Parlament schválil prísnejšie pravidlá pre exekútorov

Predložená novela zákona je prvým systémovým opatrením dlhodobo zanedbávanej oblasti exekučného práva. Podceňovanie tejto oblasti práva, osobitne v predchádzajúcom volebnom období, vyústilo do neudržateľnej situácie vo vzťahu k vymáhateľnosti práva a ochrane spotrebiteľa.

Ministerstvo spravodlivosti zároveň dokončuje prípravu ďalšej novely Exekučného poriadku, ktorá sa bude týkať samotného exekučného konania. Cieľom pripravovanej zmeny je zrýchliť a zefektívniť vymáhania práva. Súčasťou týchto zmien bude aj prijatie nových pravidiel rozhodcovského konania s dôrazom na zvýšenie právnej ochrany spotrebiteľov.

Disciplinárne tresty

Jedným zo závažným nedostatkom súčasného nastavenia Exekučného poriadku je strohá a nedostatočná úprava vyvodzovania disciplinárnej zodpovednosti. Ministerstvo spravodlivosti SR preto presadilo, aby už rozhodovanie o disciplinárnom previnení nemohlo byť vnútornou záležitosťou komory. Vďaka schválenej zmene zákona bude každý návrh na disciplinárne konanie v prvom stupni rozhodovať disciplinárny senát, ktorý bude kreovaný náhodným výberom z databázy nominantov tak komory, ako aj ministra spravodlivosti SR. V druhom stupni bude v disciplinárnom konaní na rozdiel od súčasnej právnej úpravy rozhodovať priamo súd.

Podstatnú časť zmien tvoria podrobné pravidlá priebehu disciplinárneho konania, ktoré boli v súčasnosti upravené len vo vnútornom predpise komory.

Výberové konania

Aktuálna novela takisto zvyšuje nároky na budúcich exekútorov. Po novom už nebude stačiť len splnenie doterajších zákonných podmienok, ale záujemca o povolenie exekútora bude musieť prejsť riadnym verejným výberovým konaním. Vyššie nároky na profesionalitu exekútorov povedú jednak k efektívnejšiemu vymáhaniu práva, ale aj k dôslednejšiemu rešpektovaniu legitímnych práv dlžníkov (povinných).

Zodpovedné nakladanie s peniazmi

Ďalším z akútnych problémov v oblasti exekúcie je nezodpovedné nakladanie s vymoženými prostriedkami. Minister Borec považuje za absolútne neprijateľné to, aby exekútor zadržiaval vymožené peniaze, ktoré patria oprávnenému, prípadne iným oprávneným osobám, a platil si z nich chod vlastného úradu. Preto sa zavádza pravidlo, podľa ktorého peniaze prijaté pri exekučnej činnosti je exekútor povinný ukladať na osobitný bankový účet a oprávnenému ich poslať najneskôr do štrnástich dní.

Zároveň sa určuje, že z každého prijatého plnenia si môže exekútor započítať na svoje trovy maximálne 24 percent. Zabráni sa tak situáciám, že exekútor vymôže len sumu, ktorá pokryje jeho odmenu a vo vymáhaní istiny už nebude efektívne pokračovať.

Z pohľadu ochrany dlžníkov sa precizuje úprava, podľa ktorej sa jednoznačne stanovuje, že plnenie exekútorovi má rovnaké účinky, ako keby povinný platil oprávnenému. Zabráni sa tým situáciám, keď oprávnený subjekt vymáha peniaze od dlžníka aj po tom, ako tento uhradil dlžnú sumu exekútorovi.

V záujme posilnenia právnej istoty bude mať značný význam zavedenie tzv. konečného vyúčtovania exekučného konania. Dnes sa totiž účastníci exekučného konania často ani nedozvedia o ukončení a finančnom vyúčtovaní exekučného konania, keďže súdny exekútor nie je povinný formálne oznámiť účastníkom ukončenie exekúcie. V súčasnosti dokonca nie je exekútor povinný ani len informovať o výške vymoženej pohľadávky.

Kontrola exekučnej činnosti

Doterajšie skúsenosti s úrovňou hospodárnosti konania niektorých exekútorov viedli aj k návrhu nového inštitútu kontroly exekučnej činnosti. Jej cieľom je kontrola dodržiavania hospodárnosti a efektívnosti exekútora pri nakladaní s prostriedkami účastníkov konania a kontrola správnosti vedenia a evidencie účtovných a iných dokladov preukazujúcich prijaté a poukázané plnenie.