OLYMPIÁDA NA SLOVENSKU - EKONOMICKÁ, ENVIRONMENTÁLNA, SOCIÁLNA A PROCESNÁ STRÁNKA KANDIDATÚRY

OLYMPIC GAMES IN SLOVAKIA – ECONOMIC, ENVIRONMENTAL,
SOCIAL AND PROCEDURAL ASPECTS OF THE CANDIDATURE

MGR. JÁN JURAN
ODBOR ZNALECKEJ, TLMOČNÍCKEJ A PREKLADATEĽSKEJ ČINNOSTI MS SR – HLAVNÝ RADCA
E-MAIL: JAN.JURAN@GMAIL.COM

KĽÚČOVÉ SLOVÁ:
zimné olympijské hry, veľké športové podujatia, právo a šport, šport a politika, verejný záujem, verejná diskusia, životné prostredie

KEY WORDS:
winter Olympic Games, mega sporting events, sports law, sport and politics, public interest, public debate, environment

ABSTRAKT:
Na Slovensku nedávno prebehla intenzívna debata týkajúca sa výhod a nevýhod plánovaného spoluorganizovania Zimných olympijských hier 2022. Prvá časť eseje skúma vo všeobecnej rovine plusy a mínusy organizovania veľkých športových podujatí. Následne hodnotí slovenskú kandidatúru cez optiku ekonomických, environmentálnych a sociálnych dopadov a taktiež posudzuje procesnú stránku tejto kandidatúry. Hlavný cieľom článku je, aby bol hodnotným a užitočným príspevkom do verejnej debaty spätej s uchádzaním sa o organizovanie zimnej olympiády v roku 2022.

ABSTRACT/SUMMARY:
In Slovakia, there has recently been an intense public debate on the advantages and disadvantages of the planned co-organization of Winter Olympic Games 2022. The first part of this paper examines the pros and cons of holding mega sporting events in general. It asseses the Slovak candidature through the lens of economic, enviromental and social impact and it also evaluates the whole bidding process. The main goal of this article is to be a valuable and useful contribution to the public debate dealing with bidding for the 2022 Winter Olympics.

Práca získala ocenenie v súťaži esejí Šport a právo 2013, ktorá bola vyhlásená Učenou právnickou spoločnosťou a Slovenským futbalovým zväzom.

ÚVOD

V októbri 2012 došlo k prvému formálnemu stretnutiu poľskej a slovenskej delegácie, ktorého cieľom bolo otvoriť tému spoločnej kandidatúry na zimné olympijské hry v roku 2022. Každý zo štátov sa v minulosti uchádzal o možnosť usporiadať ZOH^[1], avšak bezúspešne, čo bolo impulzom k spojeniu síl. V januári 2013 získala iniciatíva podporu všetkých zainteresovaných strán a následne bolo v marci prijaté uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 131/2013.^[2] Keďže ide o obrovský projekt, bezprostredne po medializácii zámeru došlo k ostrej polemike, či by malo Slovensko pomôcť kandidatúre Krakova. Pri miernom zjednodušení sa dajú reakcie rozdeliť na dve skupiny a to na výrazne pozitívne a naopak, výrazne negatívne. Zástancovia opierajú svoju argumentáciu o pozitívny vplyv Hier na ekonomiku, zviditeľnenie krajiny, rozvoj cestovného ruchu a pozitívny vplyv podobných podujatí na obyvateľstvo štátu.^[3] Kritici slovenskej spolukandidatúry kontrujú tvrdeniami týkajúcimi sa stratovosti projektu^[4], možným ohrozením stavu životného prostredia^[5] a nízkou šancou kandidatúry na úspech.^[6]

Vzhľadom na rozsah veľkých športových podujatí je potrebné brať do úvahy všetky relevantné faktory – ekonomické, environmentálne a sociálne. Netreba však zabúdať ani na procesnú stánku prijatia rozhodnutia uchádzať sa o usporiadanie ZOH, ktorá musí v rámci liberálnej demokracie spĺňať určité parametre. Už naznačené reakcie proponentov a oponentov ZOH 2022 na Slovensku sa zväčša zameriavajú len na jeden aspekt a ak sa snažia poňať tému komplexnejšie, neskúmajú ju do detailov. Vzhľadom na skutočnosť, že ide o novinové články alebo blogy, nemožno z podstaty veci čakať opačný výsledok. Chceme ale podotknúť, že v žiadnom prípade nejde o kritiku článkov, naopak, tie slúžia ako dobrá ilustrácia hlavných bodov argumentácie oboch strán.

Cieľom tohto článku je ponúknuť čo najkompletnejší obraz výhod a nevýhod organizovania olympijských hier, so zameraním na dopady kandidatúry, resp. prípadného organizovania ZOH 2022 na Slovensku. V práci sa preto zameriavame na hodnotenie štyroch kľúčových ukazovateľov: ekonomických, environmentálnych a sociálnych dopadov a napokon na skutočnosť, či sa prijatie takéhoto rozhodnutia nevyznačuje deficitom demokratickej legitimity. Na konkrétne momenty zo slovenských reálií budeme nadväzovať poznatkami, ktoré boli zosumarizované v rámci sociálnych vied. V závere práce prezentujeme názor, či by niektoré javy mohli byť v našich podmienkach dominantnejšie, alebo menej markantné. Našou ambíciou je, aby sa tento text stal prínosom pre celospoločenskú debatu spojenú s plánom organizovať ZOH 2022 na Slovensku.

EKONOMICKÉ DOPADY USPORIADANIA OLYMPIJSKÝCH HIER

Najväčší počet reakcií sa, nie veľmi prekvapivo, týka finančnej stránky usporiadania ZOH 2022. Zo strany slovenského predsedu vlády odznelo, že Hry by boli obrovskou reklamou pri podpore cestovného ruchu a zároveň šancou pre rozvoj regiónov^[7], Joanna Mucha, poľská ministerka športu a turizmu, uistila, že takéto podujatia majú aj veľký ekonomický význam.^[8] Náklady slovenskej strany boli odhadnuté na sumu v rozmedzí 180 až 360 miliónov eur.^[9] Je potrebné zdôrazniť, že prognóza bola uskutočnená v čase, keď sa pripúšťala možnosť, že by sa na Slovensku uskutočnili olympijské turnaje v ľadovom hokeji. Znamená to, že v rámci kvantifikácie nákladov, ktorá bude súčasťou komplexného materiálu kandidatúry a bude vypracovaná do 28. februára 2014, sa dá počítať s odhadom bližším nižšiemu číslu, prípadne pod jeho spodnou hranicou.^[10] Aká je však skúsenosť ostatných štátov, prevládajú pozitíva alebo sú OH príčinou zadlženia?

Prezentovanie pozitívnych dopadov olympiády má dve hlavné príčiny – sú nimi ekonomicky úspešné OH v Los Angeles 1984 a OH v Barcelone 1992. Po rokoch 1964 – 1984, vyznačujúcich sa malým záujmom organizovať OH, predstavovalo Los Angeles 1984 začiatok obdobia, keď sa táto snaha značne zvýšila.^[11] Dôvodom bolo, že vďaka týmto olympijským hrám bol dosiahnutý zisk vo výške 200 miliónov amerických dolárov.^[12] Podobný výsledok sa podaril aj Barcelone, kde bol takisto zaznamenaný následný ekonomický rast.^[13] Za zmienku tiež stojí rozvoj, ktorý bol dosiahnutý vďaka spojeniu organizácie Hier a urbanistických zmien mesta.^[14] Ako príklad, ktorý vystihuje situáciu, môže slúžiť výrok bývalého prezidenta Brazílie, Lula da Silva, ktorý uviedol: „Vieme, že olympiáda zmenila Barcelonu a v Brazílii chceme dosiahnuť to isté. Okrem zlatých medailí získame výhody rozvoja mesta. Musíme všetkých presvedčiť, že juhoamerický kontinent má právo usporiadať Hry.“^[15]

So závermi hovoriacimi o ekonomickom úspechu uvedených Hier nemožno nesúhlasiť. Dôležitejšia je však odpoveď na otázku, či boli podobné ukazovatele výsledkom všetkých olympijských hier, alebo či išlo o výnimky potvrdzujúce pravidlo. Bohužiaľ, realita sa javí byť menej pozitívna, než je prezentovaná zo strany politikov, organizátorov a podnikateľov participujúcich na príprave Hier. Výhody organizácie olympijských hier sú totiž dlhodobo a výrazne zveličované.^[16]

Ako ukázal výskum uskutočnený pod vedením Benta Flyvbjerga, náklady, ktoré boli odhadované organizátormi, sa za posledných 50 rokov zvýšili v priemere o 179% a odhadovaný rozpočet bol prekročený v prípade všetkých olympijských hier počas tohto obdobia.^[17] Nesprávny odhad nákladov je typický pre všetky druhy verejných investícií, avšak v prípade olympiády ide o čísla omnoho vyššie, ako v prípade ostatných projektov.^[18] Prečo dochádza k takýmto výrazným predraženiam?

Ako vysvetlenie problému sú prezentované tri hlavné príčiny: technické, psychologické a politicko-ekonomické.^[19] Výskum ukázal, že technické a psychologické vysvetlenia slúžia na zakrytie skutočnej príčiny. Technické príčiny sú nepravdepodobné, pretože k podobným chybám (?) dochádza dlhodobo, z psychologického hľadiska by bol sklon k optimizmu prirodzený jedine, ak by išlo o činnosť vykonanú bez skúseností z minulosti.^[20] Olympiáda sa líši napríklad od výstavby diaľnice svojou unikátnosťou, je ale potrebné podotknúť, že náklady na Hry sú vo veľkej miere tvorené položkami určenými na dopravnú a športovú infraštruktúru. Navyše existuje možnosť konzultácie problémov či už s mestami, ktoré takéto podujatie organizovali, alebo s Medzinárodným olympijským výborom. Výsledkom je preto dominancia politicko-ekonomických dôvodov – vo všeobecnosti sa oplatí odhadnúť nižšiu cenu, lebo to znamená, že sa zvýši šanca na uskutočnenie projektu.

Súčasťou vyššie načrtnutého problému je ignorovanie možných rizík, ktoré sa môžu vyskytnúť počas relatívne dlhého obdobia stavebných prác – takýto postup bol nazvaný Everythig-Goes-According-to-Plan, čo znamená, že na rozdiel od ostatných projektov, predovšetkým v súkromnom sektore, sa počíta s tým, že sa v budúcnosti nevyskytnú žiadne dodatočné položky.^[21]

Dôležitou je aj otázka daňového práva týkajúceho sa organizácie olympijských hier. Tento fakt je len málo známy a v aktuálnej spoločenskej debate na Slovensku mu doteraz nebola venovaná pozornosť. Daňovníci sú preto neoficiálnymi sponzormi aj v tomto ohľade, pretože tieto výpadky príjmov musia byť určitým spôsobom nahradené.^[22] Aká je doterajšia skúsenosť s využívaním tohto inštitútu, je právna úprava vo všetkých usporiadateľských krajinách rovnaká?

V prípade Londýna išlo o široko koncipované daňové výnimky, ktoré sa mali vzťahovať aj na sponzorov Hier. Na základe tlaku verejnosti sa spoločnosti Coca-Cola, McDonald´s a Visa rozhodli zriecť tejto výhody.^[23] V princípe je na uvážení každej krajiny, ktorej mesto sa uchádza o možnosť organizovať olympiádu, aké daňové výhody stanoví v rámci svojej kandidatúry. Tie sú následne súčasťou zmluvy medzi MOV na jednej strane a organizujúcim mestom a príslušným štátnym olympijským výborom na strane druhej.^[24] Na jeho základe je následne prijatá legislatíva, ktorou sú tieto daňové výnimky uvedené do praxe. Daňové otázky sú súčasťou prihlášky na organizovanie Hier,^[25] pri kandidatúre preto v posledných rokoch každé mesto uviedlo spôsob daňového zvýhodnenia, vďaka ktorému mohlo zvýšiť svoju šancu na úspech.

Soči sa v rámci prihlášky zaviazalo, že všetky transakcie medzi MOV a Prípravným výborom budú predmetom daňovej výnimky. Súčasťou ponuky bolo aj ustanovenie týkajúce sa zahraničných médií, na ktoré sa nebude vzťahovať ruské pracovné a daňové právo.^[26] Rio de Janeiro sa v tomto smere dostalo ešte ďalej a sľúbilo daňovú výnimku na všetok tovar, ktorý bude dovezený, použitý alebo vyvezený v súvislosti s organizáciou Hier. Rio sa ďalej zaviazalo, že dôjde k legislatívnej úprave, vďaka ktorej sa na zamestnancov médií nebude vzťahovať brazílska pracovnoprávna legislatíva.^[27] Pjongčang, ktorý bude organizovať ZOH 2018 prisľúbil, že bude, podobne ako v prípade Soči, prijatá pracovnoprávna a daňová výnimka na vysielateľov.^[28] S uskutočnením opatrení v tejto sfére súhlasili aj mestá, ktoré sa uchádzali o organizovanie LOH 2020: Istanbul, Madrid a napokon víťazné Tokio, pričom išlo o daňové oslobodenie v pomerne veľkom rozsahu.^[29] Dá sa preto predpokladať, že v podobnom duchu, so zreteľom na to, aby nebola ponuka horšia ako v prípade ostatných miest, resp. štátov, sa bude týmto smerom uberať aj poľská a slovenská spoločná kandidatúra.

V súvislosti s konečnými nákladmi organizovania olympijských hier prináša nový pohľad na problematiku práca publikovaná v roku 2013. Markus Brückner a Evi Pappa v nej ukazujú, že doteraz bolo pri hodnotení ziskov brané do úvahy len obdobie samotného priebehu Hier a obdobie niekoľkých rokov, ktoré po nich nasleduje. Zabúda sa však na obdobie, ktoré predchádza začiatku Hier. Podľa autorov je pozitívny efekt prítomný vo všetkých štátoch, ktoré sa uchádzajú o Hry a to od času podania prihlášky až po určenie víťazného mesta. V prípade úspešnej kandidatúry tento efekt pretrváva až do začiatku Hier.^[30] Keďže táto zaujímavá práca bola publikovaná len pred niekoľkými mesiacmi, bude ešte potrebné počkať na reakcie ekonómov, ktorí sa odborne zaoberajú danou problematikou.

ENVIRONMENTÁLNE DOPADY USPORIADANIA OLYMPIJSKÝCH HIER

Ďalšou kontroverznou otázkou v prípade organizovania ZOH 2022 na Slovensku je ochrana životného prostredia. Na jednej strane je predstaviteľmi štátu a samosprávy tvrdené, že ZOH by nepredstavovali žiadne environmentálne riziko, pretože športoviská sú už vybudované a sú v podobe, ktorá by vyžadovala len neveľké zmeny. To bolo potvrdené aj riaditeľom správy Tatranského Národného parku, Pavlom Majkom, ktorý sa vyjadril, že žiadne veľké riziká pre prírodu nevidí.^[31] Opačný názor majú predstavitelia lesoochranárskeho združenia VLK, ktorí sa obávajú, že pred ochranou životného prostredia budú uprednostnené záujmy podnikateľov. Obzvlášť sa zamerali na hrozbu spätú s prípadným vybudovaním tunela medzi Slovenskom a Poľskom.^[32]

Medzinárodný olympijský výbor sa na problematiku životného prostredia intenzívnejšie sústredí od roku 1996, kedy bola zmenená Olympijská Charta, konkrétne tak, že Výbor bude „povzbudzovať a podporovať zodpovedný prístup k problematike životného prostredia, podporovať udržateľný rozvoj v športe a požadovať, aby sa olympijské hry konali v súlade s týmito zásadami.“^[33] Príčinou zmeny Charty boli najmä katastrofálne ekologické dopady Hier v Albertville v roku 1992.

Mincyte, Casper a Cole uvádzajú, že od Sydney 2000 sa stal environmentalizmus neoddeliteľnou súčasťou olympijskej značky.^[34] Výsledkom je, že každá krajina, ktorá sa uchádza o organizovanie olympijských hier, musí v rámci prihlášky vyznačiť možné dopady Hier na životné prostredie. Dbanie na hodnotu trvalo udržateľného rozvoja preto nie je už „len“ ideálom, ale imperatívom.^[35] Dá sa preto ľahko pochopiť, že jednotlivé mestá sa snažia poskytnúť čo najdokonalejší plán ochrany a rozvoja životného prostredia v danej lokalite a aj tým sa snažia získať čo najvýhodnejšie postavenie v porovnaní s ostatnými uchádzačmi. Pokiaľ by mala niektorá kandidatúra v tomto aspekte vážny deficit, dá sa očakávať, že jej šanca na úspech by bola minimálna.

V rámci priestoru Európskej únie zohráva dôležitú úlohu smernica č. 2001/42/ES, ktorá bola na Slovensku implementovaná prostredníctvom zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Cieľom legislatívy je zhodnotenie ekologických dopadov určitých plánov a programov počas ich prípravy a pred ich schválením. Tieto normy majú široký dopad a viažu sa na veľký počet aktivít, medzi ktoré nepochybne patria aj podujatia najväčšieho rozsahu, akými sú aj ZOH. Na to, do akej miery boli tieto požiadavky splnené v tomto konkrétnom prípade, sa zameriame v kapitole týkajúcej sa demokratickej legitimity rozhodnutia organizovať ZOH 2022 a následne aj v záverečnej časti práce, kde budeme na jednom mieste hodnotiť všetky podstatné dopady Hier.

SOCIÁLNE DOPADY USPORIADANIA OLYMPIJSKÝCH HIER

Pri usporiadaní veľkých športových podujatí je potrebné prihliadať aj na sociálne javy, ktoré sú s takýmito akciami spojené. Od kandidatúry Kapského mesta na usporiadanie LOH 2004 má MOV stále vyššie očakávania týkajúce sa tejto oblasti, podobne došlo k vyzdvihnutiu úlohy MOV a športu zo strany OSN.^[36] Rovnako ako v prípade ostatných aspektov, aj ten sociálny má svoje plusy a mínusy. Vo všeobecnej rovine patrí medzi mínusy napríklad divácke násilie, zvýšenie miery kriminality, prostitúcia alebo presťahovanie časti miestneho obyvateľstva. K pozitívnym sociálnym stránkam patrí dobrovoľnícka činnosť, napríklad v prípade ZOH 2006 v Turíne bolo aktívnych až okolo 20 000 dobrovoľníkov, vďaka ktorým bol zabezpečený bezproblémový priebeh Hier.^[37] Zatiaľ čo dobrovoľníctvo sprevádza každé veľké športové podujatie, negatívne javy nemusia byť prítomné buď vôbec, alebo len v malom rozsahu.

Veľké športové podujatia majú vplyv na úroveň národného povedomia v krajinách, kde sa uskutočnili. Ako výstižný príklad možno uviesť situáciu po Majstrovstvách sveta vo futbale v roku 2006 v Nemecku. Domáci tím sa umiestnil na treťom mieste a bezprostredne po skončení šampionátu až takmer 70% Nemcov uviedlo, že cítili pozitívnu zmenu ich národného povedomia, ktorá vyplávala zo spôsobu, akým sa krajina navonok prezentovala.^[38] Dobrý pocit z usporiadania športového podujatia je do veľkej miery determinovaný výkonmi domácich športovcov. Podstatným je však nie len konečné umiestnenie, ale aj dojem, ktorý zanechal výkon športovcov – aj v prípade umiestnenia, ktoré nie je samo o sebe úspechom, môže byť tento nedostatok nahradený dojmom z atraktívneho herného štýlu alebo vysokej miery obetavosti. To je pozitívne zistenie, predovšetkým z pohľadu menších štátov, ktoré organizujú športové podujatia.^[39]

Danému zisteniu ale nie je správne prikladať prehnane vysokú závažnosť. Rozdiel medzi tým, či reprezentanti dosiahnu úspech na domácom podujatí, alebo či ho dosiahnu v zahraničí, nie je natoľko dôležitý, ako býva prezentované. Či už z dôvodu nezáujmu o konkrétne podujatie alebo z kapacitných a finančných dôvodov je zrejmé, že len veľmi malá časť obyvateľov mesta alebo krajiny sa ho môže priamo zúčastniť. Pre ostatných je takmer irelevantné, či sa napríklad hokejový zápas, ktorý pozerajú v televízii, hrá v meste vzdialenom niekoľko kilometrov, alebo či prebieha na opačnom konci sveta. Johnson, Groothuis a Whitehead sa vo svojom výskume zamerali na určenie toho, akú má pre obyvateľov amerického Pittsburghu hodnotu skutočnosť, že klub Pittsburgh Penguins sídli v ich meste. Dopracovali sa k číslu 5,77 amerického dolára ročne na osobu a preto sa núka otázka, či sú v takomto prípade opodstatnené vysoké dotácie z verejných zdrojov.^[40] Isteže, zimné olympijské hry alebo iné veľké podujatia, ktoré sú celosvetovo reflektované, sa svojou povahou odlišujú od umiestnenia športového klubu v danom meste. Na druhej strane, v prípade klubu ide o dlhodobú existenciu trvajúcu často až dlhé desiatky rokov, predmetné podujatia trvajú len niekoľko dní alebo týždňov. Keďže podľa našich vedomostí neexistuje práca, ktorej cieľom by bolo kvantifikovať, na koľko si obyvatelia cenia možnosť usporiadať Hry, musíme vychádzať z hore uvedených výsledkov, ktoré majú orientačnú funkciu. Na základe predošlej úvahy predpokladáme, že v prípade organizovania zimných olympijských hier by nešlo o sumu, ktorá by bola výrazne vyššia.

HODNOTENIE PROCESU OHLÁSENIA KANDIDATÚRY NA ZOH 2022

Poslednou oblasťou, na ktorú sa zameriavame, je hodnotenie demokratickej legitimity rozhodnutia, aby Slovensko podporilo kandidatúru Krakova. Jednoducho povedané, išlo o rýchly postup, ktorého začiatok bol v októbri 2012 a k definitívnemu schváleniu došlo v marci nasledujúceho roku. Vzhľadom na časový harmonogram sa otázka usporiadania časti ZOH 2022 nestala súčasťou volebného programu strany SMER-SD a nebola obsiahnutá ani v programovom vyhlásení vlády z mája 2012.^[41] Z tohto dôvodu bola pertraktovaná otázka vyhlásenia referenda, v ktorom by sa o tejto otázke rozhodlo. Diskusia bola ale ukončená hneď v zárodku, premiér Slovenskej republiky sa vyjadril nasledovne: „Môže vzniknúť referendum aj na základe iniciatívy, petície, tomu nemôže nikto zabrániť. Ale pokiaľ ide o vládu, nemá v úmysle ísť do referenda, pretože je to vec, ktorá stojí veľmi veľa peňazí.“^[42]

V zmysle platnej právnej úpravy môže byť referendum uskutočnené buď obligatórne a to o vstupe do štátneho zväzku s inými štátmi alebo o vystúpení z tohto zväzku v zmysle čl. 93 ods. 1 Ústavy alebo fakultatívne, na základe čl. 93 ods. 2 Ústavy, kedy sa v referende rozhoduje o iných dôležitých otázkach verejného záujmu. Kandidatúra na ZOH 2022 by preto spadala do druhej kategórie. Referendum môže iniciovať minimálne 350 000 občanov na základe petície alebo môže byť o jeho vyhlásení rozhodnúť uznesením Národná rada Slovenskej republiky. Je pravdou, že naozaj existuje možnosť, aby bolo referendum v tejto veci iniciované občanmi, na druhej strane je ale potrebné zdôrazniť, že vzhľadom na povinnosť podať prihlášku do pevne stanoveného dátumu, ktorým bol najneskôr 14. november 2013, išlo len o možnosť teoretickú. V prípade referenda v roku 2010 trvalo zozbieranie dostatočného počtu podpisov približne rok,^[43] mnoho potenciálnych signatárov by bolo odradených ani nie samotnou sumou vynaloženou na uskutočnenie referenda, približne 7 miliónov eur,^[44] ale nedôverou v reálnu šancu Krakova na úspech. V prípade, ak by mali byť olympijské hry uskutočnené, cena referenda by bola z hľadiska celkového rozpočtu zanedbateľná, pokiaľ sa ale ráta s tým, že by kandidatúra neuspela, cena referenda by bola omnoho vyššia ako náklady na podanie prihlášky a s tým súvisiace výdavky. Aj v prípade získania dostatočného počtu signatárov by mohlo dôjsť k postupu prezidenta Slovenskej republiky v zmysle čl. 95 ods. 2, kedy by sa pristúpilo k preskúmaniu súladu predmetu referenda s ústavou a ústavnými zákonmi a znamenalo by to ďalší časový sklz.

Doteraz bol vo veci kandidatúry na ZOH 2022 uskutočnený len jeden prieskum verejnej mienky.^[45] Na vzorke 1028 respondentov ho v apríli vykonala agentúra FOCUS a otázka znela: „Ste za alebo proti, aby sa na Slovensku v r. 2022 uskutočnila časť ZOH v Tatrách?“ Spomedzi opýtaných bolo 20% rozhodne za, 35% skôr za, 20% skôr proti, 16% rozhodne proti a 9% sa nevedelo vyjadriť. Výsledok 55 oproti 36 percentám by mohol naznačovať, že verejnosť je takémuto zámeru naklonená, položená bola ale aj druhá otázka: „Ste za alebo proti, aby sa na Slovensku v r. 2022 uskutočnila časť ZOH v Tatrách, vrátane tatranských národných parkov a v ich prírodných rezerváciách?“ Rozhodne za bolo 12%, skôr za 28%, skôr proti 24%, rozhodne proti 26% a nevedelo sa vyjadriť 10% respondentov. Ako je zjavné, druhá otázka bola chytákom, pretože ZOH 2022 by sa v prípade úspechu kandidatúry uskutočnili práve v oblastiach, ktoré boli špecifikované v otázke číslo dva. Výsledky sú v tomto smere veľavravné a indikujú, že verejnosť nie je o tejto otázke dostatočne informovaná.

Faktom, ktorý by mohol výrazne ovplyvniť postoj verejnosti, je organizácia olympijských hokejových turnajov na území Slovenska. Pôvodne bolo prezentované, že v prípade úspechu kandidatúry by sa na Slovensku mohli odohrať všetky zápasy mužského aj ženského turnaja. Na nesúlad plánu s aktuálnym znením Olympijskej Charty bolo upozornené v blogu Ladislava Križana.^[46] Pravidlo 34, bod 2 Charty znie: „V prípade zimných olympijských hier, ak nie je zo zemepisných alebo topografických dôvodov možné zorganizovať určité podujatia alebo športové disciplíny v štáte hosťujúceho mesta, MOV môže výnimočne povoliť ich organizovanie v susednej krajine.“^[47] Pri štandardnom výklade ustanovení Charty by sa preto malo dôjsť k záveru, že na Slovensku by síce bolo možné uskutočniť časť ZOH 2022, avšak v žiadnom prípade nie hokejové turnaje, ktorých usporiadanie je nezávislé od zemepisných alebo topografických dôvodov.

Na uvedené zareagoval prezident Slovenského olympijského výboru František Chmelár. ktorého argumentácia bola zameraná na rovinu de lege ferenda. Upozornil, že súčasné pravidlá sú konzervatívne a diskriminujúce, znemožňujúce aspoň čiastočne participovať na organizácii Hier.^[48] Svoje tvrdenie podporil tým, že viaceré krajiny spoločne organizovali svetové alebo európske šampionáty vo futbale, hádzanej, ľadovom hokeji a vo volejbale.^[49] Podľa nášho názoru sú tieto skutočnosti dobrým podnetom na zamyslenie a prípadné prehodnotenie aktuálnej úpravy, avšak z hľadiska ZOH 2022 nie sú relevantné. MOV totiž niekoľko týždňov po publikovaní Chmelárovho článku potvrdil, že nedôjde k zmene Charty a zároveň, že Slovensko by v prípade úspechu kandidatúry Krakova nemohlo usporiadať turnaje v ľadovom hokeji.^[50] Možno preto predpokladať, že vzhľadom na popularitu ľadového hokeja na Slovensku, by sa podpora kandidatúry znížila oproti výsledkom prieskumu, ktorý bol uskutočnený pred potvrdením tejto informácie.

Zatiaľ čo u nás došlo k rozhodnutiu o podpore na centrálnej úrovni, resp. len zo strany verejných predstaviteľov, bez výslovného rozhodnutia alebo mandátu od voličov, v zahraničí je bežný odlišný prístup. Po ekonomickej katastrofe, ktorá bola hlavným znakom olympiády v Montreale 1976, sa stali ostatné štáty v tejto oblasti opatrnejšími. Ekonomicky úspešná olympiáda v Los Angeles 1984 sa uskutočnila vďaka financovaniu súkromným sektorom, keďže obyvatelia odmietli hradiť výdavky na olympiádu z verejných zdrojov.^[51] Referendá sa konali aj v nedávnej minulosti. Čo sa týka ZOH 2022, kandidatúra bola občanmi tesne zamietnutá vo švajčiarskom kantóne Graubünden, čo znamená, že Davos a St. Moritz sa nebudú uchádzať o organizáciu Hier.^[52] Predpokladá sa, že finančná stránka zohrávala v rozhodovacom procese nemalú rolu, cena Hier bola odhadovaná na 2,6 miliardy amerických dolárov.^[53] V nórskom Osle sa hlasovalo 9. septembra a napokon sa 55,1% hlasujúcich vyjadrilo v prospech kandidatúry.^[54] Občania mali vo svojich rukách tiež kandidatúru v nemeckom Mníchove, kde sa referendum uskutočnilo 10. novembra. Dokopy sa konalo v štyroch mestách, kde sa mali uskutočniť súťaže v jednotlivých disciplínach, väčšina zúčastnených v každom meste sa ale vyjadrila v neprospech kandidatúry.^[55] V roku 2013 sa uskutočnilo hlasovanie vo Viedni, v ktorom sa rozhodlo o budúcnosti kandidatúry na organizáciu letných olympijských hier. Iniciatíva bola jednoznačne odmietnutá, proti sa vyjadrilo až 72% hlasujúcich.^[56]

Podpora verejnosti má význam aj z hľadiska hodnotenia kandidatúry Medzinárodným olympijským výborom, pretože patrí medzi kritériá výberu.^[57] Aj to je zrejme jedným z podporných dôvodov, prečo sa v zahraničí rozhoduje prostredníctvom priameho hlasovania. Ako sa uvádza na stránke SOV, „do 14. novembra 2013 by sa v regióne Liptovského Mikuláša a Demänovskej doliny i na poľskej strane mal uskutočniť prieskum verejnej mienky.“^[58] MOV vykonáva prieskum na miestnej a celoštátnej úrovni, prípadne tiež na regionálnej úrovni. Hore uvedené naznačuje, že celoštátna úroveň podpory sa bude z jeho strany zisťovať len v Poľsku, keďže ide o kandidatúru Krakova za spoluúčasti Slovenskej republiky.

ZHODNOTENIE PLUSOV A MÍNUSOV

Ako sme mohli vidieť, organizovanie veľkých športových podujatí obsahuje viacero dimenzií a dôležitú úlohu zohráva aj príslušná právna úprava. Pri hodnotení závažnosti jednotlivých aspektov sa chceme zamerať na slovenské podmienky a zodpovedať otázku, či môžu mať vyššiu alebo nižšiu relevanciu, než vo všeobecnosti.

Pri hodnotení ekonomickej roviny je v prípade organizácie veľkých športových podujatí a budovaní športovej infraštruktúry výstižný prístup verejných funkcionárov, ktorí chcú projekty zrealizovať aj za cenu prípadného predraženia.^[59] Zatiaľ čo politici a podnikatelia sú zástancami veľkých športových podujatí a vyzdvihujú ich ekonomický prínos a rozvoj turizmu, väčšina ekonómov je v tejto otázke omnoho menej optimistická. Napriek tomu, že olympiáda v niekoľkých prípadoch priniesla zisk a pomohla rozvoju regiónu, takéto tvrdenie nemožno generalizovať. Naopak, vo viacerých prípadoch boli veľké športové podujatia príčinou finančných ťažkostí. Ak by sme chceli na základe jednotlivých skúsenosti dospieť k záveru, ten by bol taký, že olympijské hry sú podujatím, ktorého ekonomický výsledok je vždy otázny.

Ako ukázali doterajšie Hry, rozhodne nie je dobré spoliehať sa na cenové odhady uskutočnené verejnými orgánmi počas procesu kandidatúry. Na druhej strane, mnohé tvrdenia týkajúce sa negatívneho dopadu ZOH 2022 na stav verejných financií sú prehnane pesimistické. Musíme si uvedomiť, že zimné olympijské hry sú svojím rozsahom približne štyrikrát menšie ako letné olympijské hry.^[60] Ako bolo avizované, slovenská strana by v prípade úspechu Krakova uhradila náklady v pomere 2:8 alebo 3:7. Keďže tento návrh bol urobený ešte pred definitívnym zamietnutím možnosti usporiadať hokejové turnaje, dá sa racionálne predpokladať, že v súčasnosti platí menej nákladná možnosť, prípadne by mohlo dôjsť k zníženiu tohto pomeru. Naopak, len čiastočné organizovanie Hier by bez pochýb ovplyvnilo výhody týkajúce sa rozvoja cestovného ruchu – keďže by bolo Slovensko menej zviditeľnené ako v prípade kompletnej prípravy olympiády, výsledný efekt by bol nižší. Odznel tiež názor, že z hľadiska turizmu by mohla mať podpora Krakova vyslovene negatívny rezultát – zviditeľnilo by sa hlavne poľské mesto a to aj za pomoci peňazí slovenských daňovníkov.^[61] Úplne ignorovanou témou sú zmeny v daňových zákonoch, ktoré by sa vzťahovali na priebeh a obdobie nasledujúce po zimných olympijských hrách. Zo strany Ministerstva financií Slovenskej republiky sme dostali odpoveď, v ktorej bolo uvedené: „V prípade, že sekcia daňová a colná MF SR bude v danej veci oslovená, je pripravená spolupracovať v rámci stanovených kompetencií a príslušnej legislatívy.“^[62]

Odhadovanie environmentálnych konzekvencií je ešte náročnejšie. Zatiaľ čo iniciátori kandidatúry nepovažujú Hry za nezvládnuteľné riziko pre životné prostredie, ochrancovia životného prostredia bijú na poplach. Na začiatku procesu oznámil minister životného prostredia, že nemôže poskytnúť predmetné informácie, s poukázaním na fakt, že všetky konkrétne investičné zámery budú posúdené v rámci posudzovania vplyvov na životné prostredie.^[63] V priebehu mesiaca február sa uskutočnilo pracovné stretnutie na tému Zimné olympijské hry a príroda s podtitulom „Má mať politika prednosť pred odbornosťou?“, ktorého sa mal zúčastniť aj minister životného prostredia, ten však napokon svoju účasť zrušil.^[64] Možno preto badať podstatný rozdiel oproti kandidatúre Londýna na letné olympijské hry 2012, kde došlo k precíznym konzultáciám environmentálnych otázok s neziskovými organizáciami.^[65]

Necelé dva mesiace pred najneskorším možným dátumom podania prihlášky nedisponoval týmito informáciami ani Mikuláš Huba, ktorý je predsedom parlamentného výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.^[66] Zo strany Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky sme dostali odpoveď, v ktorej sme boli uistení, že predmetom posúdenia je návrh strategického dokumentu a k jeho posúdeniu musí dôjsť pred schválením, avšak súčasne nám bolo povedané, že odbor environmentálneho posudzovania v súčasnosti nedisponuje žiadnymi informáciami o obsahu tohto posudzovania.^[67]

Viac svetla do tejto problematiky priniesli až podklady, ktoré boli v októbri zaevidované ako materiály nezaradené na rokovanie vlády. Bolo v nich zdôraznené zabezpečenie trvalo udržateľného rozvoja, zameranie sa na verejnú hromadnú dopravu na báze ekologických, bezexhalátových pohonných médií, s minimálnou hlučnosťou a vo všeobecnosti, na zabezpečenie tzv. environmentálne priateľského olympijského podujatia.^[68] Problém by však mohol vzniknúť v súvislosti s vybudovaním novej zjazdovky. „Už v minulosti, pri kandidatúre ZOH Poprad – Tatry 2002 a 2006, sa uvažovalo s realizáciou súťaží v alpských lyžiarskych disciplínach na území NAPANT-u. Pre konanie súťaží v týchto disciplínach bolo v lokalite Demänovská Dolina – Jasná, ako jedna zo zásadných podmienok, požadované vybudovanie novej zjazdovky pod názvom FIS II. Návrh na vybudovanie tejto zjazdovky nebolo zo strany štátnej ochrany prírody odporúčaný, nakoľko zasahoval do lesných porastov v kategórii ochranný les, ako aj preto, že zasahoval resp. rozčleňoval jeden z posledných kompaktných lesných porastov oddeľujúcich zjazdovku FIS I. a technické dopravné zariadenia.“^[69] Napriek tomu, že sa neskôr v danej oblasti uskutočnilo posudzovanie vplyvov zámerov spoločnosti Tatry mountain resort a.s. na životné prostredie a bolo vydané záverečné stanovisko MŽP SR č. 1712/2011-3.4/pl., zjazdovky FIS II sa toto konanie netýkalo.^[70] Preto bude posudzovanie prebiehať až po podaní prihlášky, čo nemožno považovať za ideálne riešenie, keďže nejde o žiadnu formalitu.

Čo sa týka sociálnych aspektov, nie je potrebné obávať sa zvýšenej intenzity negatívnych spoločenských javov ako prostitúcia, kriminalita alebo násilie fanúšikov. Vzhľadom na to, že by sa na Slovensku uskutočnila len malá časť Hier, riziká sú zanedbateľné. Na spolupatričnosť miestneho obyvateľstva by mohla mať pozitívny účinok predovšetkým dobrovoľnícka činnosť, do ktorej by sa zapojilo niekoľko tisíc osôb. Samotný fakt, že by sa Hry uskutočnili aj na Slovensku, by mal ale nižší dopad, než odhadujú organizátori. Platí, že na tento ukazovateli majú veľký podiel výsledky a úroveň výkonov domácich športovcov. Samozrejme, teraz je nemožné predpovedať, či bude mať Slovensko o deväť rokov zjazdových lyžiarov a lyžiarky na svetovej úrovni. Keďže ide o individuálne športy, nemožno vylúčiť možnosť, že by sme mali v lyžovaní niekoho podobne úspešného, ako je v súčasnosti cyklista Peter Sagan. Zároveň sa na to ale rozhodne nedá spoliehať a taktiež nemožno rátať s vyššie uvedeným efektom divácky atraktívneho športového výkonu, ktorý je viac markantný pri kolektívnych športoch.

Najväčší problém vidíme v nedostatku demokratickej legitimity rozhodnutia podporiť kandidatúru Krakova. Politici naň pri extenzívnom výklade tohto pojmu nemajú mandát, referendum sa neuskutočnilo a prieskumy verejnej mienky sú nejednoznačné.

Tieto nedostatky vystupujú do popredia najmä pri porovnaní s procesmi, ktoré sa odohrávajú v iných mestách, ktoré zvažujú kandidatúru. Z objektívnych dôvodov nebol zámer súčasťou volebného programu ani programového vyhlásenia vlády, avšak zo strany vrcholných predstaviteľov verejnej moci došlo nie len k odmietnutiu referenda, ale v podstate aj k znemožneniu spoločenskej diskusie kvôli tomu, že niekoľko týždňov do podania prihlášky mala verejnosť len minimum informácií. Veľmi negatívne hodnotíme skutočnosť, že príprava kandidatúry sa uskutočňuje „na poslednú chvíľu“. Materiál kandidatúry mal byť vypracovaný do 31. októbra a prihlášky je potrebné odovzdať do 14. novembra, preto neprichádzala do úvahy možnosť plnohodnotne reagovať na predložené plány. Materiál zaevidovaný na konci októbra priblížil veľkú časť plánov, avšak z ekonomického hľadiska obsahuje len presné vyčíslenie relatívne malej položky 481 tisíc eur určenej na podanie prihlášky a náklady s tým súvisiace.^[71]

Spochybniteľné sú aj tvrdenia o nákladnosti referenda. Samo o sebe by stálo približne sedem miliónov eur, avšak náklady by boli omnoho nižšie v prípade, ak by bolo spojené s inými voľbami. Táto možnosť sa javila ako reálna, pretože 9. novembra sa na Slovensku uskutočnili voľby do orgánov samosprávnych krajov. Bolo to päť dní pred najneskorším termínom podania prihlášok, pričom v Mníchove sa referendum uskutočnilo ešte o deň neskôr. Sme toho názoru, že pravým dôvodom nie je cena, ale súčasná právna úprava referenda, ktorej výsledkom je, že doteraz bolo platné len referendum o vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie. Referendum by mohlo dosiahnuť potrebnú účasť jedine, ak by bolo spojené s voľbami do Národnej rady Slovenskej republiky alebo voľbou prezidenta Slovenskej republiky, určite nie v spojitosti s voľbami do orgánov územnej samosprávy. Výhrady proti referendu je ale možné vysloviť aj z pozície odporcov Hier na Slovensku. Dôvod je prostý, nedôvera v šancu projektu na úspech. V takom prípade by boli náklady referenda určite vyššie, než náklady na podanie prihlášky a súvisiace výdaje a znamenalo by to, že z ekonomického hľadiska by bolo referendum nerentabilné.

Ak by sa iniciatíva organizovať veľké športové podujatie objavila aj v budúcnosti, zrejme najlepším riešením by bolo, ak by sa politické strany jasne vyjadrili k takejto možnosti vo svojich programoch a na základe toho by bolo korektnejšie, ak by bolo neskôr uskutočnené takéto rozhodnutie. Dôležitou by bola tiež včasná konzultácia s odborníkmi na životné prostredie a najmä zabezpečenie súladu plánovanej výstavby s právnymi predpismi týkajúcimi sa ochrany životného prostredia ešte pred podaním prihlášky.

POUŽITÁ LITERATÚRA A ZDROJE: