logologo_small

Čo sa deje vo Fonde na podporu športu? (I.)

štvrtok, 30.07.2020|Posledná aktualizácia 30.7.2020 18:09
Autor: Róbert Kotian, JUDr. Jaroslav Rybánsky

Fond na podporu športu bol vytvorený vlani v septembri zákonom č. 310/2019 a jeho cieľom je zabezpečiť efektívnu podporu a rozvoj športu mládeže, vrcholového športu, športovej reprezentácie SR, ale aj športu pre všetkých a zdravotne znevýhodnených ľudí. Dodnes však na športové potreby nepridelil ani euro. Bude to znieť čudne, ale tento výsledok je logický dôsledok chaosu okolo tejto inštitúcie - zaneseného zvonku.

Približne desať mesiacov po tom, ako bol v NR SR schválený zákon o Fonde na podporu športu (18. septembra 2019), má byť na rokovaní správnej rady Fondu predložená prvá pracovná výzva na infraštruktúru. Mohlo by sa zdať, že je úplne opodstatnená otázka, čo doteraz Fond robil, že až teraz „ideme zatepľovať“, že až takmer po roku by mali členovia správnej rady prvýkrát rokovať o výzve na prideľovanie financií Fondu na podporu športu. Začnime teda seriál článkov o Fonde na podporu športu vysvetlením súčasnej pozície od toho momentálne najkompetentnejšieho, podpredsedu správnej rady Fondu Jaroslava Rybánskeho.

Najprv však kratučké intermezzo o personáliách Fondu.

Cieľom a zmyslom činnosti Fondu na podporu športu je zabezpečiť efektívnu podporu a rozvoj športu mládeže, vrcholového športu, športovej reprezentácie SR, ale aj športu pre všetkých a zdravotne znevýhodnených ľudí. V jeho čele je správna rada, ktorá mala pôvodne jedenásť členov. Jej prvým predsedom bol vtedajší tajomník pre šport MŠVVŠ Jozef Gönci, po jeho odstúpení bol nahradený Dušanom Guľášom, ktorý sa svojho postu tiež vzdal. Dnes má správna rada deväť členov, vedie ju podpredseda Fondu Jaroslav Rybánsky (nominant SOŠV), ďalšími členmi sú Anastasia Kuzminová (nominantka MŠVVŠ), Jozef Turčány (ZMOS), Mária Berdisová (SFZ), Daniel Líška (SOŠV), Jozef Krnáč (SOŠV) a Anton Danko (MŠVVŠ). Pozícií vo fonde sa v uplynulých týždňoch vzdali aj Richard Galovič (predseda vlády SR), Martin Kohút (SZĽH) a Ján Riapoš (Slovenský paralympijský výbor). Dvoch z nich nahradili v stredu 1. júla Ivan Greguška (nominant predsedu vlády) a Miroslav Dráb (SPV).
Ďalším orgánom Fondu je päťčlenná dozorná rada v zložení Jaromír Šmátrala, Alena Kánová, Anna Orthová, Iveta Lednická a Richard Horský.
Pri fonde vzniklo aj šesť odborných komisií - pre vrcholový šport, pre športovú reprezentáciu Slovenskej republiky, pre šport zdravotne znevýhodnených, pre infraštruktúru, pre financovanie športu a pre šport mládeže a šport pre všetkých.
Fond má ročný rozpočet vo výške 20 miliónov eur, koncom uplynulého volebného obdobia bolo schválených aj 60 miliónov eur na modernizáciu a výstavbu športovej infraštruktúry – zmluva medzi MŠVVŠ a Fondom o poskytnutí finančných prostriedkov za ministrovania Martiny Lubyovej nebola podpísaná, rovnaká situácia je aj za ministra Branislava Gröhlinga.

Jaroslav Rybánsky: Od mája nastala zmena filozofie Fondu
V denníku Šport bol v stredu 29. júla zverejnený rozsiahlejší rozhovor s Jaroslavom Rybánskym, na tomto mieste sa však plánujem posunúť trochu ďalej a načrieť aj do zákulisia udalostí okolo tejto inštitúcie, využijúc pri tom časť svojej mailovej komunikácie s Jarom Rybánskym.

RK: Aká je súčasná situácia s financiami Fondu? Vy ste dostali podľa zákona o Fonde ročne 20 miliónov eur – ale potom chcel prezident SOŠV Anton Siekel 70 miliónov od vtedajšieho podpredsedu vlády Richarda Rašiho na voľné použitie, ktoré napokon nedostal, ale po kritike ministerstva financií a generálnej prokuratúry počas pripomienkového konania sa tento projekt zmenil a financie ste mali dostať vy, ale už vo výške 60 miliónov. Kde sú tieto Rašiho milióny?
Jaroslav Rybánsky: „V zmysle § 22 ods. 1 zákona č. 310/2019 o Fonde na podporu športu má fond garantovanú sumu minimálne 20 miliónov. Citujem zákon: „Ministerstvo školstva poskytuje fondu každoročne príspevok najmenej vo výške 20 000 000 eur najneskôr do 31. januára.”
Z tohto dôvodu by sa tam dali „upratať” aj financie (60 miliónov) určené na základe uznesenia vlády z decembra 2019. Upozorňujem, že uznesenie ráta s podporou športovej infraštruktúry národného významu.
V zmysle § 3 písm. p zákona č. 440/2015 o športe je infraštruktúra národného významu definovaná nasledovne: „Športovou infraštruktúrou národného významu športová infraštruktúra spĺňajúca požiadavky medzinárodnej športovej organizácie, ktorá je určená na medzinárodnú súťaž alebo na prípravu športových reprezentantov.”
Tieto financie (60 miliónov) sú určené na tri roky v nasledovných výškach:
2020 - 2 milióny
2021 - 46,5 milióna
2022 - 11,5 milióna eur.“

RK: Už ste rozhodli o nejakých financiách vo výzvach, alebo to po Guľášovom odchode (bývalý šéf Fondu na podporu športu sa vzdal svojej funkcie krátko po vymenovaní) stojí a čaká sa na nového šéfa?
JR: „Do dnešného dňa nie je podpísaná zmluva ani na prvé dva milióny, teda základný predpoklad možnosti vypísania výzvy. Podpisuje minister školstva.
Do dnešného dňa teda nebola zatiaľ vypísaná žiadna výzva z objektívnych dôvodov:
V prípade športovej infraštruktúry národného významu preto, že nie je podpísaná zmluva.
V prípade 20 mil., na ktoré má fond nárok každý rok zo zákona, preto, že doposiaľ pracovali komisie na prípravu výziev pre viaceré účely. Od mája nastala zmena filozofie a tým aj orientácia iba na účel infraštruktúry. Na júlovom zasadnutí má správna rada fondu prerokovať podmienky a kritériá pre výzvu infraštruktúry.“

Skrátené – nahradenie šéfa Fondu na podporu športu Dušanom Guľášom (aj keď nemalo dlhé trvanie), zásadne odlišné predstavy štátneho tajomníka pre šport Ivana Husára o zameraní Fondu boli dôvodom na Rybánskym spomínanú „zmenu filozofie“ – a dnes je Fond zaseknutý na rázcestí a nevie, ktorým smerom sa má pohnúť.

SOŠV na scénu!
Ak by sme teda vychádzali z maximalistickej verzie financií Fondu, v tomto roku má k dispozícii 22 miliónov, na budúci rok 65,5 milióna eur a v roku 2022 to má byť 31,5 milióna eur. Môže sa zdať, že sú to vcelku nemalé financie – a pri porovnaní s financiami, ktoré idú na šport z rozpočtu ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu, ide o porovnateľný dodatok peňazí zo štátnych zdrojov. Podľa schváleného štátneho rozpočtu totiž má ísť na Národný program rozvoja športu v tomto roku 75 miliónov eur.
Zrejme je na tomto mieste vhodné pripomenúť vlaňajší príbeh, keď sa o financie zo štátneho rozpočtu uchádzal Slovenský olympijský a športový výbor a narazil na odpor ministerstva financií a Generálnej prokuratúry. Porušovanie viacerých zákonov bolo pri tomto projekte také okaté, že ho napokon nechválila ani Pellegriniho vláda a presunula požadované financie na nový Fond na podporu športu, kde tento presun mal oporu v zákone – z množstva pripomienok ministerstva financií na tomto mieste odcitujem iba čast: „Navrhnutý spôsob poskytnutia finančných prostriedkov na rozvoj regionálnej športovej infraštruktúry zo zdrojov kapitoly VPS je mimo rámca právnej úpravy predmetných zákonov. Na základe vyššie uvedeného predložený návrh nie je súladný so zákonom č. 523/2004 Z. z. a rovnako nemá oporu ani v zákone o športe a zákone o podpore regionálneho rozvoja.“
Na mieste je táto poznámka aj pre to, že práve predseda SOŠV Anton Siekel začína v posledných dňoch chrliť síru na stav slovenského športu, pričom brvno vo svojom oku nevidí.

Celej kauze som sa venoval na stránkach UčPS a SFZ vo viacerých textoch:
Kam a ako zakotví 70 miliónov eur na športovú infraštruktúru? (23.9.2019);
Rozprávka o 70 melónoch (14.11.2019);
Sedemdesiat miliónov eur pre SOŠV v rozpore so zákonmi ? (17.11.2019);
Rozprávka o 60 melónoch (12.12.2019);
Fond na podporu športu uspel v konkurencii s SOŠV (20.12.2019).

Ani bývalý podpredseda vlády Raši, ani šéf SOŠV Siekel nevyznievajú v týchto textoch vo zvlášť priaznivom svetle. Presadzovať svoje záujmy v rozpore s viacerými zákonom je možno typické pre politikov Smeru, ale že sa na to dal nahovoriť šéf olympijského hnutia, je viac ako povážlivé.

Zmena garde?
Po tejto nie nezaujímavej odbočke sa vráťme k hlavnému problému, spomínanému Jaroslavom Rybánskym nielen v rozhovore pre denník Šport, ale aj v krátkom rozhovore v úvode tohto textu. „Od mája nastala zmena filozofie a tým aj orientácia iba na účel infraštruktúry,“ znie z tohto hľadiska Rybánskeho kľúčová formulácia a zrejme to treba vysvetliť.
Pôvodný zámer zákona a účel Fondu na podporu športu sa sústreďoval na cieľ „zabezpečiť efektívnu podporu a rozvoj športu mládeže, vrcholového športu, športovej reprezentácie SR, ale aj športu pre všetkých a zdravotne znevýhodnených ľudí“.
Pre tieto účely aj vzniklo pri Fonde niekoľko pracovných komisií – samotná náročná administratíva pri vytvorení Fondu, jeho orgánov, vnútorných pravidiel a očakávaných postupov spôsobila, že skôr ako mohol Fond začať naplno fungovať, prišli voľby do NR SR a zásadná personálna obmena v čele štátu, ministerstvo školstva nevynímajúc. Rezort školstva ovládli nominanti SaS (minister Branislav Gröhling, štátny tajomník pre šport Ivan Husár) a kto poznal volebný program tejto strany v oblasti športu, musel čakať aj zmeny vo Fonde na podporu športu. Na tomto mieste pripomeňme iba ústredné zásady volebného programu SaS, ktoré sa objavili aj v programovom vyhlásení vlády.
Kľúčová myšlienka SaS v oblasti športu spočívala v zlúčení všetkých dnešných financií a zvýšení o cca 100 mil. eur do jedného voľnočasového poukazu dieťaťa, viazaného na školskú dochádzku. Z tohto poukazu majú byť financované všetky voľnočasové aktivity dieťaťa a rodič rozhodne, ako bude jeho dieťa tráviť voľný čas. Hodnota voľnočasového poukazu má byť 3,5-násobok mesačného životného minima (ide o sumu 730 eur ročne). Podľa SaS by sa mali prostriedky Fondu na podporu športu využívať výhradne na výstavbu športovísk - a v tejto myšlienke je zakopaný pes.
V programovom vyhlásení vlády v časti šport sa totiž o Fonde na podporu športu priamo nepíše, jestvujú len nepriame odkazy na to, ako by sa mali využívať štátne financie na podporu športu: „(Vláda) Preto presadí transparentné a korektné financovanie (vrátane auditu) všetkých druhov športu podľa vzorca s transparentným a objektívnym výpočtom na pridelenie financií, aby podporila súťaživé a konkurencieschopné prostredie pre všetky uznané športy. Vláda SR zváži podporu voľnočasových aktivít detí a mládeže formou poukazov...Vláda SR presadí výstavbu a obnovu športovísk a športovej infraštruktúry so špecifickým dôrazom na vybavenie a zariadenie škôl transparentné a efektívne čerpanie prostriedkov, podporí vznik špecializovaných športových tried na základných školách s cieľom rozvíjať mladé športové talenty a spustí dialóg so samosprávami a zriaďovateľmi o možných riešeniach v oblasti systematickej podpory regionálnych športových klubov s cieľom zvýšiť pohybovú aktivitu mládeže.“
Fond na prvý pohľad vyzerá asi takto - je koniec júla, na rokovanie Fondu sa konečne dostala prvá pracovná výzva na infraštruktúru, Fond nevie, kam z konopí a bez novely zákona o Fonde sa „zmena filozofie a tým aj orientácia iba na účel infraštruktúry“ nedá zrealizovať.
Je to skutočne tak?

Róbert Kotian, JUDr. Jaroslav Rybánsky
Mohlo by vás zaujímať

Čo sa deje vo Fonde na podporu športu? (II.)

1.8.2020

Jaroslav Rybánsky: Do športovej infraštruktúry treba investovať minimálne 500 miliónov eur

7.9.2020

Fond na podporu športu uspel v konkurencii s SOŠV

30.12.2020

Ako pomôcť slovenskému športu efektívne a čo najskôr (III.) - Fond na podporu športu by sa mal využiť aj na jeho záchranu

16.5.2020

Ako pomôcť slovenskému športu efektívne a čo najskôr (II.) - Novelu zákona o športe treba riešiť akútne

14.5.2020

Prvolezci to majú ťažké, občas aj vlastnou vinou

27.6.2020

Diskusná relácia: Aké je postavenie športu v slovenskej spoločnosti?

1.6.2020

Ako pomôcť slovenskému športu efektívne a čo najskôr (I.) - Športová obec očakáva väčšiu flexibilitu pri využívaní verejných financií

14.5.2020

Odporúčané návrhy opatrení (k 20.04.2020) vypracované na základe výsledkov ANKETY UčPS k ekonomickým dopadom pandémie COVID-19 na oblasť športu

3.5.2020

Kam a ako zakotví 70 miliónov eur na športovú infraštruktúru?

4.1.2020

Zákon o Fonde na podporu športu a o zmene a doplnení niektorých zákonov

10.9.2020

Otvorený list UčPS tímu zaslaný s návrhmi krízových opatrení lídrom slovenskej spoločnosti i slovenského športu

21.4.2020

Diskusná relácia o dopadoch krízy COVID-19 na oblasť športu (4 diely)

19.4.2020

Vyhodnotenie ankety UčPS k dopadu mimoriadnych opatrení v súvislosti s výskytom COVID-19 na oblasť športu

17.4.2020

ŠPORT pre Slovensko oznamuje: "Natočili sme 4-dielnu diskusnú reláciu o dopadoch krízy COVID 19 na oblasť športu"

7.9.2020