Je rozumný koncept bezúhonnosti naviazaný na (ne)spáchanie úmyselného trestného činu ?

Čo všetko je úmyselným trestným činom

Do množiny úmyselných trestných činov patria aj viaceré prečiny, pri spáchaní ktorých v rámci súkromného života osoby nositeľa určitej funkcie, postavenia alebo povolania, pre ktorú je potrebné vymedziť bezúhonnosť, by teoreticky vzhľadom na charakter prečinu a okolnosti prípadu nemuselo byť primerané a správne, aby automaticky zo zákona implikovali zánik výkonu funkcie alebo stratu postavenia či povolania, a to najmä ak by išlo o osobu, ktorá si plní svoje pracovné/profesijné úlohy na vysokej profesionálnej úrovni a je prínosom pre slovenskú spoločnosť.

Takýmito prečinmi by v závislosti od konkrétnych okolností prípadu mohli byť napríklad trestné činy (prečiny) ohrozenia pod vplyvom návykovej látky (napr. odmietnutie dychovej skúšky alebo pri zistení zostatkového alkoholu na druhý deň ráno po konzumácii alkoholu), porušovanie ochrany rastlín a živočíchov (nepovolený vjazd autom, štvorkolkou, trojkolkou, motorkou alebo skútrom do lesa) porušovania vyživovacej povinnosti, výtržníctva (potýčka s inou osobou pred obytným domom, v reštaurácii alebo na ulici), ublíženia na zdraví (napr. pri vzájomnom napadnutí alebo pri vyprovokovaní slovnými urážkami) a iné úmyselné prečiny (niektoré je možné spáchať napríklad dokonca aj formou rovnorodej recidívy priestupkov). 

Ako ďalší argument uvádzame, že pri mnohých prečinoch môže byť (a pomerne často aj býva) uložený iba peňažný trest, ktorý je zo zákona zahladený jeho vykonaním/zaplatením, čo znamená, že momentom vykonania trestu sa na páchateľa hľadí tak, ako by nebol odsúdený. 

Niekedy môže byť v trestnej veci, ktorej predmetom je menej závažný prečin, konštatovaná vina ale od potrestania páchateľa môže byť upustené podľa § 40 ods. 1 Trestného zákona a na páchateľa sa v takom prípade hľadí, ako keby nebol odsúdený.

Prečinov sa často dopúšťajú mladiství, ktorým by odsúdenie za úmyselný prečin spáchaný z mladíckej nerozvážnosti bez právneho povedomia významne zúži možnosti platného zaradenia do života spoločnosti.

V prípadoch, ak by došlo k odsúdeniu za úmyselný prečin alebo aj za nedbanlivostný prečin závažnejšej povahy), na základe povahy a okolností spáchaného trestného činu by malo prichádzať do úvahy fakultatívne posúdenie osobnostných, morálnych a odborných predpokladov dotknutej osoby na výkon funkcie, udržanie si postavenia či pre ďalší výkon povolania, pričom v prípade konštatovania pochybností bude príslušná verejná autortia oprávnená takú osobu z odvolať z jej funkcie alebo rozhodnúť o strate jej postavenia alebo nemožnosti ďalšieho vykonávania povolania.

Navrhované riešenie: 

1. Posunúť hranicu bezúhonnosti na "zločiny" (vrátane "obzvlašť závažných zločinov"), prípadne vymedziť bezúhonnosť cez konkrétne trestné činy alebo druhy trestnej činnosti, ktorých spáchanie svojou povahou vytvára predsudok nespoľahlivosti takejto osoby na výkon príslušnej funkcie, povolania alebo postavenie. 
2. Vytvoriť možnosť pre verejnú autoritu, ktorá nesie zodpovednosť za príslušnú oblasť, aby pri spáchaní nielen úmyslených prečinov ale závažnejších nedbanlivostných prečinov (napr. s následkom smrti) posúdila s ohľadom na spáchaný delikt osobnostné, morálne a odborné predpoklady dotknutej osoby na ďalší výkon funkcie, udržanie si postavenia či pre ďalší výkon povolania.

Napríklad v § 5 ods. 4 zákona č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch upravujúceho "Podmienky na zaobchádzanie s omamnými a psychotropnými látkami" je bezúhonnosť vymedzená kombinovane tak, že:

"(4) Za bezúhonného na účely tohto zákona sa nepovažuje ten, kto bol právoplatne odsúdený za trestný čin, ktorého skutková podstata súvisí s predmetom činnosti, alebo za úmyselne spáchaný trestný čin."

V prvej podmienke bezúhonnosti (právoplatne odsúdený za trestný čin, ktorého skutková podstata súvisí s predmetom činnosti) je zvolený prístup založený na racionálnom posúdení škodlivosti súvisu odsúdenia za trestnú činnosť s predmetom činnosti (zaobchádzanie s omamnými a psychotropnými látkami). 

Pri druhej alternatívnej podmienke (za úmyselne spáchaný trestný čin) zákonodarca paušálne pokryl všetky vyššie uvedené prípady (teda aj úmyselné prečiny), v ktorých by diskvalifikácia osoby z výkonu činnosti nemusela byť vôbec racionálna a teda primeraná. V týchto prípadoch by posúdenie "bezúhonnosti" mohlo/malo byť fakultatívne - verejnou autoritou, ktorá vecne zodpovedá za príslušnú oblasť. Táto verejná autorita by na základe zákonného zmocnenia bola oprávená posúdiť, či spáchaný úmyselný prečin je tak závažnej povahy aj vo vzťahu k vykonávaniu činnosti /práce / povolania dotknutej osoby, že je primerané a spoločensky očakávané, že odsúdenie za prečin má mať dopady aj na  existenčné základy odsúdenej osoby v podobe nemožnosti pokračovať vo vykonávaní zárobkovej činnosti /práce/ povolania, ktoré môžu byť jediným zdrojom obživy tejto osoby a prípadne aj jej rodiny.

„Múdrosť je vedieť posúdiť rôzne zlá a zvoliť si to najmenšie.“

(Niccolo Machiavelli taliansky politik a spisovateľ 1469 - 1527)