logologo_small

Stanovisko k zmluvnému základu podpory talentovaných športovcov v rezortných športových strediskách

utorok, 07.05.2019|Posledná aktualizácia 25.12.2019 23:48

Na základe žiadosti o stanovisko, ktoré obdržala Učená právnická spoločnosť o. z. od rodiča talentovaného športovca, ktorého prípravu podporovalo rezortné športové stredisko a obdobný podnet prišiel aj od trénera v rezortnom športovom stredisku, sa odborníci UčPS tímu zaoberali vo všeobecnej rovine právnou otázkou, či je možné právne obhájiť systém spolupráce rezortného športového strediska s mladými talentovanými športovcami pri ich športovej príprave založený na uzatváraní nepomenovaných zmlúv podľa § 51 Občianskeho zákonníka.

Na základe žiadosti o stanovisko, ktoré obdržala Učená právnická spoločnosť o. z. od rodiča talentovaného športovca, ktorého prípravu podporovalo rezortné športové stredisko a obdobný podnet prišiel aj od trénera v rezortnom športovom stredisku, sa odborníci UčPS tímu zaoberali vo všeobecnej rovine právnou otázkou: 
či je možné právne obhájiť systém spolupráce rezortného športového strediska s mladými talentovanými športovcami pri ich športovej príprave založený na uzatváraní nepomenovaných zmlúv podľa § 51 Občianskeho zákonníka ? 

Faktický stav:
Na úvod je potrebné uviesť, že na základe nepomenovaných zmlúv podľa § 51 Občianskeho zákonníka už niekoľko rokov podporujú mladých talentovaných športovcov (do 23 rokov veku) vo všetkých troch rezortných športových strediskách:

  1. Vojenské športové centrum (VŠC) Dukla Banská Bystrica - používa “Zmluva o zabezpečení prípravy športovca”,
  2. Športové centrum polície (ŠCP) - používa “Zmluvu o zabezpečení športovca a jeho prípravy pre reprezentáciu”,
  3. Národné športové centrum (NŠC) - používa “Zmluvu o uskutočnení podpory športovca”.

Dôležité východisko:
Rezortné športové stredisko nie je športovým klubom športovcov zaradených do rezortného športového strediska.

Podľa predmetu svojej činnosti napĺňa rezortné športové stredisko všetky atribúty športovej organizácie. Na strane druhej však predpísaná právna forma rezortných športových stredísk v podobe štátnej príspevkovej organizácie alebo štátnej rozpočtovej organizácie determinuje osobitné pravidlá pre fungovanie tohto osobitného typu športovej organizácie.

Svojou vecnou povahou ide o špeciálne „strediská” slúžiace na podporu prípravy reprezentantov Slovenskej republiky, ktorých úlohou je starať sa na špičkovej úrovni nielen o vrcholových športovcov v kategórii dospelých ale aj o perspektívnych mladých talentovaných športovcov najmä v individuálnych športoch. Osobitne v tých športoch, ktoré boli systémovo zaradené do jednotlivých rezortných športových stredísk a sú v nich dlhodobo rozvíjané aj na základe získaných vedeckých poznatkov stredísk a poznatkov príslušných národných športových zväzov.

Rezortné športové strediská sú štátne servisné športové organizácie slúžiace na komplexnú podporu prípravy najvýkonnejších z vrcholových športovcov národných športových zväzov, vrátane ich zamestnávania a sociálneho zabezpečenia, ak ide o profesionálnych športovcov. Návrh na zaradenie športovca do strediska je oprávnený dať národný športový zväz a subsidiárne aj ministerstvo školstva pri splnení podmienok podľa § 58 písm. k) Zákona o športe.[1]

Športovci zaradení do rezortného športového strediska však naďalej zostávajú členmi, resp. registrovanými športovcami svojich športových klubov, ktoré sú členmi príslušného národného športového zväzu. Z uvedeného vyplýva, že športovci zaradení do rezortného športového strediska vykonávajú šport naďalej za svoj športový kluby, kde sú registrovaní, prípadne vykonajú prestup do ŠK Dukla Banská Bystrica o.z.,[2] alebo do Športového klubu polície Bratislava,[3] respektíve pri športovcoch zaradených do Národného športového centra je tých klubov podstatne viac.

Na medzinárodných podujatiach, na ktoré sú športovci (aj tí, ktorí sú zaradení do rezortného športového strediska) nominovaní svojimi národnými športovými zväzmi, vykonávajú športovci šport ako reprezentanti Slovenskej republiky. Na medzinárodných podujatiach vykonávajú športovci šport za príslušnú národnú športovú asociáciu (národný športový zväz), ktorá ich na podujatie nominovala a spravidla aj prihlásila, nie za rezortné športové stredisko, čo samozrejme nijako neznižuje význam rezortných športových stredísk pre slovenský šport. To sú fakty.

Z uvedeného je teda zrejmé, že rezortné športové stredisko má postavenie špičkového servisného strediska pre športových reprezentantov (a ich národné športové zväzy), tí však nevykonávajú šport „za rezortné športové stredisko” ako za športovú organizáciu (k tomu viď základné ustanovenia k jednotlivým typom zmlúv podľa Zákona o športe - § 35 ods. 1, § 47 ods. 1, § 48 ods. 1 Zákona o športe) ale „v rezortnom športovom stredisku”. Športovci majú k rezortnému športovému stredisku špecifický vzťah, iný ako je bežný vzťah športovca k jeho športovému klubu alebo národnému športovému zväzu, za ktorý “vykonávajú šport” (súťažia) či už ako kluboví športovci alebo ako reprezentanti Slovenskej republiky.

Profesionálny športovec v rezortnom športovom stredisku
Špecifický vzťah profesionálneho športovca zaradeného do rezortného športového strediska je vyjadrený aj v § 4 ods. 3 písm. b) Zákona o športe, podľa ktorého:
„(3) Profesionálny športovec vykonáva šport
b) na základe pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu podľa osobitného predpisu v rezortnom športovom stredisku,”.

Uvedené znenie zodpovedá situácii, že profesionálny športovec ostáva športovo-technicky naďalej súčasťou svojho športového klubu na základe členského alebo registračného vzťahu a reprezentácie Slovenskej republiky na základe nominácie národným športovým zväzom a teda profesionálny športovec zaradený do strediska nevykonáva šport „za športové stredisko” ale “v rezortnom športovom stredisku”, ktoré zabezpečuje nielen jeho prípravu a ďalšie podporné činnosti jeho športovej činnosti na najvyššej úrovni, ale zabezpečuje aj zamestnanie a sociálne zabezpečenie profesionálneho športovca.

Talentovaný športovec v rezortnom športovom stredisku.
V súlade s § 3 písm. c) prvým bodom a písmenom d) Zákona o športe má rezortné športové stredisko úlohu starať sa aj o prípravu talentovaných športovcov zaradených do zoznamu najvýkonnejších športovcov. Tu treba uviesť, že môže ísť o rôzne vekové skupiny športovcov. Môže ísť o žiakov základnej školy vo veku do 14 rokov alebo študentov strednej školy vo veku do 18/19 rokov alebo vysokej školy vo veku do 23 rokov, ktorí ešte nie sú na takej výkonnostnej úrovni, aby sa mohli stať profesionálnymi športovcami a vykonávali šport na základe zmluvného vzťahu podľa § 4 ods. 3 písm. b) Zákona o športe. Niekedy môže byť problémom aj počet voľných tabuľkových miest pre profesionálnych športovcov v rezortnom športovom stredisku, resp. ich aktuálna obsadenosť.

Vzhľadom na to, že aj talentovaný športovec vykonáva šport za svoj klub alebo za národný športový zväz ako člen mládežníckej kategórie reprezentácie Slovenskej republiky, a nie “za rezortné športové stredisko”, vzťahy súvisiace s jeho prípravou „v rezortnom športovom stredisku” je potrebné upraviť osobitným zmluvným typom, ktorý zákon o športe neupravuje. Zákon o športe upravuje zmluvné typy, v ktorých základnou náležitosťou vzťahu je, že športovec vykonáva šport „za športovú organizáciu”, čo pri rezortnom športovom stredisku nie je naplnené, športovec stále súťaží buď za klub alebo ako reprezentant za svoj národný športový zväz.

Keď talentovaný športovec súťaží za športový klub, vykonáva šport najčastejšie bez zmluvy (prípadne na základe zmluvy o amatérskom vykonávaní športu alebo zmluvy o príprave talentovaného športovca) a ak súťaží za národný športový zväz ako reprezentant na základe nominácie, jeho postavenie a vzťahy sú upravené štatútom reprezentranta, prípadne aj zmluvou alebo aj ďalšími predpismi a rozhodnutiami národného športového zväzu. Keď sa do prípravy talentovaného športovca pre klub a zároveň reprezentanta Slovenskej republiky pre národný športový zväz zapojí rezortné športové stredisko, vzťah športovca a strediska je vzhľadom k uvedenému špecifický a je potrebné upraviť ho podľa možností strediská a potrieb športovca, ktorý nesúťaží “za stredisko”, ale pripravuje sa “v stredisku”.

Na základe uvedených špecifík poslania, postavenia, úloh a vzťahov jednotlivých subjektov (talentovaný športovec, športový klub, národný športový zväz a rezortné športové stredisko) sa javí ako správne a primerané upraviť zmluvný vzťah medzi talentovaným športovcom a rezortným športovým strediskom nepomenovanou zmluvou podľa § 51 Občianskeho zákonníka. Ďalšou možnosťou, ktorá sa ponúka na úpravu vzťahu s talentovaným športovcom je uzatvorenie trojstrannej zmluvy o príprave talentovaného športovca medzi talentovaným športovcom, jeho športovým klubom a rezortným športovým strediskom, nakoľko klub spoločne so strediskom dokážu naplniť účel a cieľ takejto zmluvy.

Spolupráca s inými športovcami ako profesionálnymi a talentovanými športovcami
Pre prípravu najvýkonnejších športovcov môže byť potrebné až nevyhnutné, aby v rámci rezortného športového strediska príležitostne alebo aj dlhodobejšie pôsobili aj takí športovci, ktorí nespadajú ani do kategórie najvýkonnejších športovcov (sparing partneri, navádzači, tempári atď.), a ani do kategórie talentovaných športovcov (presiahli vekovú hranicu 23 rokov alebo nie sú v zozname talentovaných športovcov). Spoluprácu s nimi však dokážu tréneri a iní športoví odborníci pôsobiaci v rezortnom športovom stredisku vecne odôvodniť.

Takýto športovci môžu spolupracovať s rezortným športovým strediskom rovnako na základe nepomenovanej zmluvy podľa § 51 Občianskeho zákonníka, ktorá upraví špecifiká ich vzájomného vzťahu.

Pri sparing partneroch môže ísť o odplatné alebo bezodplatné plnenie (vykonávanie dojednanej športovej činnosti potrebnej pri príprave športovca zaradeného do strediska) poskytnuté športovcom (sparing partnerom) z toho istého klubu alebo aj z iného klubu ako je športovec zaradený do rezortného športového strediska. Títo športovci však neposkytujú pre rezortné športové stredisko plnenie súťažením za klub, oni sú sparing partnermi v rámci prípravy iných športovcov. Aj keď toto by zrejme mohlo spadnúť do rámca vykonávania športovej činnosti za športovú organizáciu spôsobom, ktorí určí športová organizácia.

Čo sa týka posúdenia príslušnosti športovca k športovej organizácii, športovec získava príslušnosť k rezortnému športovému stredisku na základe uzatvoreného zmluvného vzťahu[4]. Tento zmluvný vzťah upravujúci pravidlá a podmienky podpory prípravy športovca však nemení nič na tom, že športovec nevykonáva šport (nesúťaží) "za" rezortné športové stredisko, lebo športovo-technicky na súťažiach "vykonáva šport" buď za športový klub, v ktorom je registrovaný alebo ako reprezentant za národný športový zväz, ktorý ho nominoval na súťaž športovej reprezentácie.

Aký je primárny cieľ vzťahu so športovcom vykonávanie športu za športový klub
Pre vykonávanie športu za športovú organizáciu Zákon o športe uvádza uzavretý výpočet zmluvných typov, na základe ktorých je možné zmluvne upraviť vzťah športovca a športovej organizácie, ktorého predmetom, podstatou a cieľom je vykonávanie športu športovcom za športovú organizáciu. Zákon predpokladá aj možnosť vykonávania športu športovcom za športovú organizáciu “bez zmluvy” (§ 4 ods. 4 písm. d) Zákona o športe).

Otázka teda je, či vyššie uvedený dlhodobo zaužívaný (vo všetkých troch rezortných športových strediskách) a podľa názorov viacerých športových odborníkov aj vecne dobre fungujúci/vyhovujúci systém podpory talentovaných športovcov, často mládežníckych reprezentantov Slovenska, je možné oprieť o platnú zákonnú úpravu.

Aktuálny právny rámec
Tu sú argumenty, ktoré by mohli byť relevantné z hľadiska zákonnosti súčasného stavu.

Podľa § 3 písm d) Zákona o športe:
"Na účely tohto zákona sa rozumie
d) zoznamom najvýkonnejších športovcov zoznam športových reprezentantov v kategórii dospelých a talentovaných športovcov zostavený na základe výkonnostných kritérií,".

Z uvedeného vyplýva, že zákonodarca vytvoril legislatívne predpoklady (zákonný rámec) pre to, aby sa v rezortných športových strediskách uskutočňovala aj príprava talentovaných športovcov na základe výkonnostných kritérií.

Podľa § 55 ods. 2 Zákona o športe:
"(2) Vláda riadi a koordinuje ministerstvá pri plnení ich úloh v oblasti športovej reprezentácie v rezortných športových strediskách. Za tým účelom ustanoví vláda nariadením jednotné pravidlá pre

  1. zaraďovanie jednotlivých športov, pre ktoré zabezpečuje rezortné športové stredisko činnosti podľa § 3 písm. c),
  2. vytvorenie zoznamu najvýkonnejších športovcov a spôsobe určenia výkonnostných kritérií,
  3. zaraďovanie športovcov a športových odborníkov do rezortných športových stredísk a ich vyraďovanie,".
Kým vláda neustanoví nariadením (podzákonným aktom) "jednotné pravidlá pre vytvorenie zoznamu najvýkonnejších športovcov a spôsob určenia výkonnostných kritérií", rezortné športové strediská si výkonnostné kritériá pre zostavenie zoznamu najvýkonnejších športovcov, ktorého súčasťou podľa zákona majú byť aj talentovaní športovci, určujú podľa vlastných, s ostatnými rezortnými športovými strediskami zatiaľ „nezjednotených”, pravidiel.

V definícii zoznamu najvýkonnejších športovcov je uvedené, že sa zoznam vytvára „na základe výkonnostných kritérií", teda v zákone nie je uvedené, že to musí byť podľa „výkonnostných kritérií vytvorených podľa § 55 ods. 2 písm. b) Zákona o športe". To znamená, že kým neexistujú „jednotné pravidlá”, ktoré mala ustanoviť nariadením vláda (od 1.1.2016, kedy nadobudol účinnosť
Zákon o športe sa tak nestalo) je plne v súlade so zákonom stav, keď si rezortné športové strediská na základe vlastných výkonnostných kritérií vytvoria vlastný zoznam najvýkonnejších športovcov v športoch, ktoré boli zaradené do jednotlivých stredísk. Takýto postup umožňuje rezortnému športovému stredisku aj jeho štatút resp. zriaďovacia listina schválená príslušným ministerstvom, pod ktoré rezortné stredisko spadá.

Máme teda argumentačne podložené to, že rezortné športové strediská sú podľa zákona oprávnené zabezpečovať „prípravu vrcholových športovcov, ktorí sú zaradení do rezortného športového strediska na návrh ... zo zoznamu najvýkonnejších športovcov", kde majú byť podľa výkonnostných kritérií zaradení aj talentovaní športovci.

Ak sú vzájomné vzťahy rezortného športového strediska, ktoré zabezpečuje plnenie úlohy podľa § 3 písm. c) prvého bodu ZoŠ a talentovaného športovca zaradeného na základe výkonnostných kritérií do zoznamu najvýkonnejších športovcov rezortného športového strediska upravia nepomenovanou zmluvou podľa § 51 Občianskeho zákonníka napríklad o „podpore prípravy talentovaného športovca zaradeného do zoznamu najvýkonnejších športovcov", takýto postup sa javí byť v súlade so zákonom.

Podotýkam, že pri talentovanom športovcovi bude plnenie úlohy rezortného športového strediska podľa § 3 písm c) druhý bod Zákona o športe t.j. zabezpečiť „zamestnávanie a sociálne zabezpečenie vrcholových športovcov zaradených do rezortného športového strediska" skôr výnimočné, keďže väčšinou ide o žiakov základnej školy, študentov strednej školy alebo vysokej školy".


Záver:

Na základe vyššie uvedeného sa javí byť dôvodný právny názor, že úprava právneho vzťahu medzi talentovaným športovcom, ktorý je zaradený do zoznamu najvýkonnejších športovcov a rezortným športovým strediskom, ktorého predmetom sú pravidlá a podmienky podpory športovej činnosti, najmä prípravy talentovaného športovca zo strany rezortného športového strediska pomocou nepomenovanej zmluvy podľa § 51 Občianskeho zákonníka nie je v rozpore so zákonom.

V tomto smere je relevantný aj predmet a sledovaný cieľ zmluvného vzťahu, obsah dojednaného plnenia zo strany športovca.
Ak je predmetom zmluvy podľa § 51 Občianskeho zákonníka úprava vzájomných vzťahov, pravidiel a podmienok pri podpore športovej prípravy športovca rezortným športovým strediskom, nie je to to isté, ako keď športovec odplatne alebo aj bezodplatne vykonáva šport za športovú organizáciu (športový klub alebo národný športový zväz). Vykonávanie športu športovcom  za športovú organizáciu by malo byť upravené zmluvným typom podľa Zákona o športe prípadne športovec môže vykonávať šport za športovú organizáciu aj bez zmluvy.

Rezortné športové stredisko je z hľadiska športovo-technického iba/najmä servisnou športovou organizáciou. 


Pripájame aj komentár člena UčPS tímu k stanovisku:
Pokiaľ ide o zaraďovanie najvýkonnejších športovcov ako aj talentovaných športovcov do rezortných športových stredísk v tomto ohľade je možné súhlasiť s vykladom ust. § 3 písm. d) Zákona o športe v spojitosti s ust. § 55 ods. 2 písm. b) Zákona o športe.

Koniec koncov, kým nedôjde k vytvoreniu zoznamu najvýkonnejších športovcov na základe nariadenia vlády, sú rezortné športové strediská v zmysle interných predpisov a rozhodnutí rezortných ministerstiev povinné postupovať tak, že si sami vytvoria kritéria pre zaraďovanie najvýkonnejších športovcov ako aj talentovaných športovcov (ktoré sú pokiaľ viem schvaľované príslušným ministerstvom/ministrom).

Taká je prax a bude to tak zrejme fungovať až do vytvorenia a schválenia “projektu optimalizácie fungovania rezortných športových stredísk, ktorý mal byť podľa § 105 ods. 2 zákona o športe vypracovaný do 31. decembra 2016.

Štát si však túto “domácu úlohu” dodnes (apríl 2019) nesplnil, pričom z pohľadu budovania moderných rezortných športových stredísk, zdieľania ich poznatkov a zvyšovania kvality ich činnosti ide o zásadnú úlohu, ktorá mala byť splnená na základe odbornej analýzy na znalostnom základe. Aj preto bola táto úloha ustanovená priamo v zákone aj s ročnou lehotou na jej splnenie, ktorá sa javila byť primeraná.

Riadenie a správa fungovania športu na strane štátu v tomto smere úplne zlyháva.

Poznámky pod čiarou:
  1. Podľa § 58 písm. k) Zákona o športe: “Ministerstvo školstva navrhuje športových reprezentantov na zaradenie do rezortného športového strediska, ak v príslušnom športe nepôsobí národný športový zväz alebo ak národný športový zväz bezdôvodne nenavrhne športového reprezentanta do rezortného športového strediska.”. ^
  2. Informácie o športovom klube ŠK Dukla Banská Bystrica o. z. na športovom portáli MŠVVaŠ SR: https://sport.iedu.sk/Company/Company/11700. ^
  3. Informácie o Športovom klube polície Bratislava na športovom portáli MŠVVaŠ SR: https://sport.iedu.sk/Company/Company/11231. ^
  4. § 3 písm. k) siedmy bod Zákona o športe. ^
JUDr. Peter Sepeši
Mohlo by vás zaujímať

Ešte raz a inak k problému odvodov profesionálnych športovcov - zamestnancov

23.10.2019 | JUDR. PETER SEPEŠI

ROZHOVOR hráčskej asociácie hokeja s Petrom Sepešim (úplné znenie)

4.1.2020 | JUDR. PETER SEPEŠI

Príspevok uznanému športu - možné riešenie problému pri zlúčení športových odvetví pod jeden národný športový zväz

23.10.2019 | JUDR. PETER SEPEŠI

Návrhy, podnety a závery V. ročníka konferencie “ŠPORT a PRÁVO 2016”

23.10.2019 | JUDR. PETER SEPEŠI

Novela zákona č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov s dôvodovou správou i dôvodmi k pozmeňujúcim návrhom poslancov

23.10.2019 | PRACOVNÁ SKUPINA K ZÁKONU O ŠPORTE

Úplné znenie zákona č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 354/2016 Z.z. a zákona č. 335/2017 Z.z. s dôvodovou správou

23.10.2019 | UČPS TÍM

Súčasne by ma zaujímalo, ako má športová organizácia postupovať v prípade uzatvorenia profesionálnej hráčskej zmluvy so zahraničným športovcom. Často sa stáva, že zahraničný agenti športovcov požadujú zmluvy v preddefinovanom formáte, kedy sa len ťažko robia úpravy, v cudzej mene /USD/, so samostatne definovanými podmienkami výpovede, špecifickými podmienkami výplaty odmeny viazanými na štatistické výkonnostné ukazovatele športovca. Je možné takúto zmluvu uzavrieť platne, pokiaľ neplní všetky náležitosti zákona o športe, ak sa použije zahraničné právo /napríklad švajčiarske/?

23.10.2019 | PRACOVNÁ SKUPINA UČPS

Môže mať športovec uzavretú so zväzom zmluvu o profesionálnom vykonávaní športu na obdobie, keď je nominovaný do športovej reprezentácie SR, keď má v tom istom čase platnú zmluvu o profesionálnom vykonávaní športu s klubom, v ktorom inak pôsobí?

23.10.2019 | PRACOVNÁ SKUPINA UČPS

Otázka: A) Kde je hranica medzi amatérskym športovcom bez zmluvy a neorganizovaným športovcom?Pojem neorganizovaný športovec totiž zákonom vymedzený nie je.O amatérskych športovcoch športová organizácia musí viesť evidenciu, o neorganizovaných nie?B) Majme účastníka súťaže organizovanej športovou organizáciou (samostatné občianske združenie, bez príslušnosti k národnému športovému zväzu). Môžeme takéhoto účastníka súťaže (bez akéhokoľvek pracovno-právneho vzťahu so športovou organizáciou) považovať za neorganizovaného športovca?C) Mení sa odpoveď na predošlú otázku v závislosti od toho, či účastník je alebo nie je členom občianskeho združenia (športovej organizácie)? Myslíme iba členský vzťah, nie zmluvu - ani profesionálnu, ani amatérsku.

23.10.2019 | PRACOVNÁ SKUPINA UČPS

Chcel by som sa informovať o zmluvách, respektíve požiadať o rady:Všetci naši tréneri i hráčky majú uzavreté Hráčske i Trénerské zmluvy, uzavreté ako SZČO.Hráčky, ale aj tréneri, ktorí majú uzavreté zmluvy a tie pokračujú aj po nasledujúce obdobie (trebárs až do roku 2018, alebo aj kratšie či dlhšie), môžu pokračovať v rovnakom statuse ako doposiaľ, čiže SZČO?Hráčky, ale aj tréneri, ktorí majú uzavreté zmluvy a tie pokračujú aj po nasledujúce obdobie (trebárs až do roku 2018, alebo aj kratšie či dlhšie), môžu pokračovať v rovnakom statuse ako doposiaľ, čiže SZČO?Hráč, alebo tréner, ktorému končí zmluva k 30.6.2016 a je vzájomná zhoda o pokračovaní spolupráce, musí mať už novú zmluvu uzavretú ako zamestnanec?Hráč, alebo tréner, ktorému končí zmluva k 30.6.2016 a je vzájomná zhoda o pokračovaní spolupráce, musí mať už novú zmluvu uzavretú ako zamestnanec?Pokiaľ hráč alebo tréner, ktorému končí k 30.6.2016 zmluva s klubom a jeho živnostenské osvedčenie je vydané na neskoršiu dobu, môže ďalej pokračovať prostredníctvom dodatku o predĺžení pôvodnej zmluvy ako SZČO?Pokiaľ hráč alebo tréner, ktorému končí k 30.6.2016 zmluva s klubom a jeho živnostenské osvedčenie je vydané na neskoršiu dobu, môže ďalej pokračovať prostredníctvom dodatku o predĺžení pôvodnej zmluvy ako SZČO?Existujú nejaké predlohy na nové zmluvy, vzhľadom k tomu, že nový Zákon o športe explicitne určuje, čo tam má byť?Existujú nejaké predlohy na nové zmluvy, vzhľadom k tomu, že nový Zákon o športe explicitne určuje, čo tam má byť?

23.10.2019 | PRACOVNÁ SKUPINA UČPS

Máme podpísanú zmluvu s hráčkou na dobu určitú od: 01.09.2014 do: 30.05.2016 s opciou na ďalší rok za nasledovných podmienok: zmluva sa predlžuje automaticky do 30.05 2017, ak to klub oznámi písomne hráčke do 15.5.2016, že s ňou klub ďalej počíta. Uplatnenie takejto opcie sa podáva písomnou formou, hráčka nemôže odmietnuť písomné oznámenie, čiže je to jednostranný právny akt. Otázka znie, vzniká vo vzťahu k ďalšej spolupráci s hráčkou nový právny vzťah v zmysle Zákona o športe?

23.10.2019 | PRACOVNÁ SKUPINA UČPS

V rámci diskusie som sa informoval o problematike úrazov športovcov počas vykonávania športovej činnosti na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu. Zaujíma ma, či úrazy takýchto športovcov budú posudzované ako pracovné úrazy v zmysle zákonníka práce a ako sa bude riešiť zodpovednosť športovej organizácie, ak vieme, že športové úrazy často končia aj vážnejšími následkami, ktoré môžu športovca prinútiť ukončiť športovú kariéru a spôsobia športovcovi značnú ekonomickú ujmu.

23.10.2019 | PRACOVNÁ SKUPINA UČPS