Prokuratúra Slovenskej republiky - minulosť? prítomnosť? … budúcnosť!

Úvod

Žijeme v 21. storočí, Slovenskárepublika je suverénny štát, ktorý buduje svoj originálny systém správyverejných vecí, ktorého kvalita a stabilita je významne závislá od systému rozdeleniaverejnej moci, ktorú v súlade so schválenými pravidlami (všeobecne záväznýmiprávnymi predpismi - medzinárodné zmluvy, právne akty EÚ, ústava, zákony aostatné právne predpisy) vykonáva sústava orgánov verejnej moci.

Právomoci, vzájomné väzby, kontrolnémechanizmy a brzdy medzi jednotlivými zložkami, resp. orgánmi verejnej moci, sútaktiež regulované schválenými pravidlami, ktorých schvaľovanie má tiež svojepravidlá.

Logické, poctivé pravidlá súpredpokladom jednoznačnosti/predvídateľnosti vznikajúcich právnych vzťahov, čoimplikuje vyššiu stabilitu právneho i spoločenského systému a tiež dôverusubjektu práva (občan alebo právnická osoba) v systém. To potom dáva systému a jeho tvorcom prirodzenúautoritu a mandát pokračovať v činnosti - riadení/ovplyvňovaní systému moci.

Demokracia a právny štát

V Ústave Slovenskej republiky a inýchprávnych či politických dokumentoch deklarujeme, že sme zvrchovaný, demokratický,právny štát - inak povedané, že si ctíme pravidlá a princípy demokracie aprávneho štátu, ktorých dodržiavanie garantuje zvrchovaný výkon štátnej moci nanašom území.

Demokracia nám dáva slobodu, ktoráumožňuje slobodne myslieť, napísať tento článok a zdieľať jeho obsah vďakainternetu so všetkými, ktorí budú mať oň záujem.
Demokracia je výsadou,ktorú tu a teraz vnímame ako samozrejmosť, v mnohých krajinách, kde tomu tak nieje, čítajú o nej v zakázaných knihách alebo na cenzurovanom internete.

Som vďačný, že som sa narodil a žijempráve v tomto priestore a čase, hoci s mnohými vecami nemôžem byť spokojný.Nemám rád prístup “čierna alebo biela”, svet okolo seba vidím najmä v odtieňochšedej, ktorá si vyžaduje rozumné kompromisy a pragmatické riešenia. Biela všakdokáže potešiť.

Každý sa môže sám rozhodnúť, či budetento náš zložitý a rýchly svet s jeho prednosťami i chybami vidieť cez prizmupozitívneho vnímania alebo bude prevažovať skôr negatívny, pesimistický, či ľahostajnýprístup.

Najväčším nepriateľom demokracie jeletargia, stav keď sa ľudia obmedzia iba na svoj súkromný priestor a stanú saľahostajnými voči tomu, čo sa okolo nich deje a to až dovtedy, kým sa ich niečonegatívne nedotkne úplne priamo, čo však môže byť v čase, keď bude už neskorona reakciu, na pokus o nápravu deformovaného systému. Aj keď, … je ťažko vopredurčiť, kedy je neskoro, a či sa systém deformuje alebo pozitívne vyvíja. Podľaniekoho názoru sa deformuje, podľa iného vyvíja, je to relatívne. Na tietootázky nám dáva odpovede až plynutie času.

Ďalším nepriateľom demokracie jeneodbornosť a povrchnosť, keď ľudia často predčasne, bez dostatočného množstvainformácií, ich poctivej analýzy, vlastného odborného alebo aspoňsprostredkovaného poznania, či skúsenosti, prijímajú závažné rozhodnutia azávery.
... a dnešný systém, rýchlosť doby, množstvo povinností i naše vlastné ambícienás tlačia práve do takéhoto rýchleho rozhodovania a prijímania záverov.

Nepriateľom demokracie je určite ajneslušnosť/nespôsobnosť, ktorá komplikuje komunikáciu, sťažuje, či znemožňujespoluprácu, prijímanie kompromisov a vzájomné akceptovanie sa ľudí s odlišnýmnázorom. Práve ľudia s odlišnými názormi založenými na štúdiu, poznaní iskúsenosti, vzájomnou slušnou komunikáciou o svojich návrhoch a odbornýchargumentoch, majú predpoklady pre to, aby posunuli skúmanú problematiku navyššiu úroveň.

Osobná motivácia k napísaniu článku

Aj preto, čo je uvedené vyššie, alebopráve preto som dospel k záveru, že myšlienky a úvahy o reforme prokuratúryzachytím a vyjadrím v tomto článku, ktorého obsah vo mne dozrieval niekoľkomesiacov, najmä od času, keď som mal možnosť prezentovať svoju predstavu obudúcnosti Prokuratúry SR na stretnutiach s viacerými poslancami Národnej radySR.

Počas tohto obdobia sa postupne vyvíjaliúvahy o tom, či by mohlo pomôcť vývoju situácie súvisiacej s prípravou reformyProkuratúry SR, vyjadriť a zverejniť svoj názor k jednotlivým riešeným témam.Debaty s kolegami, priateľmi, informácie, ktoré sa postupne publikujú v médiách,ma presvedčili, že je súčasťou mojej vnútornej zodpovednosti reagovať na to, čovnímam a odovzdať svoje poznanie, skúsenosti a názory do mozaiky informácií,ktoré by mohli ovplyvniť ďalší osud Prokuratúry SR, ďalší vývoj systémuverejnej moci v Slovenskej republike.

Snažím sa písať tento článok aj zpozície občana Slovenskej republiky, ktorý má súčasne aj poznanie a skúsenostikariérneho prokurátora, ktorý pôsobil na všetkých stupňoch prokuratúry, pričomza veľmi dôležitú súčasť svojho poznania považujem aj pôsobenie v Justičnejakadémii.

Nebudem tu prezentovať svoj profesijnývývoj. Kto chce o mojej osobe - mojom poznaní a skúsenostiach vedieť viac, môžesi tieto informácie prečítať na internete.

Postoj k potrebe zmien na prokuratúre

V prvom rade považujem za potrebnéjednoznačne a jasne vyjadriť sa k tomu, či je vôbec potrebné robiť zmeny vsystéme fungovania Prokuratúry SR.

Som presvedčený o potrebe zmien, a to ajnapriek tomu, že Prokuratúra SR je veľmi dobre organizovaný celok, s množstvomkvalitných právnikov a veľkým potenciálom, ktorý sa dá podľa môjho názoruracionalizáciou procesov ešte zvýšiť v prospech fungovania celého systémuverejnej moci, v prospech občanov.

Z hľadiska časového by však určite bolovhodné zmeny pripravovať/načasovať tak, aby sa na ich príprave mohol aktívnepodieľať aj budúci generálny prokurátor, ktorý v zmysle článku 150 Ústavy SRnesie ústavnú zodpovednosť za rezort prokuratúry.

Čo sa týka obsahu zmien, je dôležité,aby návrh zmien bol dostatočne prepracovaný od zapracovania navrhovaných zmiendo existujúcej/platnej právnej úpravy až po praktické detaily nových prvkov a riešení.

Zároveň netreba podceňovať ani proces -formu, akou sa k týmto zmenám náš suverénny právny systém prepracuje, právedodržiavanie pravidiel tohto procesu má zabezpečiť vecný dialóg, ktoréhovýsledkom bude (mal by byť) akceptovateľný kompromis.

Od zvládnutia tohto procesu, úrovnekomunikácie, presvedčivosti argumentov a obsahu výsledného znenia sa odvíjaautorita vykonaných zmien, systému, ktorý ich vyprodukoval a jehopredstaviteľov.

Prokuratúra SR ako inštitúcia i mnohíprokurátori si už dlhší čas uvedomujú potrebu zmien - zmien zohľadňujúcichodborné poznatky a praktické skúseností prokuratúry.

Generálna prokuratúra  SR nazáklade viacročných praktických poznatkov prokurátorov už dlhšiu dobupripravuje odborný návrh zmien zákona o prokuratúre aj statusového zákonaprokurátorov. V minulosti vedenie prokuratúry viackrát uvažovalo o predložení tohto návrhu do legislatívneho procesu, čakalo sa na vhodnúsituáciu/dobu. Nakoniec však tento materiál napriek jeho odbornej hodnote dolegislatívneho procesu predložený nebol zrejme z dôvodu určitých obáv ovýsledok, v prípade otvorenia týchto zákonov, obáv o nezávislosť prokuratúry.

Bolo to rozhodnutie a zodpovednosťvedenia prokuratúry, ktoré ako radový prokurátor rešpektujem.

Tento článok však nie je prezentovanímnázorov za Prokuratúru SR, ani sprostredkovanou prezentáciou návrhovProkuratúry SR na zmeny, ktorý návrh je myslím stále aktuálny, ale názorovmojich vlastných, ktoré v niektorých smeroch budú možno odlišné odspomínaného návrhu, ktorého aktuálny stav/obsah detailne nepoznám.

Nezávislosť prokurátora (procesná)

Prokurátori majú svoju stavovskú česť ahrdosť a uvedomujú si dôležitosť nezávislosti svojho postavenia od výkonnejalebo inej moci, ako aj zodpovednosť ich úlohy v systéme, ktorá je s týmspojená, a práve preto sa snažia udržať si nezávislosť nie však samoúčelnepre seba samých, svoje postavenie, či výsady, ale pre túto spoločnosť avyváženosť jej systému.

Procesná nezávislosť prokurátora pri posudzovanízákonnosti postupu policajta/vyšetrovateľa, ktorý je súčasťou štruktúrypodriadenej výkonnej moci, umožňuje chrániť občana (bežného občana,podnikateľa, novinára i politika) pred nedôvodnými alebo nezákonnými postupmi,za ktorými sa často nasilu hľadajú/odvodzujú politické alebo osobné motívy,pritom príčinou týchto nedostatkov je vo väčšine prípadov obyčajná ľudskáchyba, nevedomosť, nesprávne právne posúdenie, či predčasný, nedostatočnepodložený záver policajta. Tým netvrdím, že aj prokurátori neurobia niekedychybu. Urobia, každý robí chyby.

Zo štatistických údajov je možné zistiťv koľkých prípadoch prokurátor, ktorému je  policajt povinný doručiť do 48hodín od vydania uznesenie o začatí trestného stíhania, uznesenie o vzneseníobvinenia a ďalšie meritórne uznesenia (o postúpení veci, o zastavení trestnéhostíhania, o prerušení trestného stíhania), takéto uznesenie zrušil. Sú totisícky rozhodnutí ročne (napr. v roku 2009 to bolo 3847 rozhodnutí), kedyprokurátor revidoval postup policajta. Za každým z týchto zrušených rozhodnutíje potrebné vidieť osud občana tohto štátu, raz sa to môže dotýkať právenás/Vás a určite budeme mať lepšie vyhliadky na spravodlivosť, ak budeprokurátor nezávislý od výkonnej moci.

Ak by v rámci trestného konania bolprvým nezávislým orgánom až súd, v čase, keď sa mu vec dostane narozhodnutie, môže byť nedôvodne stíhaný občan, politik, podnikateľ, novinár,ale aj prokurátor, či sudca, verejne diskreditovaný spôsobom, ktorý nebudemožné napraviť žiadnou finančnou náhradou nemajetkovej ujmy.

O tom som presvedčený akoprokurátor i ako občan.

Na dokumentovanie vyššie uvedenéhocitujem časť zo správy správy o činnosti Prokuratúry za rok2009, ktorá je dostupná nastránke Generálnej prokuratúry SR.

„2.3.3 Dozor prokurátora nad zachovávaním zákonnosti v prípravnom konaní

Údaje o využívaní prostriedkov podľa štvrtého až šiestehodielu IV. hlavy a podľa V. hlavy Trestného poriadku

Oprávnenie prokurátora vykonávať dozor nad zachovávaním zákonnosti vprípravnom konaní ako súčasť oprávnení prokuratúry vyplýva z článku 149 ÚstavySlovenskej republiky.
Počet previerok vyšetrovacích spisov prokurátormi sa oproti minulému roku vroku 2009 výrazne zvýšil. Kým v roku 2008 bolo vykonaných 38 912 takýchtoprevierok, v roku 2009 to bolo 43 474previerok. Pre porovnanie, v roku 2007 bolo vykonaných 38 832 previerok.
V minulom roku bolo prokurátormivydaných celkom 20 655 pokynov, čím pokračuje pokles uplatňovania tohtodruhu oprávnenia oproti predchádzajúcim rokom (2008 - 24 223 a v roku 2007 - 27223 pokynov).
Oproti tomu pokračuje nárast počtu vrátených vecí na doplnenie vyšetrovaniaalebo skráteného vyšetrovania. V roku2009 bolo vrátených 6 081 vecí, v roku 2008 to bolo 5 744 vecí a v roku2007 5 475 vecí.
Prokurátori vo vyhodnocovanom obdobízrušili 3 847 policajných rozhodnutí. Pre porovnanie, v roku 2008 bolozrušených 4 049 rozhodnutí a v roku 2007 4 752 rozhodnutí. Prokurátori sazúčastnili na 2 174 vyšetrovacích úkonoch, čo je približne rovnaký počet ako vpredchádzajúcich rokoch (2008 - 2 157, 2007 - 2 109).
V rámci využívania dozorových oprávnení prokurátori v roku 2009 odňali 227 vecí policajtovi a prikázali ich nakonanie inému policajtovi (v roku 2008 to bolo 153 vecí a v roku 2007 266vecí) a nariadili vykonať vyšetrovanie v 232 veciach (v roku 2008 v 309 veciacha v roku 2007 v 318 veciach).
Pri výkone dozoru nad zachovávaním zákonnosti v prípravnom konaní rozhodovaliprokurátori celkom v 10 609 sťažnostiach podaných proti rozhodnutiam policajtov(v roku 2008 vydali takýchto rozhodnutí 11 044 a v roku 2007 11 813rozhodnutí), z ktorých zamietli 9 193sťažností (2008 - 9 489, 2007 - 10 541).“

Krátko k procesu prípravy legislatívneho návrhu

Kto si chce prečítať o legislatívnomprocese z pohľadu Prokuratúry SR viac, môže si prečítať pripojený dokumentsumarizujúci v časovom slede komunikáciu ministerstva spravodlivosti vo vzťahuk GP SR, ako aj výstupy legislatívneho procesu o predmetnom návrhu.

V tejto chvíli to však nepovažujem zatak dôležité, aby som to analyzoval v tomto článku.

Zainteresované strany už medzičasomvzájomne i cez média odprezentovali fakty, tvrdenia a svoje stanoviská k tomutoprocesu, ktorý žiaľ nie je možné považovať za štandardný.

Myslím, že s odstupom času už všetkypriamo, či nepriamo zainteresované subjekty vedia, čo mohli, prípadne maliurobiť inak. Ak sú na vec rôzne názory, nie je to nič nezvyčajné, často to jehybnou silou progresu, vtedy je odbornosť a slušnosť  garantom toho, abysme “kvôli jednej bitke neprehrali celú vojnu”, v ktorej sme myslím všetci najednej strane.

Zhromaždenia prokurátorov v obvodochvšetkých krajských prokuratúr, prokurátorov generálnej prokuratúry, vojenskýchprokuratúr i stavovských orgánov prokurátorov a vyhlásenia schválené na týchto zhromaždeniach, rozsah materiálov zasielaných navyjadrenie v rámci pripomienkového konania s neprimerane krátkymi lehotami navyjadrenie, počet strán a závažnosť pripomienok a ich (ne)prejednanie vpripomienkovom konaní tak, ako je to štandardné pri iných predpisoch obdobnejzávažnosti, či dokonca tvrdenie jedného ústredného orgánu, že druhý štátnyorgán uvádzal nepravdivé tvrdenia o participácii zástupcov prokuratúry natvorbe návrhu, nepôsobia presvedčivo, ani z odborného a ani z politickéhohľadiska.

Sme súčasťou jedného originálneho celku

Všetci zainteresovaní predstavitelia -osoby v štátnych službách, bez ohľadu na to, či pracujú na ministerstvespravodlivosti alebo na generálnej prokuratúre, sú súčasťou toho istého systémuštátnej moci, ktorý má rozumne a v súlade s platnými pravidlami (právnymi ietickými) riadiť a vykonávať správu verejných vecí tohto štátu na úseku, ktorýmu bol zverený do pôsobnosti.

Je dôležité, aby všetky zainteresovanéosoby spolu komunikovali slušne, čoho neoddeliteľnou súčasťou je “spôsobnosť”,resp. dodržiavanie obvyklej “štábnej kultúry” a protokolu, to je jedným zozákladných predpokladov “úspešného behu na dlhú trať”.

Vonkajší obraz snaženia o zmeny na prokuratúre

Som presvedčený, že priebeh procesuprípravy predmetného návrhu “reformy prokuratúry” snáď okrem médií, nepomoholnikomu, t. j. ani občanovi, ktorý z toho môže mať tak akurát zmätok, prípadnedoplnený negatívnymi pocitmi.

Priebeh reformy zatiaľ nebol presvedčivoodkomunikovaný vo vzťahu k občanovi ale ani vo vzťahu k prokurátorovi, ktorý jetiež občanom - voličom, ako proces, z ktorého by bolo evidentná poctivá ambíciasúčasnej vládnej koalície urobiť na prokuratúre pozitívne zmeny na odbornomzáklade a nie na báze osobnej reciprocity, k čomu sa posunul obraz reformyprezentovaný médiami.

Ako občan, ktorý sleduje bežne dostupnéinformácie v médiách, to takto vnímam aj ja.

Programové vyhlásenie vlády SR

Vráťme sa ale od procesu k podstateobsahu reformy Prokuratúry SR, ktorú je možné považovať za súčasť reformyjustície, ktorá je obsiahnutá v Programovom vyhlásení vlády SR.

V rámci úvodu Programového vyhlásenia vlády SR na roky 2010 až 2014 je deklarovaná ambícia dosiahnuť “výraznézlepšenie v oblasti vymáhateľnosti práva a boja proti korupcii”. Základnýmpredpokladom pre to, aby sa darilo plniť tento cieľ, ku ktorému sa hlásim ajja, či už ako občan alebo ako prokurátor,  je stabilné prostredie vjustícii i v polícii, pričom obzvlášť dôležitá je ich vzájomná podpora, dobrákomunikácia, súčinnosť a dôvera v systém.

Ako vnímajú prebiehajúci proces prokurátori?

Či chceme alebo nie v poslednom obdobíje stav taký, že cca 800 prokurátorov uvedomelo so záujmom, zodpovednosťou, aleaj s kritickými a negatívnymi pocitmi, čítalo/číta 100 a viac stranové verzienávrhov novely zákona o prokuratúre a ďalších súvisiacich zákonov, spracúva knim vyjadrenia, skúma súvislosti, medzinárodné dokumenty, pozorne sleduje vývojlegislatívneho procesu, správy v televízii, na internete, v tlači, trávi časrozhovormi o budúcich alternatívach a ich dôsledkoch, stretáva sa nazhromaždeniach prokurátorov, priebežne prejednáva vývoj materiálu na pracovnýchporadách.

To celé v súčte predstavuje obrovsképenzum energie a času, ktoré by inak mohli prokurátori venovať práci - plnenímúloh smerujúcich k zvýšeniu vymožiteľnosti práva a boju proti korupcii.

Konajme zodpovedne s rozvahou a potlačme emócie, ide námo dobrý výsledok

Pri tak závažnom návrhu zmeny systémuorganizácie verejnej moci v SR akou nepochybne je reforma Prokuratúry SR, jezodpovedné konať s rozvahou a so znalosťou veci, bez predčasných záverov azbytočných emócií.

To platí nielen pre zainteresovaných nalegislatívnom procese, ale aj pre médiá, ktoré majú veľkú moc a v širšomkontexte tiež nesú časť zodpovednosti za výsledok. Je dôležité, čo a akopredostrú verejnosti, či sa venujú podpore poctivej vecnej informovanosti aleboskôr šíria povrchné narýchlo pripravené informácie nehľadiac na možné dôsledky.

Všetci sme občanmi tohto štátu, všetcipotrebujeme vyvážene fungujúci systém orgánov verejnej moci, ktoré podľaplatných pravidiel riadia život v tomto štáte. Systém, ktorý bude spôsobilý o.i. “chrániť práva a zákonom chránené záujmy právnických a fyzických osôb aštátu”. Tento mandát a úlohu dostala Prokuratúra Slovenskej republiky nazáklade článku 149 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý je potrebné rešpektovať,kým nebude ústavnou väčšinou znenie tohtočlánku upravené/zmenené

Dajme zmenám prirodzenú autoritu – zabezpečme systému vyváženosť

Zmeny na prokuratúre je určite trebaurobiť, kultivovane/slušne, odborne so znalosťou problematiky a s angažovanouúčasťou prokurátorov tak, aby jej dôsledkom neboli úspešné návrhy na ústavnýsúd, ktorý stav by určite nebol v súlade s doktrínou právneho štátu, ktoréhoatribútom je aj stabilný justičný systém. Takéto návrhy by znamenali narušenieautority systému verejnej moci a politicky by zrejme neboli dobrou vizitkou prezodpovedné vládnuce strany, najmä v prípade, ak by nakoniec bola ústavným súdomkonštatovaná neústavnosť prijatých legislatívnych zmien, na ktorú viaceré odseba nezávislé pripomienkujúce subjekty v rámci legislatívneho procesuupozorňujú už dnes

Všetci predstavitelia verejnej moci majú“svoju moc”, ktorá je vymedzená stanovením pôsobnosti, oprávnení azodpovednosti pre ich funkciu, odvodenú od občana. U poslanca, či členavlády je táto konštrukcia jasná, avšak aj prokuratúra ako orgán, či prokurátoria ich status sú kreovaní na základe ústavy a zákonov, ktoré boli potrebnouväčšinou schválené poslancami parlamentu, ktorí dostali mandát od občanov,pričom mandát dostali aj na to, aby vytvorili a reformovali systém fungovaniaProkuratúry SR tak, aby chránil "... práva a zákonom chránené záujmyfyzických a právnických osôb a štátu" (článok 149 Ústavy SR), ... pričom poslanci národnej rady budú zrejme vblízkej budúcnosti rozhodovať o významnej zmene/úprave tohto systému.

Verím, že poslanci dajú dostatok energiea času získaniu informácií a ich analýze tak, aby boli spôsobilí hlasovať soznalosťou veci primeranou závažnosti ich rozhodnutia.

Späť k vecnej podstate článku – k jednotlivým navrhovaným zmenám

Z doterajšieho priebehu legislatívnehoprocesu je zrejmé, že navrhovateľ zákona je rozhodnutý pokúsiť sa o schválenienávrhu zákona v Národnej rade SR, a to aj napriek mnohým zásadným pripomienkam,ktoré v rámci pripomienkového konania neboli vyriešené.

Podľa získaných informácií bolvoči výhradám uplatneným v rámci pripomienkového konania použitý akozákladný argument ten, že vládna koalícia má legitimitu na predloženie takéhonávrhu, odvodenú od výsledku volieb.

Takýto argument je síce v poriadku, nadruhej strane je však oprávnené očakávať, že navrhovateľ predloží parlamentunávrh v takom znení, aby parlamentom schválený zákon nebol predmetomkonania na ústavnom súde, návrh, ktorý bude zrozumiteľný a logický pre bežnýchobčanov i pre prokurátorov.

Základné kritérium skúmania legislatívnehonávrhu

Základným kritériom preskúmania návrhupredloženého do národnej rady a všetkých jeho častí je kritériumústavnosti, ktoré je potrebné poctivo vyhodnotiť pri každom jednotlivom bodenávrhu.

Tie časti návrhu, ktoré sa javia byť vrozpore s ústavou, by bolo ideálne schváliť ústavnou väčšinou, t. j.osobitne, formou ústavného zákona, ktorý by upravil postavenie generálnehoprokurátora v systéme. Každodenný život nám však jasne dáva vedieť, ženežijeme v ideálnom svete, takže sa môže stať, že predložený návrh zákonabude schválený aj napriek pochybnostiam o ústavnosti niektorých bodov/častínávrhu.

Na otázku ústavnosti si môžeme urobiťsvoj vlastný právny názor, s konečnou platnosťou však môže túto otázku posúdiť len ústavný súd.

V prípade, ak napriek pochybnostiam oústavnosti niektorých navrhovaných zmien, bude ambícia tieto zmeny schváliť vNárodnej rade SR, bolo by zodpovedné pri sporných ustanoveniach stanoviť dlhšiulegisvakačnú lehotu, v ktorej by ústavný súd mohol posúdiť ústavnosť, pripadne pozastaviť účinnosť napadnutýchustanovení do času meritórnehorozhodnutia.

Podotýkam, že týchto problematickýchčastí/bodov nie je veľa a sú jednoznačne identifikované, posunutieúčinnosti týchto bodov/častí je teda len technickou otázkou.

Čo je cieľom zmien na prokuratúre

V prvom rade je potrebné ujasniť siotázku, čo je deklarovaným cieľom pripravovanej „reformy“ Prokuratúry SR naverejnosti alebo v dôvodovej správe a čo by aktuálny text návrhu, v prípadejeho schválenia, znamenal v praxi.

V tomto smere budú zrejme relevantné ajciele a úlohy, ktoré si v oblasti reformy justície vytýčila vláda SR vo svojom Programovom vyhlásení, na plnenie ktorého dostala mandát od Národnej radySR, v ktorom sú okrem iného uvedené aj tieto tézy týkajúce sa zmien na prokuratúre:

“Vláda SR chce obnoviť dôveru občanov v právny štát.Vláda SR bude preto presadzovať dôsledné dodržiavanie princípu, že štátneorgány môžu konať len v medziach zákona, a bude vytvárať priestor a mechanizmyna účinné uplatňovanie práv občanov a ľudských práv vrátane efektívnehoprístupu k spravodlivosti.”

“V záujme posilnenia dôvery v justičný stav vláda SRbude presadzovať právnu úpravu, aby výberové konania na sudcov, vedúcichprokurátorov, prokurátorov a  čakateľov  prokuratúry bolitransparentné a otvorené pre všetkých uchádzačov, ktorí spĺňajú zákonomstanovené kritériá. Vláda SR navrhne zákonný mechanizmus výberových konaní atvorby výberových komisií, ktorý zabezpečí výber najkvalitnejších uchádzačov,vrátane predsedov súdov a pre všetkých uchádzačov rovnosť šancí. V záujmeprelomenia neprimeranej uzatvorenosti justície väčšinu členov výberovýchkomisií nebudú menovať justičné inštitúcie.”

“Vláda SR preto presadí zákonnú povinnosť súdovzverejňovať všetky súdne rozhodnutia na internete a postupne vytvorí podmienkyna elektronické nahrávanie všetkých pojednávaní. Vláda SR bude preto tiežpodporovať elektronizáciu súdnictva, ktorá umožní, aby účastníci konania mohliso súdom komunikovať elektronicky a mohli sledovať procesný stav konaniaprostredníctvom internetu, aby prostredníctvom internetu mal každý prístup kprehľadu o pojednávaniach na súdoch. Vláda SR zabezpečí, aby mal každý súdsvoju internetovú stránku so základnými informáciami (adresa, kontaktnételefónne  čísla, zoznam sudcov, úradné hodiny, rozvrh práce sudcov apod.) v jednoducho dostupnej a zrozumiteľnej podobe, ako aj so štatistikou jehorozhodovacej činnosti.”

“Verejnú občiansku kontrolu považuje vláda SR zaefektívny nástroj kontroly demokratických inštitúcií. Vláda SR má preto záujemvytvárať predpoklady pre účasť občanov na správe vecí verejných vrátanelegislatívneho procesu, a to najmä rozširovaním prístupu k informáciám.”

“S cieľom efektívneho boja proti korupcii v oblastijustície vláda SR navrhne popri zverejnení majetkových priznaní sudcov ajzverejnenie majetkových priznaní prokurátorov a prehodnotí skutkovú podstatutrestných  činov ovplyvňovania sudcovskej rozhodovacej činnosti. S cieľomzavedenia transparentných disciplinárnych konaní proti prokurátorom vláda SRnavrhne právnu úpravu disciplinárneho konania prokurátorov analogicky ako usudcov.“

Generálny prokurátor iba na jednofunkčné obdobie

Takáto legislatívna zmena s vylúčením účinku do minulosti, je legitímnymvyjadrením názoru navrhovateľa na to, ako by mohol/mal byť systém v tomtosmere nastavený.

Dávam však na zváženie, či by nebolo do budúcnosti pružnejším riešením,ak by bola generálnemu prokurátorovi ponechaná možnosť dvoch funkčných obdobís tým, že v druhom volebnom období by musel byť zvolený ústavnou väčšinou,aby sa v budúcnosti nestalo, že budeme mať všeobecne rešpektovanéhogenerálneho prokurátora, na ktorom by sa dokázalo zhodnúť široké politickéspektrum, ktorý by sa podľa navrhovanej právnej úpravy nemohol stať generálnymprokurátorom, bez nevyhnutnosti účelovej zmeny zákona.

Tzv. zákaz negatívnych pokynov nadriadeného prokurátora podriadenémuprokurátorovi

Čo sa týka zákazu negatívnych pokynov,touto otázkou sa zoberajú odborníci v rámci členských štátov EÚ už dlhšieobdobie, pričom ako problematické sú vnímané pokyny na zastavenie trestnéhostíhania zo strany orgánov výkonnej moci v právnych systémoch, kde výkonná mocmá oprávnenie vydávať v trestných veciach orgánu verejnej obžaloby pokynyvšeobecnej alebo aj individuálnej povahy, v konkrétnej trestnej veci.

V rámci konferencie „Rule of Law“konanej 23.-24.6.1997 v Noordwijku bolo predmetom skúmania to, ako by mal byťnastavený vzťah a oprávnenia výkonnej moci voči orgánom verejnej žaloby vsystémoch, kde existuje oprávnenie orgánov výkonnej moci v individuálnychveciach ukladať pokyny orgánu verejnej obžaloby. Bolo konštatované, že takétopokyny musia byť písomné, zdôvodnené a musia podliehať súdnej kontrole. Ďalšoupožiadavkou je, že takéto pokyny musia byť zverejnené tak, aby podliehaliverejnej diskusii. Jedným zo zásadných konštatovaní konferencie bolo, že „Pokyny na zastavenie zákonne začatéhotrestného stíhania musia byť striktne obmedzené.“.

S touto tézou je možné v plnej mieresúhlasiť a to bez ohľadu na to, či by takýto negatívny pokyn mal vydať orgánvýkonnej moci, generálny prokurátor alebo iný nadriadený prokurátor.

Pri pojme nadriadený prokurátor podľaslovenskej právnej úpravy je potrebné rozlišovať medzi vertikálnou ahorizontálnou nadriadenosťou. Vertikálne sú prokurátorovi nadriadení všetci prokurátoria vedúci prokurátori prokuratúr vyšších stupňov. Na horizontálnej úrovni jeprokurátorovi nadriadený vedúci prokurátor tej prokuratúry, na ktorej vykonávafunkciu prokurátora. Horizontálnu nadriadenosť zákon vo vzťahu k radovémuprokurátorovi vyjadruje pojmom bezprostrednenadriadený prokurátor.

Riadiaca a usmerňovacia činnosť na tejtoúrovni, ako aj zodpovednosť okresného prokurátora za chod okresnej prokuratúryodôvodňuje, aby v týchto vzťahoch na horizontálnej úrovni nadradenosti malokresný prokurátor oprávnenie pokynmi usmerňovať svojich podriadených, čo jevyjadrené v § 6 odsek 10 navrhovaného znenia zákona o prokuratúre.

Vo všeobecnosti platí, že prokurátor jepovinný splniť pokyn nadriadeného prokurátora, ktorý má byť obligatórne písomný(§ 6 odsek 2 zákona o prokuratúre).

Na ochranu nezávislosti prokurátora vovzťahu k nadriadenému prokurátorovi slúži:
a/ ustanovenie § 6 odsek 4 zákona o prokuratúre podľa ktorého:.
„Podriadený prokurátor je povinnýodmietnuť splnenie pokynu, ak by jeho splnením spáchal trestný čin, priestupok,iný správny delikt alebo disciplinárne previnenie; odmietnutie splnenia pokynuje povinný písomne odôvodniť.“, ako aj
b/ ustanovenie § 6 odsek 7 zákona o prokuratúre, podľa ktorého:
„Ak podriadený prokurátor považuje pokynza rozporný s právnym predpisom alebo so svojím právnym názorom, môže písomnepožiadať nadriadeného prokurátora, aby mu vec odňal. Žiadosť musí odôvodniť.Nadriadený prokurátor jeho žiadosti vyhovie a vybavením veci poverí inéhoprokurátora alebo ju vybaví sám.“.

Prokurátor má dostatok právnychprostriedkov garantujúcich jeho nezávislosť.
Dôležité však je, aby bol dostatočne fundovaný na to, aby vedel zdôvodniť svojpostup, aj preto je potrebné do systému prijímať a pripravovať kvalitnýchprokurátorov.

Čo sa týka telefonicky alebo ústneuložených pokynov, ak by takýto pokyn uložil nadriadený prokurátor podriadenémuprokurátorovi bez riadneho písomného zadokumentovania uloženého pokynu formouúradného záznamu, ktorý musí byť doručený podriadenému prokurátorovi a založenýdo spisu, takýto pokyn by bol v rozpore so zákonom.

Prvoradým kritériom prokurátora,podriadeného i nadriadeného je kritérium zákonnosti, pričom ani zoštatistických údajov, ani z diskrétnych rozhovorov s viacerýmikolegami z prokuratúr nižšieho stupňa nebolo zistené, že by boli rozšírenéprípady uloženia písomného negatívneho pokynu, t. j. neboli získanépoznatky o tom, že by to bol rozšírený jav, ktorý je potrebné riešiť.

Ako problematické boli naznačené skôrpokyny ústne, resp. telefonické, ktoré nie vždy boli riadnezadokumentované/potvrdené aj písomnou formou. Problém je v týchtoprípadoch často aj na strane podriadených prokurátorov, ktorí si písomnépotvrdenie pokynu nevyžiadali, resp. si neurobili do spisu úradný záznam okomunikácii s nadriadeným prokurátorom, dojednanom postupe, resp.uloženom pokyne, ktorý záznam je potrebné riadne zadokumentovať do dozorovéhospisu.

Ústna (osobná alebotelefonická) komunikácia zásadnejpovahy, vrátane ústneho uloženia pokynu zásadnej povahy na ďalší postup vo veci,bez riadneho písomného zaznamenaniatejto komunikácie do spisu, je neprofesionálne a neprípustné. Sompresvedčený, že s týmto sú uzrozumení prokurátori i vedúci/nadriadeníprokurátori a podľa toho aj postupujú vo svojej každodennej praxi.Len týmto prístupom môžu prokuratúra a prokurátori preukázaťopodstatnenosť svojho nezávislého postavenia.

Pokyny zo strany nadriadenéhoprokurátora vo vertikálnom vzťahu nadradenosti je dôvodné výslovne upraviť všeobecnýmstanovením povinných náležitostí a formy akéhokoľvek pokynu, resp. vprípade negatívnych pokynov na zastavenie zákonnezačatého trestného stíhania je možné uvažovať o úplnom vylúčení možnosti takéhopostupu zo strany nadriadeného prokurátora.

Pri zmenách je však potrebné myslieť nato, že prokuratúry vyššieho stupňa (generálna a krajské prokuratúry) vykonávajúprevierkyčinnosti vo vzťahu k podriadeným prokuratúram podľa schválenéhoplánu úloh Prokuratúry SR na príslušný rok. Tieto previerky sú zamerané naurčitú konkrétnu, spravidla problematickú, oblasť (inštitút, postupa pod.). Previerková činnosť prokuratúry je z hľadiska jednotnej trestnejpolitiky, kontroly zákonnosti postupov, hodnotenia aplikácie inštitútov v praxia odstraňovania nedostatkov v postupe podriadených prokuratúr kľúčovou úlohou. Pri previerkach sú nezriedkapreskúmavané a vyhodnocované stovky vyšetrovacích spisov a dozorovýchspisov prokuratúry. Často sú zistené nedostatky a pochybenia, tak vo všeobecnejrovine, ako aj v individuálnych trestných veciach, ktoré nadriadená prokuratúrav rámci záverov a opatrení prijatých na základe vykonanej previerky, uložípodriadenej prokuratúre napraviť/odstrániť, pričom ako opatrenie nie je možnévylúčiť ani uloženie negatívneho pokynu všeobecnej povahy alebo aj v konkrétnejveci. Takéto oprávnenie usmerňovať a riadiť podriadené prokuratúry je potrebné akceptovaťa zachovať.

Zároveň je však primerané, aby systém odnadriadeného prokurátora vyžadoval, aby mal na akékoľvek „nakladanie“ s vecounielen právny titul, ale aj primeraný dôvod, ktorý by sa mal vždy zadokumentovaťdo spisu v individuálnej veci, ktorá sa z akéhokoľvek dôvodu stala predmetomzáujmu nadriadeného prokurátora. Dôvodom môže byť záujem médií, verejnosti,podanie, sťažnosť, previerka, podklad pre spracovanie návrhu záväzného stanoviskaa pod.

Agenda na prokuratúre je delená podľašpecializácie jednotlivých prokurátorov, pričom veci sú na prokuratúreprideľované elektronicky vedúcim prokurátorom alebo vedúcim príslušnéhoregistra podľa stanoveného kľúča, t. j. ak by teoreticky chcel maťnadriadený prokurátor kontrolu nad vecou, zabezpečí, aby mal vec pridelenúkonkrétny prokurátor, ktorému nebude potrebné dávať negatívny pokyn. Takútosituáciu som však vo svojej praxi nikdy nezažil, a ani od žiadneho z kolegovsom neregistroval, že by s takým niečím bol problém.

Na základe uvedeného s výnimkouzákazu negatívnych pokynov ukladajúcich podriadenému prokurátorovi zastavenietrestného stíhania v sporných veciach, ktorý zákaz sa javí byť prijateľný(korešponduje s podstatou judikátu publikovaného v Zbierke rozhodnutí astanovísk súdov SR; por. č. 28/1977; rozhodnutie NS SR 4 Tz 105/1976), nevidímopodstatnenie, ani praktický význam pre zavedenie zákazu tzv. negatívnychpokynov v širšom rozsahu.

Návrh predložený do Národnej rady SRnavyše nerieši možnosť späť vzatia obžaloby, sťažnosti, či návrhu, ktorým budemôcť nadriadený prokurátor úplne legálne zvrátiť postup podriadenéhoprokurátora, t. j. z hľadiska prepracovanosti a komplexnosti riešenia,nie je možné považovať za dostatočne pripravený.
Napr.: v odvolacom konaníprokurátorovi krajskej prokuratúry nič nebráni v tom, aby vzal späť odvolanie podanéprokurátorom okresnej prokuratúry, t. j. prokurátor okresnej prokuratúry podáodvolanie ale de facto sa týmnezabezpečí, aby o odvolaní rozhodoval odvolací súd, čo bolo zrejme cieľomzákazu negatívneho pokynu vo vzťahu k nepodaniu odvolania.

Vieme, že o začatí trestnéhostíhania a o vznesení obvinenia, rozhoduje spravidla policajt, nieprokurátor (hoci prokurátor má de iureoprávnenie vykonať akýkoľvek úkon policajta alebo aj celé vyšetrovanie sám; nazáklade ust. § 230 odsek 2 písmeno c/ Trestného poriadku). Ak policajt rozhodnena základe pokynu prokurátora, o sťažnosti (proti uzneseniu obvinenia) rozhodujenadriadený prokurátor. V prípade, ak prokurátor zruší uznesenie policajtao začatí trestného stíhania alebo aj uznesenie o vznesení obvinenia, jepovinný také rozhodnutie odôvodniť. Proti zrušujúcemu uzneseniu prokurátora nieje prípustná sťažnosť. Ak policajt alebo poškodený (poškodenému sa doručuje zrušujúceuznesenie prokurátora, nemá však právo na podanie sťažnosti, viď § 230 odsek 3a § 185 odsek 2 Trestného poriadku), nie je s rozhodnutím prokurátoraspokojný, môže podať podnet na nadriadenú prokuratúru na preskúmanie zákonnostirozhodnutia prokurátora. Zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania alebouznesenia o vznesení obvinenia nevytvára procesnú prekážku pre nové rozhodnutieo začatí trestného stíhania ani pre nové rozhodnutie o vznesení obvinenia. Boloby vhodné zvážiť, či by za účelom posilnenia verejnej kontroly rozhodnutiaprokurátora, nemal byť medzi osoby, ktorým sa doručuje zrušujúce uznesenieprokurátora, doplnený aj oznamovateľ.

Navrhované znenie ust. § 6 odsek 10 sanavyše javí ako problematické z hľadiska jednoznačnosti a zrozumiteľnosti,aj keď cieľ tohto ustanovenia je zrejmý, aby okresný prokurátor akobezprostredne nadriadený prokurátor v horizontálnej rovine mohol riadiťa usmerňovať prokurátorov okresnej prokuratúry, za chod a riadeniektorej sa zodpovedá krajskému prokurátorovi a jeho prostredníctvom ajgenerálnemu prokurátorovi.

Poznámka: Vzhľadom k tomu, že prokurátor je vkonaní pred súdom stranou, bolo by primerané i efektívne upraviť/umožniť, abysa odvolacieho konania mohol zúčastniť ten prokurátor, ktorý je najlepšieoboznámený s vecou, t. j. prokurátor, ktorý podával/zastupoval obžalobu na prvostupňovomsúde. Obzvlášť významné to je pri závažných trestných veciach s rozsiahlymspisovým materiálom, ktorý musí naštudovať na účel odvolacieho konania ďalšíprokurátor, čo je systémovo značne neefektívne, pričom prokurátor nadriadenejprokuratúry sa spravidla nikdy neprepracuje k poznaniu veci, dôkazov aargumentov porovnateľnému s prokurátorom, ktorý podal obžalobu, resp.absolvoval prvostupňové konanie pred súdom.

Citovanie emailu odnemenovaného okresného prokurátora: „V § 6 navrhovanejnovely je navrhovaný zákaz tzv. negat. pokynov. Keďže je tam uvádzané spojenie"nadriadený prokurátor", má sa na mysli vertikálna štruktúra. Háčikje ale v tom, že § 53 zákona upravuje definíciu bezprostredne nadriadenéhoprokurátora, ktorý by mal právo v horizontálnej rovine na negat. pokyny vočisvojim podriadeným prokurátorom. Ale v § 54 ods. 1 písm. g/ zákona sa zanadriadeného (teda nie za bezprostredne nadriadeného) prokurátora považuje ajpríslušný krajský a okresný prokurátor vo vzťahu k prokurátorovi krajskej,resp. okresnej prokuratúry. A to podľa mňa neguje pôvodný zámysel zákazu negat.pokynov len vo vertikálnej úrovni. Ak je môj názor správny, nastal by naprokuratúre totálny chaos, keby okresný nemohol dať negat. pokyn svojmupodriadenému. Na Slovensku by vzniklo množstvo autonómnych, len od sebazávislých prokurátorov. A zo svojej praxi viem, koľko „bxxxxxí“ som stopol.Naviac, voči tomuto systému nemá fakticky nikto (až na zanedbateľné prípady)námietky.“

Otvorenie prokuratúry pre širší okruhuchádzačov spĺňajúcich zákonné podmienky výlučne cestou výberového konania

Tento cieľ sledujú tieto časti návrhu:

• zavedenie výberového konania preobsadenie voľného miesta prokurátora
• zrušenie oprávnenia generálnehoprokurátora menovať za prokurátora ktorejkoľvek prokuratúry bez výberovéhokonania osobu, ktorá spĺňala zákonom stanovené podmienky

Pri tejto zmene jevšak potrebné zohľadniť aj potrebu špeciálnej prípravy úspešných uchádzačov navýkon funkcie prokurátora. Osoby, ktoré budú úspešné vo výberovom konaní budútotiž od prvého dňa povinné vykonávať funkciu prokurátora a s plnouzodpovednosťou rozhodovať o osudoch fyzických i právnických osôb, bezosobitnej prípravy.

Súčasný dlhodobo fungujúcisystém pripravoval právneho čakateľa prokuratúry na výkon funkcie prokurátorapodľa špeciálnych požiadaviek na takúto prácu takmer 3 roky.

Ešte stále existujemožnosť ponechať tento inštitút v upravenej forme. Je potrebné oddelenevnímať a hodnotiť proces výberu a prijímania právnych čakateľovprokuratúry, ktorý je predmetom kritiky a pochybností, od procesu dlhodobejprípravy právnych čakateľov na výkon funkcie prokurátora, ktorý na prokuratúredlhodobo funguje na veľmi dobrej úrovni. Výsledky na odborných justičnýchskúškach dlhodobo dokazujú, že právny čakatelia prokuratúry dosahujúv priemere podstatne lepšie výsledky, ako vyšší súdni úradníci, ktorínemajú výchovný program, školiteľa, plánovanú cirkuláciu atď.

Ak existuje pochybnosťo spôsobe prijímania právnych čakateľov, ten je potrebné upraviť. Samotnýinštitút právneho čakateľa prokuratúry by však nemusel byť zrušený, právenaopak mohol by dostať náročnejší, sprísnený režim (priebežné preskúšavaniekomisiou).

Výchova právnychčakateľov prokuratúry nie je jediným možným modelom prípravy budúcichprokurátorov, avšak v našich podmienkach je to osvedčený postups dlhodobou tradíciou.

Ak je cieľom koalíciepreveriť kvalitu súčasných právnych čakateľov prijatých podľa doterajšíchpravidiel, systém by sa možno mohol nastaviť tak, aby právni čakateliaprokuratúry už nemali garantované miesto prokurátora, ale aby sa riadne muselizúčastniť výberového konania na miesto prokurátora spolu s ostatnýmiuchádzačmi. Inštitút právneho čakateľa prokuratúry by zrušený nemusel byť. Típrávni čakatelia, ktorí obstoja, sa stanú prokurátormi a tí, ktorí nebudúúspešní, by mohli mať možnosť ostať pracovať v pozícii asistenta prokurátora.

V súvislostis vytvorením inštitútu asistenta prokurátora, ktorý bude pre prokuratúruveľmi pozitívnou zmenou, je potrebné jednoznačne vyjadriť, najmä vo vzťahuk budúcim asistentom prokurátora, že podstatou pozície asistentaprokurátora nie je jeho príprava na vykonanie odbornej justičnej skúšky, anipríprava na výkon funkcie prokurátora, ale odbremenenie prokurátorov od vykonávaniaúkonov organizačno-technickej povahy a jednoduchých právnych úkonov, abysa prokurátori mohli venovať náročnej právnickej práci.

Podotýkam, že aj v prípade,ak dôjde k zrušeniu inštitútu právneho čakateľa prokuratúry, všetci, ktorých sato bude týkať, budú mať právo po úspešnom vykonaní odbornej justičnej skúšky(či už ako asistenti prokurátora alebo ako advokátski koncipienti a pod.)zúčastniť sa výberového konania na miesto prokurátora.

Zrušenie dobrefungujúceho inštitútu právneho čakateľa prokuratúry nie je možné považovať za systémovériešenie zodpovedajúce poznaniu a skúsenostiam z dlhodobého vývoja a plneniaúlohy tohto inštitútu v systéme (nevyhovujúcu netransparentnosť výberovéhokonania je možné riešiť bez súčasného zrušenia tohto inštitútu).

Práve naopak, efekt,ktorý by sa dosiahol navrhovanou zmenou bude taký, že prijatie právnika dofunkcie prokurátora bude závisieť od jediného výberového konania.
Je možné v jednom výberovom konaní spoľahlivo overiť všetky stránky (psychickédanosti, rétorika, odborné znalosti, fyzický/zdravotný stav) uchádzačao miesto prokurátora?

Práve systém dlhodobejprípravy pod dohľadom skúseného prokurátora - školiteľa doplnený o náročnépovinné priebežné preskúšanie, ktoré môže vykonávať nezávislá komisia aleboJustičná akadémia, by mohli/mali byť dostatočnou garanciou toho, že úspešníuchádzači o prácu prokurátora budú dlhodobo pozorovaní, hodnotenía priebežne preskúšaní.

Ak by sa mali posúdiťklady a zápory tohto dobre fungujúceho inštitútu po vecnej stránke, zrejmeby sme sa prepracovali k pozitívnemu záveru.

Ak sú však dôvody prezrušenie tohto inštitútu iné ako vecné, zrejme budeme musieť rešpektovať novýstav právnej úpravy a prispôsobiť sa mu.

Optimálnym riešenímpre systém by bolo zavedenie inštitútu asistenta prokurátora ako novéhopovolania sui generis a súčasneponechanie inštitútu právneho čakateľa prokuratúry so zmenou podmienok a režimuprijímania a stanovením povinného systému preskúšavania (ten de facto funguje už ajv súčasnosti) a bez automatického nároku na vymenovanie na voľné miestoprokurátora po vykonaní odbornej justičnej skúšky (právny čakateľ by sa museluchádzať o funkciu vo výberovom konaní, v ktorom by mal oproti inýmuchádzačom výhodu v absolvovaní špeciálnej prípravy na výkon funkcieprokurátora).

Špeciálna prípravapred začiatkom vykonávania funkcie prokurátora alebo aj sudcu je bežnýmštandardom v štátoch EÚ a čo by malo byť ešte dôležitejšie je podľamôjho názoru aj v záujme občanov tohto štátu, aby práva a zákonom chránené záujmyfyzických a právnických osôb a štátu chránili prokurátori, ktorých systém pripravil na výkon tejto náročnejfunkcie, na toto poslanie.

Úspešní uchádzačio funkciu prokurátora, ktorí nevykonávali prax na prokuratúre alebo nasúde by mali absolvovať aspoň trojmesačnú prípravnú prax pred tým, ako začnúvykonávať funkciu prokurátora. Tento cieľ by bolo možné dosiahnuť menovaním dofunkcie s posunom začiatku výkonu funkcie o tri mesiace, ktoré by mohlipostačovať na špeciálnu prípravu na výkon funkcie.

Na záver eštespomeniem, že v Programovom vyhlásení vlády SR schválenom v Národnej radeSR sa uvádza: “V záujmeposilnenia dôvery v justičný stav vláda SR bude presadzovať právnu úpravu, abyvýberové konania na sudcov, vedúcich prokurátorov, prokurátorov a  čakateľov prokuratúry boli transparentné a otvorené pre všetkých uchádzačov,ktorí spĺňajú zákonom stanovené kritériá.”, z čoho je zrejmé, že pôvodným zámerom vlády nebolozrušiť právnych čakateľov prokuratúry.

Zabezpečenie prístupu verejnostik informáciám o výsledku konaní na prokuratúre

Tento cieľ sledujezavedenie povinnosti zverejňovať všetky právoplatné uznesenia prokurátora, ktorýmibolo skončené trestné stíhanie vedené proti určitej osobe, t.j. uznesenieo postúpení veci (§ 214 Trestného poriadku), uznesenie o zastavenítrestného stíhania (§ 215 Trestného poriadku), uznesenie o podmienečnomzastavení trestného stíhania (§ 216, resp. § 218 T Trestného poriadku),uznesenie o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania (§ 220 Trestnéhoporiadku), pričom na základe žiadosti podľa osobitného zákona bude prokuratúrapovinná sprístupniť všetky právoplatné uznesenia prokurátora, vrátane tých,ktoré nie sú meritórnymi.

V tej súvislosti jepotrebné uvedomiť si rozdiel medzi konaním pred súdom, v ktorom platízásada verejnosti a predsúdnym/prípravným konaním (vyšetrovaním), ktoré jeneverejné, pričom do vyšetrovacieho/trestného spisu môžu nazerať iba osoby nato oprávnené na základe § 69 Trestného poriadku a to bez ohľadu na štádiumtrestného konania.

Kontrolu rozhodnutí prokurátorovpodľa súčasnej právnej úpravy zabezpečuje najmä preskúmavanie uznesení na základeopravných prostriedkov poškodených, ktorí sa môžu dať zastupovať organizáciouna pomoc poškodeným trestným činom, prípadne využiť služby právneho zastúpenia.

Podľa informáciío zverejňovaní uznesení prokurátorov v iných členských štátoch EÚzískaných prostredníctvom Eurojustu, zverejňovanie rozhodnutíz prípravného konania nie je štandardné a môže sa dotknúť práv tretíchosôb – najmä poškodených a svedkov. Osobitne si je potrebné uvedomiť, žezverejňovanie rozhodnutí okrem toho môže pôsobiť demotivujúco na svedkov apoškodených, čo sa týka ich ochoty svedčiť, nakoľko v meritórnychrozhodnutiach sa štandardne analyzujú výpovede jednotlivých svedkov.

Aj napriekanonymizácii bude najmä v menších mestách možné ľahko vydedukovať, kto jeosobou – svedkom, ktorej osobné údaje budú síce anonymizované, avšak zo známychokolností prípadu z médií a z obsahu rozhodnutia sa bude daťjednoznačne určiť, kto, ako vypovedal, a ktorý konkrétny svedok usvedčil prípadneneusvedčil páchateľa.

Dôkladná anonymizácia nieje úplne jednoduchý proces, často nepostačuje anonymizovať meno, bydliskoa dátum narodenia, ale je potrebné anonymizovať aj ďalšie údaje asúvislosti, podľa ktorých sa pomerne jednoducho dajú identifikovať subjektyuvádzané v rozhodnutí.

Ak sa napriek všetkémubudú rozhodnutia prokurátorov anonymizovať, bude potrebné poctivo naplánovať a schváliťpridelenie prostriedkov do rozpočtu Prokuratúry SR na technické vybaveniea personálne zabezpečenie tejto činnosti. Vzhľadom na to, že sa zrejme nebudejednať o zanedbateľné náklady, bude potrebné zvážiť posunutie účinnostiustanovenia zavádzajúceho povinnosť zverejňovania rozhodnutí prokurátorov tak,aby bolo možné tieto náklady naplánovať a uhradiť z výdavkov štátneho rozpočtu narok 2012 po riadnom verejnom obstarávaní, ktoré si taktiež vyžaduje primeraný časna prípravu a realizáciu.

V práve životnéhoprostredia sa používa pojem zainteresovaná verejnosť, ktorý zahŕňa subjekty,ktoré sú oprávnené vo verejnom záujme, ktorý vyplýva z predmetu ichčinnosti, prípadne z písomného odôvodnenia ich záujmu, žiadať informácieo predmete a priebehu konania majúceho dopad na životné prostredie,prípadne môžu žiadať, aby boli do konania pripustení ako účastníci. Možno bystálo za zváženie aplikovanie tohto princípu informovania sa na základežiadosti, skôr ako povinné zverejňovanie všetkých meritórnych rozhodnutíprokurátora v konaní vedenom proti osobe.

V prípadezverejňovania rozhodnutí každé jedno zverejnenie rozhodnutia musí obstáť prijeho posúdení podľa kritéria primeranosti, ktoré je potrebné odvodzovať zoznenia článku 6 odsek 1 veta druhá Európskeho dohovoru o ľudských právach, akoaj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva k tomuto článku, ktorej znenieje nasledovné:
“Rozsudokmusí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobucelého, alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného poriadku alebonárodnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmymaloletých alebo ochrana súkromného života účastníkov alebo, v rozsahupovažovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by, vzhľadom na osobitnéokolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom spoločnosti.”

Poznámka: Z pohľadu právnika, ktorý má pozitívny vzťah k využitiuinformačno – technických prostriedkov a internetu v justícii, vidímza touto zmenou, za ktorou sa bude zrejme skrývaťveľa nákladov, neproduktívnej práce, praktických problémov s anonymizáciou, žeby sa pri správnom uchopení a dostatočnej podpore mohla do budúcnosti premeniť ajna hodnotný benefit pre justíciu i právnu vedu v podobe vybudovania databázyanonymizovaných individuálnych právnych aktov prokuratúry, v ktorých budemožné na základe kategorizácie obsahu dokumentov a kľúčových slov nájsťhodnotné právne texty ku ktorejkoľvek problematike, ktorou sa už niekto niekedyv minulosti zaoberal.

K tejto zmene je však potrebné schváliť aj primeranú podporu. Bude zrejmepotrebné, obdobne ako to majú súdy, zriadiť zberné skenovacie pracoviská nakrajských prokuratúrach a generálnej prokuratúre s technickým vybavením (skenery,softvér, osobitný výkonný server) a personálnym obsadením, pričom bude potrebnévyužiť poznatky o efektívnych postupoch/technikách zverejňovania aanonymizácie rozhodnutí na Ústavnom súde SR, Najvyššom súde SR a krajskýchsúdoch.

Ďalšou alternatívou je využitie existujúceho systému manažmentu vybavovaniatrestnej agendy na prokuratúre zv. PATRICIA, ktorého cieľom je produkciaelektronického spisu.

Takýto projekt (obe naznačené alternatívy) by zrejme bolo možné realizovaťaj s využitím prostriedkov EÚ.

Zabezpečenie lepšieho prístupu verejnosti k informáciám o majetkovýchpomeroch prokurátorov

Tento cieľ sledujezavedenie povinnosti pre generálneho prokurátora zabezpečiť zverejňovanie osvedčeniaa majetkové priznania prokurátorov na voľne prístupnej webovej stránke. Povinnosťprokurátorov deklarovať svoje majetkové pomery, ktoré sú následne služobnýmúradom zverejňované korešponduje s obdobnou povinnosťou sudcov, t. j.zavádza sa nový štandard umožňujúci verejnú kontrolu majetkových pomerovkľúčových pracovníkov justície.

Tu je potrebné zohľadniť záujem prokurátorov na ochrane ich súkromia a pri nehnuteľnostiach neuverejňovať presnú adresu, parcelné čísla nehnuteľností ale obmedziť sa na druh majetku a jeho súhrnnú hodnotu. Uvádzanie presnej lokalizácie nehnuteľností, parcelných čísiel, adries a pod. by vytvorilo podmienky pre ohrozovanie bezpečnosti a súkromia prokurátorov.  

Vydávanie záväznýchstanovísk ministrom spravodlivosti

Pri tejto navrhovanej zmene je potrebné vyhodnotiťnávrh v relácii k obsahu a zmyslu článku 150 Ústavy SR:
“Na čele prokuratúry je generálny prokurátor, ktorého vymenúva aodvoláva prezident Slovenskej republikyna návrh Národnej rady Slovenskejrepubliky.”

Zo spojenia “na čele prokuratúry je generálny prokurátor” je možnélogicky odvodiť, že prokuratúru riadi a je za ňu ústavne zodpovedný generálnyprokurátor, ako najvyšší predstaviteľ prokuratúry. Bolo by v rozpore s týmto,ústavou definovaným postavením generálneho prokurátora, ak by predpisom nižšejprávnej sily (zákonom) bolo založené oprávnenie ministra spravodlivosti vydávaťzáväzné stanoviská, ktoré sú záväzné pre prokurátorov a asistentov prokurátora.

Ako právnik, ale aj ako občan s celkomslušným logickým uvažovaním si myslím, že obdobným spôsobom bude o záväznýchstanoviskách vydávaných ministrom spravodlivosti v relácii k ústavnémupostaveniu a zodpovednosti generálneho prokurátora, uvažovať aj ústavnýsúd. Zastávam názor, že bez zmeny Ústavy SR by bol takýto stav možný iba dorozhodnutia ústavného súdu.

Ak je zámerom navrhovateľa nastaviťsystém tak, aby minister spravodlivosti mohol/vedel významnejšie ovplyvňovaťtrestnú politiku, resp. oblasť spravodlivosti, častejším využívaním inštitútu“záväzných stanovísk” pre prokurátorov a čakateľov (asistentov prokurátora),jedným z možných riešení by mohlo byť zriadenie návrhového oprávnenia ministraspravodlivosti, ktorý by generálnemu prokurátorovi mohol predkladať návrhy “záväznýchstanovísk” prípadne podnety na jeho vypracovanie. Na základe tohto oprávneniaby mohol minister spravodlivosti vyvíjať pozitívny tlak na generálnehoprokurátora, aby bol aktívny v oblasti vydávania záväzných stanovískk aktuálnym právnym problémom, čím minister spravodlivosti získa pomerneefektívny nástroj na aktívnejšiu politiku v oblasti spravodlivosti.

Takéto návrhové oprávnenie ministraspravodlivosti by muselo byť doplnené aj do ust. § 13 zákona č. 575/2001 Z.z. oorganizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v zneníneskorších predpisov.

Ak by sa generálny prokurátornestotožnil s navrhovaným záväzným stanoviskom bol by povinný zamietavévyjadrenie odôvodniť. Ak by sa s návrhom záväzného stanoviska generálnyprokurátor stotožnil, bolo by v stanovisku uvedené, že bolo vydané na základenávrhu/podnetu ministra spravodlivosti.

A výsledok by bol vo svojej podstate tenistý. Systém vyprodukoval pre svoje vnútorné riadenie “záväzné stanovisko”.Rozdiel je v tom, že ho nevydal minister spravodlivosti ale generálnyprokurátor, a ďalší oveľa dôležitejší, že to bolo postupom, ktorý je v súlades platnou Ústavou SR.

Čo sa týka podávania osobitnej správyo vydaných záväzných stanoviskách Národnej rade SR, toto by mohol byť pozitívnypodnet na podporu potenciálu a častejšie využívanie tohto inštitútuv právnom systéme na zjednocovanie právnej praxe. Túto správu byv rámci svojej zodpovednosti voči Národnej rade SR podával generálnyprokurátor.

Navrhovaná zmena v znení predloženom doNárodnej rady SR je nad rámec uvedeného v rozpore s ust. § 13 zákona č.575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnejsprávy v znení neskorších predpisov, ako aj s článkom 2 odsek 2 Ústavy SR,nakoľko ministerstvo spravodlivosti v rámci zákonom vymedzenej pôsobnosti nemázverenú právomoc vydávať takéto stanoviská.

Výnimkaz všeobecnej príslušnosti na vybavenie veci

Táto zmena je akceptovateľná, nakoľkov minulosti používanie výnimky a to najmä vo vzťahu k trestným činompolicajtov, nebolo celkom v súlade s podstatou tohto inštitútu, ktorá jev navrhovanom znení zvýraznená výslovnou podmienkou výnimočnostia použitia iba v konkrétnej veci.

Navrhovaná možnosť, aby generálny prokurátors písomným súhlasom špeciálneho prokurátora, mohol určiť príslušnosťšpeciálnej prokuratúry aj vo veci, ktorá nepatrí do pôsobnosti Špecializovanéhotrestného súdu, vytvára priestor pre pragmatický postup v osobitneodôvodnených prípadoch, napr. ak by to bolo v rámci predsúdneho konania účelnéz dôvodu vylúčenia lokálnych väzieb a vplyvov.

Zavedenie prvkovverejnej kontroly do výberových konaní na prokuratúre

Tu je potrebné zodpovedať si otázku, čije ambíciou návrhu zabezpečenie verejnej kontroly výberového procesu bezujmy na jeho špecializovanej povahe s prípadným vytvorením efektívneho systémubŕzd (toto je plne akceptovateľné a korešponduje to aj s Programovým vyhlásenímvlády) alebo je cieľom získanie rozhodujúceho vplyvu vo výberových komisiách.

Pri tomto bode považujem za logickéuvažovať okrem iného aj v intenciách znenia článku 150ÚstavySR, podľa ktorého:

“Na čele prokuratúry je generálnyprokurátor, ktorého vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republikyna návrh Národnej rady Slovenskej republiky.”

Toto je ústavná definícia postavenia azodpovednosti  generálneho prokurátora v rámci ústavného systémuSlovenskej republiky, ktorú je potrebné rešpektovať, a to nie iba všeobecnýmdeklarovaním dodržiavania ústavy a obnovenia dôvery občanov v právny štát, alenajmä premietnutím podstaty tohto ústavného pravidla do systému fungovaniaprokuratúry, do jednotlivých konkrétnych oprávnení a povinností generálnehoprokurátora.

Ak je generálny prokurátormenovaný/odvolaný prezidentom republiky na návrh Národnej rady SR, javí sa byťprimerané, aby práve cez tieto orgány bola zabezpečená kontrola Prokuratúry SR,vrátane kontroly nad priebehom výberových konaní i disciplinárnym konaním.

Na základe uvedeného by bolo úplnelegitímne a ústavne konformné, ak by do výberových komisií nominovalikandidátov na členov výberovej komisie Prezident SR a Národná rada SR(ústavnoprávny výbor). Takto by podľa môjho názoru bola zabezpečená dostatočná verejnákontrola, bez podaní na ústavný súd.

Pri zložení výberovej komisie je primeranézabezpečiť zastúpenie lokálne, v závislosti od toho, pre ktorý obvod a na akúpozíciu sa vykonáva výberové konanie (tu by mal mať oprávnenie navrhnúť členakomisie príslušný krajský prokurátor) a ďalším subjektom, ktorý má garantovaťobjektivitu a splnenie účelu výberového procesu je zástupca stavovskej organizácieprokurátorov na celoslovenskej úrovni.

Vychádzajúc z deklarovaného cieľa zmeny,ako aj z ústavného postavenia a zodpovednosti generálneho prokurátora sa javíbyť primerané, aby piaty člen výberovej komisie bol vymenovaný z kandidátovmenovaných generálnym prokurátorom, t.j. aby sám generálny prokurátor mohol sámnavrhnúť kandidátov a potom aj vybrať jedného člena do konkrétnej výberovejkomisie.

Takto sa mi to javí byť logické, systémovéa korektné, ako občanovi i ako prokurátorovi.

Čo sa týka postupu prokurátora naprokuratúru vyššieho stupňa, tento by mal byť okrem kvalitného vybavovaniaprokurátorskej agendy, podmienený aj preukázateľnou snahou prokurátora nazvyšovaní svojej odbornej kvalifikácie, účasťou na vzdelávacích podujatiach,vypracovaním návrhu stanoviska generálneho prokurátora, a/alebo odbornoupublikačnou prípadne lektorskou činnosťou v oblastiach súvisiacich s výkonomfunkcie prokurátora, pričom pre postup na generálnu prokuratúru by bolo vhodnéstanoviť povinnú minimálne polročnú stáž (dočasné pridelenie) na krajskejprokuratúre.

Efektívny mechanizmuskontroly priebehu výberových konaní

Efektívnou garanciou korektného priebehuvýberových konaní, t. j. toho, aby členovia výberovej komisie zabezpečujúci “vonkajšiukontrolu” neboli iba pasívnymi účastníkmi toho, čo schváli väčšina členovkomisie za Prokuratúru SR, je stanovenie podmienky, že pre prijatie rozhodnutiavýberovej komisie sú potrebné aspoň štyri hlasy (z piatich), t.j. ak by obajazástupcovia “vonkajšej kontroly” dospeli k negatívnemu záveru, nemohlo by byťprijaté rozhodnutie iba väčšinou hlasov zástupcov prokuratúry, čo je de factoobsiahnuté už aj v predloženom legislatívnom návrhu.

Čo je (by malo byť) cieľom systémovejzmeny v tejto oblasti (prijímanie a výber právnych čakateľov, prípadneasistentov prokurátora, prokurátorov, funkcionárov prokuratúry)?
Od nadobudnutiaúčinnosti novely zákona o prokuratúre, resp. statusového zákona prokurátorov,by sa nemal dostať na prokuratúru už žiadny (pod)priemerný študent/právnik, čiuž ako právny čakateľ, alebo ako odborný asistent, resp. (pod)priemerný právnikby sa nemal stať prokurátorom.
Nesmieme však podceniť špecializovanú prípravu na výkon funkcie prokurátora,ktorú je potrebné do zmien zapracovať.

Poznámka k členom komisie z mimoprokurátorského prostredia:
Na aké obdobie budúmenovaní/ zvolení kandidáti výberovej komisie? 
Ako bude končiť ich mandát? 
Budú členovia komisie menovaní z mimoprokurátorského prostredia ochotnízúčastňovať sa výberových konaní bez nároku na odmenu, bude to korektné od nichočakávať? 
Ak budú títo členoviachodiť do komisie bez nároku na odmenu, nebude to evokovať, že budú odmenení“iným spôsobom”? 
Pritom je dôvodnépredpokladať, že vzhľadom na dôležitosť a náročnosť ich úlohy to zrejme budúvýznamné právnické kapacity, ktoré sú časovo značne vyťažené a ich čas je“drahý”.
Je potrebné predvídať,čo bude v prípade práceneschopnosti alebo pracovnej vyťaženosti týchto členovkomisie. Určite treba rátať aj s týmito možnými aspektmi.

V znení návrhu predloženom do NR SR sa predpokladá, žedvaja členovia výberovej komisie budú menovaní zo štyroch kandidátovvymenovaných ministrom spravodlivosti, jeden člen výberovej komisie budemenovaný z dvoch kandidátov zvolených Ústavnoprávnym výborom NR SR a aj ďalší štvrtýčlen komisie, ktorý má byť volený príslušnou prokurátorskou radou, mápôsobiť “v sektore vysokých škôl, neziskovom sektore alebo vykonávaprávnické povolanie”.Piaty člen komisie je menovaný z kandidátovvymenovaných generálnym prokurátorom. Pre platné rozhodnutie sa vyžaduje súhlasštyroch členov komisie. V súvislosti s uvedeným podotýkam, že vykonávanímprávnického povolania je aj výkon funkcie prokurátora.

Poznámka: z uvedeného vyplýva, že vo výberovejkomisii by mal byť iba jeden prokurátor, čo je podľa môjho názoru vrozpore s deklarovaným cieľom výberového konania:
“...overiť schopnosti, odborné znalosti, zdravotný stav, psychickú vyrovnanosť aďalšie skutočnosti, ktoré je potrebné alebo vhodné  overiť vzhľadom napovahu povinností prokurátora.“
Ak má byť výberové konanie náročné a orientované uvedeným smerom, vo výberovejkomisii by malo byť viac prokurátorov, ktorí uvedené kritéria budú môcťpreveriť so znalosťou špecifík prokurátorskej práce, napr. pri ústnom pohovore.
Pre nadštandardné zabezpečenie funkcie verejnej kontroly tohto procesu, by malobyť postačujúce, že vo výberovej komisii budú dvaja členovia, ktorí nebudúprokurátormi.
Bolo by vhodné bližšie definovať spôsob/postup overovania zdravotného stavu a psychickejvyrovnanosti uchádzačov, pričom je potrebné stanoviť kritéria tak, aby nedošlok nedôvodnej diskriminácii uchádzačov, prípadne k neprimeranému zásahudo ich osobnej sféry.

Ďalšie požiadavky na skvalitnenievýberového procesu

Na dosiahnutie tohtocieľa však podľa môjho názoru nepostačuje iba vytvorenie “otvorených výberovýchkomisií”. Zastávam názor, že je  potrebné zákonne stanoviť aj samotnýproces výberového konania a nie iba zloženie komisií, t.j. je potrebné uviesťkritéria výberu (bezúhonnosť, prospech, odborná prax v súkromnom i verejnomsektore, jazyk, práca s PC, skúška písomná 1. časť odborný test, 2. časťpísomná práca na vybranú tému z oblasti práva, skúška ústna, ústny pohovor) aspôsob ich preukazovania. Rovnako by bolo vhodné stanoviť, že písomné prácebudú opravované v anonymnom systéme, kde opravujúci nebude vedieť, kohoprácu/odpovede vyhodnocuje.

Súčinnosť Justičnej akadémie a odborná justičná skúška

Aby mohlo výberové konanie naprokuratúre dôkladne preveriť vedomosti a schopnosti uchádzačov, bude náročnéna prípravu a organizáciu, personálne a technické kapacity.
Tieto zvýšené nárokyčasové, pracovné, organizačné, technické a finančné sú však oproti ichpredpokladanému budúcemu efektu z hľadiska skvalitnenia obsadenia a sompresvedčený, že aj výsledkov práce justície, určite zanedbateľné.
V tomto smere by bolovhodné využiť súčinnosť Justičnej akadémie, ktorá okrem prípravy a vzdelávaniasudcov, prokurátorov, súdnych úradníkov a právnych čakateľov prokuratúryorganizačne zabezpečuje aj vykonávanie odbornej justičnej skúšky.

Poznámka: Zo starých emailov o vyhlásenýchvýberových konaniach, ktoré sú zasielané všetkým prokurátorom z personálnehoútvaru na vedomie, zisťujem, že frekvencia výberových konaní na voľné miestafunkcionárov prokuratúry v celej SR je aj niekoľkokrát mesačne, k čomu by podľapredloženého návrhu mali pribudnúť aj ďalšie výberové konania na voľné miestaradových prokurátorov. Príprava a organizačno-technické zabezpečenievýberových konaní budú preto náročné, preto sa javí byť vhodné využiť existujúcušpeciálnu inštitúciu, ktorá disponuje všetkým potrebným.

Úprava podmienok pre vykonanie odbornejjustičnej skúšky

V súvislosti s vyššie uvedeným je nazváženie, či by nebolo vhodné upraviť aj podmienky pre vykonanie odbornejjustičnej skúšky zavedením systému povinného preskúšania najmä aplikačnýchschopností a špeciálnych odborných predpokladov pre výkon právnického povolaniasudcu alebo prokurátora (organizácia práce, ťažiskové právne oblasti, práca sIT a praktické úlohy). Úspešné absolvovanie preskúšania rozdeleného doviacerých stupňov (semestrov) by malo byť ďalším zákonným predpokladom prevykonanie odbornej justičnej skúšky.

V tej súvislosti si dovolím poukázať nanávrh vzdelávacieho programu výberu, prípravy a výchovy čakateľov (použiteľnéaj na asistentov), ktorý som spracoval ešte v čase môjho pôsobenia v Justičnejakadémii v roku 2008, a tento je možné pozrieť si v dokumente s názvom:Výber a príprava justičných čakateľov a právnychčakateľov prokuratúry. Využitie tohto materiálu by bolo aktuálne vprípade ponechania právnych čakateľov prokuratúry, resp. v upravenej forme bysa dal aplikovať aj na prípravu asistenta prokurátora na odbornú justičnúskúšku.

Poznámka: Zo skúsenosti z pôsobenia vJustičnej akadémii viem povedať, že za súčasných podmienok sa v mnohýchprípadoch odhalia až na odbornej justičnej skúške (pod)priemerné znalostiuchádzača, ktorému sa pri dobrej konštalácii (vytiahnuté otázky, “pohoda anadhľad” skúšajúcich) môže podariť odbornú justičnú skúšku zvládnuť, síce sveľkými problémami, ale úspešne - čím sa devalvuje jej hodnota. Od skúšobnejkomisie na odbornej justičnej skúške nie je možné očakávať, že sa jej podarízachytiť/vyriešiť všetky problematické prípady, ktoré mal systém identifikovaťa vylúčiť z procesu už podstatne skôr. Bol som osobne svedkom viacerých„hraničných“ ústnych odpovedí.
Pri každodennej prácia komunikácii s čakateľmi, vyššími súdnymi úradníkmi, ich okolie (nadriadení,kolegovia) veľmi dobre pozná odborné i osobnostné kvality uchádzača o odbornújustičnú skúšku. Ak systém umožní, aby (pod)priemerný, prípadne nedostatočnepripravený adept na odbornej  justičnej skúške obstál, stráca autoritu.Skúška i systém.

Zavedenie prvku verejnej kontroly do disciplinárnych konaní na prokuratúre

V rámci navrhovaných zmiendisciplinárneho konania prokurátorov je určite potrebné hodnotiť pozitívnezníženie počtu členov disciplinárnych komisií z piatich členov na troch členov(v prvom stupni) a z desiatich na päť členov pri odvolacej komisii.

Zasadnutia desaťčlennej odvolacejkomisie (podľa súčasnej právnej úpravy) boli/sú organizačne náročné, pričom nazáklade doterajších skúseností sa nedá konštatovať, že by mal vyšší početčlenov odvolacej komisie pozitívny význam pre kvalitu rozhodovania. Päťčlennáodvolacia komisia sa javí byť optimálnym riešením.

Čo sa týka zloženia disciplinárnychkomisií, tu sa javí byť taktiež logickým a dôvodným navrhovanie kandidátovna členov disciplinárnej komisie z mimoprokurátorského prostredia orgánmi,vo vzťahu ku ktorým smeruje ústavná zodpovednosť generálneho prokurátora, t. j.Národnou radou SR a prezidentom SR, ktorí by mali byť z hľadiskadosiahnutia sledovaného účelu - zabezpečenia verejnej kontroly disciplinárnehokonania, dostatočnou zárukou.

Vzhľadom k tomu, že postaveniegenerálneho prokurátora a Prokuratúry SR, resp. ich vzťahy na základezákonnej úpravy s ministerstvom spravodlivosti, resp. ministromspravodlivosti, nie sú analogické ako postavenie ministerstva spravodlivosti a ministraspravodlivosti vo vzťahu k súdom a sudcom, javí sa byť dôvodné prispôsobiťkreovanie disciplinárnych komisií ústavnému postaveniu generálneho prokurátoraa Prokuratúry SR, a nie automaticky prevziať úpravu platnú pre sudcov.

V tej súvislosti považujem zapotrebné poukázať na to, že právne vzťahy medzi ministrom spravodlivosti, resp.ministerstvom spravodlivosti na strane jednej a sudcami, resp. súdmina strane druhej, je v súčasnosti upravený vo viac ako 25 ustanoveniachzákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplneníniektorých zákonov a vo viac ako 27 ustanoveniach zákona č. 757/2004Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Naopak v platnom znení zákonov č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre a č. 154/2001 Z.z. o prokurátorocha právnych čakateľoch prokuratúry sa nachádza iba jediné oprávnenieministra spravodlivosti vo vzťahu k prokuratúre a to v ust. § 6 odsek7 zákona č. 154/2001 Z.z., v zmysle ktorého minister spravodlivosti rozhodujeo dočasnom pridelení prokurátora k orgánu Európskej únie (Eurojust).

Z uvedených dôvodov som tohonázoru, že analogická úprava kreovania disciplinárnych komisií prokurátorov akov prípade sudcov nie je logickým ani systémovým riešením.

Podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania proti generálnemuprokurátorovi

Navrhované oprávnenie ministraspravodlivosti na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania protigenerálnemu prokurátorovi podľa môjho názoru nekorešponduje s nastavenímvzťahu ústavnej zodpovednosti generálneho prokurátora voči Národnej rade SR,ktorá ho volí resp. prezidentovi SR, ktorý ho vymenúva a odvoláva. Tu bybolo vhodné predložený návrh upraviť tak, aby bol v súlade s ústavnýmpostavením a zodpovednosťou generálneho prokurátora a súčasne, abybol naplnený účel verejnej kontroly, ktorý nespochybňujem.

Oprávnenie ministra spravodlivosti napodanie návrhu na začatie disciplinárneho konania sa javí byť nesystémovéa nelogické aj vo vzťahu k ostatným prokurátorom, ktorý sú podriadenýgenerálnemu prokurátorovi, ktorí je podriadený Národnej rade SRa prezidentovi SR.

V praxi sa navyše javí byť navrhovanéoprávnenie ministra spravodlivosti podať návrh na začatie disciplinárnehokonania proti ktorémukoľvek prokurátorovi ťažko vykonateľným bez toho, aby malprávo nazerať do spisu (vyšetrovacieho, trestného, civilného, dozorového)v konkrétnej veci, v ktorej by mal podať návrh na začatie disciplinárnehokonania. Predpokladám, že zrejme by konal iba na základe vlastného zistenia zmédií alebo na základe podania, podnetu občana alebo inštitúcie a pod.
Podľa § 72 odsek 2 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplneníniektorých zákonov je ministerstvooprávnené nahliadať do súdneho spisu a vyžiadať si súdny spis, robiť si zneho odpisy, výpisy a kópie, ako aj vyžadovať iné podklady, informácie alebovyjadrenia; avšak iba na účelyplnenia úloh podľa odseku 1 písm. b) až e) uvedeného zákona (sledovanieplnenia povinností orgánov riadenia a správy súdu; vykonávanie previerkysúdnych spisov a previerky úrovne súdneho konania v súvislosti s výkonompôsobnosti ministra alebo ministerstva podľa tohto zákona alebo osobitnéhozákona; vybavovanie sťažnosti a podnetov, ak tak ustanoví tento zákon; vykonávanieprevierky vybavovania a prešetrovania vybavovania sťažností podľa tohto zákonapredsedami súdov).

Predĺženie subjektívnej lehoty napodanie návrhu na začatie disciplinárneho konania z dvoch na šesť mesiacovje určite pozitívnou zmenou, rovnako ako úprava dĺžky doby premlčania možnostipostihu za disciplinárny delikt prokurátora z jedného na dva roky, čorobilo v praxi značné problémy a dávalo priestor na špekulatívnepredlžovanie disciplinárneho konania zo strany disciplinárne stíhaného prokurátora,niekedy aj „úspešné“. V tomto smere ide o logické zjednotenie sovšeobecnou úpravou platnou zániku zodpovednosti za priestupok v ust. § 20Priestupkového zákona.

V prípade disciplinárnych previnení prokurátora spočívajúcich v zavinenom nesplnení alebo porušení povinností prokurátora (§ 188 odsek 1 písmeno a/ zákona č. 154/2001 Z.z.) sa javí byť ako vhodné a primerané zvážiť zavedenie možnosti uloženia nového disciplinárneho opatrenia:  preskúšanie odbornej spôsobilosti na výkon funkcie prokurátora, a súčasne doplniť príslušný nový dôvod pre odvolanie prokurátora z funkcie (§ 15 odsek 2  zákona č. 154/2001 Z.z.).

Zavedenie funkčného obdobia vedúcich prokurátorov

Za progresívny prvok v systéme fungovaniaprokuratúry je možné považovať zavedenie funkčného obdobia okresných akrajských prokurátorov na päť rokov (je vhodné aby sa neprekrývalo s funkčnýmobdobím parlamentu), s možnosťou pôsobenia maximálne dve funkčné obdobia v tejistej funkcii, t.j. na tom istom poste.

Takto systém vytvorí podmienky pre to, abyvedúci prokurátori (okresní a krajskí prokurátori a ich námestníci),riadili okresné a krajské prokuratúry s vedomím, že po piatich rokochpôjdu znova do bežného výkonu prokurátorskej praxe a budú ešte viac motivovaník tomu, aby na sebe odborne pracovali, resp. keď budú chcieť obstáť azostať vo funkcii vedúceho prokurátora ďalšie obdobie rovnako budú motivovaní ktomu, aby sa odborne vyvíjali. Čas ukáže, či bol uvedený predpoklad správny.

Súčasným vedúcim prokurátorom podľanávrhu zanikne ich funkcia zvolením vedúceho prokurátora na príslušnú pozíciu poúčinnosti navrhovanej novely alebo zanikne zo zákona k 01.12.2012, čo je v hrubýchrysoch podobný model zmeny systému, ako bol realizovaný pri predsedocha podpredsedoch súdov pri prechode na päťročné funkčné obdobie v roku2005, kedy bol stanovený zánik funkcie predsedov súdu uplynutím lehoty dvochrokov odo dňa nadobudnutia účinnosti zákona, ak k jej zániku nedošlo skôr,resp. u podpredsedov súdov uplynutím jedného roka.

Je korektné, že súčasní vedúciprokurátori nebudú nijako obmedzení v možnosti uchádzať sa vo výberovomkonaní o funkciu, ktorá im zanikne zo zákona, pričom ich doterajšie pôsobenievo funkcii vedúceho prokurátora sa nepočíta ako jedno funkčné obdobiez dvoch maximálne možných.

Navrhovaná zmena právnej úpravy neriešifunkčné obdobie námestníkov generálneho prokurátora bez vysvetlenia dôvodov.

Za pozitívne je možné považovať, žegenerálny prokurátor ako ústavný činiteľ zodpovedný za rezort Prokuratúry SRa plnenie jej úloh má možnosť vymenovať do funkcie vedúceho prokurátorajedného z prvých troch uchádzačov úspešných vo výberovom konaní.V prípade, ak by bol počet úspešných uchádzačov (jeden alebo dvaja),generálny prokurátor nie je povinný vymenovať vedúceho prokurátora niektoréhoz úspešných uchádzačov, ale má právo vyhlásiť nové výberové konanie, čímmôže aktívne ovplyvňovať zloženie vedenia prokuratúry podľa svojho poznaniaa skúseností s jednotlivými uchádzačmi.

Za pozitívne je možné považovať aj zavedenienezlučiteľnosti niektorých funkcií vedúceho prokurátora s členstvom vprokurátorskej rade, ktorá zmena je v súlade s poslaním a úlohamistavovských orgánov prokurátorov.

Záver:

Vyššie uvedenékonštatovania a úvahy nebudú mať žiadnu relevanciu, ak si Národná rada SR osvojípredložený legislatívny návrh bez zmien a schváli ho potrebnou väčšinou hlasov.

Preto je potrebné slušne komunikovať olegislatívnom návrhu predloženom do Národnej rady SR, s cieľom vecne poukázaťna jeho rezervy a pokúsiť sa dosiahnuť dopracovanie návrhu do takej podoby,ktorá by mala prepracovanú vnútornú logiku, bude vyhovovať kritériám ústavnostia primeranosti, ako aj požiadavke zachovania vyváženosti systému verejnej moci,do takej podoby, ktorá bude spravodlivá pre všetky zainteresované strany anajmä pre občana.

Pre schválenie a prípadné modifikovanie legislatívneho návrhu zmeny systémuProkuratúry SR je/bude zodpovedné:

1. Dosiahnuť, aby poslanci o predloženomnávrhu hlasovali so znalosťou všetkých relevantných pohľadov na problematiku,po oboznámení sa s dostupnými informáciami k „reforme“ Prokuratúry SR (zapredpokladu, ak návrh nebude vrátený z prvého čítania na prepracovanie), to jeaj jedným z cieľov tohto článku.

2. Pred schválením návrhu zodpovedne preskúmať/vyhodnotiť jednotlivé časti/body návrhu cez prizmu dikcie článku 149 a 150 Ústavy SR.

3. Pripustiť, aj s ohľadom na obsah zásadných pripomienok viacerých na sebenezávislých pripomienkujúcich subjektov, že návrh predložený do Národnej radySR obsahuje časti, u ktorých je posúdenie ústavnosti minimálne sporné.

4. Za účelom odstránenia pochybností o ústavnosti sporných ustanovení jepotrebné stanoviť nadobudnutie účinnosti sporných ustanovení s dlhšoulegisvakačnou lehotou, v ktorej by boli podané príslušné návrhy na Ústavný súdSR, ktorý by posúdil otázku ústavnosti sporných ustanovení.

Niekoľko myšlienok na úplný záver:

Čo by mohlo pomôcť zefektívniťprípravné konanie:

• zrušenie inštitútu (formálneho) vznesenia obvinenia formou vydania uznesenia o vznesení obvinenia
  Podozrivý by mal právo vyjadriť sa ku skutku (Policajt alebo prokurátor by bol povinný vypočuť ho ako podozrivého s tým , že výpoveď by bola riadne použiteľná aj v konaní pred súdom. Podozrivý by mal garantované procesné práva v súlade s európskymi štandardmi. V prípade, ak by sa priznal, bolo by možné využiť niektorý z odklonov.
  Procesne relevantným úkonom proti osobe by bolo až podanie obžaloby na súd.
• predsúdne konanie realizovať v rozsahu vyhľadania a zabezpečenia dôkazu
  V rámci predsúdneho konania vykonať len neodkladné a neopakovateľné dôkazy, prípadne kľúčové dôkazy ako napr. výsluch poškodeného za účasti sudcu a prípadne aj obhajcu tak, aby bol výsluch použiteľný v konaní pred súdom.
• nevykonávať celé dokazovaniev rámci vyšetrovania 
  V predsúdnom konaní savykonáva, tak ako pred rekodifikáciou v podstate kompletné dokazovanie,ktoré je nezriedka ešte doplnené ďalším znásobením dokazovania pred vznesenímobvinenia, po vznesení obvinenia a po podaní obžaloby. Súdy vracaním vecíprokurátorovi na došetrenie z dôvodov nevykonania dôkazu v predsúdnomkonaní taktiež podporujú tento stav. Tento stav neprimerane predlžuje čas,ktorý uplynie od spáchania skutku po vykonanie dôkazu v konaní pred súdom,a ďalším kontraproduktívnym prvkom je to, že výsledky vyšetrovania v rámcipráva na preštudovanie spisu predkladáme obvinenému a jeho obhajcovi, čímim bezdôvodne zľahčujeme ich prípravu obrany.

Potrebujeme zvýšiť flexibilitu pracovnej sily:

• menovaním prokurátorov, právnych čakateľov prokuratúry alebo ajasistentov prokurátora, bez určenia miesta výkonu funkcie, napr. do veku 30 rokov, alebo na prvýchpäť rokov výkonu funkcie prokurátora zákonom umožniť preloženie prokurátorav rámci kraja na základe vyhodnotenia zaťaženosti jednotlivých prokuratúr vkraji