Úvod k riešenému problému:
Učená právnická spoločnosť bola požiadaná o vypracovanie stanoviska s odporúčaným riešením životnej situácie, keď došlo k právoplatnému odsúdeniu športového odborníka (trénera) za úmyselný trestný čin (prečin) ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, za ktorý mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá vo výmere 12 mesiacov.
Národný športový zväz, pre ktorý tréner pred odsúdením vykonával činnosť športového odborníka rešpektuje právoplatné rozhodnutie súdu i znenie zákona o športe, zároveň by však rád využil špeciálne znalosti a skúsenosti odsúdeného z fungovania systému a špecifických potrieb riadenia a správy daného športu.
Zväz preto zvažuje možnosti spolupráce s odsúdeným trénerom na inej pozícii s inou náplňou práce/činnosti, avšak potreboval by mať istotu, že riešením, ktoré schváli, neporuší zákon o športe a neohrozí financovanie národného športového zväzu zo štátnych prostriedkov z dôvodu prípadného porušenia zákona o športe.
Za tým účelom boli požiadaní odborníci UčPS, aby vypracovali odborné stanovisko k veci a odporučili riešenie vzniknutej životnej situácie, ktoré bude v súlade so zákonom o športe a bude vyhovovať sledovaným cieľom.
Právne východiská:
Podmienka bezúhonnosti športového odborníka na účely vykonávania športovej činnosti a dôsledky jej straty sú upravené v zákone č. 440/2015 Z.z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov nasledovne:
Podľa § 7 ods. 1 zákona o športe:
„(1) Na výkon činnosti športového odborníka sa vyžaduje bezúhonnosť. Podmienka bezúhonnosti musí byť splnená po celý čas výkonu činnosti športového odborníka.”.
Z uvedeného je zrejmé, že športový odborník nemôže vykonávať činnosť športového odborníka žiadnym zo spôsobov uvedených v § 6 ods. 3 zákona o športe, ak stratil bezúhonnosť a to až do času, kým ju znovu nezíska a to zahladením odsúdenia alebo splnením zákonných podmienok pre uplatnenie fikcie zahladenia odsúdenia.
To, že „tréner” je „športovým odborníkom” vyplýva z § 6 ods. 1 zákona o športe, podľa ktorého:
„(1) Športovým odborníkom je
- tréner a inštruktor športu,”.
Ďalšie športové pozície, ktoré podľa zákona o športe spadajú pod pojem „športový odborník” určuje pre príslušný šport predpis športového zväzu /§ 6 ods. 1 písm. c) a d) zákona o športe/.
Zväz je teda oprávnený vymedziť predpisom „športové” pozície/funkcie, ktoré na účely zákona o športe spadajú pod pojem „športový odborník” a osoby v týchto pozíciách/funkciách po celý čas výkonu činnosti športového odborníka musia spĺňať podmienku bezúhonnosti.
Na športové pozície, ktoré sa podľa predpisov zväzu nepovažujú za činnosť „športového odborníka” sa zákonná podmienka bezúhonnosti nevzťahuje, a je teda na zvážení športového zväzu či na tieto pozície využije osobu, ktorá nie je bezúhonná v zmysle zákona o športe.
Podľa § 7 ods. 2 písm. b) zákona o športe:
„(2) Za bezúhonného sa považuje ten, kto nebol právoplatne odsúdený za
- úmyselný trestný čin proti životu a zdraviu, úmyselný trestný čin proti slobode a ľudskej dôstojnosti, úmyselný trestný čin proti rodine a mládeži, úmyselný trestný čin všeobecne nebezpečný, úmyselný trestný čin proti republike, úmyselný trestný čin proti poriadku vo verejných veciach, úmyselný trestný čin proti iným právam a slobodám,”.
Trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona je úmyselný trestný čin, ktorý patrí do skupiny trestných činov všeobecne nebezpečných upravených v prvom oddiele šiestej hlavy osobitnej časti Trestného zákona (§ 284 až § 299a).
Podľa § 7 ods. 3 zákona o športe:
„(3) Za bezúhonného sa považuje aj ten, komu bolo odsúdenie za trestný čin podľa odseku 2 zahladené alebo sa na neho hľadí, akoby nebol za takýto čin odsúdený.”.
Z uvedeného pravidla vyplýva, že odsúdená osoba získa opätovne bezúhonnosť zahladením jej odsúdenia alebo splnením podmienok fikcie zahladenia odsúdenia.
Podľa § 92 ods. 2 Trestného zákona ak ide o odsúdenie na tresty uvedené v § 32 písm. b) až l) Trestného zákona /trest zákazu činnosti je uvedený v § 32 písm. g) Trestného zákona/, k zahladeniu dochádza ich vykonaním.
Pri odsúdení na trest zákazu činnosti teda dôjde k zahladeniu vykonaním trestu.
Ak dôjde k podmienečnému upusteniu od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti pravidlá zahladenia upravuje § 70 Trestného zákona nasledovne:
㤠70
(1) Ak odsúdený, u ktorého sa podmienečne upustilo od zvyšku trestu zákazu činnosti, viedol v skúšobnej dobe riadny život a plnil uložené obmedzenia a povinnosti, súd vysloví, že sa osvedčil; inak rozhodne, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby, že zvyšok trestu vykoná.
(2) Ak súd vyslovil, že sa odsúdený osvedčil, má sa za to, že trest bol vykonaný dňom, keď rozhodnutie o upustení od vykonania zvyšku trestu zákazu činnosti nadobudlo právoplatnosť.
(3) Rovnako sa má za to, že trest zákazu činnosti bol vykonaný dňom, keď rozhodnutie o podmienečnom upustení od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti nadobudlo právoplatnosť, ak súd bez viny odsúdeného nenariadil do roka od uplynutia skúšobnej doby, že odsúdený zvyšok trestu vykoná.”.
Podľa § 6 ods. 8 písm. c) zákona o športe:
„(8) Oprávnenie športového odborníka podnikať zaniká
c) stratou bezúhonnosti požadovanej na výkon činnosti športového odborníka,”.
Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že oprávnenie športového odborníka podnikať zaniklo priamo zo zákona stratou bezúhonnosti a to ku dňu nadobudnutia právoplatnosti odsudzujúceho rozsudku za úmyselný trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, ktorý je zaradený medzi trestné činy všeobecne nebezpečné v prvom diele šiestej hlavy Trestného zákona.
Okrem toho poukazujeme aj na ustanovenie § 7 ods. 5 zákona o športe:
„(5) Stratu bezúhonnosti je športový odborník povinný bezodkladne oznámiť športovej organizácii, pre ktorú vykonáva činnosť športového odborníka.”.
Ustanovenie § 96 ods. 2 písm. b) zákona o športe upravuje postih takého športového odborníka takto:
„(2) Športový odborník sa dopustí priestupku, ak
b) neoznámi stratu bezúhonnosti podľa § 7 ods. 5,”.
Podľa § 96 ods. 6 zákona o športe:
„(6) Za priestupok podľa odseku 1 písm. a) a odseku 2 písm. a) až d), f) až h), odseku 3 písm. e), f) a odseku 4 písm. a), b), d) a g) možno uložiť pokutu od 100 eur do 5 000 eur alebo zákaz činnosti až na dva roky.”.
Čo sa týka možnosti straty spôsobilosti prijímateľa verejných prostriedkov, na túto má dopad ak výkon športovej činnosti, na ktorú sa vyžaduje odborná spôsobilosť, odborne spôsobilého športového odborníka športová organizácia nezabezpečí prostredníctvom osoby bez odbornej spôsobilosti.
Podľa § 67 ods. 2 písm. a) zákona o športe:
„(2) Spôsobilosť prijímateľa verejných prostriedkov stráca športová organizácia, ktorá
- nezabezpečí na výkon športovej činnosti, na ktorú sa vyžaduje odborná spôsobilosť, odborne spôsobilého športového odborníka podľa § 8 ods. 7,”
Podľa § 8 ods. 7 zákona o športe:
„(7) Ak sa na výkon športovej činnosti vyžaduje odborná spôsobilosť, športová organizácia je povinná zabezpečiť vykonávanie tejto športovej činnosti odborne spôsobilým športovým odborníkom.”.
Právne závery:
Zákon o športe síce výslovne nespája stratu spôsobilosti prijímateľa verejných prostriedkov so situáciou, ak by činnosť športového odborníka vykonávala osoba, ktorá na jednej strane má odbornú spôsobilosť požadovanú na výkon činnosti športového odborníka, ale prestala spĺňať podmienku bezúhonnosti, ktorá podľa vyššie citovaného § 7 ods. 1 zákona o športe musí byť splnená po celý čas výkonu činnosti športového odborníka.
Na druhej strane však z § 8 ods. 7 a § 67 ods. 2 písm. a) zákona o športe vyplýva, že ak si športová organizácia nesplní povinnosť zabezpečiť vykonávanie tejto športovej činnosti odborne spôsobilým športovým odborníkom je to dôvodom straty spôsobilosti prijímateľa verejných prostriedkov športovej organizácie.
Ak osoba, ktorá má status športového odborníka stratí bezúhonnosť, zo zákona t. j. automaticky jej zaniká oprávnenie podnikať /viď. § 6 ods. 8 písm. c) zákona o športe/, čo síce nemá vplyv na jej odbornú spôsobilosť, na druhej strane však takáto osoba prestala spĺňať základné osobné predpoklady na výkon činnosti športového odborníka a teda je minimálne otázne, či je možné počas obdobia absencie bezúhonnosti považovať takú osobu za športového odborníka v zmysle zákona o športe, nakoľko podľa § 8 ods. 7 je možné a/alebo nutné bezúhonnosť považovať ako vôbec základnú podmienku pre výkon činnosti športového odborníka (§ 7 ods.1) .
Športová organizácia, ktorá by umožnila vykonávať činnosť športovému odborníkovi, ktorý stratil bezúhonnosť by porušila pravidlo ustanovené v § 7 ods. 1 zákona o športe a to že:
„(1) Na výkon činnosti športového odborníka sa vyžaduje bezúhonnosť. Podmienka bezúhonnosti musí byť splnená po celý čas výkonu činnosti športového odborníka.”.
Porušenie tohto ustanovenia však zákon výslovne nesankcionuje ako správny delikt alebo priestupok a s týmto porušením zákona o športe nie je spojená ani strata spôsobilosti prijímateľa verejných prostriedkov.
„Športový odborník” resp. osoba, ktorá vykonávala činnosť športového odborníka po tom, čo prestala spĺňať podmienku bezúhonnosti by sa dopustila porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 zákona o športe, ktorej porušenie však zákon nijako nesankcionuje.
Zákon sankcionuje iba „športového odborníka” a to v takom prípade, ak neoznámi stratu bezúhonnosti športovej organizácii pre ktorú vykonáva činnosť športového odborníka, pričom takéto opomenutie je priestupkom podľa § 96 ods. 2 písm. b) zákona o športe, za ktorý zákon umožňuje priestupcovi uložiť pokutu od 100 eur do 5 000 eur alebo zákaz činnosti až na dva roky (§ 96 ods. 6 zákona o športe).
Odporúčané riešenie:
Na základe uvedeného je možné odporučiť ako riešenie dojednať s športovým odborníkom, ktorý stratil bezúhonnosť, vykonávanie práce alebo činnosti na takej pozícii, ktorá nie je zaradená medzi pozície „športových odborníkov” s obsahom pracovnej náplne, ktorá nebude zodpovedať pracovnej náplni alebo predmetu činnosti športového odborníka podľa zákona o športe (napr. teda nie tréner alebo inštruktor športu, prípadne funkcionár - k tomu viď § 6 ods.1 zákona o športe), ani podľa predpisu športového zväzu, ktorý určuje pozície/role/funkcie, ktoré sa v danom športe považujú za športového odborníka, a ani podľa pravidiel súťaže, z ktorých tiež môžu vyplývať rôzne pozície/role/funkcie, ktorých vykonávanie sa podľa § 6 ods. 1 písm. d) zákona o športe môže považovať za výkon činnosti v športe, na ktorú sa nevyžaduje odborná spôsobilosť. Právne (na účely zákona o športe, ale aj zákona o dani z príjmov či ďalších zákonov) sa osoby vykonávajúce takúto činnosť v športe bez vyžadovanej odbornej spôsobilosti považujú za “športového odborníka”.
Podľa druhu zmluvného vzťahu s odsúdeným je potrebné vymedziť v prípade pracovnoprávneho vzťahu pracovnú náplň, respektíve v prípade obchodnoprávneho zmluvného vzťahu predmet zmluvy (služby objednávané športovým zväzom) tak, aby sa neprekrývali s činnosťami, ktoré v danom zväze podľa predpisu zväzu alebo súťažných pravidiel vykonáva športový odborník a zároveň, v prípade obchodnoprávneho vzťahu musí ísť o činnosť, na ktorú má odsúdený oprávnenie (napr. živnostenské).
Rovnako odporúčame popri pozitívnom vymedzení pracovnej náplne, respektíve predmetu zmluvy vymedziť v nich aj negatívne, že dotknutá osoba (tá, ktorá stratila bezúhonnosť) nesmie vykonávať také činnosti, ktoré má podľa zákona o športe, predpisov športového zväzu alebo pravidiel súťaže vykonávať športový odborník.
Úvaha do budúcnosti:
Do budúcnosti sa však aj na základe predmetného prípadu (odsúdenie športového odborníka za trestný čin menšej závažnosti - prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, za ktorý mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá vo výmere 12 mesiacov) javí byť potrebné zvážiť, či je vhodné a primerané, aby takéto odsúdenie športového odborníka za jeho konanie v rámci súkromného života malo naň (automaticky ex lege) aj ďalšie sekundárne dopady v podobe straty spôsobilosti na vykonávanie činnosti športového odborníka.
Už samotné odsúdenie za trestný čin je najmä pre prvotrestané osoby veľkou priúčkou na celý život. Preto sa javí byť otázne a v niektorých prípadoch až neprimerané, aby takéto odsúdenie nesúvisiace s činnosťou športového odborníka malo mať automaticky dopady aj na ekonomické základy existencie dotknutého športového odborníka v podobe nemožnosti pokračovať v zárobkovej činnosti, ktorá prinášala obživu jemu a často aj jeho rodine.
