UčPS zorganizovala anketu k ekonomickým dopadom pandémie COVID-19 na oblasť športu – čo ste od tejto ankety očakávali a ako sa vaše očakávania naplnili?
Zuzana Zajíčková: UčPS sa pokúsila zmapovať dopady mimoriadnych opatrení v súvislosti s výskytom COVID-19 na oblasť športu v SR formou dvoch krátkych dotazníkov, ktoré boli k dispozícii v období od 31. marca 2020 do 8. apríla 2020. Prvý dotazník bol určený pre FYZICKÉ osoby, ako sú športovci či športoví odborníci, druhý dotazník bol určený je pre PRÁVNICKÉ osoby - športové organizácie, ako sú kluby či zväzy. Netýkal sa len ekonomických dopadov, ale aj ekonomickýcch. Veľmi zarezonovala potreba otvoriť športoviská.
Očakávali sme najmä zistenie faktov a z nich vyplývajúcu možnosť rýchlo a adresne pomôcť športovej obci. Len na základe aktuálnych dát môžeme posúdiť vznikajúce následky, navrhovať vhodné opatrenia a predkladať ich príslušným orgánom na zmiernenie dopadov krízy.
Návrh opatrení, ktoré vyplynuli z odpovedí respondentov, bol zaslaný na všetky relevantné inštitúcie a bol 21. apríla 2020 prerokovaný vo Výbore NR SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport
Kto s vami na tejto ankete spolupracoval zo športových inštitúcií? (SOŠV, štátny tajomník, Fond, zväzy, kluby...)
Bola to dobrovoľnícka iniciatíva, žiadna športová inštitúcia na ankete nespolupracovala.
Odpovede ste dostali od 1666 fyzických a právnických osôb – nebola to zrejme reprezentatívna vzorka, ale podľa odpovedí skôr ľudia, ktorých pandémia výrazne zasiahla. Zákaz športových podujatí musel byť fatálny pre kluby a jednotlivcov... Dajú sa zovšeobecniť dôsledky pandémie na športovú oblasť?
Nebola to reprezentatívna vzorka, ľudia vypĺňali dotazníky bez toho, aby sme vopred zisťovali štatistické kritériá. Odpovedali najmä subjekty pôsobiace v športoch futbal, tenis, tanečný šport, atletika, basketbal, ľadový hokej a plavecké športy. Odpovedalo nám 626 respondentov zastupujúcich právnické osoby (najmä zväzy a kluby), príslušní k 66 športom či národným športovým organizáciám, vrátane neorganizovaného športu, a 1040 fyzických osôb pôsobiacich v športe, ako sú športovci, tréneri a ďalší športoví odborníci s príslušnosťou k 54 športom. Zo 69 uznaných národných športových zväzov sa ankety zúčastnilo 36 z nich.
Pokiaľ ide o dôsledky pandémie na športovú činnosť, okrem prevládajúceho pocitu neistoty z deficitu finančných zdrojov a potreby pomoci, si respondenti solidárne uvedomujú, že šport je iba súčasťou celej pandémiou postihnutej spoločnosti, a že negatívne následky koronakrízy majú vplyv nielen v ekonomickej oblasti, ale aj v iných oblastiach bežného života, napr. následky na zvyky detí športovať, pričom športové organizácie sa obávajú, že deti a mládež prídu o zaužívané návyky a po skončení pandémie sa k športu nevrátia.
Zákaz organizovania hromadných podujatí športovej povahy a následne aj samotnej prevádzky telovýchovno-športových zariadení výrazne paralyzovali činnosť organizovaného športu. Znemožnil sa tréning športovcov, ale aj športovanie mládeže. Zároveň športovým organizáciám vznikajú náklady na údržbu a prevádzku športovísk (napr. kosenie a závlaha trávnika, mzdové náklady, nájomné a pod.).
Čo očakávajú respondenti ankety od vlády SR a od iných verejných autorít a samospráv
Najskôr treba uviesť, že dotazník obsahoval uzatvorené otázky, ale aj 3 otázky s voľnými odpoveďami, ktoré sa týkali konkrétnych opatrení a pomoci, ktoré by subjekty pôsobiace v športe uvítali zo strany Vlády SR, iných verejných autorít, zo strany samosprávy, zo strany športového sektora, ktoré by podľa názoru respondentov mohli kompenzovať dopady pandémie na športovú obec v SR.
Odpovede by sa dali rozdeliť do štyroch skupín:
1. Zjemnenie a individualizácia zákazov a obmedzení
Drvivá väčšina odpovedí sa týkala požiadaviek na tzv. uvoľnenie opatrení vlády, resp. štátnych orgánov na úseku verejného zdravia ohľadom zákazu uskutočňovania akýchkoľvek športových podujatí tak, aby bola možná príprava a tréning jednotlivých športovcov, resp. malých skupín športovcov. Zároveň by sa deti a mládež opätovne zapojili do športového procesu a neprišli by o vybudované návyky a zručnosti. Uzatvorenie všetkých športovísk športové organizácie nepovažujú za správne, navyše je nepochybné, že pravidelná športová aktivita je zásadná pri vytváraní a posilňovaní imunity človeka.
2. Finančná podpora
Rýchla pomoc a podpora športovým organizáciám mala v ďalšom kroku pozostávať jednak v neznižovaní podpory v roku 2020, ale i následné kroky. V mnohých odpovediach sa opakuje volanie po väčšej flexibilite pri využívaní finančných prostriedkov z rozpočtu verejnej správy nielen vo forme príspevku uznaného športu, ale i dotácií od územnej samosprávy, napr. predĺžením času čerpania poskytnutých zdrojov nielen na rok 2020, ale i na rok 2021, doplnením alebo zmenou účelu použitia dotácií aj na odstraňovanie dopadov koronakrízy a zrušením či zmiernením obmedzení na používanie finančných príspevkov.
V obciach a VÚC je financovanie športu originálnou právomocou samospráv, a vznikajú aj situácie, že niektoré športoviská sú prenajímané za komerčné nájmy a niektoré športoviská sú subvencované či už priamo alebo nepriamo samosprávou; v niektorých prípadoch sú športoviská vo vlastníctve klubov a tie sú povinné platiť obciam daň z nehnuteľností, čo im podstatne zvyšuje náklady oproti klubom, ktoré využívajú športoviská vo vlastníctve samospráv. Mnohé športové organizácie varujú pred dopadom krátenia rozpočtových prostriedkov samospráv na šport. Samosprávy budú mať znížené príjmy v dôsledku nižších podielových daní, čo sa odrazí aj na financovaní športu samosprávami v budúcnosti.
3. Infraštruktúra a nájom športových zariadení
Opatrenia prijaté doteraz štátom sa na verejný sektor nevzťahujú a môže to mať sekundárny veľmi negatívny dopad na šport, keďže samosprávy sa podieľajú na financovaní najmä mládežníckeho športu. V tejto súvislosti respondenti upozorňujú na “riziko spojených samosprávnych nádob” v podobe nielen (ne)krátenia dotácií, ale i podmienok prevádzky športovej infraštruktúry, ktorá je vo vlastníctve samospráv, ktorú športové organizácie aktuálne pre zákazy nemôžu využívať, no musia pre niektoré individuálne dojednané zmluvy za ňu podobne ako niektoré zatvorené prevádzky hradiť nájomné. Vítané by boli opatrenia smerujúce k čiastočnej kompenzácii nákladov na údržbu vlastnej športovej infraštruktúry, ktorá neprináša príjem počas krízy, ale vyžaduje si isté výdavky na údržbu, aby ju po skončení obmedzení bolo možné využívať. Ako alternatíva sú považované zníženie alebo zrušenie povinnosti platby nájomného, úhrada nájmov telocviční zo strany štátu, prípadne zvýšenie finančných prostriedkov na infraštruktúru vo všeobecnosti.
4. Fond na podporu športu a úprava zákonov
Viacerí respondenti vo svojich návrhoch opatrení zmienili nedávno vytvorený Fond na podporu športu. Ten by sa podľa ich slov mal práve v aktuálnej situácii jednoznačne zamerať na financovanie a podporu sanácie dopadov koronakrízy.
V rámci problematiky úpravy zákonov a legislatívy sa respondenti najčastejšie zhodujú na troch skupinách opatrení, tou prvou sú opatrenia smerujúce k uvoľneniu účelového viazania finančných prostriedkov, či už voľnejší pohyb prostriedkov medzi už zákonom určeným účelmi, alebo rozšírenie účelu aj o sanovanie následkov krízy. Druhou skupinou sú návrhy opatrení, ktoré smerujú k zvýšeniu budúcich príjmov do športu, či už zo zdrojov hazardných hier alebo daňovými úľavami pre sponzorov, či znížením DPH pre šport. Tretia skupina navrhovaných opatrení sa týka návrhov na zmeny zákona o športe, ktoré by sa mali týkať zníženia rozsahu administratívy a zohľadnenie požiadaviek a odporúčaní menších športových organizácií a nových rýchlo sa rozvíjajúcich športových odvetví.
Čo očakávajú respondenti ankety zo strany predstaviteľov športového sektora?
Rovnako aj na túto otázku je možné odpovede rozdeliť do piatich skupín:
1. Finančná podpora
Obdobne ako vo vzťahu k štátu, respondenti smerom k národným športovým zväzom očakávajú vyššiu finančnú podporu. Opakovane sa objavili požiadavky pre zachovanie a nerušenie príspevkov, dotácií, grantov do športu a to bez ohľadu na subjekt poskytujúci financie, resp. zachovania dohodnutých alebo určených termínov (časových harmonogramov) poskytnutia týchto príspevkov, dotácií, grantov.
2. Riadenie súťaží NŠZ
V súvislosti s ukončením alebo prerušením jednotlivých športových súťaží respondenti v odpovediach navrhovali napr. zrušenie či zníženie cyklicky sa opakujúcich platieb od športových klubov v prospech ich športového zväzu, alebo späť vrátenie už zaplatených súm pri zrušení sezóny (vrátenie členských poplatkov, štartovného či poplatkov za uskutočnené transfery počas posledného prestupového obdobia) a v rámci návrhov finančnej pomoci aj odpustenie finančných plnení pre nasledujúci súťažný ročník (poplatky za registrácie a transfery, zníženie alebo odpustenie členských poplatkov a štartovného).
Zároveň sa ohľadom samotných súťaží očakáva zlepšenie komunikácie zväzov ako servisných organizácií, resp. včasné informovanie klubov o zmenách v súťažnom kalendári, legislatíve, prestupových obdobiach, alebo o ukončení súťaží aktuálneho súťažného ročníka a začiatku súťaží v budúcom súťažnom ročníku.
3. Podpora trénerov, športových odborníkov a športovcov
Aj v rámci tejto časti dotazníka sa športové subjekty a jednotlivci zhodujú na tom, že je absolútne kľúčové zaviesť opatrenia smerujúce k udržaniu trénerov a aj ďalších skupín športových odborníkov a športovcov, ktorí boli okrem príspevkov od športovcov a ich rodičov často platení z dotácií od štátu alebo samospráv. Navrhované opatrenia by mali spočívať v náhrade mzdy alebo príjmu v nejakej percentuálnej miere, uvoľnení viazaných prostriedkov zväzu na ich použitie aj na úhradu miezd trénerov a športovcov, pre kluby z príspevku uznanému športu alokovať viac, než je zákonom o športe povinných 15 % z príspevku, vytvorenie “garančného fondu” na prípady, ktoré navodila koronakríza, z ktorého by bolo možné sanovať následky krízy. Navrhovalo sa aj získanie pomoci z medzinárodných federácií a eurofondov, možnosť zálohovo a vopred obdržať prostriedky, pričom tieto by sa vyúčtovali až následne po tom, čo sa vykoná predmetná športová činnosť ,a napokon aj zvýšenie percenta poukázaného podielu zaplatenej dane z príjmov daňovníka zo súčasných 2%, resp. 3%.
4. Športové poukazy
Ako ohrozená skupina sú identifikované športujúce deti, a to vo dvoch rovinách. Tou prvou je budúci druhotný efekt krízy v horšej finančnej situácii rodičov, a druhou je to, že dnes v podstate deti nešportujú a šport nevidia ani v TV, čo môže spôsobiť do budúcna úbytok športujúcej mládeže.
Kvôli riešeniu prvej časti problému sa očakáva zavedenie tzv. športových poukazov do praxe, čo by tiež zachránilo do budúcna aj trénerov.
Druhú časť problému môže riešiť aktivita NŠZ v oblasti organizovania online vzdelávania v športe, zavedenie IT riešení, ktoré zlepšia kontrolu a pomôžu odbúrať alebo znížiť administratívu.
5. Toky informácií a komunikácia
Respondenti apelovali na zástupcov športových zväzov, v ktorých pôsobia, aby komunikovali a vyvíjali aktivitu až tlak smerom k exekutíve. Navrhujú zaviesť lepšiu a transparentnejšiu komunikáciu na úrovni športová organizácia – národný športový zväz. Niektoré športové organizácie sa obávajú, že unáhlené zrušenie súťaží môže spôsobiť problém pri vyhodnotení športových kritérií pre zaradenie športovcov do talentovanej mládeže a reprezentácie, pri zabezpečení potrebného počtu výsledkov do výpočtu príspevku uznanému športu pre rok 2021, ako aj pri rapídnom poklese parametru „počet aktívnych športovcov“ v rámci vzorca pre výpočet príspevku. Mnohí respondenti by privítali vytvorenie krízového štábu pre šport a včasnú informovanosť klubov a fyzických osôb.
Riešenia a opatrenia očakáva tím UčPS od vlády a verejných autorít, ale aj od športových inštitúcií – do akej miery podľa vás spolupracujú športové a ne-športové inštitúcie na minimalizovaní následkov pandémie a na prijímaní opatrení k dopadom pandémie?
Vláda a verejné autority sa popri všeobecných opatreniach na zachovanie pracovných miest a zamestnanosti zatiaľ špecificky nevenovali športovému sektoru. Pripravuje sa však novela zákona o športe, ktorá by vyriešila viaceré problémy, ktoré spomínali respondenti v ankete. Uvažuje sa napríklad o uvoľnení prísneho percentuálneho viazania účelov z príspevku uznanému športu, úpravu percentuálnych podielov na príspevku uznanému športu pre jednotlivé národné športové zväzy v budúcom roku, ako aj úprava riešenia dôsledkov zákazu hromadných podujatí a zatvorenia športovísk, v dôsledku ktorých sa nebude dať dosiahnuť potrebný počet aktívnych športovcov, alebo údajov o štartoch na účely výpočtu príspevku uznanému športu v budúcom roku.
V záveroch ankety o. i. spomínate, že respondenti sa „najčastejšie zhodujú na troch skupinách opatrení, tou prvou sú opatrenia smerujúce k uvoľneniu účelového viazania finančných prostriedkov, druhou skupinou sú návrhy opatrení, ktoré smerujú k zvýšeniu budúcich príjmov do športu, tretia skupina sa týka návrhov na zmeny zákona o športe s ohľadom na menej administratívy a zohľadnenie požiadaviek a odporúčaní menších športových organizácií a rýchlo sa rozvíjajúcich športových odvetví“. Do akej miery podobne vnímajú situáciu športové obce aj vláda, verejné autority a športové orgány?
Verejné autority, ale aj športové orgány si vážnosť dôsledkov koronakrízy na šport uvedomujú. Okrem tzv. rýchlej novely sa pripravuje sa aj tzv. veľká novela zákona o športe alebo nový zákon o športe. Mala by sa riešiť nutnosť dobudovania informačného systému športu, ktorý by mal pomôcť administratívu skutočne znížiť pri súčasnom zvýšení štandardu kontroly pre odbornú i laickú verejnosť ako aj pre médiá, tzv. kontrola zdola. Ministerstvo školstva uverejnilo 10. Mája 2020 informáciu, podľa ktorej má zásadne zjednodušiť administratívu a byrokraciu športových organizácií, ktorú im predpisuje súčasná legislatíva. Zároveň by mala zvýšiť prehľadnosť a zrozumiteľnosť právnej úpravy športu, odstrániť také nástroje regulácie, ktoré sa v praxi neosvedčili, a priniesť viac slobody do športového sektora výmenou za zachovanie a upevnenie transparentnosti. Ministerstvo ešte v prípravnej fáze bude zbierať podnety k riešeniam jednotlivých problémov, názory na mieru regulácie, transparentnosti, financovania, vzdelávania a informatizácie, bola zriadená e-mailová adresa podnety@zakonosporte.sk, na ktorú športové subjekty, ale aj verejnosť môžu zasielať svoje podnety. Pracovná skupina, ktorá pripravuje návrh zákona, sa nimi bude zaoberať a inšpirovať. Podnety môže posielať každý.
Rovnako pracovná skupina využíva aj poznatky, ktoré zhromažďuje UčPS priebežne už od prijatia zákona o športe, získané na seminároch, konferenciách, stretnutiach v rámci pomoci klubom, zväzom, športovcom, športovým odborníkom, ako aj v rámci diskusií, ktoré organizujeme či na diskusných podujatiach formou diskusné relácie v klube pod lampou alebo v spolupráci s futbalnet.tv. Pracovná skupina sa tiež zaoberá návrhmi odborníkov z ministerstva školstva, ako aj návrhmi, ktoré vzišli z činnosti SOŠV a jeho členov.
RÓBERT KOTIAN
