FAQ podľa subjektov

Preplatenie letenky reprezentantovi (športovcovi) je možné aj spätne.
NŠZ si môže interným predpisom - napr. smernicou určiť aj nižšiu sumu nákladov, resp. limity ktoré budú platiť pri preplatení nákladov športovcom, ak nepresiahnu výšku ustanovenú Zákonom č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách. Príklad takéhoto predpisu je uvedený tu : https://www.stz.sk/soubory/2023_vv0614_019.pdf 
Smernicu schvaľuje orgán NŠZ určený stanovami.

Ak nie je dodržaná doba pre predloženie vyúčtovania (§ 36, ods.7 Zákona : najdlhšie však do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola pracovná cesta alebo iná skutočnosť zakladajúca nárok na náhrady skončená), je možný i nasledovný postup :
Najvyšší výkonný orgán NŠZ (resp. iný orgán v zmysle stanov) rozhodne o refundácii nákladov športovca na účasť na významnom podujatí. Súčasťou rozhodnutia môže byť aj limit výšky refundácie. Po predložení vyúčtovania (s faktúrou za letenku a dokladom o jej úhrade) bude športovcovi preplatený náklad na letenku v dohodnutej sume, bez potreby dodržania výplaty ďalších cestovných náhrad (ubytovanie, stravné).

IČO je rovnaké. 

Pre faktúry je možné, ale nie nutné, vytvoriť samostatné číselné rady a v texte sa uvedie za čo sa faktúra vystavuje. Samostatné číselné rady umožnia osobitne sledovať príjem zo živnosti a príjem za trénera (príjem z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov), lebo ide o rozdielne riadky v DP FO.

Odvody do zdravotnej poisťovne sa platia vždy. Odvody do Sociálnej poisťovne sú v prvom roku dobrovoľné a v ďalšom roku výška odvodov závisí od príjmov (živnosť aj tréner) uvedených v daňovom priznaní. Limit na neplatenie odvodov do Sociálnej poisťovne pre rok 2023 je 7.824 eur (https://www.podnikajte.sk/socialne-a-zdravotne-odvody/hranica-prijmov-platenie-odvodov-2023).

Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 440/2015 Z. z.) „Kľúč delegátov musí zohľadňovať
a) počet športovcov a úroveň súťaže, v ktorej súťažia, alebo počet družstiev športovej organizácie a úroveň súťaže, v ktorej súťažia, a
b) územný princíp, ak je určený v stanovách národného športového zväzu.“.

V stanovách zväzu je kľúč pre účasť delegátov na konferencii uvedený, čo zohľadňuje požiadavky podľa § 19 ods. 3 zákona č. 440/2015 Z. z.

Podľa stanov zväzu „Kľúč pre účasť delegátov na konferencii oprávňuje k účasti nasledujúcich delegátov s hlasovacím právom (...) delegáti zastupujúci športové kluby, podľa úrovne súťaže,“.

Uvedené kritérium zohľadňuje úroveň súťaže, ktoré je jedným z princípov pri tvorbe kľúča delegátov a posudzuje sa podľa kvality športu, ktorú športový klub pre spoločnosť produkuje, čo je dané úrovňou súťaženia, ktorú dosiahli družstvá súťažiaci za športový klub. Teda možno konštatovať, že kľúč delegátov zohľadňuje požiadavku zákona č. 440/2015 Z. z.

Podľa stanov zväzu „Delegátov s hlasovacím právom tvoria zástupcovia športových klubov (riadnych členov), vždy jeden delegát za mužskú a jeden za ženskú zložku za kluby, ktoré sa stali v predchádzajúcom roku majstri Slovenska.“.

Zo systematiky ustanovenia vyplýva, že slová „ktoré sa stali...“ sa vzťahujú na všetkých uvedených zástupcov/delegátov.

Ako uvádzate v otázke, že „z dôvodu pandemickej situácii, ktorá bola v minulom ale aj v tomto roku nebolo možné odohrať súťaž, čiže nemáme majstrov Slovenska za posledné dva roky. Podľa stanov delegátmi na konferencii majú byť aj majstri Slovenska“.

V stanovách zväzu, však nie je uvedená možnosť účasti delegáta s hlasovacím právom podľa stanov zväzu v situácií, ak nie je možné organizovať najvyššiu súťaž z ktorej sa odvodzuje účasť uvedeného delegáta s hlasovacím právom podľa stanov zväzu.

Znamená to, že stanovy síce zohľadňujú v rámci kľúča delegátov aj „úroveň súťaže“, avšak na pripravovanej konferencií túto časť kľúča z Vami uvedených objektívnych dôvodov nie je možné v súčasnosti aplikovať.

Uvedený kľúč delegátov a možnosť podieľať sa so svojím hlasovacím právom na rozhodovaní pri otázkach formujúcich národný športový zväz vychádza z princípu primeranosti, ktorý je uvedený aj v stanovách zväzu.

Princípy uplatňované v činnosti zväzu „princíp primeranosti - podľa ktorého sa všetky zúčastnené osoby snažia svojím konaním dosiahnuť stav alebo výsledok zodpovedajúci rozumnému usporiadaniu veci, ktorého cieľom je dosiahnutie rovnováhy dotknutých vzťahov, záujmov a hodnôt,“.

Aby bola naplnená podstata tohto princípu a dosiahnutie rovnováhy dotknutých vzťahov, záujmov a hodnôt je dôležité, aby na konferencii bol zastúpený hlas tých, ktorí sú „športovo najlepší“ tzn. počet delegátov by mal byť doplnený o takých delegátov, a to aj napriek skutočnosti, že v aktuálnom ročníku majstri Slovenska neboli.

Situáciu, ktorú v súvislosti s ochorením COVID – 19 nebolo možné včas predvídať, a preto aj stanovy zväzu nemajú bližšie upravený postup, ak z objektívnych dôvodov nie je možné princíp úrovne súťaže aplikovať.

V tejto súvislosti poukazujeme na Čl. stanov, podľa ktorého predsedníctvo rozhoduje o všetkých otázkach, pokiaľ nie sú predpismi zväzu zverené do právomoci konferencie alebo iného orgánu zväzu. Preto je na zvážení a v kompetencii predsedníctva, aby v súlade s citovaným princípom rozhodlo o spôsobe, ako bude zväz aplikovať príslušnú časť kľúča delegátov.

Zákon o športe ustanovuje povinnosť pre štátom podporované NŠZ a NŠO, aby vo svojich dvoch najvyšších orgánoch (najvyšší orgán = konferencia/kongres/snem/valné zhromaždenie a pod. a najvyšší výkonný orgán = výkonný výbor/predsedníctvo/rada a pod.) vytvorili pozície pre zástupcov športovcov, do ktorých ich môže navrhnúť výlučne záujmová organizácia športovcov alebo najmenej 50 športovcov (§ 19 ods. 1 písm e) ZoŠ).
Musia byť upravené v stanovách NŠZ a NŠO, pričom ich obsadenie je už na športovcoch, či dokážu do tejto pozície navrhnúť kandidáta a obsadiť ju.

Uvedené pravidlo zabezpečí, že v najvyšších orgánoch NŠZ a NŠO, kde sa rozhoduje o najzávažnejších otázkach/veciach príslušného športu ("pri stole"), má možnosť sedieť, vnímať a ovplyvniť proces rozhodovania aj zástupca športovcov, ktorý má možnosť formulovať na pôde najvyšších orgánov NŠZ a NŠO stanoviská, pripomienky, výhrady, návrhy z pohľadu záujmov športovcov. Zástupcom športovcov môže byť napr. významná športová osobnosť alebo aj iná osoba, ktorú si športovci vyberú na zastupovanie ich záujmovej skupiny v najvyššom orgáne.

Konkrétne oprávnenia a povinnosti = agenda zástupcu športovcov, vyplývajú z predpisov jednotlivých NŠZ a NŠO. Spravidla má úplne rovnaké oprávnenia a povinnosti ako majú ostatní členovia týchto najvyšších orgánov s tým, že v rámci týchto oprávnení prináša do diskusie názor športovcov a predkladá na prerokovanie návrhy záujmovej skupiny športovcov, prípadne vysvetlí pohľad športovcov na návrhy, ktoré predložil na prerokovanie iní členovia orgánu.

Odpoveď k otázkam č.1 a č.2

Do roku 2016 bol „športový masér“ odborníkom v oblasti telesnej kultúry upraveným vyhláškou č. 444/2008 Z. z. o akreditačnej komisii pre oblasť telesnej kultúry a o jednotnom vzdelávacom systéme odborníkov v športe Slovenskej republiky. Odborná spôsobilosť sa nadobúdala na základe akreditovaného vzdelávania v športe.

Od 1. 1. 2016 nadobudnutím účinnosti zákona č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o športe“) v rámci neformálneho akreditovaného vzdelávania prešlo vzdelávanie masérov do režimu celoživotného vzdelávania podľa zákona č. 568/2009 Z. z. o celoživotnom vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Podľa prechodného ustanovenia § 103 ods. 3 zákona o športe „Osvedčenie o odbornej spôsobilosti športového odborníka vydané podľa doterajších predpisov zostáva platné do uplynutia platnosti osvedčenia.“.

Dokladom o získanej odbornej spôsobilosti je v zmysle prechodného ustanovenia osvedčenie o odbornej spôsobilosti získané na základe vzdelávania v akreditovanom vzdelávacom zariadení, nie doklad o vzdelaní.

V prípade otázok vyradenia „maséra“ z registra fyzických osôb v športe, je potrebné vychádzať z dokladu o odbornej spôsobilosti, ktorým disponuje.

Do prvej skupiny patria športoví odborníci, ktorí svoju odbornú spôsobilosť nadobudli absolvovaním formálneho vzdelávania, a teda disponujú dokladom o vzdelaní, ktorý preukazuje ich odbornú spôsobilosť. Týmto osobám ktoré vykonávajú činnosť „maséra“ pre športovú organizáciu alebo športovca nezaniká odborná spôsobilosť a ostávajú športovými odborníkmi tzn. ostávajú v registri fyzických osôb v športe.

Druhú skupinu tvoria športoví odborníci, ktorí svoju odbornú spôsobilosť nadobudli absolvovaním akreditovaného vzdelávania podľa predpisov účinných do 1. septembra 2008 a športový odborníci, ktorí svoju odbornú spôsobilosť nadobudli akreditovaným vzdelávaním podľa predpisov účinných od 1. septembra 2008 do 31. decembra 2015. Takýto športoví odborníci už od 1.1.2022 nedisponujú platným osvedčením o odbornej spôsobilosti. Ak takéto osoby budú chcieť vykonávať činnosť „maséra“ pre športovú organizáciu alebo pre športovca musia svoju odbornú spôsobilosť získať po nadobudnutí kvalifikácie "Wellness pracovník - masérske služby" a následne ak budú vykonávať svoju činnosť pre športovú organizáciu alebo pre športovca zapíšu sa do registra fyzických osôb v športe a budú považovaný za športových odborníkov.

V tejto súvislosti poukazujeme na skutočnosť, že podľa dostupných informácií už viaceré subjekty poskytujú a organizujú kurzy na získanie odbornej spôsobilosti s názvom wellness masérske služby

1. Ak športový odborník má platné osvedčenie o odbornej spôsobilosti a vykonáva činnosť pre športovú organizáciu alebo športovca ostáva v registri fyzických osôb v športe t.j ostáva športovým odborníkom.

2. Ak športovému odborníkovi bolo na základe osvedčenia o odbornej spôsobilosti vydané živnostenské oprávnenie, a chcel naďalej svoju činnosť vykonávať ako živnosť, mimo oblasti športu a športovej organizácie platilo pre neho § 80ab ods. 2 živnostenského zákona.

Podľa § 80ab ods. 2 živnostenského zákona živnostenské oprávnenia na vykonávanie špecializovaných činností v oblasti telesnej kultúry získané podľa predpisov účinných do 31. decembra 2015 zostávajú zachované do uplynutia platnosti dokladu o získanej odbornej spôsobilosti.

Tejto osobe skončila platnosť o odbornej spôsobilosti 31.12.2021 rovnako ako aj možnosť zotrvania v evidencií fyzických osôb v športe. Táto osoba bola ako športový odborník evidovaná v registri fyzických osôb v športe iba „dočasne“ pre účely evidencie z dôvodu novelizácie právnych predpisov (tzn. stratili materiálny základ pre zotrvanie v registri fyzických osôb v športe).

Ak bude chcieť osoba vykonávať živnosť pod názvom masérske služby bez statusu športového odborníka má možnosť postupovať podľa č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „živnostenský zákon“)

• vo formálnom vzdelávaní (v školskom systéme), ak ide o viazanú živnosť masérske služby alebo
• v neformálnom vzdelávaní (v systéme ďalšieho vzdelávania), ak ide o viazanú živnosť wellness masérske služby.

1. Od 1. 1. 2019 na získanie odbornej spôsobilosti podľa prílohy č. 2 (položka č. 53) živnostenského zákona na výkon viazanej živnosti s názvom masérske služby je potrebné
   absolvovanie strednej zdravotníckej školy alebo
2. absolvovanie lekárskej fakulty alebo zdravotníckej univerzity alebo
3. absolvovanie vysokej školy telovýchovného smeru.

V rámci neformálneho vzdelávania sa na výkon viazanej živnosti s názvom wellness masérske služby (položka 53a prílohy č. 2 živnostenského zákona) vyžaduje osvedčenie o úplnej kvalifikácii v súlade s § 19 zákona č. 568/2009 Z. z. o celoživotnom vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktoré sa nadobúda v rámci akreditovaného vzdelávacieho programu vo vzdelávacej inštitúcii ďalšieho vzdelávania.

Odpoveď k otázke č. 4

Podľa citovaných ustanovení platnosť dokladov o odbornej spôsobilosti športového maséra vydaných po 1. 1. 2016 skončila priamo zo zákona. Predĺženie ich platnosti nie je možné vykonať žiadnym administratívnym úkonom a nie je rovnako možné ani upraviť lehotu na zrušenie ich registrácie. To platí bez ohľadu na okolnosti, ktoré boli spojené so súčasnou mimoriadnou situáciou, resp. núdzovým stavom. Predĺženie tejto lehoty by bolo možné vykonať jedine zákonom, ktorý by nadobudol účinnosť pred 31. decembrom 2021. Po uplynutí tohto dátumu nie je možné predĺženie platnosti ani zmenou zákona.

Po zániku platnosti povolenia alebo osvedčenia masérov v dôsledku uplynutia doby ich platnosti už zákonodarca nemôže ex post "oživiť" takéto osvedčenie alebo povolenie. Môže však schváliť pravidlo, ktorým ustanoví, že osobám, ktoré boli držiteľom takého osvedčenia alebo povolenia, bude za splnenia zákonných podmienok vydané nové osvedčenie alebo povolenie.

Pracovnoprávny vzťah riaditeľa škody sa riadi zákonom o výkone práce vo verejnom zaujme podla zákona č. 552/2003 Z.z., kde je v § 9 ods. 2 upravená výnimka zo zákazu podnikania, výkonu inej zárobkovej činnosti vedúceho zamestnanca, ktorý vykonáva funkciu štatutárneho orgánu, a to tak, že tento zákaz sa nevzťahuje na športovú činnosť.

Činnosť trénera ako športového odborníka je typickou športovou činnosťou (definícia je v § 3 pism. a) zákona č. 440/2015 Z.z. o športe), takže na túto činnosť sa uvedený zákaz nevzťahuje. A to bez ohľadu na to, či je táto športová činnosť vykonávaná odplatným spôsobom, či už na báze podnikania, dobrovoľníckej zmluvy alebo pracovnoprávneho vzťahu.

Podľa § 3 pism. b) ZoŠ:

b) vrcholovým športom je sústavná príprava športovca s cieľom dosiahnuť vrcholový športový výsledok v súťaži a jeho účasť v medzinárodnej súťaži alebo v najvyššej národnej súťaži,

Z uvedeného vyplýva, že za "vrcholového športovca" možno považovať takého športovca, ktorý sa pripravuje sústavne s cieľom:

• dosiahnuť vrcholový športový vysledok a zároveň s cieľom
• účasti v medzinárodnej súťaži alebo v najvyššej národnej súťaži.

To, či športovec napĺňa obsah uvedenej definície "vrcholového športovca" ako profesionál alebo ako amatér nie je podstatné pre posúdenie naplnenia znakov vrcholového športu.

Máme veľa športov, ktoré nie sú zatiaľ komerčne úspešné do takej miery, aby vrcholoví športovci v týchto športoch boli profesionáli.

Na druhej strane športovec ktorý má status profesionála, lebo ho napr. financuje rodinná firma, ale jeho športová výkonnosť nie je vrcholová, len sa zučatňuje súťaži majstrovstiev Slovenska (v mnohých športoch je účasť otvorená aj pre výkonnostne slabších športovcov), vôbec nemusí spĺňať znaky vrcholového športovca, ale pôjde len o výkonnostného športovca, ktorý si samozrejme tiež zaslúži rešpekt, ale z pohľadu zákona o športe nebude môcť byť považovaný a ani štátom podporovaný ako vrcholový športovec.

príjmy hráčov ľadového hokeja pôsobiacich v kluboch, ktoré sú účastníkmi najvyššej súťaže sú príjmami z :

- pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného vzťahu uzatvoreného podľa osobitného predpisu v rezortnom športovom stredisku [§ 4 ods. 3 písm. b) zákona o športe] - t.j. patria medzi príjmy zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov,
- zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu - patria medzi príjmy zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. m) zákona o dani z príjmov,

Usmernenie zverejnené na https://www.financnasprava.sk/_img/pfsedit/Dokumenty_PFS/Zverejnovanie_dok/Dane/Metodicke_usmernenia/Priame_dane/2018/2018.06.25_sport.pdf je platné.

Odpoveď má informatívny charakter a bola vypracovaná na základe informácií poskytnutých daňovým subjektom v jeho žiadosti.
S pozdravom
Ing. Bibiána Kamenská
Centrum podpory pre dane
Finančné riaditeľstvo SR

NIE, klub, ani zväz (zväzový predpis) nesmie podmieniť povolenie/vykonanie prestupu športovca bez zmluvy do iného/nového klubu vykonaním úhrady výchovného pôvodnému/materskému klubu športovca.

V opačnom prípade by bol postup klubu, prípadne zväzu v rozpore s § 5 ods. 4 zákona o športe, čím by sa dopustil správneho deliktu podľa § 95 ods. 1 písm. p) zákona o športe, za ktorý mu podľa § 95 ods. 7 zákona o športe hrozí pokuta od 300 eur do 30 000 eur. Podľa § 98 ods. 1 sa takýto správny delikt považuje za závažné porušenie povinnosti.

Osoba právoplatne postihnutá za správny delikt stráca spôsobilosť prijímateľa verejných prostriedkov až do vykonania uloženej sankcie alebo opatrenia (§ 97 ods. 10 zákona o športe).
Ministerstvo školstva môže za tento správny delikt podľa § 95 ods. 1 písm. p) zákona o športe uložiť aj zákaz uchádzať sa o poskytnutie verejných prostriedkov až na päť rokov (§ 97 ods. 10 zákona o športe).

Podľa § 102 ods. 1 zákona o športe bol národný športový zväz povinný zosúladiť svoje prestupové predpisy so zákonom o športe vrátane § 5 ods. 3 a 4 najneskôr do 30. júna 2016.

Podľa § 5 ods. 1, 2 a 4 zákona o športe:
"(1) Športovec má právo vybrať si športový klub, v ktorom bude vykonávať šport. Ak to predpisy športového zväzu nevylučujú, športovec môže vykonávať šport súčasne vo viacerých športových kluboch.
(2) Právo športovca podľa odseku 1 je obmedzené, ak
a) trvá právny vzťah športovca k športovému klubu založený zmluvou o profesionálnom vykonávaní športu, zmluvou o amatérskom vykonávaní športu, zmluvou o príprave talentovaného športovca alebo dohodou o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, alebo
b) športový klub, ktorý si športovec vybral, v súlade s predpismi športového zväzu, ktorého je športový klub členom, s registráciou športovca nesúhlasí.
(3) Športový zväz môže v záujme ochrany integrity športu v rozsahu svojej pôsobnosti obmedziť právo športovca podľa odseku 1 predpismi športového zväzu, ktorými určí

1. časové obdobie počas jedného súťažného obdobia, v ktorom je zmena klubovej príslušnosti športovca obmedzená alebo zakázaná,
2. podmienky pre vykonanie zmeny klubovej príslušnosti športovca počas začatého súťažného obdobia,
3. podmienky zrušenia registrácie za športový klub a novej registrácie za iný športový klub,
4. najvyšší prípustný počet zmien klubovej príslušnosti športovca počas jedného súťažného obdobia alebo inak vymedzeného časového obdobia.

(4) Zmena klubovej príslušnosti športovca nesmie byť podmienená finančnou odplatou ani iným plnením medzi športovými klubmi; to neplatí, ak trvá právny vzťah športovca k športovému klubu založený zmluvou o profesionálnom vykonávaní športu, zmluvou o amatérskom vykonávaní športu, zmluvou o príprave talentovaného športovca alebo dohodou o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Nároky športového klubu na výchovné a iné plnenia súvisiace s prípravou športovca v športovom klube podľa predpisov športového zväzu tým nie sú dotknuté. Zmena klubovej príslušnosti športovca nesmie byť podmienená finančnou odplatou ani iným plnením zo strany športovca alebo jeho zákonného zástupcu. Lehota na vykonanie zmeny klubovej príslušnosti na základe žiadosti športového klubu a lehota na vykonanie zmeny klubovej príslušnosti na základe žiadosti športovca alebo jeho zákonného zástupcu musí byť určená predpismi športového zväzu a v rovnakej dĺžke.”.

Z citovanej právnej úpravy zákona o športe vyplýva, že športovcovi - amatérovi bez zmluvy, musí byť umožnené slobodne si vybrať športový klub, v ktorom by chcel vykonávať šport s tým, že klub vybratý športovcom, má právo nesúhlasiť s registráciou športovca za tento klub.
Jedným z atribútov slobody športovca (amatéra bez zmluvy), pri voľbe športového klubu je to, že prestup takého športovca do nového klubu je samostatný proces, ktorý nesmie byť jeho materským klubom ani zväzom (predpisom zväzu) blokovaný ani obmedzený, samozrejme okrem prípadov podľa § 5 ods. 3 zákona o športe, keď si obmedzenie slobody športovca vyžaduje vyšší záujem na ochrane integrity súťaženia, kde však "neuhradenie výchovného" nie je uvedené.

Ak predpisy zväzu v súvislosti s prestupom športovca (vrátane športovca bez zmluvy) do iného klubu upravujú nárok pôvodného/materského klubu na výchovné, vysporiadanie tohto nároku musí byť upravené ako samostatný proces, ktorý prebieha nezávisle od prestupu športovca, spravidla v nadväznosti na uskutočnený prestup.

Športovcovi sa má v prvom rade umožniť športovať a prípadné spory ohľadom nároku na výchovne za športovca, prípadne ohľadom jeho výšky či vykonanie úhrady výchovného sa uskutočňujú spravidla až po prestupe športovca.

Spory ohľadom nároku na výchovne, prípadne ohľadom jeho výšky ani neuhradenie výchovného nesmú predstavovať podmienku alebo obmedzenie pre vykonanie prestupu športovca, v opačnom prípade by bol postup zväzu v rozpore s § 5 ods. 4 zákona o športe.

Podľa § 9 ods. 2 písm. a) zákona č. 272/2015 Z. z. o registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 52/2018 Z. z. "Identifikačné číslo sa prideľuje každej právnickej osobe, každej fyzickej osobe - podnikateľovi a každému orgánu verejnej moci,".

Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon č. 440/2015 Z. z.") "Profesionálny športovec vykonáva šport

1. na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu, ak výkon jeho činnosti spĺňa znaky závislej práce,3)
2. na základe pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu podľa osobitného predpisu4) v rezortnom športovom stredisku alebo
3. ako samostatne zárobkovo činná osoba.".

Vzhľadom na to, že športovec má možnosť uzatvoriť zmluvu s poľským profesionálnym klubom, budú sa ustanovenia tej-ktorej zmluvy riadiť ustanoveniami poľských právnych predpisov.

Výkon športu ako SZČO nie je viazaný na žiaden správny akt/žiadne oprávnenie orgánu verejnej moci. Preto je postačujúce, ak profesionálny športovec oznámi zväzu, že vykonáva šport ako SZČO a nahlási obchodné meno a miesto podnikania podľa § 80 ods. 2 písm. h) zákona o športe, čo znamená, že z pohľadu zákona č. 272/2015 Z. z. by už išlo o fyzickú osobu - podnikateľa. Podstatné teda je, že športovec sa sám "vyhlási" za SZČO a zväz túto skutočnosť zaeviduje v registri fyzických osôb v športe.

V podmienkach Slovenskej republiky môže každá fyzická osoba - podnikateľ požiadať o pridelenie identifikačného čísla (IČO). Na to, aby bolo fyzickej osobe pridelené IČO, musí už ísť o fyzickú osobu - podnikateľa (napríklad profesionálny športovec - SZČO).

Štatistický úrad by tak mal prideliť IČO (prostredníctvom MŠVVaŠ SR) len na základe zápisu do registra fyzických osôb v športe podľa § 10 ods. 2 a § 4 ods. 5 písm. c) zákona č. 272/2015 Z. z.

Pokiaľ ide o konanie maloletého 16-ročného športovca, iba na uzatvorenie zmluvy medzi športovcom a športovou organizáciou má spôsobilosť športovec už od dovŕšenia 15. rokov s tým, že musí byť pripojené vyjadrenie zákonného zástupcu. Na všetky ostatné právne úkony - konanie voči orgánom verejnej moci, ho musí zastúpiť zákonný zástupca tak, ako to vyplýva z právnych predpisov.