ACT ON SPORTS AND DISCIPLINARY PROCEEDINGS
JUDR. PETER MIHÁL
PROKURÁTOR OKRESNEJ PROKURATÚRY SKALICA
ČLEN UČENEJ PRÁVNICKEJ SPOLOČNOSTI
E-MAIL: PETER.MIHAL@HOTMAIL.COM
MGR. LUKÁŠ PITEK
PRÁVNIK, SLOVENSKÝ FUTBALOVÝ ZVÄZ
ČLEN UČENEJ PRÁVNICKEJ SPOLOČNOSTI
KĽÚČOVÉ SLOVÁ:
zákon o športe, disciplinárne konanie, disciplinárny poriadok, športové zväzy, závažné disciplinárne previnenia, manipulácia súťaže, doping v športe, negatívne javy v športe, odôvodňovanie disciplinárnych rozhodnutí
KEY WORDS:
act on Sports, Disciplinary Proceedings, Disciplinary Regulations, sports associations, serious disciplinary misconduct, manipulating of competition, doping in sport, negative effect in sport, justification of disciplinary decision
ABSTRAKT:
Príspevok sa zaoberá úpravou disciplinárneho konania v zákone o športe. Zameriavame sa predovšetkým na oblasti, ktoré je nevyhnutné v dôsledku prijatia zákona v interných predpisoch športových zväzov novelizovať tak, aby tieto boli v súlade so zákonom. V závere príspevku sa venujeme problematike jednotného disciplinárneho poriadku pre celé športové hnutie.
ABSTRACT/SUMMARY:
The article deals with modification of disciplinary Proceedings in the act on sports. We mainly focus on areas which are needed to amend in internal regulations of sports associations due to adopting of law so they have to be in compliance with adopted law. The final part of article is dedicated to matter of uniform disciplinary regulations for the sport movement as a whole.
Úvod
Príspevok nadväzuje na predchádzajúce príspevky o výklade jednotlivých inštitútov novoprijatého zákona č. 440/2015 o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len “zákon”), ktorý nadobudol účinnosť dňa 1.1.2016 a to s dôrazom na úpravu disciplinárneho konania v rámci celého športového hnutia. Zákon výrazne zasahuje aj do úpravy tejto oblasti.
„Disciplinárne právo tvorí súhrn právnych noriem, vyplývajúcich zo zriadenej sociálnej autority, ktorých účelom je buď ukladať jednotlivcom opatrenia, alebo vytvárať namietateľné situácie, alebo stíhať odchýlky v chovaní, a to všetko hlavne v záujme inštitúcie a pod jediným trestom donucovacej sily, ktorú má k dispozícii.“[1]
Disciplinárne právo resp. v užšom slova zmysle disciplinárne konanie, predstavuje dôležitú súčasť systému zabezpečenia spravodlivosti v rámci každej športovej komunity fungujúcej na platforme občianskeho združenia každého športového hnutia, zväzu príp. inej športovej organizácie. Forma konania prípadne inštitucionálna úprava je odlišná a osobitná pre každý športový zväz. Významu disciplinárneho konania resp. jeho postaveniu v systéme Slovenského futbalového zväzu sme sa venovali v osobitnom príspevku[2].
Disciplinárne konanie je v zákone upravené vo viacerých ustanoveniach. Predovšetkým poukazujeme na skutočnosť, že v zákone sa nenachádzajú len ustanovenia pojednávajúce priamo o disciplinárnom konaní, no je nepochybné, že základné princípy disciplinárneho konania možno dôvodiť aj z ďalších ustanovení zákona. V porovnaní so zrušeným zákonom o športe,[3] ktorý platil do 31.12.2015, nový zákon o športe obsahuje dôkladnejšie vymedzenie a ukotvenie disciplinárneho konania v celom športovom hnutí. Napr. definovanie “príslušnosti k športovej organizácii”, čo ma zásadný význam z hľadiska osobnej pôsobnosti každého disciplinárneho poriadku a iné. Na druhej strane bolo upustené od stanovenia “subjektívnej resp. objektívnej” lehoty na začatie disciplinárneho konania.
Konkrétne, úprava disciplinárneho konania je obsiahnutá v druhej hlave 3. časti zákona, pričom je predmetom ustanovení § 54. V odseku 1 je vymedzená osobná, vecná a časová pôsobnosť disciplinárnych orgánov. V odseku 2 je vymedzená viazanosť disciplinárnych orgánov predpismi disciplinárneho práva toho - ktorého športového zväzu, teda “ustanovuje sa pravidlo, podľa ktorého musí byť vopred známe, aké sankcie možno v disciplinárnom konaní vedenom konkrétnym športovým zväzom subjektu porušujúcemu predpisy zväzu uložiť”.[4] V odseku 3 je uvedená povinnosť disciplinárnych orgánov v zákonom ustanovených prípadoch odôvodniť vydané rozhodnutie. Zákon ďalej v odseku 4 rozlišuje závažné disciplinárne previnenia, pričom ponecháva na autonómii každého športového zväzu určiť, ktoré previnenia sú závažné. ide nielen o deklarovanie základných priorít daného športového zväzu, ale má to význam aj pri povinnosti odôvodňovať rozhodnutia. A napokon v odseku 5 je vyjadrené právo na určenie regresnej náhrady osobe, ktorá je v zmysle interných športových predpisov disciplinárne zodpovedná a to od osoby, ktorá za potrestané konanie bola právne zodpovedná.
S poukazom na vyššie uvedené, disciplinárneho konania sa dotýkajú aj ostatné ustanovenia zákona upravujúce jednak konanie na základe zásad spravodlivého procesu ako aj rozhodovanie v záujme dosiahnutia právnej istoty.
Implementácia zákona o športe v oblasti úpravy disciplinárneho konania:
Z hľadiska úpravy disciplinárneho konania je nevyhnutné poukázať na potrebu implementácie nasledovných princípov či ustanovení do predpisov disciplinárneho práva každého povinnému subjektu, ktorému je zákon o športe v tejto časti adresovaný. Pri každej oblasti sú zároveň uvedené ustanovenia, ktoré upravujú danú problematiku resp. z ktorých vyplývajú povinnosti jej implementácie.
1. Opatrenia proti negatívnym javom v športe; doping; opatrenia proti manipulácii súťaže
/súvisiace ustanovenia - §§ 86 až 93, § 94, § 17 ods. 2, § 8 ods. 6, § 95 ods. 1 písm. c), n) a o), § 102, § 106/
Ide o oblasti, ktoré sú v duchu celkovej koncepcie zákona o športe charakterizované ako najzávažnejšie negatívne javy vyskytujúce sa v športe, čomu je prispôsobená aj dôležitosť, s akou sa disciplinárne orgány majú riadiť pri ich riešení v prípade ich výskytu.
Osobitne poukazujeme na komplexnú úpravu opatrení proti dopingu vrátane ustanovení dotýkajúcich sa Antidopingovej agentúry SR, ktorá je štátnou príspevkovou organizáciou zriadenou na základe zákona (doteraz bola zriadená Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR). Okrem toho, že sa mení jej postavenie, zákon rozširuje a spresňuje jej právomoci. V prípadoch, kedy disciplinárny predpis športového zväzu obsahuje úpravu antidopingových opatrení resp. rieši previnenia v súvislosti s dopingom, je nevyhnutné reagovať na novelizáciu ustanovení boja proti dopingu v porovnaní s pôvodným zákonom o športe.[5] V uvedenej oblasti je nevyhnutné reagovať nielen zmenou disciplinárnych predpisov ale aj osobitných antidopingových predpisov, pokiaľ také príslušný športový zväz či športová organizácia má prijaté.
Ďalej sú to opatrenia týkajúce sa manipulácie priebehu alebo výsledkov športovej súťaže, teda v súhrne konania, ktoré možno subsumovať pod pojem športová korupcia. Doplníme, že športová organizácia sa v zmysle § 95 ods. 1 vystavuje nebezpečenstvu spáchania správneho deliktu v prípade, ak nepozastaví výkon športovej činnosti osobe, na ktorú bola podaná obžaloba pre trestný čin športovej korupcie resp. ak nezakáže výkon športovej činnosti osobe, ktorá bola odsúdená za trestný čin športovej korupcie najmenej na dva roky (viď § 94 ods. 6 a ods. 7).
S odkazom na uvedené je teda povinnosťou národného športového zväzu resp. inej športovej organizácie okrem iného upraviť resp. zabezpečiť svoje disciplinárne predpisy v tom znení, že uvedené negatívne javy sa považujú nielen za disciplinárne previnenia, ale aj uviesť, že ide o závažné previnenia (kvalifikačný znak “závažné disciplinárne previnenie” viď nižšie).
2. Odôvodnenie rozhodnutí
(súvisiace ustanovenia - § 54 ods. 3, 52 ods. 3 a ods. 4)
Zákon o športe v ustanovení § 54 ods. 3 vymedzuje prípady, kedy disciplinárny orgán športového zväzu musí odôvodniť svoje rozhodnutie. Zákonodarca v dôvodovej správe k uvedenej povinnosti uvádza: “v záujme transparentnosti všetkých rozhodnutí prijatých mimo priebehu konkrétnej hry, a za ktoré bol uložený trest zohľadňujúci určitú závažnosť konania porušiteľa pravidiel je potrebné, aby orgán, ktorý rozhodnutie vydal, toto rozhodnutie odôvodnil a tým prispel k jednotnej aplikácii predpisov, k vytvoreniu jednotnej rozhodovacej činnosti v rámci športových sporov a podporil právnu istotu športových subjektov zúčastnených v týchto sporoch.”
Vzhľadom na sankčný charakter disciplinárneho konania a vychádzajúc o. i. zo všeobecných ustanovení § 52, uvedenie dôvodov rozhodnutia resp. uloženia konkrétnej sankcie predstavuje jednu zo základných zásad spravodlivého procesu. Adresát rozhodnutia by mal poznať dôvody rozhodnutia, prípadne úvahu, ktorou sa disciplinárny orgán pri rozhodovaní spravoval. Vo všeobecnosti sa tým zabezpečuje aj preskúmateľnosť rozhodnutia. Zákon o športe však nevymedzuje obsah ani rozsah odôvodnenia, je však žiaduce, aby každé odôvodnenie spĺňalo aspoň minimálne procesnoprávne štandardy. Máme na mysli najmä stručné opísanie faktického stavu, výpočet vykonaných dôkazov, úroveň ich zhodnotenia a opísanie rozhodných skutočností resp. stručnú úvahu, na základe ktorej bude adresátovi rozhodnutia jasné a zrejmé, na základe akých dôvodov dospel disciplinárny orgán k danému rozhodnutiu. Máme za to, že kvalita odôvodňovania sa bude postupne zvyšovať, pričom to bude závisieť aj od praxe disciplinárneho orgánu každého športového zväzu. V súčasnosti je povinnosť odôvodnenia rozhodnutí v disciplinárnych predpisoch športových zväzov upravená rôzne. Niektoré športové zväzy ustanovujú povinnosť aspoň stručného odôvodnenia, no niektoré s odôvodnením rozhodnutí vôbec nerátajú. V neposlednom rade, odôvodňovanie rozhodnutí posúva každé “športové” disciplinárne konanie na vyššiu odbornú úroveň.
Zákonodarca povinnosť odôvodnenia viaže len na rozhodnutia o závažných previneniach, ďalej rozhodnutia, proti ktorým bol podaný opravný prostriedok resp. rozhodnutia o opravnom prostriedku. Odôvodňovanie ostatných rozhodnutí je v zmysle zákona fakultatívne.
3. Závažné disciplinárne previnenia
(súvisiace ustanovenia - § 54 ods. 3, 4, 52 ods. 3 a ods. 4, § 8 ods. 6, § 102, § 22 ods. 2)
Zákonodarca v rámci zavedenia opatrení boja (nielen) proti negatívnym vplyvom v športe sa snaží diferencovať previnenia podľa ich závažnosti. Závažnosť skutku možno chápať ako kategóriu, ktorá by z hľadiska charakteru previnenia mala rozlíšiť mieru a intenzitu porušeného alebo ohrozeného záujmu, ktorého ochrana je predmetom každého disciplinárneho konania, bez ohľadu na športovú komunitu, v ktorej príslušné orgány vedú disciplinárne konanie.
V uvedenom kontexte poukazujeme na znenie ustanovenia § 8 ods. 6 zákona, v zmysle ktorého je každá športová organizácia (a teda aj národný športový zväz) povinná okrem iného upraviť vo svojich predpisoch negatívne javy v podobe napr. porušenia ustanovení o dopingu resp. športovej korupcie ako závažné disciplinárne previnenia. Ide v podstate o nové ustanovenie, ktoré v podstate vyjadruje aj priority štátu resp. športového hnutia v boji za “čistotu športu ako takého”.
V tej súvislosti je potrebné uviesť, že zákon do právneho poriadku zavádza pojem “integrita športu”, pod ktorým je treba rozumieť princípy zaručujúce prirodzenú neistotu a nepredvídateľnosť priebehu a výsledku súťaže a rovnaké pravidlá a podmienky pre účastníkov súťaže pred začiatkom súťaže a počas celého priebehu súťaže. Doping v športe a manipulácia priebehu alebo výsledku súťaže sú neprípustným narušením týchto princípov najzávažnejšieho charakteru. Aj preto bol záujem na ochrane integrity športu vyjadrený v definícii “verejného záujmu v športe” v § 2 zákona.
V prípade závažných disciplinárnych previnení bude disciplinárny orgán povinný takého rozhodnutie odôvodniť. Taktiež si jednotlivé športové zväzy môžu závažné disciplinárne previnenia “spojiť” s následkom definitívneho vylúčenia svojho člena z hnutia ako občianskeho združenia (viď § 22 ods. 2 zákona).
V súčasnosti disciplinárne predpisy viacerých športových zväzov operujú s termínom “závažnosti”, avšak len v súvislosti s uložením zvýšenej sankcie v prípadoch, kedy orgán spáchaný skutok považuje za závažný (zväčša subjektívne). V zmysle znenia zákona o športe však bude žiadúce, aby každý športový zväz vo svojom vnútornom predpise, pokiaľ možno čo najkonkrétnejšie, špecifikoval, čo resp. ktoré sú závažné disciplinárne previnenia. Dosiahne sa tým vyššia miera právnej istoty, nakoľko sa domnievame, že vzhľadom k tomu, že ide o sankčné konanie, jeho účastník by mal vopred vedieť, na základe akých ustanovení či princípov bude posudzovaný a v konečnom dôsledku aj potrestaný. Subjektívna úvaha disciplinárneho orgánu je dôvodná pri výbere a výmere disciplinárnej sankcie (opatrenia), avšak táto by mala byť eliminovaná pri materiálnom definovaní charakteru previnenia v tom zmysle, že čo sa v danej športovej komunite bude resp. čo sa nebude považovať za závažné. Uvedené kritériá spĺňajú len disciplinárne poriadky Slovenského futbalového zväzu, Slovenskej plaveckej federácie a viacmenej aj Slovenského zväzu rýchlostnej kanoistiky.
Za účelom správnej implementácie zákona do praxe každého športového zväzu poukazujeme na znenie prechodného ustanovenia § 102 ods. 1, v zmysle ktorého národné športové zväzy sú povinné dať svoje stanovy (ako aj predpisy upravujúce disciplinárne konanie a konanie o sporoch, ktoré uskutočňujú ich orgány) do súladu s týmto zákonom do šiestich mesiacov od jeho účinnosti. Z uvedeného vyplýva, že predovšetkým národným športovým zväzom a športovým klubom je umožnené prispôsobiť svoje zakladateľské dokumenty, vnútorné predpisy, či zmluvy do zákonom stanoveného dátumu - do 30.6.2016.
Nedodržanie povinnosti implementácie:
Následkom nedodržania uvedenej povinnosti prípadne aj nedostatočnej implementácie ustanovení zákona môže byť predovšetkým riziko, že akékoľvek rozhodnutie disciplinárneho orgánu v dotknutej oblasti bez zosúladenia športového disciplinárneho predpisu v zmysle zákona, môže byť v rozpore so zákonom, čo môže mať závažné následky pre športový zväz v prípade eventuálnej žaloby v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov. Ďalej poukazujeme na to, že ďalším následkom môže byť strata spôsobilosti prijímateľa verejných prostriedkov v zmysle § 67 ods. 1 písm. b) zákona, a to v prípade, kedy disciplinárne previnenie bude spočívať v porušení antidopingových pravidiel. Uvedené obdobne platí aj v prípadoch, ak športová organizácia neefektívne alebo nedostatočne napĺňa predpisy v boji proti manipulácii športových súťaží.
Jednotný disciplinárny poriadok:
Učená právnická spoločnosť v spolupráci s expertmi, ktorí boli členmi pracovnej skupiny na prípravu návrhu zákona o športe vypracovala pre športovú obec návrh jednotného disciplinárneho poriadku,[6] ktorý bol prílohou zákona v rámci medzirezortného pripomienkového konania. Vzhľadom na to, že sa nepodarilo nájsť zhodu s ministerstvom spravodlivosti ohľadom úpravy systému riešenia sporov prostredníctvom stáleho súdu, časť návrhu upravujúca stály súd pre šport bola zo zákona vypustená a s ňou aj jednotný disciplinárny poriadok, ktorý bol súčasťou navrhovaného nového systému riešenia sporov. V tomto smere však je potrebné viesť v budúcnosti odbornú diskusiu a hľadať riešenie, nakoľko riešenie sporov vrátane disciplinárnych sporov pred všeobecnými súdmi pre šport zrejme z hľadiska rýchlosti konania nebude optimálnym riešením. Osobitosť športu si zrejme časom prirodzene vyžiada osobité riešenie aj v oblasti sporovej agendy.
Navrhované znenie jednotného disciplinárneho poriadku obsahovalo komplexnú úpravu procesnej časti disciplinárneho konania. Spoločné pre všetky športové zväzy by boli základné zásady konania, ustanovenia o začatí, priebehu a ukončení konania, ďalej odvolanie voči rozhodnutiu, ako aj základné zásady odvolacieho konania. Napriek vyššie uvedenému, proces prijatia jednotného disciplinárneho poriadku je naďalej aktuálny. Predpokladáme, že ak by jednotný disciplinárny poriadok bol prijatý, hmotnoprávnu časť a to najmä výpočet disciplinárnych opatrení, základné zásady ich ukladania alebo skutkové podstaty disciplinárnych previnení, si každý športový zväz upraví samostatne, pričom táto úprava by bola odlišná v závislosti od konkrétnych špecifík daného športu.
V rámci projektu Implementácie zákona o športe do praktického života,[7] je Učená právnická spoločnosť pripravená poskytnúť národným športovým zväzom a ostatným športovým organizáciám odborné poradenstvo nielen pri novelizácii ich disciplinárnych poriadkov ale aj pri unifikácii disciplinárneho konania v celom športovom hnutí.
POUŽITÁ LITERATÚRA:
