logologo_small

Manipulovanie výsledkov športových zápasov je trestný čin: aféra „Calciopoli“ ukončená

streda, 17.02.2016|Posledná aktualizácia 19.10.2019 15:16
Autor: JUDr. Jaroslav Čollák ml.

Z nedávneho rozhodnutia prvostupňového talianského súdu v známej úplatkárskej afére "Calciopoli" plynie jeden z najdôležitejších právnych presahov posledných rokov: manipulovanie výsledkov športových zápasov je trestný čin.

Taliansko ako bašta futbalových machinácii futbalových zápasov ukázala už viackrát v poslednom desaťročí, že nie je to krajina futbalovo čistá ako ľalia. Krátkym príspevkom chcem poukázať na rozhodnutia neapolského prvostupňového súdu voči osobám športovej aféry „Calciopoli“ a na ich odcudzujúci obsah. Treba povedať, že o tom, ako majú byť v zápasoch akéhokoľvek športového odvetvia ochraňované inštitúty ako neistota ohľadne výsledku športových zápolení, neutrálnosť rozhodcov a mnohé iné, hovorí množstvo právnych ale aj neprávnych dokumentov, medzi ktoré patrí v podmienkach Európskej únie napríklad aj Biela kniha o športe z roku 2007[1], tzv. dokumenty „fair – play“ rôznych športových asociácií a mnohé iné.  

 

Zem nikoho sa zmenila na zem niekoho - zem panstva práva 

Zaujímavým posunom v tejto problematike je prvostupňové rozhodnutie neapolského súdu, ktorý vo svojom nedávnom rozhodnutí vyriekol rozsudok nad bývalým prezidentom talianskeho futbalového klubu Juventus Turín Lucianom Moggim. Uvalil mu trest odňatia slobody na päť rokov a štyri mesiace. Z hľadiska prehľadu spomenutej kauzy, Moggi bol kľúčovou postavou v prípade ovplyvňovania výsledkov stretnutí dvoch najvyšších domácich súťaží, tzv. „Calciopoli“ v roku 2006 a teda ochrana fanúšikov a ich legitímna dôvera v nepredvídateľný výsledok športového podujatia, legitímny športový súboj, hra fair - play boli inštitúty, ktoré sa v talianskom futbale zatláčali na druhú koľaj. Samozrejme, netreba polemizovať o tom, že do tohto celého škandálu boli zapletené aj stávkové kancelárie ako subjekty, ktoré sa športom vedia nezvykle „zabávať“, no táto kauza ich akosi obchádza[2] .

Vráťme sa však naspäť, ohľadne odsúdenia Luciana Moggiho a podotknime, že taliansky športový súd už pred piatimi rokmi usvedčil Moggiho na základe nahrávok odpočúvaných telefonických rozhovorov s rozhodcami a rozhodcovskou komisiou. Súd v jeho prípade rozhodoval o trestnom čine podvodu a defraudácie naplnených konšpiračnou skupinou – a rozhodol. Vinný.

Pre zosumarizovanie obsahu príspevku zasväťme do kauzy Calciopoli aj nezainteresovaného čitateľa, no pre presahy z tejto aféry na ktoré chcem upozorniť, to veľký vplyv mať nebude. Aféra Calciopoli vyvrcholila pred piatimi rokmi odobratím dvoch titulov z rokov 2005 a 2006 turínskemu Juventusu. Potrestanie zašlo toho času aj ďalej a to spôsobom, že klub bol preradený do Serie B. V celej kauze boli zapletené aj ďalšie veľké tímy, za prehrešky svojich funkcionárov pykali AC Miláno, Lazio Rím, Fiorentina, Reggina a Arezzo. Súd navrhol niekoľkoročné tresty v podobe pobytu za mrežami aj pre funkcionárov spomenutých tímov - vlastníkom klubu z Florencie bratom Andreovi a Diegovi Della Valleovcom po dva roky a prezidentovi rímskeho Lazia Claudiovi Lotitovi rok a desať mesiacov.

Spomedzi zainteresovaných rozhodcov navrhol prokurátor najviac Massimovi de Santisovi, ktorý by mal ísť do väzenia na tri roky, ďalším jeho kolegom hrozia tresty od jedného roka po dva roky a štyri mesiace. Bývalý športový riaditeľ Messiny Mariano Fabiani by mal ísť "sedieť" na tri roky a osem mesiacov, prezident Regginy Pasquale Foti na dva roky, riaditeľ AC Milano Leonardo Meani na rok a pol a riaditeľ Talianskej futbalovej federácie Innocenzo Mazzin na štyri roky. Väčšina trestov sa pohybuje v symbolickej rovine, keďže v Taliansku sa tresty do dvoch rokov automaticky menia na podmienečné a potrestaní nejdú do väzenia.

Záver :

Treba si uvedomiť, že ovplyvňovanie športových výsledkov sa od tohto momentu stalo v krajine Európskej únie týmto rozsudkom trestným činom, na ktorý sa v budúcnosti dá odvolávať. Prednedávnom som, ako väčšina z nás, zalamoval rukami, že aj keď je zjavné, že športové podujatie nie je rozhodované iba na ihrisku – čo s tým my - ctihodní občania urobíme. Avšak právo ako jeden z najdôležitejších normatívnych systémov ukázalo svoju silu, odsúdilo subjekty, ktoré sa ako skupina starali o ovplyvňovanie športových výsledkov a urobilo tak veľmi razantne. Ďalšími presahmi tejto aféry je napríklad skutočnosť, že pánovi Moggimu už talianska futbalová federácia zakázala doživotne akúkoľvek činnosť vo futbale, a taktiež navštevovať futbalové zápasy – tu je dokonca pod vplyvom jeho odsúdenia zasahované do jeho základného práva na voľný pohyb, ktorým disponuje každý z nás. Je na škodu veci, že podstatu športu – zmeranie si síl športovcov pôsobiacich v jednotlivých športových odvetviach si musíme uvedomovať pod prizmou podobných, „právny stav“ napravujúcich rozsudkov, ktoré musia dokonca isť tak ďaleko, že zasahujú do základných práv osôb.

Slovenská republika: aplikovateľné právne predpisy 

V podmienkach Slovenskej republiky by sa ovplyvňovanie výsledkov športových výsledkov mohlo subsumovať pod trestný čin podvodu, upraveného v § 221 z.č 300/2005 Z.z v z.n.p Trestného zákona[3] (ďalej TZ). Uvedomenie si svetových a hlavne európskych tendencií, že šport v istých okamihoch spĺňa požiadavku hospodárskej činnosti, v istých momentoch dokonca spĺňa požiadavky činnosti s názvom podnikanie prichádza do úvahy pri konaní ovplyvňujúcom výsledky športových zápasov, ktorým sa logicky poškodzuje postavenie iných súťažiteľov aj trestný čin zneužitia účasti na hospodárskej súťaži upravenej v § 250 TZ[4], a navyše, ak to subjekt takto konajúci spácha v úzkej spolupráci s inými osobami, môže svojím konaním dokonca naplniť aj znaky § 37 TZ[5] a spáchať trestný čin spomenutého podvodu alebo zneužitia účasti na hospodárskej súťaži ako organizátor. Ak si uvedomíme, že vzťahy medzi športovými klubmi napĺňajú znaky hospodárskej súťaže, sekundárne do úvahy prichádza samozrejme ustanovenie § 44 z.č 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka hovoriace o nekalej súťaži[6]. V podmienkach Slovenskej republiky tak známy trestný čin korupcie[7] samozrejme tiež vieme bez problémov aplikovať na nami opísané ovplyvňovanie výsledkov športových zápasov, kedže toto sa deje faktickými - čiastkovými činmi uplácania a podplácania tak hráčov, ako aj rozhodcov. Záverom snáď posledný zákon vzťahujúci sa na spomenuté "nekalosúťažné" konanie tohto typu: 136/2001 Z.z o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. 

Šport ako fenomén zvlášť pod prizmou toho, že na vrcholnej úrovni v istých momentoch predstavuje hospodársku činnosť, zapája do seba verejnosť prostredníctvom verejnej „prezentácie“ svojho obsahu na štadiónoch a to za odplatu, obsahuje požiadavku legitímnej ochrany dôvery v nestranný výsledok – všetky tieto skutočnosti hovoria o tom, že to nie je iba čistá súkromnoprávna aktivita a spomenuté konanie predstaviteľov konkrétnych klubov či v preberanom prípade dokonca rozhodcov a funkcionárov samotného športového odvetvia je zavrhnutiahodným činom, ktorý si zaslúži odsúdenie.

Či v takom rozsahu, ako to urobil prvostupňový neapolský súd necháme na každého z Vás, subjektívne a zvlášť pod vplyvom osobných skúseností vyjadrujeme potešenie nad každou aktivitou, ktorá šport očisťuje od bočných vplyvov, ktoré kvalitu športu ako fenoménu dnešnej spoločnosti znižujú na minimálnu úroveň. Vyslovme želanie, že odvolací súd potvrdí uložené tresty a neupustí od potreby potrestania vinníkov „znižovania hodnoty“ športu ako jedného z mála elementov dnešnej spoločnosti, ktorý dokáže vyvolať masovú emóciu

1.
Uznesenie Európskeho parlamentu z 8. mája 2008 o Bielej knihe o športe (2007/2261(INI)) ^
2.
Na tomto mieste sa treba zamyslieť nad skutočnosťou, či by legislatívnou cestou aj v podmienkach Slovenskej republiky nemala byť zakázaná generálna možnosť sponzorovať športové súťaže práve týmito subjektmi, keďže podstatou ich podnikania a sekundárne vytvárania zisku sú hlavne zisky na stávkach pri nepredvídateľných a nezvyklých výsledkoch.^
3.
(1) Kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl, a spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.(2) Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním väčšiu škodu.(3) Odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a) a spôsobí ním značnú škodu, b) z osobitného motívu, alebo c) závažnejším spôsobom konania.(4) Odňatím slobody na desať rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a) a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu, b) ako člen nebezpečného zoskupenia, alebo c) za krízovej situácie.^
4.
(1) Kto zneužije účasť na hospodárskej súťaži tým, že a) nekalou súťažou v hospodárskom styku poškodí dobrú povesť súťažiteľa, alebo b) konaním, ktoré je v rozpore so zákonom upravujúcim ochranu hospodárskej súťaže, spôsobí inému súťažiteľovi značnú škodu alebo ohrozí chod jeho podniku, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.(2) Odňatím slobody na dva roky až šesť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a) a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu, b) a spôsobí ním úpadok podniku iného súťažiteľa, c) z osobitného motívu, alebo d) závažnejším spôsobom konania.^
5.
§ 37: ... k) spáchal trestný čin ako organizátor^
6.
(1) Nekalou súťažou je konanie v hospodárskej súťaži, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi súťaže a je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom. Nekalá súťaž sa zakazuje. (2) Nekalou súťažou podľa odseku 1 je najmä: a) klamlivá reklama, b) klamlivé označovanie tovaru a služieb, c) vyvolávanie nebezpečenstva zámeny, d) parazitovanie na povesti podniku, výrobkov alebo služieb iného súťažiteľa, e) podplácanie, f) zľahčovanie, g) porušovanie obchodného tajomstva, h) ohrozovanie zdravia spotrebiteľov a životného prostredia.^
7.
§§ 328-336 TZ.^
Mohlo by vás zaujímať

Oslabenie prevenčnej funkcie trestného práva – toto zrejme (tiež) nebolo celkom domyslené

26.2.2024

Novela Trestného zákona - Česká republika a Slovensko, dve civilizácie

20.2.2024

Trestné činy KORUPCIE - aktualizované tabuľky po schválení novely TZ

18.2.2024

Premlčanie trestného stíhania po účinnosti novely Trestného zákona - porovnanie SR a ČR

17.2.2024

Verejná výzva UčPS za poškodených, za bezpečnejšie a slušnejšie Slovensko

11.2.2024

Odpovede na otázky Transparency International Slovensko k novele Trestného zákona v plnom znení - časť 2.

1.2.2024

Novela Trestného zákona … alebo Slovenská “res publica” a jej ďalší evolučný míľnik už za pár dní

3.2.2024

Životné situácie slovenskej spoločnosti z pohľadu trestnej legislatívy DNES a ZAJTRA … alebo „viac svetla viac rozumu” ?

28.1.2024

Odpovede na otázky Transparency International Slovensko k novele Trestného zákona v plnom znení - časť 1.

16.1.2024

Zmena hraníc škody - dôvodová správa k návrhu zásadných zmien má 6 viet ...

11.2.2024

Trestanie organizovaných skupín miernejšie ale stíhanie náročnejšie, organizované podvody do 350.000 eur z verejných alebo EÚ zdrojov iba prečinom

9.1.2024

Zmeny pravidiel trestania a trestnosti sú revolučné - riadne zavedenie zmien do praxe potrebuje čas na prípravu

18.2.2024

Zvýšenie hraníc škody/prospechu/rozsahu činu má zásadný dopad na trestnosť a kvalifikáciu skutkov

1.1.2024

Korupcia v návrhu novely Trestného zákona - zmeny pravidiel trestnosti v prospech páchateľov korupcie si žiadajú širšiu zhodu, nie skrátené legislatívne konanie

1.1.2024

Ani Európska prokuratúra nebude mať po novele rozviazané ruky

1.1.2024