Prieťahy pri vyšetrovaní

Prieťahy pri vyšetrovaní

Orgány činné v trestnom konaní (policajt a prokurátor) sú povinnékonať tak, aby neporušili právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,garantované článkom 48 ods. 2 Ústavy SR. Aj napriek tomu sa stretávame sprípadmi, keď v dôsledku nečinnosti alebo nesprávnej činnosti orgánov činných vtrestnom konaní dochádza k neprimeranej dĺžke vyšetrovania trestnej činnosti.

Judikatúra Ústavného súdu zbytočné prieťahy v trestnom konaní posudzujepodľa okolností každého jednotlivého prípadu, pričom prihliada na zložitosťveci, správanie obvineného a (ne)činnosť orgánu konajúceho vo veci. Osobitnárýchlosť sa musí zabezpečiť u osôb stíhaných vo väzbe a mladistvých.

Podľa môjho názoru zbytočné prieťahy v predsúdnom konaníspôsobuje najmä vysoká zaťaženosť policajtov a rozpracovanosť vecí, nedostatokpotrebných skúseností s novými formami kriminality, nedodržiavanie lehôt naskončenie vyšetrovania (skráteného vyšetrovania), nerešpektovanie záväznýchpokynov prokurátorov policajtmi, nedôsledný dozor prokurátorov nad vyšetrovaním, podstatné chyby v procesnom postupe a pod. Najčastejšímipríčinami zbytočných prieťahov sú procesné pochybenia spojené s formálnou činedostatočnou kontrolou riadiaceho aparátu orgánov činných v trestnom konanípri plynulosti trestného konania.

Obmedzeniu prieťahov pri vyšetrovaní trestnej činnosti,ktoré odborná aj laická verejnosť oprávnene už dlhší čas kritizuje, sa venujepozornosť zodpovedných subjektov, ale doterajšie aktivity nezaznamenávajúvýraznejší obrat k lepšiemu.

Napriek tomu, že nie je možné odstrániť absolútne prieťahy vtrestnom konaní, pri ich eliminácii vidím tieto riešenia. V aplikačnej rovinekladiem dôraz na častejšie využívanie niektorých trestnoprocesných inštitútov.

V prípadoch zanedbateľných deliktov sú rezervy pri využívanítzv. zjednodušeného skráteného vyšetrovania (§ 204 Trestného poriadku), ktoréumožňuje ukončenie trestného stíhania obvineného v prípravnom konaní v lehote48 hodín a jeho odovzdanie spolu s obžalobou súdu. Skúsenosti z využívaniatohto inštitútu v podmienkach Okresnej prokuratúry Bratislava II a Bratislava V nasvedčujútomu, že predstavuje významný prostriedok na riešenie problémov tzv. pouličnejkriminality. Napriek postupnému zvyšovaniu využívania tohto inštitútu vposlednom čase nemožno s tým vysloviť spokojnosť.

Rezervy možno konštatovať aj v prípade tzv. odklonov(podmienečné zastavenie trestného stíhania, zmier a dohodovacie konanie), ktoréumožňujú vyriešiť veci mimo formalizovaného hlavného pojednávania. Súčasnévýsledky v tejto oblasti, keď sa približne štvrtina trestných vecí v prípravnomkonaní končí odklonmi, nemožno považovať za dostatočné. Moje skúsenostinasvedčujú, že tam, kde sa odklony využívajú (obvody krajských prokuratúr Žilina, Trenčín aTrnava), lepšie sa zabezpečuje právo na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov. Využívanie odklonov prispieva aj k tomu, že prokurátori strávia kratšíčas na hlavných pojednávaniach a môžu sa viac sústrediť na výkon dozoru vpredsúdnom konaní.

V personálnej rovine treba odformalizovať súčinnostné vzťahymedzi políciou a prokuratúrou a zabezpečiť precíznejšiu riadiacu a kontrolnú činnosť vedúcich pracovníkov.

V rámci plynulosti konania nemožno obísť ani problém tzv.brzdiacich praktík obvineného, ktorý možno riešiť za účasti Slovenskejadvokátskej komory.

Súčasťou práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovje právna istota a v širšom kontexte právny štát. Zásada spravodlivého procesuvyžaduje okrem iného, aby sa každému dostalo právnej ochrany zo strany orgánovčinných v trestnom konaní a súdu. Túto zásadu treba vykladať nielen v prospechobvineného, ale aj v prospech legitímneho záujmu štátu a poškodených.