Vážené dámy, vážení páni, vážení priatelia športu,
po roku sa zase stretávame na odbornej pôde konferencie Šport a právo. Je za nami ďalší rok intenzívneho skúmania športu, rok uvažovania a diskutovania o tom, či a ako by mohla právna regulácia napomôcť k podpore a ochrane podstaty športu, ako i k jeho lepšej produktivite, tej športovej i ekonomickej.
Vierohodné športové súťaženie, ktoré je pre divákov zdrojom potešenia, ale aj motiváciou k tomu, aby sa aj diváci so svojimi rodinami, priateľmi a blízkymi „rozpohybovali“, skúsili napodobniť svoje vzory a najmä, aby žili zdravšie.
Štát by mal právnou úpravou intervenovať iba tam, kde systém fungovania ľudskej spoločnosti vykazuje „chybové hlásenia“, ktoré si nevedia aktéri vzťahov vyriešiť uspokojivo bez intervencie štátu prostredníctvom úpravy “pravidiel hry”, obzvlášť tam, kde ide o verejný záujem.
Štát by mal vstupovať svojou reguláciou všade tam, kde funguje systém umožňujúci korupčné, či klientelistické správanie, tam, kde sa používajú verejné financie bez dostatočnej verejnej kontroly, tam, kde sú prítomné prvky podporujúce šedú ekonomiku, tam, kde hrozí zneužívanie moci a verejných prostriedkov v prospech súkromných záujmov jednotlivcov alebo menšinových skupín, tam, kde sú indikované možné úniky na daniach a odvodoch, tam, kde hrozia súdne spory, ktoré by inak nemuseli byť, ale aj tam, kde je treba podporiť rozumné veci a hodnoty ako je všestranný rozvoj jednotlivca, zdravý životný štýl, čím vieme ušetriť štátu a teda nám, daňovým poplatníkom náklady zdravotnej starostlivosti vynútené civilizačnými chorobami z nedostatku pohybu.
Všetci tí, ktorým záleží na športe, chcú, aby bol dramatický ale spravodlivý a s vopred nejasným výsledkom. Manipulácia výsledkov športových stretnutí je rakovina športu, ktorá straší v našich hlavách a často nás až paranoidne zvádza k videniu výsledkov cez prizmu možného športového podvodu. Musíme sa pokúsiť šport ochrániť a zvýšiť jeho dôveryhodnosť tak na športovisku ako i v zasadacích miestnostiach orgánov športových organizácií, či v hospodárení športu.
To všetko a k tomu ešte ako bonus aj viac peňazí do športu si sľubujú od zákona o športe takmer všetci. Vkladáme doň svoje nádeje, že urobí za nás to, čo v konečnom dôsledku musíme aj tak vykonať len my sami v tisíckach komunikácií a skutkov nášho každodenného života.
VŠETCI VIEME, ŽE “SA TO” SAMÉ NEUROBÍ!
Ctiť a dodržiavať pravidlá a na tom základe vyžadovať, aby ich ctili a dodržiavali aj všetci ostatní vo sfére nášho vplyvu, to je cesta, na ktorú nás zákon môže len skúsiť nasmerovať, ponúknuť alternatívy k súčasnému stavu, no podstata zmeny je v nás, našom jadre, našej morálke.
Samotný zákon je iba “múdrym” jazykom popísaný list, či niekoľko listov papiera, ktorému v prvých dňoch po schválení v parlamente komplexne rozumejú snáď iba autori zákona, legislatívci, ktorým prešiel cez ruky a ďalšie osoby aktívne zúčastnené na legislatívnom procese.
Prijatím zákona sa menia „pravidlá hry“, pričom vieme, že nielen hráči, ale takmer nikto nemá rád nové pravidlá a zmeny. Všetci skúšajú hrať tak ako vedia, po starom, lebo je to jednoduchšie a poznajú zaužívané pravidlá. Kým ich niekto nezastaví, neupozorní, nepôjde im vzorom.
Ak má byť akýkoľvek zákon a jeho produkcia vnímaný ako služba slovenskej spoločnosti, nie iba ako vnútenie „nejakých nových pravidiel“, musí vychádzať v prvom rade zo spoločenskej objednávky, ktorú vnímajú aj zástupcovia slovenskej spoločnosti v orgánoch verejnej moci, ktorí sú povolaní na základe výsledku volieb na to, aby vykonávali službu pre svojich spoluobčanov/voličov.
Občania, športovci, tréneri, funkcionári, fanúšikovia, média, úradníci i samotní politici hovoria o problémoch, ktoré je treba čo najlepšie spoznať z pohľadu všetkých dotknutých záujmových skupín a v čo najširších súvislostiach. Ak riešili podobný problém v zahraničí, k akému poznaniu dospeli, ako ho vyriešili?
Tieto všetky otázky a informácie, cesty poznania, myšlienkové procesy je potrebné absorbovať a vyhodnotiť a z nich odvodiť spoločenskú objednávku na zmenu v slovenskom športe.
Je na Slovensku spoločenská objednávka po novom zákone o športe?
Je slovenská spoločnosť, športová obec a jej lídri pripravená na zásadné systémové zmeny v riadení a financovaní športu?
Chcú im porozumieť, vnímať ich benefity viac ako tradičný dešpekt voči zmenám a pomôcť pri definovaní nových pravidiel nielen slovom ale aj skutkom?
Nový zákon o športe, ak má mať ambíciu a šancu priniesť kvalitatívnu zmenu, nie je možné zúžiť na prípravu legislatívneho textu, ktorý sa nejako “pretlačí” legislatívnym procesom.
To by bola veľmi zlá cesta. Treba ho vnímať ako komplexný dlhodobý projekt, ktorý si vyžaduje dôkladnú prípravu za účasti a silnej spolupráce rozhľadených zástupcov športovej obce s progresívnym videním nielen Slovenska ale aj rámca, ktorý pre šport vytvára Európska únia, Rada Európy či OSN. Športová obec musí byť spoluautorom návrhu. Jej predstavitelia musia nájsť aj svoje myšlienky v paragrafovom znení zákona. Len tak môže získať návrh potrebnú autoritu, ktorá je nevyhnutná pre jeho „prijatie“ nielen športovou obcou a jej predstaviteľmi, ale aj sympatizantami športu v parlamente.
Rovnako dôležitý je aj dôsledný proces interiorizácie právnej normy, pretože schválenie normy je len základný predpoklad pre uskutočnenie zmien, ktorý ešte nič nezaručuje.
Pojem „interiorizácia“ je potrebné vnímať ako trojstupňový proces prebiehajúci v každom, kto sa stretne s novou normou. Najprv musí prebehnúť proces:
POZNANIE obsahu normy - spoločnosť sa musí postarať o to, aby sa nové pravidlá v zrozumiteľnom jazyku ľahko dostupnou cestou dostali k ich adresátom (k subjektom, ktorých postavenie a právne vzťahy norma upravuje), to je predpokladom procesu:
UZNANIE vnútornej spravodlivosti a vyváženosti riešení, ktoré norma prináša, na čom zase stojí jej prirodzená autorita a ďalšia časť procesu, ktorá je jeho cieľom:
DODRŽIAVANIE normy/pravidla, ktoré sme spoznali a uznali, že je logické a vyvážené.
Je potrebné tiež uviesť, že na veľa problémov, ktoré budem riešiť existuje viacero pohľadov a riešení, avšak riešenie je možné vybrať iba jedno, predtým sa však treba zaoberať všetkými alternatívami a zvážiť ich prínosy a nedostatky nielen jednotlivo, ale i v kontexte celého systému navrhovaných zmien.
V týchto prípadoch sa musíme spoľahnúť na tých, ktorí dostanú mandát a dôveru, aby vec posúdili, aby možné riešenia vyhodnotili, vybrali to, ktoré by malo/mohlo byť prínosné a uviedli k nemu vecné dôvody.
Na základe nominácií Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR, SFZ, SOV a SZĽH sa vykreovala pracovná skupina, ktorá je otvorená, angažovaná, zdieľa a komunikuje výsledky svojho poznania a práce s každým kto o to má záujem vrátane účastníkov tejto konferencie.
Sme pripravení odovzdať naše vedomosti, skúsenosti, našu energiu i čas lepšiemu športu na Slovensku, lepšiemu Slovensku.
POĎME DO TOHO SPOLU!
Bratislava, 1. októbra 2014
Peter Sepeši
