Priestupková recidíva s cezhraničným rozmerom - príklady a právne názory

Zadanie problému:

Vážení kolegovia, keďze v dnešnej dobe má každý veľa povinností, nechcel som Vás vyrušovat pri Vašej práci telefonicky, ale rozhodol som sa, že Vám napíšem email so žiadostou o poskytnutie rady - či podľa Vášho názoru môžeme trestne stíhať slovenského občana, ktorý sa v cudzine dopustí protiprávneho konania, ktoré napĺňa znaky skutkovej podstaty priestupku, ktorý by v spojení s predchádzajúcim priestupkom spáchaným i právoplatne postihnutým na Slovensku zakladal zodpovednosť za trestný čin podľa Trestného zákona (tzv. priestupková recidíva rovnorodá):

Praktický príklad 1:

V žiadosti o prevzatie trestnej veci žiadajú orgány dožadujúceho štátu o prevzatie trestnej veci (trestného oznámenia) vedenej proti slovenskému občanovi, ktorý mal v septembri roku 2011 na území Českej republiky viesť motorové vozidlo po požití alkoholu (3,22 g/kg). Lustráciou dotknutej osoby sa však zistilo, že táto osoba mala v tom čase právoplatne uloženú sankciu Dopravným inšpektorátom Kysucké Nové Mesto (bola právoplatne postihnutá) za priestupok, ktorého podstata rovnako spočívala v tom, že dotknutá osoba viedla osobné vozidlo pod vplyvom alkoholu.

Z okolností prípadu, ktorý bol predmetom žiadosti o prevzatie trestnej veci, bolo zrejmé, že vedenie vozidla pod vplyvom alkoholu na území ČR by samo o sebe (bez ďalšej právnej skutočnosti, resp. okolnosti) nebolo možné na území SR posúdiť ako trestný čin. Vyvodenie trestnej zodpovednosti prichádzalo do úvahy len za situácie, že podozrivý bol v minulosti (v posledných 24 mesiacoch) postihnutý za priestupok.

Ide o to, či môžeme prevziať takúto vec alebo nie, a či podľa Vás sa podozrivý dopustil trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 3 písm. b)^[1] Tr. zákona účinného v čase spáchania skutku.

Praktický príklad 2:

Páchateľ vo februári 2012 odcudzil v TESCU tovar v hodnote 10,- €, bol pristihnutý pri čine. Páchateľ je po zadržaní odovzdaný policajtom, pričom policajti by mu za bežných podmienok udelili pokutu. Ale ak by podozrivého vylustrovali v dostupných policajných systémoch a databázach a zistili by, že v ČR minulý rok mal obdobný pristupok proti majetku, za ktorý bol postihnutý, jeho konanie vykazuje znaky prečinu krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno f)^[2] Tr. zákona. 

Ďalšia otázka: 

Okrem toho sa chcem spýtať, (ak odpoviete kladne na moju prvú otázku), či by v podobnych prípadoch nemali policajti lustrovať osobu, ktorá sa dopustila na území SR priestupku proti majetku, alebo na úseku dopravy a ak áno či je na to vytvorený systém lustrácie.

Doplňujúce informácie k problému:

V tejto súvislosti dávam do pozornosti ustanovenie § 91 ods. 2 zákona č.372/1990 Zb. o priestupkoch^[3] v zmysle ktorého, rozhodnutia vydané v konaní o priestupkoch správnym orgánom Českej republiky platia aj na území Slovenskej republiky.

Viem, že v Českej republike toto ustanovenie po tom, čo došlo k rozdeleniu federácie, vypustili, u nás zostalo platné, preto vyvstáva otázka či zákonodarca toto ustanovenie ponechal v platnosti vedome, alebo nevedome, či teda sme povinný prihliadať na české rozhodnutia alebo nie, lebo to má podstatný význam aj pre trestné konanie. Prokurátor je povinný postupovať podľa zákona. 

Právny názor:

Pozdravujem Vás pán kolega,

trestné stíhanie za daných okolností prípadu je možné, aj keď pripúšťam, že sa na vec dá pozrieť spôsobom, ktorý by nás priviedol k inému záveru.

Tento záver by však mal urobiť súd a podľa možnosti, na čo najvyššej úrovni (najvyšší súd).

Ak sa dopustil protiprávneho konania (jazda pod vplyvom alkoholu) občan SR, je daná personálna pôsobnosť Trestného zákona SR, aj keď sa konania dopustil v cudzine.

Závažnosť protiprávneho konania osoby nachádzajúcej sa v personálnej jurisdikcii SR by sa nemala posudzovať podľa toho, či sa protiprávneho konania táto osoba dopustila na území SR alebo mimo neho.

Takže je rovnako závažné/nebezpečné, keď sa osoba postihnutá v minulosti za priestupok recidivuje (dopustí sa obdobného protiprávneho konania, za aké už bola v SR postihnutá) na území SR alebo mimo neho.

Ak Trestný zákon s takouto recidívou protiprávnych konaní spája trestnoprávnu zodpovednosť je potrebné ju uplatniť.

Keď si to rozdelíme na jednotlivé znaky skutková podstata trestného činu podľa 289 odsek 1 písm. b/ Trestného zákona účinného do 31.10.2011 zistíme, že všetky znaky boli naplnené.

Samozrejme vo vzťahu k cudziemu štátu musí byť dodržaná obojstranná trestnosť/postihnuteľnosť (aspoň in abstracto).

A úplne najlepšie by bolo mať na túto vec dve protichodné právoplatné rozhodnutia súdov a predložiť ich trestnoprávnemu kolégiu Najvyššieho súdu SR na zjednotenie praxe.

A čo sa týka krádeže zastávam obdobný názor.

Dôležité je, aby ten predchádzajúci postih za priestupok bol zo strany orgánov SR, prípadne ČR (vzhľadom na znenie § 91 odsek 2 Priestupkového zákona), resp. mohlo by sa jednať aj o postih iného štátu, ktorý by však musel byť v súlade s naším právnym poriadkom uznaný za trestný postih v zmysle slovenského právneho poriadku (prostredníctvom uznávacieho konania).