THE SUPPORT OF/FOR VOLUNTEERING (NOT ONLY IN SPORTS) IN SELECTED COUNTRIES
BC. MICHAEL VÁLEK
ŠTUDENT
FAKULTA PRÁVA, PANEURÓPSKA VYSOKÁ ŠKOLA, BRATISLAVA
E-MAIL: MICHAELVALEK@GMAIL.COM
KĽÚČOVÉ SLOVÁ:
dobrovoľníctvo, štáty sveta, finančný príspevok, nefinančný príspevok, dane
KEY WORDS:
volunteering, countries of the world, financial contribution, non-financial contribution taxes
ABSTRAKT:
Obsahom článku je priblíženie niektorých aspektov dobrovoľníctva ako samostatného právneho a spoločenského inštitútu vo vybraných krajinách sveta – Spojené štáty americké, Talianska republika, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, Rumunsko, Slovinská republika.
ABSTRACT/SUMMARY:
The content of this article is about approximation of certain aspects of volunteering as an individual legal and social institute in selected countries – the United States of America, the Italian Republic, the United Kingdom of Great Britain and Northern Ireland, Romania, Republic of Slovenia.
„Práca dobrovoľníckych skupín po celej našej krajine predstavuje samotné srdce a dušu Ameriky.“
Ronald Wilson Reagan, 40. Prezident Spojených štátov amerických
Inštitút dobrovoľníctva má signifikantný význam, ktorý, v čistej a ideálnej podobe, má enormný vplyv na jednotlivca a následne aj na celú spoločnosť. Jednotlivec prostredníctvom tohto inštitútu primárne naplňuje svoje individuálne ciele a touto aktivitou, resp. aktivitami, sekundárne obohacuje sám seba ako spoločenskú a profesionálnu osobnosť – získava alebo rastie vo svojich praktických skúsenostiach, začleňuje sa do spoločenského diania. Oba produkty, primárny i sekundárny, majú silný a pozitívny vplyv na spoločnosť. Naplňovaním svojho cieľa jednotlivec zároveň naplňuje všeobecný cieľ dobrovoľníckej činnosti ako takej a získavaním, resp. „brúsením“ skúseností sa stáva praktickejším človekom a občanom.
Je ale dôležité, aby všeobecný cieľ projektu, v rámci ktorého dobrovoľník vykonáva svoju činnosť, mal praktické jadro, mal reálne využiteľný cieľ. Často sa v poslednej dobe stáva, najmä s ohľadom na európske projekty pre mládež, že projekt predstavuje romantizovaný príbeh, ktorého koniec je nevedome nezmyselný a dáva participujúcim pseudopredstavy o reálnom a praktickom fungovaní spoločnosti a sveta, medziľudských vzťahoch a zmyslu účelnej snahy.
Už na základe uvedeného je možné vydedukovať, že dobrovoľníctvo je inštitút, ktorý je vrodený v národe, je akýmsi produktom „Volkgeist-u“. Táto skutočnosť by však nemala byť vykladaná ako absolútna prekážka v ďalšom vývoji dobrovoľníctva, ba opačne, mala by byť signálom, výzvou pre zmenu prístupu k inštitútu dobrovoľníctva, nech sa aktuálna spoločnosť vychová, aj keď synteticky, v duchu podstaty inštitútu dobrovoľníctva „konať dobro v záujme všeobecne prospešného cieľa v danom spoločenskom priestore“, lebo aj dnešok bude raz históriou – bude mať a má vplyv na budúcnosť.
Cieľom tohto článku je priblížiť všeobecné a zaujímavé aspekty úpravy dobrovoľníctva vo vybraných krajinách a na základe výberu niektorých mentálne a geograficky blízkych krajín poukázať na to, že niektoré aspekty dobrovoľníctva nemusia pôsobiť tak vzdialene.
1 PEŇAŽNÉ PRÍSPEVKY
Štát môže podporovať dobrovoľnícke organizácie a tým aj samotných dobrovoľníkov buď prostredníctvom určitého druhu daňových výhod (odpočítania), alebo prostredníctvom priamych dotácií/príspevkov zo strany štátu.
1.1 SPOJENÉ ŠTÁTY AMERICKÉ
Kultúra v Spojených štátoch amerických je založená na jednotlivcovi, od ktorého pochádza nielen moc, ale zároveň je na ňom závislé aj fungovanie štátu a spoločnosti ako celku. Na tomto základe je vybudovaná aj štruktúra podpory dobrovoľníctva, ktorá je založená na jednotlivcovi – dobrovoľníkovi, ktorému štát ponúka určité daňové bonusy v súvislosti s jeho dobrovoľnou finančnou podporou.
Základom tohto modelu je priamy finančný príspevok (nepriame finančné príspevky sú uvedené nižšie) organizácií a možnosť jeho odpočítania z daní prispievateľa, samozrejme so stanoveným horným limitom, ktorý nemôže spravidla prekročiť 20-50% z tzv. AGI (adjusted gross income)[1] ročne.
Na to, aby organizácia mohla obdržať tieto finančné príspevky a s tým súvisí aj možnosť odpočítania finančného príspevku z daní, musí byť registrovaná za týmto účelom u International Revenue Service (americký daňový úrad). Tieto organizácie nemusia mať iba súkromný charakter, ale môžu mať aj verejnoprávny – napr. policajný zbor, hasičský zbor, pričom na základe zmlúv s niektorými krajinami, sa organizácia, ktorej je príspevok venovaný, ani nemusí nachádzať na území Spojených štátov (Izrael, Kanada, Mexiko).[2]
Finančný príspevok musí byť venovaný organizácií ako právnickej osobe a nie fyzickým osobám, ktoré v tejto organizácií pôsobia.
Hodnota, ktorá sa môže odpočítať, musí byť spojená so skutočnosťou, že sa naozaj jedná o dobrovoľnícky príspevok. To znamená, že dobrovoľník si môže od dane odpočítať iba čiastku, ktorá predstavuje dobrovoľný príspevok, prípadne časť tejto čiastky.
A) ODPOČÍTANIE DOBROVOĽNEJ ČIASTKY
Skutočnosť, že osoba finančne prispeje organizácií automaticky neznamená, že prispel dobrovoľnou čiastkou. Dobrovoľná čiastka predstavuje nadhodnotu skutočnej, trhovej ceny. Ako príklad možno uviesť osobu, ktorá si kúpi lístok na určité športové, kultúrne či spoločenské podujatie, ktorého cieľom je vyzbierať peniaze na ďalšiu sezónu. Lístok stojí 100 EUR, ale skutočná cena lístku má hodnotu 40 EUR. V tomto prípade si osoba, ktorá si lístok kúpila, môže odpočítať 60 EUR, teda cenu, ktorá bola dobrovoľným príspevkom. Ak členský poplatok v organizácií je 50 EUR, ale služby, ktoré organizácia ponúka majú hodnotu 20 EUR, je možné si odpočítať 30 EUR.
B) ODPOČÍTANIE ČASTI DOBROVOĽNEJ ČIASTKY
Niekedy sa finančný príspevok môže spájať s určitými výhodami, ktoré organizácia prispievateľovi poskytne. V tomto prípade si prispievateľ môže odpočítať 80% čiastky, ktorá bola dobrovoľná. Existuje rozdiel medzi tým, či sa s finančným príspevkom spája výlučne právo alebo či sa s ním spája určitý dar, ktorý možno ohodnotiť. Ak táto výhoda obsahuje výlučne právo (právo kúpiť si lístok na zápas), prispievateľ si môže odpočítať 80% z celého finančného príspevku. Ak táto výhoda obsahuje hodnotnú vec (napr. lístok na zápas), prispievateľ si môže odpočítať čiastku, ktorá predstavuje rozdiel medzi finančným príspevkom a hodnou danej veci.
Nevyhnutným podkladom pre odpočítanie si priameho finančného príspevku je fyzický dôkaz o príspevku, ktorého forma sa líši od hodnoty príspevku a síce nasledovne:
- príspevok do $250 – potvrdenie o platbe z banky alebo doklad od organizácie o príspevku alebo odpočet z mzdy (ak to má prispievateľ tak nastavené[3])
- príspevok od $250 – potvrdenie od organizácie o príspevku alebo odpočet z mzdy (ak to má prispievateľ tak nastavené)
1.2 TALIANSKO
Taliansko je známe svojim silne decentralizovaným systémom, kde je maximálna možná miera ponechaná na samosprávy a aj v prípade dobrovoľníctva to nie je výnimkou.
Talianske ministerstvo práce, zdravia a sociálnych vecí ročne vyhradí 1,9 až 2,5 milióna EUR medzi miestne regióny a provincie, ktoré následne tieto prostriedky prerozdelia medzi organizácie alebo programy. Regióny a provincie tak konajú na základe výberového konania alebo dohôd s organizáciami.
Špeciálny fond ma na starosti centrá dobrovoľných služieb. Fond je financovaný prostredníctvom bankových nadácií, ktoré musia do fondu vložiť minimálne 1/5 vlastných príjmov. Každý región má zriadený Špeciálny fond, ktorý ma na starosti
- prerozdeľovanie financií medzi centrá – je založené na vopred daných podmienkach a „deadlinoch“ pre prihlásenie sa,
- odsúhlasovanie programov centier,
- kontrolu implementácie.[4]
2 INÉ AKO PEŇAŽNÉ PRÍSPEVKY
Za iné ako iné peňažné príspevky možno považovať určité veci, ktoré súvisia s dobrovoľnou činnosťou a ktoré prispievateľ dobrovoľnej organizácií venuje. Musia to byť veci, nie plnenia.
2.1 SPOJENÉ ŠTÁTY AMERICKÉ
Tak ako v prípade priameho finančného príspevku, aj v prípade iných ako peňažných príspevkov (darovanie hnuteľných alebo nehnuteľných vecí) záleží preukázanie od hodnoty príspevku:
- do $250 – potvrdenie od organizácie o prijatí príspevku aj s podpisom prispievateľa a zároveň vlastný záznam o príspevku
- $250 – $500 – potvrdenie od organizácie o prijatí a vlastný záznam
- $500 – potvrdenie od organizácie o prijatí a doklad o tom, ako prispievateľ tento príspevok získal
Odpísať je možné trhovú cenu majetku ak je možné trhovú cenu majetku a musí byť v dobrom stave. Na dopravné prostriedky (cestné, vodné a vzdušné) sa vzťahuje osobitný režim odpisovania.
3 VYKONÁVANIE DOBROVOĽNÍCKEJ ČINNOSTI
Na jednej strane pojem dobrovoľník vyvoláva dojem, že aktivity vykonávané v rámci dobrovoľníctva sú nezištné a teda bez nároku na odmenu, na druhej strane je nutné si uvedomiť, že je rozdiel medzi mzdou a akýmsi symbolickým prejavom vďaky. Ďalšia otázka súvisiaca s vykonávaním dobrovoľníckej činnosti sa vynára v prípadoch preplácania nákladov, ktoré dobrovoľník pri jeho činnosti vynaložil.
3.1 SPOJENÉ ŠTÁTY AMERICKÉ
Dobrovoľník môže dostať jednak vecný dar primeranej hodnoty ako vďaku za jeho služby alebo môže byť odmenený tzv. nominálnou odmenou.
Nominálnu odmenu je možné definovať ako čiastku, ktorá je venovaná dobrovoľníkovi ako prejav vďaky za jeho aktivitu, resp. aktivity. Hodnota tejto odmeny nesmie presahovať 20% mzdy, ktorú by dostal zamestnanec, ak by túto činnosť vykonával v pracovnom pomere a dôležitou skutočnosťou je, že aj napriek tomu, že sa v niektorých dokumentoch táto odmena nazýva ako „štipendium“, nominálna odmena sa zdaňuje ako klasická mzda. Ak nominálna hodnota prekročí limit 20%, je dobrovoľník už považovaný za zamestnanca a s tým spojené práva a povinnosti tak zo strany samotného zamestnanca, ako aj zamestnávateľa (organizáciou).
Je ale nutné odlišovať zamestnanecký pomer a dobrovoľnícky pomer. V prípade Purdham v. Fairfax County School Board, kde James Purdham vykonával na škole v pracovnom pomere prácu asistenta pre ochranu a bezpečnosť a zároveň trénoval študentov golf, súd konštatoval, že jeho aktivity spojené s tréningom študentom nijako nenadväzujú na jeho primárny pracovný pomer asistenta a teda aktivity trénera vykonával ako dobrovoľník.
Čo sa týka nákladov, ktoré boli vynaložené na dobrovoľnícku činnosť, jednak môže niektoré položky poskytnúť priamo organizácia, pre ktorú dobrovoľník činnosť vykonáva, alebo mu náklady môže preplatiť, prípadne si ich môže dobrovoľník odpočítať z daní. Organizácia môže dobrovoľníkovi poskytnúť preddavok na jeho náklady, ale nie skôr ako 30 dní pred začatím vykonávania činnosti, alebo mu môže vzniknuté náklady dodatočne preplatiť.[5]
Náklady, ktoré si je možné odpočítať z daní alebo ktoré môžu byť preplatené organizáciou
- musia bezprostredne súvisieť s dobrovoľníckou činnosťou, najmä výdavky na benzín, kancelárske potreby, parkovné a pod.[6]
- a nesmú slúžiť pre osobnú potrebu.
Raritným zvykom v Spojených štátoch je možnosť vykonávania dobrovoľníckej činnosti v rámci pracovného času. Niektorí zamestnávatelia vyhrádzajú mesačne niekoľko pracovných hodín zamestnanca na to, aby zamestnanec išiel vykonávať dobrovoľnícku činnosť. Podľa zamestnávateľa má vykonávanie dobrovoľníckych činností pozitívny vplyv tak pre spoločnosť, ako aj zamestnanca, čo sa týka nielen jeho duševnej hygieny, ale predovšetkým skúsenosťami a novými, resp. „vybrúsenými“ vlastnosťami, ktoré sú sekundárnym produktom vykonávania dobrovoľníckej činnosti.
3.2 VEĽKÁ BRITÁNIA
Právna úprava dobrovoľníctva vo Veľkej Británii je podobná ako úprava v Spojených štátoch s výnimkou nominálnej odmeny. Akákoľvek odmena, výhoda pre dobrovoľníka, finančnej alebo nefinančnej povahy, má za následok, že dobrovoľník nadobudne status zamestnanca a tým právo na minimálnu mzdu.[7]
3.3 RUMUNSKO
Rumunský zákon o dobrovoľníctve z roku 2001 podmieňoval výkon dobrovoľníckej činnosti uzavretím zmluvy medzi organizáciou a dobrovoľníkom. V roku 2006 sa táto byrokratická a tým odrádzajúca podmienka zrušila.
National Report for Romania uvádza, že aj nezisková organizácia, resp. nadácia môže produkovať zisky, teda podnikať, ale iba v rámci účelu, na ktorý bola zriadená. Taktiež, neziskové organizácie, nadácie a športové federácie môžu založiť obchodné spoločnosti, z ktorých zisk musí byť buď reinvestovaný v rámci tejto spoločnosti, alebo použitý v rámci tejto neziskovej organizácie, nadácie alebo športovej federácie v rámci účelu, za ktorým boli založené.
So zameraním na šport, od dane sú oslobodené všetky služby poskytnuté neziskovou organizáciou pre fyzické osoby, ktoré vykonávajú šport alebo telesnú výchovu (s výhradou príjmov získaných zo športových podujatí a služieb spojených s propagáciou).
3.4 TALIANSKO
Do popredia opäť prichádza už spomínaná decentralizácia a regionalita, pretože regióny si tvoria vlastnú legislatívu týkajúcu sa dobrovoľníctva, ktorá musí byť v súlade s už existujúcou národnou úpravou, ktorá upravuje základnú konštrukciu nevyhnutnú pre primárne a správne fungovanie.
3.5 SLOVINSKO
Nevládne organizácie môžu mať ekonomické aktivity, z ktorých zisk je predmetom zdanenia, pokiaľ sa nejedná o fundraising.[8]
Náhrada vynaložených nákladov dobrovoľníka musí byť uvedená v daňovom priznaní, ale nepodlieha zdaneniu, pokiaľ dobrovoľník neobdrží odmenu – v tom prípade už podlieha zdaneniu tak odmena ako aj náhrada vynaložených nákladov.[9]
4 ZÁVER
Kladenie dôrazu na jednotlivca – dobrovoľníka je nevyhnutné, ale na tom istom mieste by mal byť kladený dôraz aj na právnické osoby, ktoré dobrovoľníkov nasadzujú. Pre zdravé fungovanie spoločnosti a štátu by malo byť primárnou zásadou rešpektovanie súkromného vlastníctva, súkromných zdrojov a legálnych ciest k týmto prirodzeným produktom snaživej spoločnosti. Tým povedané, vo všeobecnosti považujem za efektívne zbúranie opony zákazu podnikania a generovania zisku pre právnické osoby, kde podnikateľská činnosť, resp. ekonomická činnosť sa nemusí zdať celkom na mieste. Umocní to kvalitatívnu zložku organizácie a s ňou spojených služieb, ako aj kvalitatívnu hodnotu dobrovoľníka. Na druhej strane je pravdou, že v niektorých krajinách by táto zbúraná opona slúžila ako priestor pre obídenie zákona, prípadne tzv. „špekulácie“.
Je zrejmé, že už so samotného prívlastku činnosti – „dobrovoľnícka“ činnosť a z pojmu vykonávajúceho túto činnosť – „dobrovoľník“, sa jedná o činnosť vykonávanú na báze dobrovoľnosti – dobrej vôle, teda bez preexistencie nároku na odmenu či nároku na preplatenie nákladov vzniknutých pri jej vykonávaní. Možnosť jeho odmenenia by mala byť na slobodnej vôli organizácie, pre ktorú dobrovoľnú činnosť vykonáva a zákonná úprava by sa mala venovať limitom, aby neprichádzalo k zneužitiu tejto možnosti. Či organizácia túto možnosť využije, alebo nie, je na jej úvahe.
Ak niektorého čitateľa na začiatku článku odradil citát Prezidenta Reagana, či už z dištančných dôvodov a s tým súvisiacich kultúrnych rozdielov, alebo aj z dôvodu preferovania sovietskej éry, verím, že stručný prierez ostatnými krajinami a ich právnej úpravy dobrovoľníctva zmäkčil pochybenie o zavedení vyspelej a sofistikovanej úpravy a kultúry inštitútu dobrovoľníctva v Slovenskej republike.
POUŽITÉ ZDROJE:
