ENFORCEMENT OF ADMINISTRATIVE DECISIONS BY USING
GARNISHMENT (DEDUCTIONS)FROM BANK ACCOUNTS
JUDR. ŠTEFAN ŠVIDERSKÝ
UNIVERZITA KOMENSKÉHO V BRATISLAVE, PRÁVNICKÁ FAKULTA
KATEDRA SPRÁVNEHO A ENVIRONMENTÁLNEHO PRÁVA
E-MAIL: STEFAN@SVIDERSKY.SK
KĽÚČOVÉ SLOVÁ:
blokácia účtu, účet v banke, prikázanie pohľadávky, exekučný príkaz, výkon rozhodnutia, exekúcia, súdny exekútor, správne rozhodnutie, správny orgán, peňažné plnenie
KEY WORDS:
blocking of bank account, bank account, garnishment, warrant of execution, enforcement of decision, execution procedure, baliff, administrative decisio, administrative body, pecuniary fulfillment
ABSTRAKT:
Autor sa v článku venuje jednému zo spôsobov núteného výkonu rozhodnutia, a to prikázaniu pohľadávky z účtu povinného v banke. Porovnáva ho s príkazom na výplatu z účtu v peňažnom ústave tak, ako je tento upravený v právnom poriadku Českej republiky[1]. Autorovým cieľom bolo poskytnúť prehľad zakotvenia tohto inštitútu v jednotlivých právnych predpisoch pomocou ich vzájomného porovnávania.
ABSTRACT/SUMMARY:
This article discusses one way of an enforcement action, which is garnishment of a bank account mandatory. Author also compares this way of an enforcement action with an order for payment from a bank account as this is governed by the law of the Czech Republic. Author's aim was to provide an overview of modifications in this legal institute of law through their mutual comparison.
Nútený výkon správnych rozhodnutí sa uskutočňuje dvoma spôsobmi:
- správnou exekúciou vykonávanou správnym orgánom buď podľa ustanovení Správneho poriadku[2] alebo podľa ustanovení Daňového poriadku[3], ktorý upravuje daňovú a colnú exekúciu, alebo
- exekúciou vykonávanou súdnym exekútorom podľa ustanovení Exekučného poriadku[4].
Prikázanie pohľadávky z účtu v banke je jedným zo spôsobov výkonu rozhodnutia ukladajúceho peňažnú povinnosť. V nasledujúcom texte sa budeme snažiť poskytnúť prehľad jednotlivých úprav tohto spôsobu výkonu rozhodnutia, a to právnej úpravy obsiahnutej v Správnom poriadku, v Exekučnom poriadku a v Daňovom poriadku, pričom poukážeme najmä na jednotlivé rozdiely v spomínaných právnych úpravách.
Správny poriadok upravuje výkon rozhodnutí vo svojej piatej časti, ktorá v druhom oddieli iba veľmi rámcovo upravuje vymáhanie peňažných plnení. V zmysle § 78 ods. 4 Správneho poriadku sa výkon rozhodnutia prikázaním pohľadávky z účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky uskutoční jej odpísaním z účtu dlžníka. Následne v odseku 5 uvedeného ustanovenia Správny poriadok odkazuje na primerané použitie príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku[5].
Z príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku vyplýva, že tento spôsob výkonu uskutoční správny orgán tak, že suma vo výške pohľadávky oprávneného sa odpíše z účtu povinného a uhradí sa oprávnenému.
Výkonu rozhodnutia odpísaním z účtu v banke nepodliehajú prostriedky, ktoré sú výslovným vyhlásením povinného určené na výplatu miezd jeho zamestnancov pre výplatné obdobie najbližšie dňu, keď bol banke doručený príkaz na výkon rozhodnutia. Samotný výkon správneho orgánu tiež nemožno použiť na vklady na vkladných knižkách.
V príkaze na výkon rozhodnutia správny orgán prikáže banke, aby zablokovala sumu vo výške pohľadávky oprávneného a jej príslušenstva, a to až do vymoženia pohľadávky alebo zastavenia výkonu rozhodnutia, a následne vyplatila túto pohľadávku oprávnenému. Správny orgán zároveň zakáže povinnému, aby nakladal s prostriedkami na účte až do výšky vykonateľnej pohľadávky a jej príslušenstva.
V príkaze, ktorý sa doručí oprávnenému, povinnému a banke (pričom banke sa doručí do vlastných rúk), by mal správny orgán okrem všeobecných náležitostí uviesť aj číslo účtu povinného, alebo iné základné identifikačné údaje povinného, aby banka vedela jednoznačne identifikovať účet povinného.
Banka je povinná zablokovať účet povinného v takom rozsahu, v akom bol nariadený výkon rozhodnutia.
Pre poradie úhrady pohľadávok je rozhodujúci deň doručenia príkazu na výkon rozhodnutia banke alebo pobočke zahraničnej banky. Ak bolo v jeden deň doručených viacero príkazov pre úhradu viacerých pohľadávok a prostriedky na účte povinného nestačia na úhradu všetkých pohľadávok, pre ktoré prebieha výkon rozhodnutia, uhradia sa všetky pohľadávky rovnakého poradia pomerne. Pri výkone rozhodnutia prikázaním pohľadávky z účtu povinného v banke nemá žiadna z pohľadávok charakter prednostnej pohľadávky.
Príkaz na výkon rozhodnutia sa nevzťahuje iba na prostriedky, ktoré sú aktuálne na účte povinného, ale aj na sumy, ktoré dôjdu na účet povinného po tom, čo bol banke doručený príkaz na výkon rozhodnutia. To znamená, že pokiaľ povinný nemá na účte, v čase doručenia príkazu na výkon rozhodnutia banke, dostatok finančných prostriedkov, banka bude poukazovať oprávnenému vymáhanú pohľadávku postupne, v závislosti od toho, ako budú na účet povinného pripisované ďalšie finančné prostriedky.
Ak banka nepostupuje v zmysle ustanovení Občianskeho súdneho poriadku a v zmysle príkazu na výkon rozhodnutia, môže sa oprávnený domáhať, a to aj vtedy, keď na účte povinného nie je dostatok finančných prostriedkov, aby mu banka vyplatila sumu, na ktorú by mal právo, ak by banka bola postupovala správne.
V zmysle Exekučného poriadku tomuto spôsobu exekúcie nepodliehajú
- prostriedky na účte do výšky 99,58 eura; pričom, ak má povinný viac účtov, exekúcii nepodliehajú prostriedky na účte do tejto výšky len na jednom z nich,
- prostriedky výslovným vyhlásením povinného určené na výplatu miezd jeho zamestnancov na výplatné obdobie najbližšie dňu, keď bol banke doručený príkaz na začatie exekúcie,
- prostriedky do výšky sumy, ktorá sa podľa zákona nesmie povinnému zraziť z mesačnej mzdy alebo z iných príjmov, a to od momentu, keď skutočnosť, že povinný má na účet v banke zasielanú mzdu alebo iné príjmy, bola banke oznámená; pričom, ak exekútor nesúhlasí s výškou sumy, ktorú uviedol povinný, pre banku je rozhodujúca výška sumy, ktorú označil exekútor.
Exekúcia uskutočňovaná v zmysle príslušných ustanovení Exekučného poriadku, na rozdiel od výkonu rozhodnutia týmto spôsobom podľa Správneho poriadku, je trojstupňová.
Exekútor prikáže banke, ktorá vedie účet povinného, aby po doručení príkazu na začatie exekúcie zablokovala sumu vo výške pohľadávky a jej príslušenstva z účtu povinného, s výnimkou plnenia za účelom uspokojenia pohľadávky oprávneného, jej príslušenstva a trov exekúcie bezhotovostným prevodom na účet určený exekútorom. Exekútor doručí príkaz na začatie exekúcie banke do vlastných rúk. Povinný stráca dňom, keď sa banke doručil príkaz na začatie exekúcie, právo na vyplatenie prostriedkov na účte až do výšky vykonateľnej pohľadávky a jej príslušenstva. To neplatí, ak chce povinný uspokojiť pohľadávku oprávneného, jej príslušenstvo a trovy exekúcie bezhotovostným prevodom na účet určený exekútorom.
Exekútor upovedomí o začatí exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke oprávneného a povinného a zakáže povinnému, aby nakladal s prostriedkami na účte až do výšky vykonateľnej pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie, s výnimkou nakladania s prostriedkami na účte len za účelom uspokojenia pohľadávku oprávneného, jej príslušenstva a trov exekúcie.
Do doručenia príkazu na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke banka nie je oprávnená ani povinná vyplatiť pohľadávku a jej príslušenstvo oprávnenému. Exekútor vydá exekučný príkaz (príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke) do 14 dní po uplynutí lehoty na vznesenie námietok proti exekúcii alebo po tom, keď mu bolo doručené rozhodnutie súdu o zamietnutí námietok[6]. Exekučný príkaz exekútor doručí oprávnenému, povinnému a banke, pričom povinnému a banke ho doručí do vlastných rúk. Až po doručení exekučného príkazu je banka povinná vyplatiť pohľadávku a jej príslušenstvo oprávnenému; ak sa oprávnený s exekútorom písomne nedohodol inak, teda, že prostriedky z účtu povinného majú byť poukázané na účet súdneho exekútora.
Ak exekútor nevydá exekučný príkaz, je povinný vydať príkaz na odblokovanie účtu povinného. Exekútor môže vydať príkaz na odblokovanie účtu povinného aj z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Dôvod, pre ktorý došlo k odblokovaniu účtu, musí exekútor uviesť v tomto príkaze. Aj príkaz na odblokovanie účtu sa doručí banke do vlastných rúk.
Ak ide o exekúciu, ktorej podkladom je rozhodnutie, v ktorom sa oprávnenému priznáva právo na opakujúce sa dávky, vzťahujú sa príkaz na začatie exekúcie a exekučný príkaz aj na dávky, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti. To isté platí, ak sa v rozhodnutí povinnému uložilo zaplatiť peňažnú sumu v splátkach.
Ak počas exekúcie k dôjde k zmene rozsudku, ktorá spočíva vo zvýšení výživného, vzťahuje sa príkaz na začatie exekúcie a exekučný príkaz aj na všetky sumy zvýšeného výživného, pričom zvýšené výživné má rovnaké poradie ako zvyšok pohľadávky. Ak by zmena rozsudku spočívala v znížení výživného alebo v zrušení vyživovacej povinnosti, bude táto zmena dôvodom na čiastočné alebo úplné zastavenie exekúcie.
V zásade rovnako upravuje tento postup aj český Občanský soudní řád[7], avšak zákonom č.133/2006 Sb., ktorým bol novelizovaný Exekuční řád[8] a Občanský soudní řád, bol spôsob vykonania exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke rozšírený o nový inštitút – príkaz na výplatu z účtu v peňažnom ústave. Ide o inštitút, ktorý naša právna úprava nepozná, preto sme sa rozhodli naňho upozorniť a aspoň stručne ho popísať.
Pri použití tohto inštitútu, je banka povinná po predložení príkazu na výplatu z účtu v peňažnom ústave odpísať z účtu povinného prostriedky do výšky vymáhanej pohľadávky a jej príslušenstva, avšak rozdiel spočíva v postupe, ktorý tomuto odpísaniu prostriedkov predchádza.
Po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o nariadení exekúcie, vydá exekútor príkaz na výplatu z účtu v nemenovanom peňažnom ústave, ktorý doručí iba povinnému a oprávnenému a následne je na oprávnenom, aby tento príkaz uplatnil u banky, v ktorej má povinný účet. Pre vykonanie exekúcie týmto spôsobom je teda nevyhnutná aj aktivita oprávneného. Podstatný rozdiel medzi prikázaním pohľadávky z účtu v banke a príkazom na výplatu z účtu spočíva v tom, že v príkaze na výplatu nie je označená konkrétna banka a príkaz jej teda exekútor ani nedoručuje. Je na oprávnenom, aby ho banke predložil on sám, pokiaľ sa dozvie, že povinný má v danom peňažnom ústave vedený účet. V určitom prípade sa teda môže jednať o rýchlejší spôsob vykonania exekúcie, nakoľko nedochádza k zdržaniu pri oznamovaní účtu exekútorovi a pri následnom čakaní na doručenie príkazu banke a na poukázanie prostriedkov oprávnenému. Avšak tento nový spôsob má viaceré nedostatky.
Prvý a zásadný nedostatok spočíva v postupnosti jednotlivých exekučných úkonov. Najskôr súd vydá uznesenie o nariadení exekúcie, ktoré doručí oprávnenému a povinnému. Po jeho doručení plynie lehota na podanie námietok a až po jej uplynutí (resp. po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o nariadení exekúcie) vydá exekútor príkaz na výplatu, ktorý môže následne oprávnený predložiť banke. Uvedený postup však poskytuje povinnému dostatočný priestor k tomu, aby vybral svoje finančné prostriedky, ktoré má vedené na účte v banke. Bolo by totiž naivné sa domnievať, že povinný tak neučiní len preto, lebo spomínané uznesenie o nariadení exekúcie obsahuje zákaz nakladať s majetkom podliehajúcim exekúcii pod sankciou neplatnosti právneho úkonu. Tento spôsob vykonania exekúcie totiž nepozná žiadnu blokáciu prostriedkov povinného, resp. exekútor nedoručuje banke žiadny doklad o tom, že sa začala exekúcia a povinný nie je oprávnený nakladať s prostriedkami na účte v banke. V tomto prípade by teda bolo vhodnejšie doručovať povinnému uznesenie o nariadení exekúcie až zároveň s príkazom na výplatu podobne, ako je tomu pri súpise hnuteľných vecí. Uznávame však, že v takom prípade by zrejme nebolo učinené za dosť ochrane práv povinného, nakoľko v tomto prípade neexistuje žiadny nástroj, ktorý by počas plynutia lehoty na podanie námietok zabránil oprávnenému nakladať s prostriedkami, ktoré mu banka vyplatila na základe predloženého príkazu na výplatu.
Ďalším závažným nedostatkom právnej úpravy je, že v prípade, kedy povinný nemá na účte dostatok finančných prostriedkov na úhradu celej vymáhanej pohľadávky, banka oprávnenému vyplatí iba jej časť (teda sumu, ktorú vedie na účte povinného), predložený príkaz si ponechá a oznámi exekučnému súdu (exekútorovi), aký je neuhradený zostatok vymáhanej pohľadávky. Následne je potrebné opäť vydať príkaz na výplatu, tentoraz zostatku vymáhanej pohľadávky. A banka ani v tomto období nemá povinnosť blokovať prostriedky, ktoré dôjdu na účet povinného v čase od predloženia prvého a ďalšieho príkazu na výplatu.
Sme presvedčení, že prax v Českej republike poukázala na mnohé ďalšie nedostatky v právnej úprave tohto inštitútu, avšak predmetom tohto príspevku nie je analýza českej právnej úpravy, preto sme poukázali iba na jej najvypuklejšie nedostatky. Aj napriek spomínaným nedostatkom však zastávame názor, že príkaz na výplatu nie je zbytočný a môže urýchliť vymoženie pohľadávky oprávneného.
Na záver sa ešte dotkneme právnej úpravy obsiahnutej v Daňovom poriadku, pričom poukážeme najmä na rozdiely oproti vyššie spomínaným právnym predpisom.
Podstatný rozdiel medzi úpravou v Daňovom poriadku oproti úprave v Exekučnom poriadku spočíva v tom, že v zmysle § 108 ods. 1 Daňového poriadku je správca dane oprávnený postihnúť peňažné prostriedky z účtu vedeného v banke, ktorého majiteľom je manžel daňového dlžníka za trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Uvedené však neplatí, ak manžel daňového dlžníka preukáže, že tieto peňažné prostriedky nepatria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
Aj Exekučný poriadok síce všeobecne v ustanovení § 37 ods. 2 stanovuje, že exekúciou je možné postihnúť aj majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, avšak pokiaľ je určitý majetok evidovaný výlučne na manžela povinného, v praxi je toto ustanovenie neaplikovateľné, nakoľko exekútor tento majetok nevie zistiť, resp. dokáže ho zistiť iba s veľkými ťažkosťami. Súdny exekútor napríklad nemá možnosť zistiť, v ktorých peňažných ústavoch má účty manžel povinného, nakoľko v poverení je exekútor súdom poverený na vykonanie exekúcie voči konkrétnemu povinnému, pričom toto poverenie zvyčajne obsahuje základné osobné údaje o povinnom, teda len o osobe, voči ktorej je vedená exekúcia. Zároveň, v zmysle § 35 Exekučného poriadku exekútor môže požiadať o súčinnosť tretie osoby uvedené v § 34 Exekučného poriadku len po preukázaní svojho poverenia na vykonanie exekúcie a len v súvislosti s vykonávaním tejto exekúcie. Nakoľko, ako už bolo spomenuté vyššie, sú v poverení uvedené iba osobné údaje povinného a nie aj jeho manžela, tretie osoby, ktorým sú z ich činnosti známe bankové účty povinného, na základe poverenia poskytnú exekútorovi súčinnosť len na základe týchto osobných údajov, teda len o povinnom. Exekučný poriadok dokonca vo svojich ustanoveniach jednoznačne hovorí o bankovom účte povinného.
Rovnako, ako pri exekúcii prikázaním pohľadávky z účtu v banke podľa ustanovení Exekučného poriadku, aj exekúcia vedená týmto spôsobom podľa ustanovení Daňového poriadku pozostáva z dvoch krokov, teda z blokácie účtu a až následného poukázania finančných prostriedkov oprávnenému. Správca dane najskôr banke, v ktorej má daňový dlžník účet, doručí rozhodnutie o začatí daňového konania. Na základe tohto rozhodnutia je banka povinná blokovať na účte prostriedky až do výšky daňového nedoplatku. Banka poukáže tieto prostriedky na účet správcu dane až po doručení daňového exekučného príkazu.
Ďalší rozdiel spočíva vo výške sumy, do ktorej prostriedky na účte v banke nepodliehajú exekúcii. V zmysle ustanovenia § 104 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúcii nepodliehajú prostriedky do výšky 99,58 eura, pričom Exekučný poriadok nerozlišuje medzi bankovým účtom fyzickej osoby a účtom právnickej osoby. Naproti tomu Daňový poriadok v ustanovení § 109 ods. 2 stanovuje túto sumu na 165 eur, pričom prostriedky do výšky tejto sumy nepodliehajú daňovej exekúcii iba v prípade, že sa jedná o bankový účet fyzickej osoby. Občiansky súdny poriadok ani Správny poriadok podobné ustanovenie nemajú. Oproti spomínaným predpisom Daňový poriadok ešte navyše stanovuje, že daňovej exekúcii nepodliehajú ani peňažné prostriedky, ktoré boli poskytnuté daňovému dlžníkovi zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu Európskej únie alebo podľa osobitného predpisu[9], a ani prostriedky tvoriace účelovú finančnú rezervu podľa osobitného predpisu[10].
Nakoľko sme sa v tomto príspevku nevenovali ostatným spôsobom núteného výkonu správnych rozhodnutí, z jeho obsahu to nie je zjavné, preto musíme poznamenať, že úprava vymáhania daňových nedoplatkov podľa ustanovení Daňového poriadku je o poznanie dôslednejšia, než úprava v ostatných porovnávaných právnych predpisoch, dokonca v niektorých prípadoch umožňuje správcovi dane konať najpromptnejšie, pretože mu umožňuje postihnúť nie len majetok samotného daňového dlžníka, ale aj jeho ručiteľa či poddlžníka. Samozrejme, vzhľadom na to, že predmetom vykonávania exekúcie podľa Daňového poriadku je daňový nedoplatok, Daňový poriadok upravuje iba vymáhanie peňažných plnení.
Správny poriadok nestanovuje žiadne pravidlo, ktoré by určovalo, akým spôsobom sa má rozhodnutie nútene vykonať. Výber jedného z uvedených spôsobov je teda ponechaný na rozhodnutie oprávneného (v prípade začatia výkonu rozhodnutia na návrh) alebo úvahu vymáhajúceho správneho orgánu (v prípade začatia výkonu rozhodnutia ex offo). Správny poriadok v ustanovení § 72 ods. 2 výslovne stanovuje, že účastník konania alebo vymáhajúci správny orgán, alebo ten, o kom to ustanovuje zákon, môžu podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie súdnym exekútorom.
Uvedené sa však netýka správcu dane, pretože v zmysle ustanovenia § 88 ods. 1 Daňového poriadku je daňové exekučné konanie konaním, v ktorom správca dane z úradnej moci vymáha daňový nedoplatok, iné peňažné plnenie uložené rozhodnutím, exekučné náklady a hotové výdavky. Z uvedeného teda vyplýva, že správca dane nemá pri uskutočňovaní výkonu rozhodnutia na výber a musí sám vymôcť uloženú povinnosť.
POUŽITÁ LITERATÚRA
