logologo_small

Je rozumný koncept bezúhonnosti onaviazaný na (ne)spáchanie úmyselného trestného činu ?

piatok, 16.10.2020|Posledná aktualizácia 16.10.2020 11:04
Autor: JUDr. Peter Sepeši

Prinášame Vám článok, podnet na vedenie vecnej diskusie o tom, či je racionálny koncept bezúhonnosti postavený na (ne)spáchaní úmyselného trestného činu, ktorý sa v našom právnom poriadku využíva pomerne často a v mnohých prípadoch sa zrejme len mechanicky prevzal do nového právneho predpisu bez väčšieho testovania vyváženosti tohto konceptu. Pozrime sa ale naň bližšie.

Čo všetko je úmyselným trestným činom

Do množiny úmyselných trestných činov patria aj viaceré prečiny, pri spáchaní ktorých v rámci súkromného života osoby nositeľa určitej funkcie, postavenia alebo povolania, pre ktorú je potrebné vymedziť bezúhonnosť, by teoreticky vzhľadom na charakter prečinu a okolnosti prípadu nemuselo byť primerané a správne, aby automaticky zo zákona implikovali zánik výkonu funkcie alebo stratu postavenia či povolania, a to najmä ak by išlo o osobu, ktorá si plní svoje pracovné/profesijné úlohy na vysokej profesionálnej úrovni a je prínosom pre slovenskú spoločnosť.

Takýmito prečinmi by v závislosti od konkrétnych okolností prípadu mohli byť napríklad trestné činy (prečiny) ohrozenia pod vplyvom návykovej látky (napr. odmietnutie dychovej skúšky alebo pri zistení zostatkového alkoholu na druhý deň ráno po konzumácii alkoholu), porušovanie ochrany rastlín a živočíchov (nepovolený vjazd autom, štvorkolkou, trojkolkou, motorkou alebo skútrom do lesa) porušovania vyživovacej povinnosti, výtržníctva (potýčka s inou osobou pred obytným domom, v reštaurácii alebo na ulici), ublíženia na zdraví (napr. pri vzájomnom napadnutí alebo pri vyprovokovaní slovnými urážkami) a iné úmyselné prečiny (niektoré je možné spáchať napríklad dokonca aj formou rovnorodej recidívy priestupkov). 

Ako ďalší argument uvádzame, že pri mnohých prečinoch môže byť (a pomerne často aj býva) uložený iba peňažný trest, ktorý je zo zákona zahladený jeho vykonaním/zaplatením, čo znamená, že momentom vykonania trestu sa na páchateľa hľadí tak, ako by nebol odsúdený. 

Niekedy môže byť v trestnej veci, ktorej predmetom je menej závažný prečin, konštatovaná vina ale od potrestania páchateľa môže byť upustené podľa § 40 ods. 1 Trestného zákona a na páchateľa sa v takom prípade hľadí, ako keby nebol odsúdený.

Prečinov sa často dopúšťajú mladiství, ktorým by odsúdenie za úmyselný prečin spáchaný z mladíckej nerozvážnosti bez právneho povedomia významne zúži možnosti platného zaradenia do života spoločnosti.

V prípadoch, ak by došlo k odsúdeniu za úmyselný prečin alebo aj za nedbanlivostný prečin závažnejšej povahy), na základe povahy a okolností spáchaného trestného činu by malo prichádzať do úvahy fakultatívne posúdenie osobnostných, morálnych a odborných predpokladov dotknutej osoby na výkon funkcie, udržanie si postavenia či pre ďalší výkon povolania, pričom v prípade konštatovania pochybností bude príslušná verejná autortia oprávnená takú osobu z odvolať z jej funkcie alebo rozhodnúť o strate jej postavenia alebo nemožnosti ďalšieho vykonávania povolania.

Navrhované riešenie: 

  1. Posunúť hranicu bezúhonnosti na "zločiny" (vrátane "obzvlašť závažných zločinov"), prípadne vymedziť bezúhonnosť cez konkrétne trestné činy alebo druhy trestnej činnosti, ktorých spáchanie svojou povahou vytvára predsudok nespoľahlivosti takejto osoby na výkon príslušnej funkcie, povolania alebo postavenie. 
  2. Vytvoriť možnosť pre verejnú autoritu, ktorá nesie zodpovednosť za príslušnú oblasť, aby pri spáchaní nielen úmyslených prečinov ale závažnejších nedbanlivostných prečinov (napr. s následkom smrti) posúdila s ohľadom na spáchaný delikt osobnostné, morálne a odborné predpoklady dotknutej osoby na ďalší výkon funkcie, udržanie si postavenia či pre ďalší výkon povolania.

Napríklad v § 5 ods. 4 zákona č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch upravujúceho "Podmienky na zaobchádzanie s omamnými a psychotropnými látkami" je bezúhonnosť vymedzená kombinovane tak, že:

"(4) Za bezúhonného na účely tohto zákona sa nepovažuje ten, kto bol právoplatne odsúdený za trestný čin, ktorého skutková podstata súvisí s predmetom činnosti, alebo za úmyselne spáchaný trestný čin."

V prvej podmienke bezúhonnosti (právoplatne odsúdený za trestný čin, ktorého skutková podstata súvisí s predmetom činnosti) je zvolený prístup založený na racionálnom posúdení škodlivosti súvisu odsúdenia za trestnú činnosť s predmetom činnosti (zaobchádzanie s omamnými a psychotropnými látkami). Pri druhej alternatívnej podmienke (za úmyselne spáchaný trestný čin) zákonodarca paušálne pokryl všetky vyššie uvedené prípady (teda aj úmyselné prečiny), v ktorých by diskvalifikácia osoby z výkonu činnosti nemusela byť vôbec racionálna a teda primeraná. V týchto prípadoch by mohlo/malo byť posúdenie "bezúhonnosti" fakultatívne verejnou autoritou, ktorá vecne zodpovedá za príslušnú oblasť.


„Múdrosť je vedieť posúdiť rôzne zlá a zvoliť si to najmenšie.“

(Niccolo Machiavelli taliansky politik a spisovateľ 1469 - 1527)

JUDr. Peter Sepeši
Mohlo by vás zaujímať

Zoznam trestných činov obsahujúcich kvalifikačný znak „krízová situácia“ (núdzový stav) a ich trestné sadzby

5.10.2020 | JUDR. PETER SEPEŠI

Informácie o novele zákona o prokuratúre zverejnenej 8.9.2020 v Zbierke zákonov SR

11.10.2020 | JUDR. PETER SEPEŠI

Stavovské združenia prokurátorov vo vybraných štátoch - komparatívna analýza (stav do roku 2020)

16.10.2020 | JUDR. LADISLAV HAMRAN, JUDR. PETER SEPEŠI

K poslaneckému návrhu novely zákona o prokuratúre a ďalších zákonov

14.7.2020 | JUDR. PETER SEPEŠI, PROKURÁRORSKÉ FÓRUM

Národné športové zväzy - pozor na zmeny v súťažiach prijímané v dôsledku krízy COVID 19

28.6.2020 | JUDR. PETER SEPEŠI

Ako je to s generálnymi prokurátormi v Európe

24.6.2020 | JUDR. PETER SEPEŠI

Programové vyhlásenie vlády SR na roky 2020 až 2024 pre oblasť “Prokuratúra”

7.6.2020 | JUDR. PETER SEPEŠI

Generálna prokuratúra spúšťa legislatívny proces k novele zákona o prokuratúre a niektorých ďalších zákonov

6.6.2020 | JUDR. PETER SEPEŠI

Programové vyhlásenie vlády SR na roky 2020 až 2024 pre oblasť “Šport a mládež”

4.5.2020 | JUDR. PETER SEPEŠI

Spory o právomoc (vecnú príslušnosť) podľa nariadenia o zriadení Európskej prokuratúry.

20.5.2020 | JUDR. PETER SEPEŠI

Osobitné východisko športu 1 - "Iný pracovnoprávny vzťah"

20.4.2020 | JUDR. PETER SEPEŠI

Záznam z diskusie v Klube pod lampou 4.3.2019 k téme ŠPORTOVÉ POUKAZY

5.1.2020 | MARTIN ČÁNIK, JUDR. PETER SEPEŠI, IVAN HUSÁR, ING. JÁN LETKO, ING. DUŠAN GUĽÁŠ

Správa o seminári k Zákonu o športe, ktorý sa uskutočnil 26.9.2019 v Bratislave

19.10.2019 | JUDR. PETER SEPEŠI, ING. SIMONETA SEPEŠIOVÁ

Manuál UNODC k problematike "Good Practices in the Investigation of Match-Fixing"

3.5.2020 | JUDR. PETER SEPEŠI

PROGRAMOVÉ VYHLÁSENIE VLÁDY SLOVENSKEJ REPUBLIKY NA ROKY 2016 AŽ 2020 PRE OBLASŤ ŠPORTU (PRIEBEŽNÉ HODNOTENIE K 12/2018)

22.4.2020 | JUDR. PETER SEPEŠI, VERONIKA VICOVÁ