Úvod
V utorok 3. februára 2015 o 15.00 hod. sa v Kancelárii Národnej rady Slovenskej republiky uskutočnilo ďalšie pracovné stretnutie, na ktorom bola prezentovaná opäť ďalšia časť paragrafového znenia návrhu nového zákona o športe. Na stretnutí sa zúčastnili pán predseda Národnej rady SR Peter Pellegríni, pán generálny riaditeľ sekcie starostlivosti o šport a mládež Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky Ladislav Čambal a piati členovia pracovnej skupiny na prípravu návrhu zákona o športe (Zuzana Zajíčková, Žaneta Surmajová, Miroslav Hlivák, Jaroslav Rybánsky a Peter Sepeši).
Štandardizácia obsahu stanov športových zväzov - prijímateľov prostriedkov z verejných zdrojov
Predmetom prvej časti pracovného stretnutia boli ustanovenia upravujúce povinné štandardy stanov športových zväzov, ktoré sa uchádzajú o príjmy z verejných zdrojov. Cieľom je zjednotiť úpravu stanov športových zväzov uchádzajúcich sa o verejné prostriedky tak, aby tieto prostriedky prichádzali do dispozície len takých právnych subjektov, v ktorých sú garantované základné demokratické štandardy kreovania (voľby) orgánov, ich štruktúra (zastupiteľský orgán, výkonný orgán, kontrolný orgán a orgány na riešenie sporov), ako aj kontrolné mechanizmy, a to tak vo vzťahu k priebehu volieb do orgánov športových zväzov, ako aj vo vzťahu k rozhodnutiam, ktoré prijímajú orgány športového zväzu. Ďalšou dôležitou časťou návrhu štandardizácie stanov je definovanie vzťahov a kombinácií vykonávaných funkcií v športovom zväze, resp. v športovom klube, ktoré sa budú považovať za neprípustný “konflikt záujmov”.
Kontrolór zväzu - orgán kontroly a prevencie
Významným novým prvkom v každom športovom zväze by mal byť kontrolór zväzu, ktorý bude ako odborne spôsobilá osoba plniť veľmi dôležitú preventívnu úlohu v prospech športových zväzov i štátu. Podstatou jeho kontrolnej činnosti bude upozorňovať orgány športového zväzu na závažné nedostatky a pochybenia v činnosti zväzu, ktorých právnym následkom by mohlo byť pozastavenie alebo zákaz financovania športového zväzu z verejných zdrojov. Zámerom tohto inštitútu je predchádzať situáciám, v ktorých by na chyby orgánov športových zväzov, často neúmyselné, mohli doplatiť športovci a športové kluby, ak by prišli o dôležité zdroje financovania svojho druhu športu z verejných zdrojov.
Kontrolóra zväzu zvolí najvyšší orgán športového zväzu. Jeho úlohou bude kontrolovať priebeh volieb vrátane dodržania pravidiel o konflikte záujmov, ako aj súlad všetkých závažných rozhodnutí najvyšších orgánov športového zväzu so zákonom a predpismi športového zväzu. Návrh právnej úpravy odbornej prípravy kontrolóra zväzu a overenia jeho odbornej spôsobilosti bude predmetom ďalších stretnutí.
Zjednotením základných princípov kreovania a fungovania orgánov športových zväzov, ktoré sú prijímateľmi prostriedkov z verejných zdrojov, sa zároveň zjednoduší a zefektívni aj vybavovanie prípadnej sporovej agendy, pretože výsledok sporu, ktorý bude vyriešený v jednom športovom zväze vytvorí pravidlo pre prípadné spory obdobného charakteru v ostatných športových zväzoch.
Prostriedky z verejných zdrojov - definícia
V tej súvislosti bude veľmi dôležité ustáliť definíciu pojmu “verejné zdroje” resp. “prostriedky z verejných zdrojov”, ktorá bude určujúca pre to, ktorých športových zväzov sa dotkne povinnosť štandardizovať svoje stanovy. Podľa aktuálnej časovej verzie návrhu zákona by sa za “prostriedky z verejných zdrojov” mali na účely zákona o športe považovať: “príspevok športu, dotácia, podiel zaplatenej dane na osobitné účely alebo iné plnenie zo štátneho rozpočtu, rozpočtu verejnoprávnej inštitúcie, štátneho fondu, vyššieho územného celku, obce, štátneho podniku alebo z rozpočtu právnickej osoby s majetkovou účasťou štátu alebo iný príjem, ktorý priamo alebo nepriamo znižuje príjmy štátneho rozpočtu; za prostriedky z verejných zdrojov sa považujú tieto prostriedky aj vtedy, ak sú prostredníctvom športovej organizácie poskytnuté inej športovej organizácii, športovcovi alebo športovému odborníkovi.”
Ďalšou témou pracovného stretnutia bol návrh právnej úpravy riešenia sporov v športe, ktorá rešpektuje špecifickosť športu (napr. nemennosť verdiktov a hodnotení rozhodcov učinených v priebehu súťaže), ako aj autonómiu organizovania, riadenia a správy príslušného druhu športu a jeho odvetví (zverenie pôsobnosti na riešenie sporov vrátane disciplinárnej právomoci orgánom športového zväzu vo vzťahu k osobám s jeho zväzovou príslušnosťou).
Spory, ktoré sa budú posudzovať mimo priebehu hry alebo športového výkonu, budú rozhodovať orgány športového zväzu na riešenie sporov ustanovené predpismi športového zväzu (napr. disciplinárna komisia, arbitrážna komisia, komora pre riešenie sporov, odvolacia komisia a pod.), ktoré budú zvolené najvyšším zastupiteľským orgánom športového zväzu (t. j. napr. konferencia, členská schôdza, valné zhromaždenie, kongres a pod.) pri rešpektovaní pravidiel ustanovených zákonom o konflikte záujmov pri obsadzovaní orgánov na riešenie sporov.
Stály tribunál pre šport
Právoplatné rozhodnutia orgánov športových zväzov budú zo zákona preskúmateľné Stálym tribunálom pre šport. Malo by ísť o nový orgán verejnoprávneho charakteru na riešenie sporov v športe, ktorý by mal vzniknúť zo zákona. Členovia tribunálu by mali byť bezúhonní právnici s najmenej 12 ročnou právnickou praxou volení/vymenovaní a odvolávaní orgánmi reprezentujúcimi verejnú moc zákonodárnu (Národná rada SR), výkonnú (vláda SR) a súdnu (Súdna rada) a orgánmi reprezentujúcimi športové hnutie (SOV a SPV). Systém kreovania a fungovania Stáleho tribunálu pe šport by mal byť taký, aby nemohla vzniknúť pochybnosť o nestrannosti a nezávislosti členov tribunálu. Navrhuje sa dlhšie funkčné obdobie (12 rokov) bez možnosti vykonávať funkciu opakovane za sebou. Členovia tribunálu nebudú zamestnancami tribunálu, ale budú vykonávať funkciu popri svojom hlavnom povolaní a plniť úlohy v režime úkonov vo všeobecnom záujme ad hoc vo veciach pridelených im na vybavenie.
Veľmi dôležitá bude kvalita obsadenia kancelárie stáleho tribunálu, ktorá bude pripravovať podklady, organizovať a zabezpečovať procesný postup tribunálu v jednotlivých veciach. Počet zamestnancov kancelárie a obsahová náplň ich práce by mali byť flexibilne upravované podľa aktuálnej potreby tribunálu.
Na rozdiel od rozhodcovských súdov, ktoré sú súkromnoprávnej povahy a sporové strany sa im podriaďujú na základe dojednania v rozhodcovskej zmluve alebo prijatím členstva v združení/zväze, kde je jednou z podmienok členstva aj záväzok podriadiť sa právomoci rozhodcovského súdu a riešiť spory pred ním, by mal mať Stály tribunál pre šport založenú právomoc na riešenie sporov v športe priamo zo zákona.
Stály tribunál pre šport by mal rozhodovať spory medzi SOV, SPV a športovými zväzmi, preskúmavať právoplatné rozhodnutia orgánov športových zväzov a podávať výklad predpisov športového zväzu a právnych otázok zásadného významu v oblasti športu, ak je vec sporná. Stály tribunál pre šport bude oprávnený vykonávať mediáciu a zriadiť mediačné centrum. Z jeho právomoci budú vyňaté rozhodnutia vo veciach dopingu na medzinárodnej úrovni súťaženia, v ktorých je na základe Antidopingového kódexu vyhradená právomoc Športového arbitrážneho súdu v Lausanne (CAS) a tiež spory týkajúce sa olympijských hier alebo vzniknuté v súvislosti s nimi, ktoré rovnako bude rozhodovať CAS.
Na záver
Na záver si pracovná skupina vytýčila ďalšie ciele a témy, ktoré spracuje do paragrafového znenia na ďalšie stretnutie (športová reprezentácia, zmluvné typy pre športovcov, právna úprava SOV a SPV, informačný systém slovenského športu), vytypovala rezorty, s ktorými je v týchto častiach potrebné uskutočniť rokovania a dohodla sa na ďalšom termíne konzultačného stretnutia s pánom predsedom Národnej rady Slovenskej republiky.
O ďalšom pracovnom stretnutí prinesieme znovu krátku informáciu.
