POROVNANIE SLOVENSKEJ A ČESKEJ PRÁVNEJ ÚPRAVY SPOLOČNOSTI S RUČENÍM OBMEDZENÝM

JUDR. ANTON UKROPEC
ADVOKÁTSKY KONCIPIENT
BARU§O – PROCTUM LAW CONSULT, S.R.O., ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA
E-MAIL: UKROPEC.ANTON@POST.SK

KĽÚČOVÉ SLOVÁ:
obchodná spoločnosť, spoločnosť s ručením obmedzeným, valné zhromaždenie, dozorná rada, základné imanie, spoločník, zakladateľ, Obchodný zákonník, spoločenská zmluva, obchodný register

KEY WORDS:
business company, limited liability company, general assembly, supervisory board, basic capital, shareholder, founder, Commercial Code, Memorandum of Association, business register

ABSTRAKT:
Autor v uvedenom článku poukazuje na hlavné rozdiely v slovenskej a českej právnej úprave spoločnosti s ručením obmedzeným. Komparatívne úvahy sú zamerané najmä na vznik spoločnosti, obchodný podiel, práva a povinnosti spoločníkov, ako aj organizačnú štruktúru spoločnosti. Odôvodnenosť komparatívnych úloh je podporená prijatím nového zákona o obchodních korporacích, ktorý doterajšiu právnu úpravu na viacerých miestach podstatne mení.

ABSTRACT/SUMMARY:
In this article the author highlights on the main differences in Slovak and Czech legislation of limited liability company. Comparative considerations are particularly aimed on company establishment, shareholding rights and obligations of shareholders, as well as the organizational structure of the company. Comparative merits of tasks is supported adoption of the new Law of Corporations which considerably changes present legal provisions in several places.

ÚVOD

V roku 2012 bol v Českej republike v rámci rekodifikácie súkromného práva prijatý nový zákon, ktorým sa vyčlenila právna úprava obchodných spoločností z Obchodného zákonníka do samostatného právneho predpisu, do zákona č. 90/2012 Sb. o obchodních korporacích (ďalej len „ZoOK“), ktorého účinnosť nastala od roku 2014. Uvedeným predpisom došlo k určitým zmenám aj v oblasti obchodnej spoločnosti s ručením obmedzeným, pričom niektoré skutočnosti sa v tejto úprave zmenili viac, iné menej a niektoré zostali prijatím nového zákona nedotknuté. V každom prípade je potrebné poukázať na niektoré z hlavných zmien, ktoré začali tento rok platiť v Českej republike. Či zmeny zavedené novým zákonom budú efektívne ukáže prax, nakoľko názory jednotlivých odborníkov bývajú často odlišné. Význam poukázania na tieto zmeny môže mať pre Slovenskú republiku inšpiratívnu funkciu v prípade, ak sa náš zákonodarca bude rozhodovať o prijatí rovnakej, či obdobnej právnej úpravy.

VZNIK SPOLOČNOSTI

Obchodná spoločnosť s ručením obmedzeným vzniká v relatívne zložitom procese, ktorý sa v súlade s Obchodným zákonníkom delí na dve štádiá a to založenie spoločnosti a vznik spoločnosti. Na založenie spoločnosti s ručením obmedzeným sa vyžaduje uzavretie spoločenskej zmluvy. Ak je zakladateľom jedna osoba spoločenskú zmluvu nahrádza zakladateľská listina, ktorá sa tiež považuje za zakladací dokument spoločnosti. Rozdielom v porovnaní s našou právnou úpravou je, že spoločenská zmluva ako aj zakladateľská listina musí mať podľa § 8 ZoOK formu verejnej listiny, za ktorú sa považuje podľa tohto zákona notárska zápisnica. Náš Obchodný zákonník vyžaduje formu notárskej zápisnice len v prípade akciovej spoločnosti.

Obchodný zákonník určuje v ustanovení § 110, ktoré náležitosti musí spoločenská zmluva bezpodmienečne obsahovať. Ide teda o obligatórne náležitosti spoločenskej zmluvy. Prirodzene spoločenská zmluva môže obsahovať aj iné ako tieto náležitosti za predpokladu, že takúto možnosť pripúšťa zákon. Zákon o obchodních korporacích upravuje náležitosti spoločenskej zmluvy v § 146 ods. 1 ZoOK. Podľa tohto ustanovenia musí spoločenská zmluva obsahovať nasledovné náležitosti:

Zákon o obchodních korporacích uvádza v § 146 ods. 2 ďalšie náležitosti spoločenskej zmluvy, ktoré však musia byť jej súčasťou v štádiu založenia spoločnosti. Možno teda povedať, že zákonodarca týmto ustanovením diferencuje náležitosti spoločenskej zmluvy do dvoch skupín v závislosti od časového momentu v procese vzniku spoločnosti. Podľa § 146 ods. 2 ZoOK v štádiu zakladania spoločnosti obsahuje spoločenská zmluva okrem už uvedených náležitostí aj nasledovné náležitosti:

ZoOK pripúšťa, aby náležitosti spoločenskej zmluvy podľa § 146 ods. 2 z nej boli vyňaté. K takémuto postupu však možno pristúpiť až po vzniku spoločnosti a keď je vkladová povinnosť zakladateľov splnená. Treba poznamenať, že náš Obchodný zákonník nediferencuje medzi náležitosťami spoločenskej zmluvy v tom zmysle, že niektoré z nich musí mať za každých okolností, iné len v štádiu zakladania spoločnosti.

Na základe uvedených náležitostí spoločenskej zmluvy sa možno komparatívne zaoberať otázkou, aké náležitosti spoločenská zmluva podľa novej českej právnej úpravy v porovnaní s našou právnou úpravou nemá. Na rozdiel od našej právnej úpravy sa na založenie spoločnosti s ručením obmedzeným v ČR nevyžaduje obligatórne tvorba rezervného fondu. Medzi náležitosťami spoločenskej zmluvy nemožno nájsť ani ustanovenie o výhodách pre zakladateľov spoločnosti, či údaj o predpokladaných nákladoch spojených so vznikom spoločnosti. V dôsledku absencie zakotvenia týchto skutočností medzi náležitosti spoločenskej zmluvy vyplýva, že sa obligatórne ako náležitosť spoločenskej zmluvy nevyžadujú.

Ďalšou skutočnosťou, ktorou sa odlišuje česká právna úprava od slovenskej právnej úpravy je otázka počtu zakladateľov spoločnosti. Kým sa na založení spoločnosti s ručením obmedzeným môže podľa ObchZ podieľať najviac 50 osôb, ZoOK otázku počtu zakladateľov výslovne nerieši, v dôsledku čoho možno dospieť k záveru, že počet zakladateľov môže byť takpovediac neobmedzený. Limitácia počtu zakladateľov sa vzťahuje len na dolnú hranicu, nakoľko zakladateľom spoločnosti musí byť vždy najmenej jedna osoba, nakoľko obchodné spoločnosti nevznikajú náhodou, ale na základe prejavu vôle. Obmedzenie počtu zakladateľov v prípade českej právnej úpravy teda nepôsobí vo vzťahu k určeniu maximálneho počtu spoločníkov, ako je tomu v prípade našej spoločnosti.

Zmeny v českej úprave sa dotkli aj jednej zo základných povinností spoločníka, ktorou je vkladová povinnosť. Uvedenú povinnosť upravuje zákon na dvoch miestach a to v rámci všeobecných ustanovení platných pre všetky formy obchodných spoločností, ako aj v rámci osobitnej úpravy spoločnosti s ručením obmedzeným. Kým podľa platnej právnej úpravy sa vyžaduje, aby zakladateľ vložil do spoločnosti vklad v zákonom stanovenej minimálnej výške 750 eur, česká právna úprava požaduje v § 142 ZoOK minimálny vklad vo výške 1 Kč. Ide o vklad v symbolicky stanovenej výške, ktorý možno spoločenskou zmluvou zvýšiť. Aj vzhľadom na to, že ide o symbolickú sumu, povinnosti splatiť takýto, či vyšší vklad nemôže byť zakladateľ zbavený. Určenie predmetu, ktorý môže byť predmetom vkladu do spoločnosti je obdobné ako v našom právnom poriadku. Pokiaľ však ide o pohľadávku treba uviesť, že český zákonodarca je v tomto smere dôslednejší, nakoľko v § 21 ods. 2 ZoOK, na rozdiel od nášho Obchodného zákonníka, výslovne uvádza na základe ustanovení akého predpisu sa bude primerane postupovať v prípade, ak je predmetom vkladu pohľadávka. ZoOK v tejto súvislosti uvádza, že postúpenie pohľadávky sa bude uskutočňovať na základe príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Na druhej strane si možno položiť otázku, na základe ustanovení akého iného predpisu by sa mohlo spravovať postúpenie pohľadávky, keďže touto problematikou sa zaoberá len Občiansky zákonník.

Pred podaním návrhu na zápis spoločnosti do obchodného registra musí byť podľa § 148 ZoOK splatené celé vkladové ážio a peňažný vklad vo výške najmenej 30 %. Zvyšnú časť je povinný splatiť v lehote určenej v spoločenskej zmluve rešpektujúc zákonnú lehotu. Ak by sa zakladateľ dostal do omeškania s platením vkladu, spoločnosť môže voči nemu uplatniť úrok z omeškania vo výške dvojnásobku sadzby úroku z omeškania podľa osobitného predpisu, čo vyplýva z § 151 ZoOK. Naproti tomu náš Obchodný zákonník v tomto smere určuje úrok z omeškania vo výške 20 % dlžnej sumy. Samozrejme v dôsledku porušenia povinnosti so splatením vkladu môže byť okrem toho takýto zakladateľ aj vylúčený zo spoločnosti, o čom rozhoduje valné zhromaždenie rovnako v našej ako aj v českej právnej úprave.

Zmena právnej úpravy sa dotkla aj správy vkladov splatených pred vznikom spoločnosti. Podľa nášho Obchodného zákonníka tieto vklady môžu spravovať dve skupiny subjektov a to zakladateľ poverený spoločenskou zmluvou alebo určená banka a to aj v prípade, ak nie je zakladateľom spoločnosti. Zákon o obchodních korporacích umožňuje, aby sa správcom vkladu stala aj iná osoba, ktorá je spôsobilá vykonávať správu vkladov. Takouto osobou môže byť napríklad advokát alebo realitná kancelária.^[1] Ďalšou skutočnosťou, ktorou sa česká právna úprava odlišuje od našej súvisí s vyhlásením správcu vkladu o splatení vkladov. Uvedenú povinnosť má správca vkladu aj podľa nášho Obchodného zákonníka s tým rozdielom, že podľa § 24 ods. 2 ZoOK ručenie správcu za porušenie povinnosti uviesť pravdivé údaje v takomto vyhlásení zaniká, ak voči spoločnosti nebola uplatnená pohľadávka na súde do 5 rokov od vzniku spoločnosti.

Nevyhnutnou náležitosťou spoločenskej zmluvy je tiež určenie výšky základného imania. Čo treba považovať za základné imanie určuje § 30 ZoOK relatívne stručnou formuláciou, podľa ktorej základné imanie predstavuje súhrn všetkých vkladov. Na rozdiel od toho náš zákonodarca uvádza podrobnejšiu a presnejšiu definíciu základného imania. Novinkou v tejto úprave však je, že hoci ZoOK používa pojem základné imanie, neurčuje jeho minimálnu výšku, ako to robí náš zákonodarca. Kým na založenie spoločnosti s ručením obmedzeným sa podľa nášho Obchodného zákonníka vyžaduje minimálne 5000 eur, podľa ZoOK minimálna výška základného imania nie je explicitne zákonom stanovená. Implicitne ju možno odvodiť z minimálnej výšky vkladu jedného spoločníka, ktorý predstavuje 1 Kč. Minimálne základné imanie tak bude predstavovať 1 Kč, v dôsledku čoho stráca svoje opodstatnenie.

Treba povedať, že stanovenie symbolického minimálneho základného imania nie je v Európe ničím novým. Účel takejto právnej úpravy býva odôvodňovaný snahou o rozšírenie možností podnikania, nakoľko v takomto prípade bude možnosť podnikania otvorená pre ďalšie subjekty, ktoré by si to inak nemohli v dôsledku vysokého základného imania dovoliť. Uvedený postup zvolilo napríklad aj Francúzsko, pričom o ekonomickom rozmachu hovoriť nemožno. Takisto aj viacerí odborníci poukazujú na to, že zavedenie jednoeurových spoločností neprináša očakávané výsledky. Na druhej strane je treba sa zaoberať otázkou, či je vôbec rozumné púšťať do podnikateľského prostredia subjekty, ktoré si nedokážu zabezpečiť ani 5000 eur.^[2]

Druhým štádiom procesu vzniku spoločnosti s ručením obmedzeným je samotný vznik spoločnosti, ku ktorému dochádza zápisom spoločnosti do obchodného registra. Konanie pred súdom v tomto prípade začína len na návrh, ktorý je treba podať v zákonom stanovenej lehote. Podľa § 9 ZoOK je návrh na zápis spoločnosti do obchodného registra treba podať do 6 mesiacov od založenia spoločnosti. Uvedenú lehotu je možno v spoločenskej zmluve zmeniť. Pričom v každom prípade platí, že návrh je treba podať v stanovenej lehote, nakoľko porušenie tejto povinnosti zákon sankcionuje účinkami odstúpenia od zmluvy.

OBCHODNÝ PODIEL

Podľa § 114 ObchZ sa obchodný podiel určuje ako pomer vkladu spoločníka k základnému imaniu spoločnosti. Spoločenská zmluva však môže určovať aj inak. V každom prípade však platí, že spoločník môže mať len jeden obchodný podiel. Naproti tomu ZoOK v § 135 pripúšťa možnosť, aby spoločník vlastnil viacero obchodných podielov a to aj podielov rôzneho druhu, ak takúto možnosť pripúšťa spoločenská zmluva. Zákon o obchodních korporacích v tejto súvislosti priznáva spoločnosti s ručením obmedzeným možnosť vydať kmeňové listy, ktoré sa podľa § 137 ods. 3 ZoOK považujú za cenný papier na rad. Kmeňový list nie je možné vydať ako zaknihovaný cenný papier a kmeňový list nemôže byť verejne obchodovateľný. Podľa § 138 ZoOK sa za náležitosti kmeňového listu považuje:

Skutočnosť, že spoločnosť s ručením obmedzeným môže vydať kmeňové listy, ktoré sa považujú za akcie je znakom, ktorým sa priblížila k akciovej spoločnosti, ktorá ako jediná forma obchodnej spoločnosti je oprávnená vydávať cenné papiere, predovšetkým však akcie.

V prípade, ak účasť spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzením zanikla z iného dôvodu ako je prevod obchodného podielu, potom sa obchodný podiel takéhoto spoločníka stáva v súlade s § 212 ods. 1 ZoOK uvoľneným. Naproti tomu náš Obchodný zákonník úpravu uvoľneného obchodného podielu neobsahuje. Čo sa však stane s uvoľneným obchodným podielom vyplýva z ustanovení § 213 až § 214 ZoOK. Spoločnosť takýto podiel bez zbytočného odkladu predá za primeranú cenu. To však samozrejme nebráni spoločnosti, aby ho predala aj za vyššiu cenu. Doterajší spoločníci majú k uvoľnenému obchodnému podielu predkupné právo, ktoré môžu využiť. Ak predkupné právo využije viacero spoločníkov, uvoľnený obchodný podiel sa rozdelí medzi takýchto spoločníkov pomerne podľa výšky ich podielov. Po uskutočnení predaja uvoľneného obchodného podielu a odpočítaní nákladov, započítaní pohľadávok sa výťažok z predaja poukáže v prospech oprávneného. Ak sa však nepodarí uvoľnený obchodný podiel predať do 3 mesiacov, potom je spoločnosť v súlade s § 214 ZoOK povinná do 1 mesiaca od uplynutia lehoty na jeho predaj, určiť a vyplatiť vyporiadací podiel v prospech oprávneného subjektu.

PRÁVNE POSTAVENIE SPOLOČNÍKOV

Komparatívnou metódou možno poukázať aj na niektoré rozdiely v právach a povinnostiach spoločníkov v našej a českej právnej úprave. Predmetom úvah budú však len tie práva a povinnosti, ktoré sa odlišujú od slovenskej právnej úpravy. Ako prvú možno uviesť príplatkovú povinnosť spoločníka, ktorá spočíva v jeho povinnosti prispieť na úhradu strát spoločnosti nad výšku svojho vkladu až do polovice základného imania. Ide o povinnosť, ktorou sú spoločníci viazaní, ak sa na nej dohodli v spoločenskej zmluve. Teda nejde priamo o zákonnú povinnosť. V českej právnej úprave maximálna výška súhrnu príplatkov nie je určená, ale je vecou dohody v spoločenskej zmluve. Ak spoločenská zmluva nehovorí o výške príplatku platí, že povinnosť príspevku nie je možné uložiť. Obdobná úprava platí napríklad aj vo Švajčiarsku. S príplatkovou povinnosťou spoločníka súvisí aj tzv. abandonné právo spoločníka, ktoré spočíva v jeho práve jednostranne vystúpiť zo spoločnosti v prípade, ak nehlasoval o uložení príplatkovej povinnosti, príplatok nechce platiť a svoj vklad už splatil v plnom rozsahu. Pričom právo vystúpiť zo spoločnosti môže spoločník uplatniť najneskôr do 1 mesiaca od rozhodnutia o uložení príplatkovej povinnosti, inak zaniká. Aj nemecká právna úprava pozná možnosť uplatnenia abandonného práva.^[3]

Ďalším oprávnením spoločníka je podľa § 127 ods. 3 ObchZ právo podať v mene spoločnosti žalobu na konateľa vo veci zodpovednosti za škodu, ako aj na spoločníka vo veci splatenia vkladu, s ktorého splatením je v omeškaní. V prípade, ak sama spoločnosť uplatňuje takéto nároky, nemôže ich súčasne uplatňovať aj spoločník. Rovnaké nároky možno uplatňovať aj podľa ZoOK s tým rozdielom, že ich dopĺňa aj o ďalšie. V súlade s § 157 ods. 3 ZoOK možno podať spoločnícku žalobu aj v prípade, ak spoločnosti spôsobí škodu člen dozornej rady alebo vplyvná osoba. Spoločníckou žalobou sa možno domáhať tiež vylúčenia spoločníka zo spoločnosti, ak svoju vkladovú povinnosť neplní. Na rozdiel od našej právnej úpravy, podľa § 158 a § 159 ZoOK spoločník musí o svojom záujme podať v mene spoločnosti žalobu na konateľa spoločnosti informovať dozornú radu, ktorá môže takúto žalobu podať sama, pričom musí tak urobiť bez zbytočného odkladu. Ak tak neurobí, môže podať žalobu spoločník.

ORGÁNY SPOLOČNOSTI

Organizačnú štruktúru spoločnosti s ručením obmedzeným tvorí valné zhromaždenie a štatutárny orgán spoločnosti, ktorým je konateľ. Spoločnosť si však fakultatívne môže vytvoriť aj dozornú radu ako kontrolný orgán. Uvedené platí aj pokiaľ ide o českú právnu úpravu, ktorá však vykazuje určité odchýlky, síce nejde o kardinálne rozdiely, ale pre komplexnosť problematiky je vhodné sa venovať rozdielom v každej oblasti.

Najvyšším orgánom spoločnosti je valné zhromaždenie, ktorého pôsobnosť je daná zákonom a spoločenskou zmluvou. Zákon o obchodních korporacích v § 169 ods. 2 uvádza spôsob určovania hlasov pri hlasovaní na valnom zhromaždení a to tak, že každý spoločník má za 1 Kč jeden hlas. Spoločenská zmluva môže určovať aj inak. V podstate ide o rovnaký spôsob výpočtu hlasov spoločníka ako uvádza Obchodný zákonník s tým, že česká úprava má konkrétnejší spôsob výpočtu. Spoločnosť môže rozhodovať na valnom zhromaždení ako aj mimo neho, v takom prípade ide o tzv. rozhodovanie per rollam. Na rozdiel od našej právnej úpravy tohto spôsobu prijímania rozhodnutí spoločnosti, podľa ktorej je súčasťou návrhu uznesenia aj lehota na vyjadrenie sa k návrhu, česká úprava stanovuje lehotu 15 dní od doručenia návrhu spoločníkovi (§ 175 ods. 2 ZoOK). Uvedené však neplatí, ak spoločenská zmluva určuje inú lehotu. Ďalšou skutočnosťou, ktorá odlišuje našu právnu úpravu od českej je možnosť kumulatívneho hlasovania podľa § 178 ZoOK, ktoré je známe tiež angloamerickému právnemu prostrediu. Kumulatívne hlasovanie prichádza do úvahy len v prípade, ak takúto možnosť pripúšťa spoločenská zmluva. Prostredníctvom kumulatívneho hlasovania sa volia členovia orgánov spoločnosti. Účelom tohto inštitútu je zvýhodniť menšinových spoločníkov, pokiaľ ide o vplyv na zloženie orgánov spoločnosti. Hlasy týchto spoločníkov sa budú násobiť počtom osôb, ktoré majú byť volené.^[4]

Okrem valného zhromaždenia vykonáva v spoločnosti s ručením obmedzeným svoju pôsobnosť aj konateľ spoločnosti. Konateľ spoločnosti je štatutárny orgán spoločnosti, ktorého funkciu môže uskutočňovať jedna osoba, ale aj viacej osôb. V prípade, ak na strane konateľov vystupuje viacero osôb, podľa § 133 ods. 1 ObchZ môže konať každý z nich samostatne, ak spoločenská zmluva neupravuje túto otázku inak. Naproti tomu, podľa § 195 ods. 1 ZoOK, ak spoločenská zmluva neurčuje inak, konatelia rozhodujú väčšinou.

Pokiaľ ide o dozornú radu, ako fakultatívny orgán spoločnosti s ručením obmedzeným platí obdobná úprava aká je obsiahnutá v našom Obchodnom zákonníku.

ZÁVER

Obchodná spoločnosť s ručením obmedzeným je najčastejšie vyskytujúcou sa formou obchodných spoločností, ktorej bol venovaný tento článok. Právna komparácia nie je vždy jednoduchá záležitosť, nakoľko si vyžaduje znalosť úprav, ktoré sú predmetom porovnávania, no napriek tomu však poskytuje širší obzor, zdokonaľuje interpretačné schopnosti a umožňuje lepšie pochopiť porovnávané objekty právnej úpravy. Česká právna úprava spoločnosti s ručením obmedzeným v porovnaní s našou právnou úpravou uvedenej problematiky sa javí na viacerých miestach nadbytočne prepracovaná. Príkladom môže byť snaha o rozšírenie možnosti podnikania formou odstránenia základného imania spoločnosti. Uvedený prístup zákonodarcu je na úkor veriteľov a takisto ani s poukazom na viaceré výskumy neprináša svoje očakávania. Som toho názoru, že minimálna výška základného imania podľa platnej právnej úpravy nie je až takej výšky, že by bola nedosiahnuteľnou pre subjekty, ktoré majú záujem o založenie spoločnosti s ručením obmedzeným. Práve naopak je primeraná, hoci niektoré právne úpravy určujú aj nižšiu, na druhej strane možno poukázať aj na zahraničné právne úpravy, ktoré zakotvujú vyššiu výšku minimálneho základného imania. Pokiaľ ide o ďalší významný rozdiel, ktorým je možnosť spoločnosti vydávať kmeňové listy treba poznamenať, že spoločnosť s ručením obmedzeným tak stráca osobný charakter a získava kapitálový charakter akciovej spoločnosti. Samozrejme porovnávané právne úpravy sa odlišujú viacerými skutočnosťami, no za hlavné zmeny považujem tie, ktoré boli predmetom tohto článku.

ZOZNAM POUŽITÝCH PRAMEŇOV

ZOZNAM SÚVISIACICH PRÁVNYCH PREDPISOV: