Dôvodová správa k návrhu nariadenia vlády Slovenskej republiky o metodike na výpočet príspevku uznanému športu na rok 2017

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Predkladaným návrhom nariadenia vlády sa realizuje splnomocňovacie ustanovenie § 68 ods. 4 zákona č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "zákon"), podľa ktorého v súvislosti s príspevkom uznanému športu: „Metodiku zisťovania hodnôt a parametrov na výpočet percentuálneho podielu uznaného športu podľa vzorca ustanoví vláda nariadením.“.

Návrh nariadenia vlády upravuje metodiku, resp. pravidlá výpočtu prostredníctvom viacerých vzorcov v prílohe č. 1, pričom jednotlivé vzorce sa uvádzajú pre kategóriu dospelých s tým, že pre kategóriu mládeže sa postupuje rovnako (viď vzorec č. 15) s dvoma odchýlkami: v zmysle prílohy č. 3 zákona sa zohľadňujú len dve najvyššie vekové kategórie (z ktorých sa napokon berie do úvahy tá, ktorá je pre výpočet podielu športu priaznivejšia) a namiesto rebríčkov v kategórii dospelých do výpočtu prirodzene vstupujú príslušné rebríčky v kategórii mládeže.

Do výpočtov vstupujú v návrhu nariadenia vlády dva druhy rebríčkov – zamerané teritoriálne a zamerané personálne. V prípade rebríčkov zameraných teritoriálne je použitý názov „rebríček krajín“ skôr ako „rebríček štátov“, nakoľko sú športy, v ktorých je v príslušnej medzinárodnej športovej organizácii zastúpených viacero reprezentácii z územia jedného štátu. Aj v anglickej terminológii sa tu používa skôr pojem „country“ ako „state“. Príkladom môžu byť samostatné reprezentácie Anglicka, Škótska, Walesu a Severného Írska, hoci ide o jeden štát – Spojené kráľovstvo. Obdobne to platí aj pri pojme „reprezentant inej krajiny“, nakoľko nie je rozhodujúce, ktorého štátu je reprezentant občanom, ale ktoré „územie“ reprezentuje (napr. občan San Marina reprezentujúci Wales sa pri individuálnom športovom odvetví počíta Walesu). Zároveň pri rebríčkoch nie je postačujúce odkázať na rebríčky vydané „medzinárodnými športovými organizáciami“, nakoľko spomedzi všetkých takýchto organizácií sú rozhodujúce sú len tie, ktoré pôsobia v rámci SportAccordu a Medzinárodného olympijského výboru.

Materiál sa predkladá vo vzťahu k príspevku na rok 2017, nakoľko príspevok sa poskytuje každoročne, pričom metodika prideľovania finančných prostriedkov v oblasti športu sa priebežne vyvíja, čo predpokladá vydávanie nariadenia každoročne.

Ambíciou vzorca na výpočet príspevku uznanému športu je rozdelenie rozhodujúcej časti finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu jednotlivým športom so zohľadnením
a) úspešnosti príslušných športov,
b) záujmu verejnosti o tieto športy,
c) zapojením mládeže do 18 rokov do pravidelnej športovej činnosti v príslušných športoch.

Základom vzorca je vzťah
„športový úspech x záujem verejnosti + počet detí do 18 rokov“
ktorý vyjadruje, že šport je tým viac užitočnejší pre spoločnosť, čím je úspešnejší a zároveň aj je oň záujem, alebo čím viac detí pritiahne k pravidelnému športovaniu. Tento vzorec zároveň umožňuje porovnávať medzi sebou rôzne športy na princípe nestrannosti.

Príklady:
a) Ak konkrétny šport je veľmi úspešný, ale nikto ho nesleduje (pre nikoho nie je zaujímavý), tak hodnota je nízka.
b) Ak konkrétny šport je veľmi sledovaný, ale nemá výsledky, jeho (pozitívna) hodnota je tiež nízka.
c) Ak konkrétny športu je veľmi úspešný a zároveň aj zaujímavý pre verejnosť, jeho hodnota je vysoká.
d) Ak konkrétny šport vykonáva málo detí, jeho hodnota je nízka. Ak zapojí veľa detí, hodnota je vysoká.

1. Športový úspech

Hodnota športového úspechu je tým väčšia, čím lepšie je umiestnenie príslušného športovca na športovom podujatí. Obdivuhodnejší je víťaz majstrovstiev sveta ako športovec, ktorý sa umiestnil na 18. mieste.

Športy sa skladajú zo športových odvetví. Napríklad šport zastrešený medzinárodnou federáciou plaveckých športov „FINA“, ktorý sa nazýva „plavecké športy“, má športové odvetvia: plávanie, synchronizované plávanie, skoky do vody, vodné pólo, plávanie na otvorenej vode. Športov, ktoré majú viacero športových odvetví, je veľa. Sú však aj športy, ktoré majú len jedno športové odvetvie. Príkladom jednoodvetvového športu je bedminton.

Športové súťaže sa ďalej delia na športové disciplíny. Typickým príkladom disciplín sú atletické disciplíny: beh na 100 m, na 200 m, skok do diaľky a pod.

Súťaže sa väčšinou organizujú osobitne pre mužov, pre ženy a niekedy pre zmiešané družstvá/posádky/štafety.

V každom športovom odvetví sa počas roka uskutoční množstvo medzinárodných súťaží. Najvýznamnejším typom podujatí sú napríklad olympijské hry, majstrovstvá sveta, majstrovstvá Európy, svetový pohár a európsky pohár.

Na všetkých vyššie uvedených významných medzinárodných súťažiach vo všetkých športoch, všetkých športových odvetviach, všetkých disciplínach a kategóriách mužov, žien a zmiešanej kategórii sa ročne rozdá niekoľko tisíc zlatých medailí. O tieto medaily a o umiestnenie na týchto súťažiach bojujú aj športoví reprezentanti Slovenskej republiky.

Aby boli zabezpečené rovnaké podmienky pre všetky športy, je vzhľadom na vyššie uvedenú rozmanitosť štruktúr športových odvetví, disciplín, kategórií a podujatí, potrebné definovať porovnávací parameter, ktorým je možné porovnávať športový úspech jednotlivých športov medzi sebou. Ten parameter ustanovuje príloha č. 3 k zákonu ako postavenie Slovenskej republiky v „rebríčku svetovej federácie daného športu“.

Postavenie Slovenskej republiky v rebríčku príslušnej medzinárodnej federácie je potrebné vypočítať rôznym spôsobom podľa rôznych situácií, ktoré v praxi nastávajú. Ak príslušná medzinárodná federácia vedie rebríček krajín, do výpočtu sa počíta priamo tento rebríček. Ak takýto rebríček neexistuje, alebo je publikovaných iba niekoľko prvých miest tohto rebríčka, je potrebné vypočítať postavenie Slovenskej republiky ako vážený priemer čiastkových rebríčkov odvetví príslušného športu, alebo z postavenia reprezentantov Slovenskej republiky v individuálnych rebríčkoch jednotlivých odvetví a kategórií príslušného športu.

Ak v športovom odvetví nie je možné použiť výpočet športového úspechu z vyššie uvedených rebríčkov (ktoré zverejňuje svetová federácia príslušného športu), športový úspech (teoretické postavenie Slovenskej republiky) sa v kolektívnych športoch vypočíta z umiestnenia Slovenskej republiky na majstrovstvách sveta, resp. na kvalifikácii na ne, v individuálnych športoch sa vypočíta ako priemer rozhodujúceho počtu dosiahnutých športových výsledkov na rozhodujúcich podujatiach v rozhodujúcom období.

Rozhodujúce podujatia
Rôzne športy majú rôzne typy podujatí, ktoré majú navyše aj rôznu prestíž, náročnosť, konkurenciu, sledovanosť. Pre zabezpečenie rovnosti príležitostí a objektívneho porovnania rozhodujúce podujatia boli zadefinované tieto: olympijské hry, svetové hry neolympijských športov, majstrovstvá sveta, majstrovstvá Európy, svetové poháre a európske poháre. Výsledky dosiahnuté na rôznych typoch podujatí sú redukované na „výsledky majstrovstiev sveta“ v súlade s prílohou č. 3 k zákonu. Výsledky na majstrovstvách Európy sú napríklad „posunuté“ o desať voči majstrovstvám sveta. Takže druhé miesto na majstrovstvách Európy sa vo výpočte zohľadňuje ako dvanáste miesto na majstrovstvách sveta.

Rozhodujúci počet výsledkov
Rôzne športové odvetvia nemajú rovnaký počet súťažných disciplín. To znamená, že športy medzi sebou nemajú rovnaký počet možností, príležitostí, dosiahnuť výsledok. Ak by sa výsledný športový úspech vypočítaval z rovnakého počtu výsledkov (napríklad 10), šport, ktorý mal 120 príležitostí, by ľahšie dodal 10 najlepších výsledkov ako šport, ktorý by vyberal iba z 32 príležitostí. Navyše môže existovať aj šport, ktorý počas roka mal menej ako 10 výsledkov, čo by spôsobilo jeho výrazné zhoršenie (nedodaný počet výsledkov sa dopĺňa umiestneniami na poslednom mieste, aby sa zabránilo „taktickému“ nedodaniu slabých výsledkov).

Rozhodujúce obdobie
Športová činnosť je rizikovou aktivitou, a preto môže nastať prípad, kedy dlhoročne úspešný športovec sa zraní, a jednu sezónu nesúťaží (venuje sa napr. rehabilitácii). Jeho výsledok by pri výpočte športového úspechu mohol jeho športu chýbať, a preto sa vo výpočte počíta s výsledkami uplynulých štyroch rokov. Tieto výsledky sú násobené „koeficientom medziročného útlmu“ KMRU podľa tabuľky č. 2 prílohy č. 3 k zákonu, inak povedané - aktuálnejší výsledok má väčšiu váhu ako starší.

Vzhľadom na rozdielny počet krajín združených v jednej svetovej federácii rôznych športov športový úspech nemá rovnakú hodnotu. Inú hodnotu má 10. miesto v športe, ktorého svetová federácia má 210 členských krajín a inú hodnotu má 10. miesto v športe, ktorého svetová federácia má 30 krajín. Preto postavenia Slovenskej republiky vo všetkých športoch sú vo vzorci vyjadrené v percentuálnom tvare voči všetkým združeným krajinám príslušných medzinárodných federácií.

2. Záujem o športový výsledok

Samotná hodnota športového výsledku (umiestnenia Slovenskej republiky vo svetovom rebríčku príslušného športu) nie je postačujúca pre určenie jeho pridanej hodnoty pre obyvateľov Slovenska. Je zrejmé, že pozícia Slovenskej republiky na štvrtom mieste rebríčka vo futbale nemá rovnakú hodnotu ako pozícia Slovenskej republiky v dráhovom golfe. Predpokladá sa, že čím viac ľudí má o športový výsledok záujem (čím viac ľudí si ho všimne), tým jeho pridaná hodnota pre spoločnosť vyššia. Ekvivalentom tohto predpokladu je vysielací čas v televízii. Rovnakú informáciu dostane viacej ľudí v hlavnom vysielacom čase ako keby bola odvysielaná o 8:30.

Záujem o jednotlivé športy sa zisťuje rôznymi spôsobmi s dôrazom na neutralitu respondentov a eliminovaním vplyvu subjektívneho názoru jednotlivca (napr. štátneho úradníka alebo zainteresovaného športového funkcionára).

Vo výpočte je osobitne zohľadnený záujem o konkrétny šport z pohľadu medzinárodnej verejnosti a osobitne z pohľadu slovenskej verejnosti. Medzinárodný záujem o konkrétny šport vyjadruje „reprezentabilitu“ príslušného športu. Čím viac ľudí na svete obľubuje niektorý šport, tým viac sa Slovenská republika zviditeľní, ak uspeje v tomto športe. Slovenský záujem o konkrétny šport zase hovorí o potenciáli jeho športovcov pôsobiť ako hodnotový vzor a o potenciáli tvorby pocitu národnej hrdosti. Úspešný športovec bude hodnotovým vzorom pre viacerých obyvateľov, ak bude súťažiť v športe, ktorý je medzi ľuďmi obľúbený.

Podľa prílohy č. 3 k zákonu je záujem domácej verejnosti o konkrétne športy „daný prieskumami verejnej mienky“ a záujem medzinárodnej verejnosti o konkrétne športy je „daný prieskumami sledovanosti v zahraničných médiách“. Nejde pritom o vysielanie („ponuku“), ale o sledovanie („spotrebu“).

Celkový záujem o jednotlivé športy sa vo výpočte počíta ako súčet domáceho a medzinárodného záujmu, vynásobených váhami, ktoré vyjadrujú, vzájomný pomer dôležitosti vyššie uvedených . Čím väčšiu váhu má medzinárodný záujem, tým viac sa hodnotí „reprezentabilita“ jednotlivých športov, čím väčšiu váhu má domáci záujem, tým viac sa zohľadňuje vôľa daňových poplatníkov Slovenskej republiky, za peniaze ktorých športovci súťažia na medzinárodných podujatiach. V súčasnosti je váha domáceho záujmu nastavená na 80% a váha medzinárodného záujmu na 20%.

3. Hodnota športového výsledku

Vo vzorci na výpočet príspevku uznanému športu sa dosiahnutý úspech ďalej násobí koeficientom významu výsledku podľa tabuľky č. 1 prílohy č. 3 k zákonu. Tento koeficient vyjadruje, v akom pomere je dôležité umiestnenie na 2., 3. a ďalších miestach oproti prvému miestu. Prvému miestu priradíme 100% (je to najvyšší význam), poslednému miestu 0% (žiadny význam). V poradí druhé, tretie a ďalšie miesta postupne strácajú význam. V príklade maratónskeho behu so sto účastníkmi sa o víťaza zaujímajú všetci, o druhého a tretieho v poradí je záujem menší, desiateho v poradí už takmer nikto ani neregistruje. Žiadnu úlohu pre divákov už nehrá, či niekto dobehol na 64. alebo 88. mieste.

Preto bolo potrebné na funkcii úbytku významnosti nájsť charakteristický bod, ktorý by pomohol nastaviť primeraný a dostatočne reálny úbytok významu výsledku. Z tabuľky č. 1 prílohy č. 3 k zákonu vyplýva, že hodnota 20. miesta v poradí má hodnotu približne 10% výsledku na prvom mieste. Touto hodnotou sa položil dôraz na tie najlepšie výsledky.

4. Vyjadrenie hodnoty športového úspechu

Dosiahnutý úspech, vynásobený koeficientom významu, sa vo výpočte príspevku ďalej násobí percentuálnym vyjadrením záujmu o príslušný šport. Tento súčin vyjadruje hodnotu športového úspechu pre obyvateľov Slovenskej republiky (verejnosť).

5. Športový úspech mládeže

Športový úspech mládeže sa počíta rovnako ako v prípade hlavnej kategórie dospelých, v jednej z dvoch „najstarších“ vekových kategórií mládeže, pričom tieto už boli ustanovené v prílohe č. 3 k zákonu; v súlade s ňou sa do celkového výpočtu následne zohľadní tá, ktorá je pre výpočet príspevku uznanému športu „priaznivejšia“. Mládežnícke kategórie boli určené týmto spôsobom preto, lebo jednotlivé športy majú rôzne vekové kategórie, a bolo by odborne nesprávne určiť konkrétny vek športovcov, v ktorom športové výsledky budú počítať.

6. Ochrana nestability

Výpočet príspevku uznanému športu závisí nielen od toho, aký úspešný a zaujímavý je príslušný šport, ale aj od toho, aké úspešné a zaujímavé sú iné športy (ako sú úspešné a koľko majú detí). Napriek tomu, že tento princíp je spravodlivý, môže vzniknúť situácia, že športu, ktorý by dosiahol väčší úspech by bol vypočítaný menší príspevok, nakoľko športy s vyšším podielom športu (P) by sa zlepšili tiež, čím by „spotrebovali“ väčšiu časť celého objemu finančných prostriedkov. Opačná situácia môže priniesť väčší príspevok zhoršujúcemu sa športu, ak sa iné (úspešné a zaujímavé) športy zhoršia ešte viac.

Veľká medziročná nestabilita môže spôsobiť reálne problémy prijímateľom príspevkov uznaným športom, nakoľko znemožní kontinuálnu prácu, ktorá je pre dosahovanie športového úspechu (maximalizácie verejného dobra) nevyhnutná.

Na zmenšenie vplyvu tejto medziročnej nestability je vo výpočte použitá ochrana vo forme maximálnej a minimálnej hodnoty príspevku, ako aj maximálneho a minimálneho percentuálneho nárastu alebo poklesu.

Jednotlivé vzorce boli vytvárané po rokovaniach so zástupcami národných športových zväzov.

Materiálom sa upravuje spôsob alokácia verejných zdrojov medzi národné športové zväzy, pričom vplyvy týkajúce sa rozpočtu verejnej správy boli uvedené v doložke vplyvov a v analýzach k nim v rámci legislatívneho procesu návrhu zákona. Materiál nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, vplyv na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti ani na služby verejnej správy pre občana.

Predkladaný materiál je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi Slovenskej republiky a právom Európskej únie.

B. Osobitná časť

K § 1 a prílohe

Na základe splnomocňovacieho ustanovenia § 68 ods. 4 zákona č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "zákon") sa upravuje metodika zisťovania hodnôt, a parametrov, ktorými sú dosiahnutý športový úspech v kategórii dospelých (ÚD), dosiahnutý športový úspech v kategórii mládeže (ÚM) pričom metodika pre dospelých uplatňuje aj na mládež (ÚM), viď vzorec č. 15, s odchýlkami uvedenými v prílohe č. 3 k zákonu (t.j. vypočíta sa pre dve najvyššie vekové kategórie, z ktorých sa potom zohľadňuje tá, ktorá je pre národný športový zväz priaznivejšia).

Výpočet dosiahnutého športového úspechu vo vzťahu k individuálnym športom a kolektívnym športom sa upravuje nie na úrovni celého športu, ale až na úrovni jednotlivých športových odvetví, vzhľadom na to, že rôzne uznané športy majú nerovnaký počet športových odvetví s rôznou dôležitosťou (prestížou).

V prípade postavenia Slovenskej republiky v rebríčkoch sa neupravuje nariadením vlády rozhodujúci dátum, nakoľko tento je už ustanovený v prílohe č. 3 k zákonu, a to na 30. septembra „roka, v ktorom sa robí výpočet“. Rovnako sa nariadením vlády neupravuje ani koeficient medziročného útlmu, nakoľko jeho hodnoty sú ustanovené v tabuľke č. 2 prílohy č. 3 k zákonu.

Vo vzťahu k maximálnemu percentuálnemu podielu príspevku a maximálnemu možnému medziročnému poklesu príspevku na výpočet na kalendárny rok 2017 je potrebné vychádzať z doterajšej právnej úpravy, ktorá “príspevok uznanému športu” neupravovala, východzími pre rok 2017 budú preto schválené dotácie na základe “Výzvy na predkladanie žiadostí o poskytnutie dotácie v oblasti športu v roku 2016”, ktorá bola otvorená do 20. 11. 2015 (viď http://www.minedu.sk/uzatvorene-vyzvy/) a v rámci nej konkrétne o finančné prostriedky schválené na účel “Zabezpečenie športovej reprezentácie, výber a príprava športových talentov, rozvoj športových odvetví”.

K § 2

Ustanovuje sa účinnosť nariadenia vlády na základe skutočnosti, že pre podávanie žiadostí o poskytnutie príspevku uznanému športu podľa § 69 ods. 1 zákona je rozhodujúci 30. september.