logologo_small

Ako pomôcť slovenskému športu efektívne a čo najskôr (III.) - Fond na podporu športu by sa mal využiť aj na jeho záchranu

sobota, 16.05.2020|Posledná aktualizácia 16.5.2020 15:52
Autor: Róbert Kotian, Mgr. Zuzana Zajíčková

Svetová pandémia zasiahla šport priam fatálne - porovnateľne s kultúrou a cestovným ruchom.

Vo dvoch predchádzajúcich rozhovoroch s advokátkou a členkou UčPS Zuzanou Zajíčkovou sme sa venovali výsledkom ankety k dopadu mimoriadnych opatrení v súvislosti s výskytom COVID-19 na oblasť športu a materiálu “Odporúčané návrhy opatrení (k 20.04.2020) vypracované na základe vyhodnotenia výsledkov ANKETY UčPS k ekonomickým dopadom pandémie COVID-19 na oblasť športu“.

V záverečnej časti rozhovoru sa pozrieme aj na viaceré doterajšie opatrenia vlády a ako vplývajú na problémy športovej obce.

Fond na podporu športu by sa mal využiť aj na jeho záchranu

Vláda doteraz prijala viacero opatrení pre zamestnávateľov, zamestnancov, živnostníkov, SZČO..., ktoré však celkom nezodpovedajú právnym a sociálnym statusom športových subjektov. Ako by sa mali tieto opatrenia meniť, aby ich bolo možné využiť na podporu klubov, športovcov a odborníkov, najmä trénerov?

Praktická pomôcka, ako žiadať v štátnych schémach pomoci finančné príspevky na šport, bola zverejnená v denníku Šport 9. mája 2020. Tabuľka je i na webovom sídle UčPS: https://beta.ucps.sk/prakticka-pomocka-pre-sportove-subjekty-k-cerpaniu-financneho-prispevku-na-prekonanie-krizy-covid-19

Je však potrebné uviesť, že mnohí športovci či športoví odborníci sa v žiadnom z týchto opatrení neuvidia. Opatrenia pri SZČO obsahujú podmienku, že nesmie ísť o podnik v ťažkostiach, nesmie mať súbežne uzatvorený pracovný pomer (čo je častý prípad mládežníckych trénerov, ktorí trénujú deti popoludní a dopoludnia často pôsobia v školstve alebo v inom povolaní), nesmú mať zrušenú alebo pozastavenú živnosť

Pri SZČO, ktorá nemôže čerpať pomoc podľa opatrenia č. 2, môže uvážiť čerpanie podľa opatrenia č. 4, ale v takom prípade nemôže čerpať žiadnu formu dôchodku, nemocenskej dávky, pomoci v hmotnej núdzi, rodičovský príspevok, dávky v nezamestnanosti, príspevok na opatrovanie alebo obdobnú podobu dávok zo zahraničia. 

Problémom je aj postavenie klubu ako zamestnávateľa, konkrétne skutočnosť, že zamestnávateľ by mal mať športovcov a športových odborníkov ako zamestnancov, ale aj v prípade profesionálnych športovcov podľa § 35 a nasl. Zákona o športe na účely zákona o sociálnom poistení nie sú tieto osoby považované za zamestnancov, pretože na nich až do roku 2021 platí výnimka, tzv. odvodové prázdniny. Zároveň takýmto športovcom nevyplácajú kluby náhradu mzdy, ale mzdu v zmysle zákona o športe. Mnohí sa možno napokon ocitnú v tzv. Opatrení č. 5 - tzv. SOS dotácia na základe nariadenia Vlády SR č. 103/2020 Z. z. o niektorých opatreniach v oblasti dotácií v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, ktorým bola schválená dotácia na podporu humanitárnej pomoci v čase krízovej situácie, a to s účinnosťou od 30.4.2020. Do tohto opatrenia by sa dali zahrnúť dohodári a aj tí športoví odborníci, ktorí majú zmluvu podľa § 49a zákona o športe. Ale aj tam sú stanovené podmienky, ktoré musí žiadateľ splniť: nesmie byť poberateľom žiadnej pomoci zo systémov sociálneho poistenia, štátnej sociálnej podpory alebo sociálnej pomoci, nesmie byť žiadateľom o poskytnutie finančného príspevku v rámci ostatných opatrení č. 1 až č. 4, musí mať vysporiadané finančné vzťahy so štátnym rozpočtom a nesmie byť voči nemu vedený výkon rozhodnutia.

Systém opatrení štátu je preto veľmi zložitý a líši sa od prípadu k prípadu, mnohí športovci a športoví odborníci sa napokon žiadnej reálnej pomoci zo strany štátu nedočkajú.
Podrobnejšie informácie o opatreniach štátu sú uvedené na www.pomahameludom.sk

Tie sumy nie sú vysoké, táto štátna pomoc je navyše pomalá a administratívne zdĺhavá, nebolo by lepším riešením použiť tzv. helikoptérové peniaze?

Ak mám hovoriť za seba, tak by tzv. helikoptérové peniaze, čiže neadresná, ale rýchla pomoc v podobe jednotnej sumy každému podnikateľovi priamo na účet, bola rozhodne lepším riešením. Mnohí podnikatelia sa sťažujú na administratívnu náročnosť pomoci od štátu, aká bola zvolená na Slovensku, na zdĺhavosť procesu, zložitosť vykazovania a riziko, že napokon budú musieť pomoc štátu vrátiť, ak si ako SZČO poriadne nepreveria, či náhodou neboli k 31. 12. 2019 podnikom v ťažkostiach. Pokiaľ ide o sektor športu, len máloktorý športový odborník alebo športovec vie sám posúdiť takéto otázky a musí sa obracať na účtovníka, čo opäť zvyšuje nielen časovú náročnosť podávania žiadostí, ale aj zvyšuje náklady. Veľakrát sa teda táto pomoc od štátu míňa účinkom.

Takisto navrhujete využiť prostriedky Fondu na podporu športu (a eurofondov) na podporu krízou postihnutých skupín športových odborníkov, najmä trénerov. Ako by sa mali tieto ciele dosiahnuť? To zrejme nepôjde bez noviel zákonov o športe a o Fonde, čo bude zdĺhavý proces…

Áno, bude potrebné zmeniť uvedené zákony. Najmä preto, že ide o zdĺhavý proces a teraz ide o naliehavú potrebu, bolo by na mieste použiť tzv. skrátené legislatívne konanie. Podľa § 27 ods. 1 zákona o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (400/2015 Z.z.) “Ak nastanú mimoriadne okolnosti, najmä ohrozenie ľudských práv a základných slobôd alebo bezpečnosti, ak hrozia štátu značné hospodárske škody, v prípade vyhlásenia núdzového stavu alebo opatrení na riešenie mimoriadnej situácie, ustanovenia § 8 až 10 sa pri procese tvorby právnych predpisov nemusia použiť”.

Pri opatreniach výlučne v pôsobnosti športových zväzov spomínate, že športové zväzy, SOŠV, SPOV, športovci v top tímoch majú garantovaný príjem - keďže však reprezentačné aktivity sú utlmené, príprava talentovaných športovcov je prerušená, zrejme dôjde k úspore týchto prostriedkov. Ako by sa dali využiť tieto prostriedky na podporu klubov a športovcov a trénerov? Prípadne znížiť výdavky zväzov a športových organizácií? Je to vôbec možné za súčasných pravidiel narábania so štátnymi financiami?

Je potrebná novela zákona o športe. V dnešnom stave sa dá použiť len úspora z prostriedkov na správu a prevádzku národného športového zväzu, ktoré nesmú prekročiť 15 % z ročných príjmov národného športového zväzu z príspevku uznanému športu, prevádzkové náklady môžu byť aj nižšie alebo sa dajú použiť prostriedky na výstavbu, modernizáciu alebo rekonštrukciu športovej infraštruktúry, ktoré nesmú prekročiť 30 % finančných prostriedkov z príspevku uznanému športu. V skutočnosti sú ale obidva tieto zdroje nereálne, keďže mnohé športy ledva vyžijú z tých 15 % na prevádzku a takmer nikto nepoužíva prostriedky na výstavbu, modernizáciu alebo rekonštrukciu športovej infraštruktúry. Novela zákona o športe je preto nevyhnutná na to, aby sa uvoľnili percentuálne limity na použitie jednotlivých účelov na šport.

Už ste spomínali, že je pripravená novela zákona o športe, len sa zatiaľ nedostala do legislatívneho procesu. Čo tomu bráni? Obsahuje táto novela tieto Vami požadované zmeny?

Ide o rýchlu novelu, ktorá je však pripravená len z hľadiska vecného, a teda je pripravený tzv. vlastný materiál a dôvodová správa, ale z hľadiska zákona č. 400/2015 Z.z. o tvorbe právnych predpisov je aj v prípade tzv. skráteného pripomienkového konania potrebné pripraviť aj ostatné materiály, konkrétne predkladaciu správu, doložku vybraných vplyvov a analýzu vplyvov, správu o účasti verejnosti na tvorbe právneho predpisu, doložku zlučiteľnosti a pri preberaní alebo vykonávaní právne záväzného aktu Európskej únie aj tabuľku zhody návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie, návrh vykonávacieho právneho predpisu, ak právny predpis obsahuje splnomocňovacie ustanovenie na jeho vydanie, informatívne konsolidované znenie právneho predpisu, ak ide o novelizáciu právneho predpisu. Táto pripravená novela rieši len akútne zmeny súvisiace s koronakrízou. Ostatné zmeny, ktoré budú nevyhnutné, budú predmetom nového zákona o športe, na ktorom sa tiež na ministerstve pracuje, ale ten bude prijímaný v riadnom legislatívnom procese, participatívnym spôsobom, s riadnym medzirezortným pripomienkovým konaním, a teda jeho prijatie bude trvať dlhšie.

V čase koronakrízy a zákazu športových podujatí a športovania vo vnútorných športoviskách prichádzajú ich majitelia o príjmy zo športovej činnosti, prenájmu a pod., musia však naďalej vynakladať financie na ich údržbu – (ako) navrhujete riešiť tento nepomer? Možno na to využiť aj prostriedky Fondu? Zrejme to zákon o Fonde neumožňuje.

Zákon o Fonde na podporu športu určil, že fond je verejnoprávna inštitúcia na účel podpory a rozvoja športu mládeže, vrcholového športu, športovej reprezentácie Slovenskej republiky, športu pre všetkých a športu zdravotne postihnutých. Účelom nie je náhrada nákladov, resp. prijímanie opatrení na zmiernenie a odstraňovanie škôd a iných následkov spôsobených v čase núdzového stavu podľa zákona č. 227/2002 Z.z. o o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu. Preto by sa mala prijať novela zákona o fonde na podporu športu, aby neslúžil len na podporu a rozvoj, ale aj a možno predovšetkým na záchranu športu.

Jedným zo zdrojov financovania športu mali byť športové poukazy. Doteraz sa na ne nenašli financie a novým zdrojom sa mal stať Fond na podporu športu. Práve schvaľované PVV píše o športových poukazoch, že „Vláda SR zváži podporu voľnočasových aktivít detí a mládeže formou poukazov“. Váš návrh opatrení spomína „vytvorenie systémových nástrojov, ktoré zabezpečia pravidelný transparentný systémový prísun finančných prostriedkov do športu na úrovni športu pre všetkých a športu detí a mládeže formou zavedenie športových poukazov“. Myslíte, že vláda v tomto čase nájde financie na športové poukazy? Zrejme by sa mali novelizovať aj zákony o športe a Fonde.

Uvedené zákony by sa rozhodne novelizovať mali, a to čo najskôr. Okrem toho je však nevyhnutné, aby sa štát pozrel na všetky formy financovania, ktoré boli vynaložené nesystémovo, najmä v poslednom roku pred parlamentnými voľbami cez rôzne dotácie z rôznych ministerstiev, úradu vlády, úradu podpredsedu vlády pre informatizáciu a pod. Len za rok 2019 až doposiaľ bolo vládou SR schválených 201,179 milióna eur na rôzne infraštruktúrne, ale nielen, projekty.

Ak hovoríme o Fonde na podporu športu, na projekt modernizácie, rekonštrukcie a budovania športovej infraštruktúry národného významu by v zmysle uznesenia vlády SR č. 625/2019 mali byť pridelené 2 milióny eur do 31.1.2020 (tie už sú na účte fondu popri každoročných 20 miliónoch eur), ďalej 46,5 miliónov eur do 31.1.2021 a 11,5 milióna eur do 31.1.2022. Vláda by mohla rozhodnúť o zmene účelu uznesenia a použiť tieto prostriedky na voľnočasové aktivity detí a mládeže, tzv. voľnočasové poukazy. Bolo by potrebné preveriť všetky tieto projekty, ako aj skutočnú naliehavosť ich použitia na vládou určené účely, najmä v súvislosti s tým, že podľa výnosu ministerstva financií z 9. decembra 2005 č. 26825/2005 - 441 o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva financií Slovenskej republiky, najmä v zmysle jeho § 3 ods. 1, je možné dotáciu poskytnúť len na plnenie mimoriadnych úloh alebo naliehavých úloh. Z tohto hľadiska by bolo potrebné prehodnotiť, či dotácie, ktoré boli pridelené v minulom a tomto roku, skutočne slúžia na tento účel, alebo by bolo vhodnejšie ich použiť napr. na voľnočasové poukazy pre deti a mládež.

Ešte minister školstva Peter Plavčan opakovane sľuboval zavedenie ekonomických nástrojov na podporu súkromných zdrojov v športe. V opatreniach navrhujete „zatraktívnenie inštitútu sponzorstva podľa zákona o športe, úpravu daňových benefitov (superodpočet, možnosť použitia sponzorského v nasledujúcom roku ako pri 2%) a podmienok zmluvy o sponzorstve v športe pre lepšiu, jednoduchšiu a lacnejšiu prístupnosť súkromných zdrojov pre športové kluby a subjekty v športe všeobecne“. Analytici očakávajú ekonomickú krízu, rast nezamestnanosti, kolaps množstva malých a stredných podnikateľov – je reálne toto opatrenie v čase koronakrízy?

Ťažko povedať, či pri predpokladanom deficite okolo 9 % bude štát naklonený upravovať daňové úľavy, ale musíme sa o to aspoň pokúsiť.

Ako by podľa vás mala vzniknúť Rada vlády pre šport? Na základe akých kritérií? Ako by mala byť v nej zastúpená odborná verejnosť?

Rada vlády pre šport by bola odborný, poradný, koordinačný a konzultatívny orgán vlády SR v oblasti športu, podobne ako iné poradné orgány vlády. Podľa § 2 ods. 4 kompetenčného zákona (zákon 575/2001 Z. z.) môže byť členom poradného orgánu vlády člen vlády, štátny tajomník, volení a vymenovaní funkcionári orgánov verejnej moci, zamestnanci orgánov štátnej správy, zástupcovia územnej samosprávy, zástupcovia sociálnych partnerov a významní odborníci z teórie a praxe.

Takáto úprava by bola veľmi vhodná najmä s prihliadnutím na okolnosť, že šport je financovaný z rôznych zdrojov a to nielen zo štátnych, či už systémovo prostredníctvom kapitoly 026 – Národný program rozvoja športu v SR, alebo cez rezortné strediská ministerstva obrany a ministerstva vnútra, ale aj nesystémovo, ako už bolo uvedené vyššie, prostredníctvom dotácií z rôznych iných ministerstiev či úradu vlády alebo úradu podpredsedu vlády pre infraštruktúru a informatizáciu, ale aj zo zdrojov samosprávnych, a všetky tieto subjekty by mali byť navzájom koordinované a informované.

Ak by ste mali moc rozhodnúť, ktoré tri kroky na záchranu športu by sa mali urobiť ako prvé, ktoré by to boli?

Je potrebné riešiť paralelne viaceré veci, jednak športové, otázky chodu športových organizácií, otázky prijatia rýchlych noviel zákona o športe a zákona o Fonde na podporu športu, pokiaľ ide o účely použitia finančných prostriedkov, ako aj zmeny jednotlivých zmlúv o príspevku uznanému športu alebo dotačných zmlúv z hľadiska naliehavosti a oprávnených nákladov, na čo sa môžu finančné prostriedky použiť, ak sa má meniť účel použitia týchto prostriedkov.

Paralelne by bolo potrebné riešiť otázku Národného futbalového štadióna, je potrebné posúdiť túto hypotetickú investíciu štátu útvarom Hodnota za peniaze, jednak z dôvodu § 19a zákona 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy, a tiež z dôvodu, že služby, ktoré ministerstvu školstva poskytovala poradenská spoločnosť KPMG, podľa materiálov zverejnených ako prílohy k rokovaniu vlády SR 29.1.2020nepredstavujú audit ani obdobné služby, či už podľa medzinárodných alebo iných audítorských štandardov”.

RÓBERT KOTIAN

Róbert Kotian, Mgr. Zuzana Zajíčková
Mohlo by vás zaujímať

Ako pomôcť slovenskému športu efektívne a čo najskôr (II.) - Novelu zákona o športe treba riešiť akútne

14.5.2020 | RÓBERT KOTIAN, MGR. ZUZANA ZAJÍČKOVÁ

Ako pomôcť slovenskému športu efektívne a čo najskôr (I.) - Športová obec očakáva väčšiu flexibilitu pri využívaní verejných financií

14.5.2020 | MGR. ZUZANA ZAJÍČKOVÁ, RÓBERT KOTIAN

Odporúčané návrhy opatrení (k 20.04.2020) vypracované na základe výsledkov ANKETY UčPS k ekonomickým dopadom pandémie COVID-19 na oblasť športu

3.5.2020 | UČPS TÍM

Profesionálny športovec a jeho postavenie na Slovensku (diskusná relácia)

4.5.2020 | UČPS TÍM

Praktická pomôcka pre športové subjekty k čerpaniu finančného príspevku na prekonanie krízy COVID-19

4.5.2020 | ING. JAROSLAVA LUKAČOVIČOVÁ, MGR. ING. PETER HENNEL, UČPS TÍM

Osobitné východisko športu 4 - "Podmienka povinného poistenia zamestnancov"

25.4.2020 | MGR. ING. PETER HENNEL

Diskusná relácia o dopadoch krízy COVID-19 na oblasť športu (4 diely)

19.4.2020 | UČPS TÍM, FUTBALNET.TV

Vyhodnotenie ankety UčPS k dopadu mimoriadnych opatrení v súvislosti s výskytom COVID-19 na oblasť športu

17.4.2020 | UČPS TÍM

Šport pre Slovensko - Diskusná relácia s názvom "DOPADY COVID - 19 NA OBLASŤ ŠPORTU"

11.4.2020 | UČPS TÍM

Kluby a športovci majú nárok na pomoc z tzv. balíčka prvej pomoci. Podľa Jaroslavy Lukačovičovej môžu kluby požiadať o pomoc štátu – ak sa predčasne nezľakli

20.4.2020 | RÓBERT KOTIAN

Jozef Mihál: Na tzv. balíček prvej pomoci majú nárok kluby aj profesionálni športovci

20.4.2020 | RÓBERT KOTIAN

Otvorený list UčPS tímu zaslaný s návrhmi krízových opatrení lídrom slovenskej spoločnosti i slovenského športu

21.4.2020 | UČPS TÍM

3. a 4. časť diskusnej relácie: Prežijú kluby a zväzy Covid-19?

21.4.2020 | FUTBALNET.TV, JAROSLAV ŠIŠOLÁK

Súčasne by ma zaujímalo, ako má športová organizácia postupovať v prípade uzatvorenia profesionálnej hráčskej zmluvy so zahraničným športovcom. Často sa stáva, že zahraničný agenti športovcov požadujú zmluvy v preddefinovanom formáte, kedy sa len ťažko robia úpravy, v cudzej mene /USD/, so samostatne definovanými podmienkami výpovede, špecifickými podmienkami výplaty odmeny viazanými na štatistické výkonnostné ukazovatele športovca. Je možné takúto zmluvu uzavrieť platne, pokiaľ neplní všetky náležitosti zákona o športe, ak sa použije zahraničné právo /napríklad švajčiarske/?

23.10.2019 | PRACOVNÁ SKUPINA UČPS

Môže mať športovec uzavretú so zväzom zmluvu o profesionálnom vykonávaní športu na obdobie, keď je nominovaný do športovej reprezentácie SR, keď má v tom istom čase platnú zmluvu o profesionálnom vykonávaní športu s klubom, v ktorom inak pôsobí?

23.10.2019 | PRACOVNÁ SKUPINA UČPS