
ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY