OKAMŽITÉ SKONČENIE ZMLUVNÉHO VZŤAHU MEDZI ŠPORTOVOU ORGANIZÁCIOU A PROFESIONÁLNYM ŠPORTOVCOM

IMMEDIATE TERMINATION OF THE CONTRACTUAL RELATIONSHIP BETWEEN SPORT ORGANISATION

AND PROFESSIONAL SPORTSMAN^[1]

Kľúčové slová:

profesionálny športovec, okamžité skončenie zmluvného vzťahu

Key words:

professional sportsman, immediate termination of the contractual relationship

Abstrakt:

Autor sa v predkladanom článku zaoberá problematikou okamžitého skončenia zmluvného vzťahu medzi športovou organizáciou a profesionálnym športovcom. Následne sa autor venuje vybraným ustanoveniam zákona o športe upravujúcim okamžité skončenie zmluvného vzťahu medzi športovou organizáciou a profesionálnym športovcom. V závere článku autor predkladá svoje odporúčania, ktoré by mohli byť prínosom pre skvalitnenie legislatívnej úpravy týkajúcej sa okamžitého skončenia zmluvného vzťahu medzi športovou organizáciou a profesionálnym športovcom.

Abstract/Summary:

The author of the article deals with issues of immediate termination of the contractual relationship between the sports organization and a professional sportsman. Subsequently, the author deals with selected provisions of the Act on Sports governing the immediate termination of the contractual relationship between the sports organization and the professional sportsman. At the end of the article, the author presents his recommendations, which could be beneficial in order to improve the legislative regulations regarding the immediate termination of the contractual relationship between the sports organization and the professional sportsman.

ÚVOD

Prijatím zákona č. 440/2015 Z. z. zákon o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o športe“) sa upravilo dovtedy nejednoznačné postavenie športovcov v slovenskom právnom poriadku. Zákon o športe priznal profesionálnym športovcom status zamestnancov a uzatvorením zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu vzniká medzi športovou organizáciou a profesionálnym športovcom iný pracovnoprávny vzťah.

Na základe tejto skutočnosti sa nepochybne zlepšilo právne postavenie profesionálnych športovcov, ktorí vystupujú v pracovnoprávnom vzťahu ako slabšia zmluvná strana. Na základe skutočnosti, že sa profesionálni športovcovi považujú za zamestnancov, sa na pracovnoprávny vzťah založený zmluvou o profesionálnom vykonávaní športu vzťahuje dohľad nad dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov na základe § 2 ods. 1 pís. a) bod 1. zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce v znení neskorších predpisov. Status zamestnanca nepochybne zlepšil právne postavenie profesionálnych športovcov oproti športovým organizáciám, ktoré vystupujú v zmluvných vzťahoch s profesionálnymi športovcami ako ich zamestnávatelia. Aj napriek skutočnosti, že profesionálni športovci získali status zamestnancov, zákon o športe vo svojej tretej časti upravujúcej právne vzťahy pri výkone športovej činnosti podľa nášho názoru obsahuje ustanovenia pri okamžitom skončení zmluvného vzťahu, ktorých aplikácia môže spôsobiť interpretačné alebo aplikačné problémy a nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi profesionálnym športovcom a športovou organizáciou. V ďalšej časti nášho článku sa budeme preto zaoberať len ustanoveniami zákona o športe, ktoré upravujú okamžité skončenie zmluvného vzťahu zo strany športovej organizácie ako aj profesionálneho športovca.

I. OKAMŽITÉ SKONČENIE PROFESIONÁLNEHO VYKONÁVANIA ŠPORTU ZO STRANY ŠPORTOVEJ ORGANIZÁCIE

Pracovnoprávny vzťah medzi športovou organizáciou a profesionálnym športovcom založený zmluvou o profesionálnom vykonávaní športu je možné okamžite skončiť zo strany športovej organizácie, ako aj zo strany profesionálneho športovca. Podľa ustanovenia § 42 ods. 1 pís. f) zákona o športe, športová organizácia má právo okamžite skončiť zmluvný vzťah s profesionálnym športovcom, ktorý bol odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody. Uvedenú právnu konštrukciu považujeme za nie príliš vhodne zvolenú s poukazom na veľmi významnú zásadu, ktorá sa uplatňuje v trestnom konaní, ktorou je zásada prezumpcie neviny. Prezumpcia neviny je podľa Zelenej knihy o prezumpcii neviny jednou zo základných práv zakotvených v Európskom dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Charte základných práv Európskej únie. V článku 6 Zmluvy o EÚ je ustanovené, že Únia rešpektuje základné ľudské práva, ktoré zaručuje Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd a ktoré vyplývajú z ústavných tradícií členských štátov. Táto významná zásada trestného konania je premietnutá aj do § 2 ods. 4 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len: „Trestný poriadok“), podľa ktorého každý, proti komu sa vedie trestné konanie, považuje sa za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu. Z uvedeného paragrafového znenia zákona o športe však vyplýva, že športová organizácia má právo okamžite skončiť zmluvný vzťah s profesionálnym športovcom už v tom momente, keď súd prvého stupňa neprávoplatne rozhodol o jeho vine a zároveň mu uložil nepodmienečný trest odňatia slobody. V takomto prípade však možno uvažovať o tom, že zákonodarca nereflektuje právo obžalovaného odvolať sa na súd vyššej inštancie. Odvolanie možno charakterizovať ako dispozitívny procesný úkon niektorej z procesných osôb, ktorým táto osoba napáda doposiaľ neprávoplatný rozsudok prvého stupňa^[2]. Na druhej strane musíme korektne dodať, že na uvedenú problematiku existuje aj ďalší právny názor, podľa ktorého predmetné ustanovenie zákona o športe nie je potrebné doplniť práve o slovo „právoplatne“. Tento právny názor je podporovaný s odôvodnením, že ak sa nejaký zákon vo svojom paragrafovom znení zmieňuje o odsúdení, v rámci výkladu zákonov sa tým vždy myslelo a myslí právoplatne odsúdený. Zároveň je takýto právny záver podložený aj v samotnom § 10 ods. 14 Trestného poriadku, podľa ktorého odsúdený je ten, proti ktorému bol vydaný odsudzujúci rozsudok, ktorý už nadobudol právoplatnosť.

Zároveň na tomto miesto poukážeme aj na ďalší aplikačný problém spojený s vyššie uvedeným ustanovením zákona o športe. Sme toho názoru, že cieľom tohto ustanovenia je možnosť športovej organizácie okamžite skončiť zmluvný vzťah s profesionálnym športovcom v tých situáciách, kedy bol profesionálny športovec právoplatným odsudzujúcim rozsudkom uznaný za vinného zo spáchania trestného činu a bol mu uložený taký druh trestu, ktorý objektívne znemožňuje výkon športovej činnosti v prospech športovej organizácie. V aplikačnej praxi sa môže vyskytnúť aj taká situácia, kedy je profesionálnemu športovcovi uložený trest odňatia slobody v minimálnej dĺžke počítanej na kalendárne dni, ktorého výkon trestu športovcom medzi súťažným obdobím v žiadnom prípade neohrozí jeho účasť na športových aktivitách športového klubu. Naopak, môže nastať aj taká situácia, kedy je profesionálnemu športovcovi uložený taký druh alternatívneho trestu, ktorý okrem iného podstatne horším spôsobom zasiahne do športového alebo súťažného plánu športovca a objektívne znemožní výkon závislej práce profesionálneho športovca v prospech športovej organizácie. Typickým príkladom môže byť uloženie trestu domáceho väzenia alebo trestu povinnej práce za menej závažné trestné činy. V prípade, ak športová organizácia bude mať záujem na tom, aby jej dobré meno nebolo spájané s trestnou činnosťou jej profesionálneho športovca, v takomto prípade športová organizácia nebude mať možnosť okamžite skončiť zmluvný vzťah s profesionálnym športovcom, pretože takýto profesionálny športovec bol právoplatne odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody. Zároveň podľa nášho názoru športová organizácia nebude mať možnosť okamžite skončiť zmluvný vzťah s profesionálnym športovcom vtedy, ak bol síce takýto profesionálny športovec právoplatne odsúdený, avšak na podmienečný trest odňatia slobody.

II. OKAMŽITÉ SKONČENIE PROFESIONÁLNEHO VYKONÁVANIA ŠPORTU ZO STRANY PROFESIONÁLNEHO ŠPORTOVCA

Pracovnoprávny vzťah založený zmluvou o profesionálnom vykonávaní športu môže okamžite skončiť aj profesionálny športovec, a to z taxatívne uvedených dôvodov v § 42 ods. 2 zákona o športe. Podľa § 42 ods. 2 pís. a) zákona o športe športovec je oprávnený okamžite skončiť zmluvný vzťah založený zmluvou o profesionálnom vykonávaní športu, ak športová organizácia neuhradila najmenej za tri jednotlivé mesiace počas 12 po sebe nasledujúcich mesiacov alebo počas obdobia trvania zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu, ak je uzatvorená na obdobie kratšie ako 12 mesiacov, riadne a včas športovcovi mzdu napriek predchádzajúcemu písomnému upozorneniu zo strany športovca. Sme presvedčení, že uvedená právna norma zákona o športe spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi športovou organizáciou a profesionálnym športovcom a to z nasledujúcich dôvodov. Toto ustanovenie zákona o športe neumožňuje profesionálnemu športovcovi okamžite skončiť pracovnoprávny vzťah so športovou organizáciou vtedy, ak mu športová organizácia nevyplatila časť príslušnej mzdy za kalendárny mesiac, odmeny vyplývajúce zo zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu, cestovné náhrady alebo stravné podľa osobitného zákona. Z uvedeného ustanovenia zákona o športe vyplýva, že profesionálny športovec má právo okamžite skončiť zmluvný vzťah s profesionálnym športovcom len vtedy, ak mu športová organizácia nevyplatila mzdu, pričom absencia slovného spojenia „časť mzdy“ predstavuje v tomto prípade podľa nášho názoru prekonateľný interpretačný problém, pretože je do istej miery nahradené slovným spojeným „riadne a včas“. V prípade, ak nie je medzi zmluvnými stranami alebo v kolektívnej zmluve dohodnuté inak, podľa § 129 ods. 1 zákona č. 311/2001. Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len: „Zákonník práce“) mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Ak športová organizácia vyplatí profesionálnemu športovcovi len časť mzdy, rozhodne to nemožno považovať, že svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu splnila riadne, aj keď časť tejto mzdy vyplatila profesionálnemu športovcovi v lehote splatnosti (včas). Dlžník je povinný splniť nielen včas, ale aj riadne, t. j. musí dbať na všetky náležitosti splnenia, pokiaľ ide o predmet, spôsob, miesto splnenia, príjemcu a pod.^[3]

Zároveň predmetné ustanovenie zákona o športe považujeme prinajmenšom za neurčité v tom zmysle, pretože môže spôsobiť interpretačný problém týkajúci sa okamihu, kedy vlastne môže profesionálny športovec okamžite ukončiť zmluvný vzťah so športovou organizáciou. V nasledujúcej časti článku poukážeme na dva rôzne právne názory pri interpretácii daného ustanovenia zákona o športe. Prvý právny názor môže uvedené ustanovenie zákona o športe interpretovať tak, že profesionálny športovec má právo okamžite skončiť zmluvný vzťah so športovou organizáciou, ak jeho pohľadávka vznikla titulom nevyplatenia troch miezd za kalendárne mesiace, ktoré spadajú do obdobia dvanástich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov. Druhý právny názor uvedené ustanovenie zákona o športe vykladá v tom zmysle, že profesionálny športovec má právo okamžite skončiť zmluvný vzťah so športovou organizáciou, ak jeho pohľadávka voči športovej organizácii sa rovná výške trom mesačným mzdám profesionálneho športovca. Zároveň podotýkame, že ani druhý právny záver nemusí byť v konečnom dôsledku pre konkrétny prípad medzi športovou organizáciou a profesionálnym športovcom smerodajný, a to najmä v prípade, ak by športová organizácia dlhovala za určité obdobie profesionálnemu športovcovi peňažnú sumu titulom troch miezd za tri kalendárne mesiace, pričom by následne medzi zmluvnými stranami došlo k uzavretiu dohody o nahradení záväzku novým záväzkom podľa § 570 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len: „Občiansky zákonník“), pričom by v lehote splatnosti tohto nového záväzku takúto peňažnú sumu športová organizácia profesionálnemu športovcovi nezaplatila, profesionálny športovec by nemal právo okamžite skončiť zmluvný vzťah, pretože by sa jednalo o pohľadávku, ktorá vznikla z jedného právneho titulu.^[4]

Zároveň si dovoľujeme vysloviť náš názor, že zákon o športe tým, že umožňuje okamžite skončiť pracovnoprávny vzťah profesionálnemu športovcovi so športovou organizáciou až vtedy, keď má voči športovej organizácii pohľadávku vo výške troch miezd za tri kalendárne mesiace a v kontexte možnosti uzavrieť dohodu o nahradení záväzku novým záväzkom podľa § 570 Občianskeho zákonníka, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi športovou organizáciou a profesionálnym športovcom, čím profesionálneho športovca stavia do pozície slabšej zmluvnej strany. Dodávame, že pred prijatím zákona o športe nebolo ničím výnimočným, že profesionálni športovci boli zo strany predstaviteľov športových organizácii nútení uzatvárať dohody o nahradení záväzku novým záväzkom z ekonomických dôvodov na strane športových organizácii, pričom nemožno vylúčiť ani špekulatívne uzatváranie takýchto dohôd. Sme si vedomí tej skutočnosti, že pre tento druh pracovnoprávneho vzťahu v oblasti športu je typická sprísnená zásada zmluvnej stability, ktorá zahŕňa rôzne obmedzenia a zákazy, ktorých cieľom je zotrvanie zmluvnej strany v zmluvnom vzťahu^[5], zároveň by právna úprava zákona o športe nemala ustanovovať právne normy, ktorých cieľom je zotrvanie zmluvnej strany v zmluvnom vzťahu na úkor práva zamestnanca na mzdu ako jedného zo základných sociálnych práv.^[6]

Pri analýze dôvodov na okamžité skončenie zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu musíme skonštatovať, že profesionálny športovec nemá právo na okamžité skončenie zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu v tom prípade, ak bola športová organizácia ako právnická osoba právoplatne odsúdená za niektorý z trestných činov uvedených v zákone 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb, pretože podľa aktuálnej právnej úpravy zákona o športe takého oprávnenie profesionálny športovec nemá.

ZÁVER A NÁVRHY DE LEGE FERENDA

Pri ustanoveniach zákona o športe, ktoré upravujú okamžité skončenie zmluvného vzťahu v nadväznosti na nami vyššie uvedené možné interpretačné nedostatky odporúčame, aby zákonodarca v § 42 ods. 1 pís. f) zákona o športe súčasnú právnu konštrukciu právnej normy nahradil novou právnou konštrukciou, ktorá znie: „Športová organizácia je oprávnená okamžite skončiť zmluvný vzťah založený zmluvou o profesionálnom vykonávaní športu, ak bol športovec právoplatne odsúdený na trest odňatia slobody.“ Pri tvorbe tohto odporúčania svoje tvrdenie zdôvodňujeme tým, že aj ustanovenie § 68 ods. 1 pís. a) Zákonníka práce ustanovuje, že: „Zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer so zamestnancom vo výnimočných prípadoch, ak zamestnanec bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin.“ Obdobná formulácia pri skutkovo rovnakej situácii je upravená aj v § 55 odst. 1 pís. a) zákona č. 262/2006 Sb. Zákoník práce v znení neskorších predpisov, podľa ktorého: „Zaměstnavatel může výjimečně pracovní poměr okamžitě zrušit jen tehdy, byl-li zaměstnanec pravomocně odsouzen pro úmyslný trestný čin k nepodmíněnému trestu odnětí svobody na dobu delší než 1 rok, nebo byl-li pravomocně odsouzen pro úmyslný trestný čin spáchaný při plnění pracovních úkolů nebo v přímé souvislosti s ním k nepodmíněnému trestu odnětí svobody na dobu nejméně 6 měsíců.“ Nakoľko sa na právne vzťahy medzi profesionálnym športovcom a športovou organizáciou aplikujú ustanovenia Zákonníka práce len vtedy, ak to ustanovuje zákon o športe, svoj legislatívny návrh na spresnenie predmetného ustanovenia zákona o športe opierame o podobné ustanovenie § 52 ods. 1 pís. b) zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe v znení neskorších predpisov, podľa ktorého: „Štátnozamestnanecký pomer skončí dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, ktorým bol štátny zamestnanec odsúdený za úmyselný trestný čin.“, nakoľko sa aj na právne vzťahy štátnych zamestnancov Zákonník práce aplikuje len delegovane. Zároveň sa podľa nášho názoru § 10 ods. 14 Trestného poriadku týka výkladu pojmov len na účely Trestného poriadku a nie je možné analogicky definíciu odsúdeného zakotvenú v predpise verejného práva rozširovať na iný pracovnoprávny vzťah upravený zákonom o športe, ktorý je vo svojej podstate upravený normami súkromnoprávneho charakteru. Zároveň dodávame, že aj samotný zákon o športe v § 7 ods. 2 ustanovuje, kto sa považuje za bezúhonného. Podľa tohto ustanovenia platí, že: „Za bezúhonného sa považuje ten, kto nebol právoplatne odsúdený“. Z uvedeného dôvodu by sme v rámci právnej istoty do predmetného ustanovenia zákona o športe navrhli vložiť slovné spojenie „právoplatne odsúdený“. Odstránením slova „nepodmienečný“ by zákonodarca reflektoval oprávnené záujmy športovej organizácie, jej dobrého mena a povesti v tom smere, že by jej umožnil okamžite skončiť zmluvný vzťah s profesionálnym športovcom aj vtedy, ak by bol profesionálny športovec právoplatne odsúdený na podmienečný trest odňatia slobody, avšak bolo by v záujme športovej organizácie, aby jej dobré meno a povesť nebola spájaná s profesionálnym športovcom, ktorý bol právoplatne odsúdený či už na podmienečný alebo nepodmienečný trest odňatia slobody. Zároveň nechávame na zvážení, či by športová organizácia nemala právo okamžite skončiť zmluvný vzťah s profesionálnym športovcom v kontexte ochrany jej dobrého mena a povesti aj vtedy, ak bol profesionálny športovec právoplatne odsúdený na iný alternatívny trest.

V prípade práva profesionálneho športovca okamžite skončiť pracovnoprávny vzťah so športovou organizáciou navrhujeme, aby ustanovenie § 42 ods. 2 pís. a) zákona o športe umožňovalo profesionálnemu športovcovi okamžite skončiť zmluvný vzťah so športovou organizáciou v prípade, keď mu: „Športová organizácia ani 60 dní po uplynutí lehoty splatnosti nevyplatí mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady, stravné alebo ich časť, alebo odmeny vyplývajúce zo zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu“. Uvedenú lehotu 60 kalendárnych dní po uplynutí lehoty splatnosti považujeme za dostatočne dlhú dobu na to, aby si zamestnávateľ splnil svoju synalagmatickú povinnosť vyplývajúcu zo zmluvného vzťahu, a to zaplatenie mzdy zamestnancovi za vykonanú prácu. Ako bolo podotknuté vyššie, sme toho názoru, že zásada sprísnenej stability v pracovnoprávnych vzťahoch v športe nemôže byť v nerovnováhe so základným sociálnym právom zamestnanca na mzdu za vykonanú prácu.

V rámci vyváženosti práv a povinnosti medzi športovou organizáciou a profesionálnym športovcom zakotvených v zákone o športe navrhujeme, aby mal aj profesionálny športovec právo okamžite skončiť zmluvný vzťah so športovou organizáciou vtedy, ak bola športová organizácia ako právnická osoba právoplatne odsúdená za niektorý taxatívne uvedený trestný čin uvedený v zákone 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb (ďalej len: „ZoTZPO“). Za negatívum však považujeme tú skutočnosť, že podľa § 3 ZoTZPO sa právnická osoba nemôže dopustiť spáchania trestného činu nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov.

ZOZNAM LITERATÚRY

1.    BARANCOVÁ, H., SCHRONK, R.: Pracovné právo. Druhé prepracované a doplnené vyd. Bratislava: Sprint dva, 2013, 598 s., ISBN: 978-80-89393-97-8.

2.    GÁBRIŠ, T.: Športové právo. Bratislava: Eurokodex, 2011, s. 544, ISBN: 978-80-8944-752-7.

3.    LAZAR, J.: Občianske právo hmotné 2. záväzkové právo a právo duševného vlastníctva. 1. vyd. Bratislava: IURA EDITION, 2010, 548 s., ISBN: 978-80-8078-346-4.

4.    ŠIMOVČEK, I., JALČ, A., SZABOVÁ, E.: Revízia rozhodnutí v trestnom konaní. Praha: Lges, 2015, s. 256, ISBN: 978-80-7502-103-8.