logologo_small

K poslaneckému návrhu novely zákona o prokuratúre a ďalších zákonov

pondelok, 13.07.2020|Posledná aktualizácia 14.7.2020 17:10
Autor: JUDr. Peter Sepeši, Prokurátorské fórum UčPS

Dňa 18.5.2020 bol do podateľne Národnej rady SR doručený návrh zákona poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Juraja ŠELIGU, Alojza BARÁNIKA, Ondreja DOSTÁLA, Petry HAJŠELOVEJ a Milana VETRÁKA na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (parlamentná tlač 108).

Návrh zákona bol prerokovaný v prvom čítaní na 8. schôdzi Národnej rady SR, uznesenie číslo 176 zo dňa 10.6.2020. Výsledok hlasovania poslancov o tom, aby bol návrh zákona prerokovaný v druhom čítaní bol 87 hlasov ZA, 44 hlasov PROTI, nikto sa nezdržal (19 poslancov neprítomných). Národná rada SR uznesením rozhodla o prerokovaní návrhu zákona v gestorskom Ústavnoprávnom výbore NR SR s lehotou na prerokovanie 6.7.2020.

Prinášame Vám vecné postrehy, pripomienky a otázky, ku ktorým sme dospeli na základe preskúmania návrhu zákona alebo dôvodovej správy. Závery si na základe dostupných informácie k téme voľby generálneho prokurátora urobí každý čitateľ sám.

K obsahu návrhu poslancov:

Návrh je dostupný na stránke Národnej rady SR ako parlamentná tlač 108.

Významné zníženie zákonných nárokov na odborné predpoklady generálneho prokurátora (ďalej tiež "GP"), odbornú prax a teda aj na poznanie systému fungovania prokuratúry SR ako samostatnej hierarchicky usporiadanej jednotnej sústavy štátnych orgánov na čele s generálnym prokurátorom Slovenskej republiky, v ktorej pôsobia prokurátori vo vzťahoch nadriadenosti a podriadenosti.

  1. GP nemusí mať „odbornú justičnú skúšku“ alebo obdobnú právnickú skúšku 
  2. GP nemusí mať „aspoň desať rokov vykonával funkciu prokurátora, sudcu alebo advokáta z toho najmenej päť rokov funkciu prokurátora alebo sudcu“ (súčasná právna úprava)

Tieto dve podmienky sú na jednej strane základnou garanciou určitého štandardu odbornosti, poznania fungovania justičného systému a sú veľmi dôležité aj pre prirodzený rešpekt a autoritu GP. Na druhej strane ich odstránením sa vytvorí reálna možnosť, aby sa generálnym prokurátorom stala osoba, ktorá nevykonala náročnú právnickú skúšku - t. j. pre firemných právnikov, právnikov v štátnej správe a samospráve, notárov, exekútorov, konkurzných správcov - pri všetkej úcte a rešpekte k profesionalite, ktorú dosiahli pri výkone ich práce, ale aj pre politikov a politických nominantov, ktorí nikdy nepôsobili v justícii a teda nemajú potrebnú vysokú znalosť systému, ktorú by generálny prokurátor nepochybne mal mať, ak chce od prvého dňa plnohodnotne riadiť sústavu orgánov prokuratúry SR a riadne uplatňovať originálne kompetencie GP)

!!! Kandidát na GP

môže byť odsúdený za nedbanlivostný trestný čin

(ak by bola taká osoba vymenovaná za GP následne by ju musela NR SR odvolať z funkcie lebo podľa § 8 ods. 3 zákona č. 153/2001 Z.z.

„Národná rada navrhne prezidentovi Slovenskej republiky, aby generálneho prokurátora odvolal z funkcie, ak generálny prokurátor bol právoplatným rozhodnutím súdu odsúdený za spáchanie trestného činu,“ (t.j. akéhokoľvek, aj nedbanlivostného trestného činu) 

!!! Navrhovateľom kandidáta na GP má byť aj „minister spravodlivosti Slovenskej republiky“

= významný predstaviteľ výkonnej moci (politik alebo politický nominant)

!!! čl. I - bod 5 návrhu poslancov - nový dôvod na odvolanie GP SR:

„svoju funkciu prestal vykonávať riadne, čestne, nezávisle a nestranne.“ - tzv. damoklov meč politickej moci

Ústavné zakotvenie prokuratúry SR (v samostanej ôsmej hlave mimo výkonnej, zákonodárnej a súdnej moci)) garantuje jej funkčnú nezávislosť a autonómne postavenie vo vzťahu k ostatným mociam v štáte pri výkone jej pôsobnosti.

Články 149 a 150 Ústavy SR a ich systematické zaradenie do samostatnej ôsmej hlavy materiálne vyjadrujú požiadavku, aby o vymedzených právach a zákonom chránených záujmoch fyzických a právnických osôb a štátu, rozhodovali orgány prokuratúry SR, ktoré sú mocensky a funkčne oddelené od ostatných mocí v štáte.

Takáto oddelenosť (hrubá čiara) však musí byť skutočná a nie iba iluzórna. Súčasná právna úprava umožňuje, aby prokuratúra SR bola (aj v európskom kontexte) považovaná za justičný orgán. Preto aj prokuratúra, pokiaľ ide o jej funkčnú nezávislosť a nestrannosť, vrátane všetkých jej prokurátorov (generálneho prokurátora nevynímajúc) by sa mala približovať (smerovať) k takým požiadavkám a kritériám nezávislosti aké sú uplatňované u sudcov.

Ako najvhodnejšie sa preto javí v tomto smere začať práve u generálneho prokurátora, u ktorého by sa podobne ako u sudcov mala uplatňovať teória zdania (théorie des apparences) v tom smere, že za generálneho prokurátora by mohol (mal) byť vymenovaný iba kandidát, ktorý sa bude v očiach verejnosti javiť ako nezávislý a nestranný.

Takýmto testom nezávislosti by určite neprešiel kandidát, ktorý by napríklad bol svojou minulosťou spätý s časťou politického spektra, ktoré rozhodovalo (participovalo) na jeho ustanovení do funkcie.

Nezávislosť takto zvoleného a vymenovaného generálneho prokurátora by bola spochybnená a cez túto prizmu by boli hodnotené a spochybňované všetky jeho budúce rozhodnutia, ktoré sa pozitívne dotknú jeho podporovateľov a politických spolupracovníkov, respektíve negatívne jeho politických súperov či oponentov. Aj keď budú vecne správne. Tým by bola neustále spochybňovaná aj autorita osoby generálneho prokurátora, jeho úradu, autorita právneho štátu, o zlepšenie fungovania ktorého sa spoločne snažíme aj zmenou pravidiel navrhovania a voľby kandidátov na vymenovanie za generálneho prokurátora.

Ak by bol zavedený navrhovaný nový dôvod pre odvolanie z funkcie GP, ktorý je vysoko subjektívny a vágny, nezávislosť generálneho prokurátora by bola čisto iluzórna. Takáto nová možnosť odvolania generálneho prokurátora by de facto konštituovala podriadenosť/závislosť generálneho prokurátora vo vzťahu k výkonnej moci a vládnucej koalícii politických strán a mohla by byť zrejme v rozpore s článkom 150 Ústavy SR, čo by v prípade schválenia takejto úpravy malo byť predmetom skúmania v konaní na Ústavnom súde SR.

Sedemročné funkčné obdobie generálneho prokurátora, ktoré presahuje pravidelné striedanie politických síl, vrátane možnosti odvolať GP z funkcie len z konkrétnych predvídateľných dôvodov, má zabezpečiť inštitucionálnu nezávislosť a nestrannosť generálneho prokurátora. Všetky tieto prvky nezávislosti by zavedením uvedenej novej možnosti odvolania generálneho prokurátora stratili svoj význam.

Generálny prokurátor nie je len manažér, okrem úloh, ktoré plní voči iným štátnym orgánom, je v hierarchickom systéme najvyšším prokurátorom, vrátane mechanizmov rozhodovania. Preto nemôže spĺňať menej podmienok ako "bežný" podriadený prokurátor. Myslím, že takto je to zrozumiteľné aj verejnosti. Možno by som to prirovnal k tomu, že ak je pri operácii nejaký chirurg, systém nefunguje tak, že by ho pri nej mohol nahradiť, alebo pokazenú operáciu opraviť osobne riaditeľ nemocnice (manažér s lekárskym diplomom, ktorý ale nie je chirurgom) - na rozdiel od toho na prokuratúre práve generálny prokurátor je tou osobou, ktorá môže nahradiť, či ovplyvniť /v medziach zákona/ rozhodnutie každého prokurátora (akoby vstúpiť do jeho topánok).

Generálny prokurátor - bývalý advokát - napríklad stále môže mať za cieľ zmeniť systém prokuratúry v prospech advokátov - systémovo (čo je napríklad často vidno vtedy, ak sú advokáti ministrami spravodlivosti...). Čo je ale podstatnejšie, ak napríklad advokát z výkonu ide priamo na generálneho prokurátora, dostáva sa do konfliktu záujmov - lebo môže byť dôvodné predloženie mimoriadneho opravného prostriedku vo veci, v ktorej bol činný do momentu prevzatia funkcie GP. Môže teda priamo ovplyvniť výsledok (ak nepodá mimoriadny prostriedok, subjekt môže skončiť nespravodlivo postihnutý), resp. nemusí sa k takému subjektu pristupovať rovnako.

Vágne pojmy o riadnom a čestnom výkone funkcie a pod. - kto a v porovnaní s čím bude posudzovať riadny výkon alebo čestnosť ? Čo v prípade rôznych pohľadov na hodnotové otázky - otázka výkonu funkcie v kontexte podaní na ÚS SR a pod. ??? V princípe by k podmienkam pre výkon funkcie prokurátora nemali pribúdať také, ktoré nie sú objektívne vyhodnotiteľné. Čo ak sa niekde generálny prokurátor vyjadrí, že je proti zákazu nedeľného predaja ? Niekto to môže považovať za nečestné, či nespravodlivé a pod., alebo povie, že nesúhlasí s trestným činom blokády diaľnice ?

Ďalšie zmeny predpokladov oproti súčasnému právnemu stavu:

Pre kandidáta na GP odpadá podmienka, že „ovláda štátny jazyk“ a že je „zdravotne spôsobilý na výkon funkcie prokurátora“.

Aj keď je veľmi nepravdepodobné, že by NR SR zvolila kandidáta na GP, ktorý neovláda štátny jazyk alebo nie je zdravotne spôsobilý, napriek tomu by tieto podmienky mali ostať zachované a posúdené pri kandidátoch na GP.

Všeobecná časť dôvodovej správy k poslaneckému návrhu zákona s komentármi:

Na dosiahnutie tohto cieľa sa v návrhu zákona navrhuje:

  1. otvoriť prístup k funkcii generálneho prokurátora aj osobám, ktoré nie sú prokurátormi,
    - aj dnes sa môže stať GP sudca aj advokát (a aj sa v minulosti stal), ak majú 10 r. právnickej praxe z toho 5 r. praxe sudcu alebo prokurátora a pred voľbou bude vymenovaný do funkcie prokurátora - zákon (§ 8 ods. 1 zákona 154/2001 Z. z.) však pred vymenovaním vyžaduje riadne výberové konanie

  2. zmeniť podmienky pre vymenovanie do funkcie generálneho prokurátora po vzore kandidátov na sudcu ústavného súdu vrátane bezúhonnosti a požiadaviek na morálnu a osobnú integritu,
    - podmienky pre vymenovanie GP by mali byť náročnejšie ako u sudcov ÚS SR a mali by primerane zodpovedať tomu, že úlohou GP na rozdiel od sudcov ÚS SR, nie je rozhodovať jednotlivé veci, ale denne riadiť, usmerňovať a rozvíjať systém fungovania orgánov prokuratúry, v ktorom vykonáva funkciu cca 900 prokurátorov a ďalších niekoľko sto zamestnancov, aktívne sa podieľať na tvorbe a uskutočňovaní trestnej politiky štátu a významne vplývať aj na chod verejnej správy vykonávaním dozoru nad postupmi a rozhodovaním OVS čím sa predchádza tisíckam správnych súdnych sporov ročne a vykonávať aj ďalšie významné oprávnenia GP, ktoré ovplyvňujú právny systém SR (podnety na zjednocovanie súdnej praxe, odborné stanoviská GP, návrhy na ÚS SR, návrhy na NS SR, mimoriadne opravné prostriedky a pod.

  3. zaviesť povinné verejné vypočutie všetkých kandidátov o funkciu generálneho prokurátora v Ústavnoprávnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky podľa štandardov „grilovania“ kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky.
    - s týmto je všeobecný súhlas, aj keď pojem “grilovanie” použitý v DS ako vážnom právnom dokumente vo vzťahu k osobám a osobnostiam, ktoré majú za sebou 15 a viacročný profesionálny výkon funkcie sa javí ako nejapný

Podľa súčasnej právnej úpravy:

§ 7 ods. 3 (153/2001 Z.z.)

„(3) Za generálneho prokurátora môže byť vymenovaný len prokurátor, ktorý dosiahol vek najmenej 40 rokov, ak s vymenovaním súhlasí a ak aspoň desať rokov vykonával funkciu prokurátora, sudcu alebo advokáta, z toho najmenej päť rokov funkciu prokurátora alebo sudcu. Splnenie týchto podmienok overuje národná rada pred hlasovaním o návrhu na vymenovanie.

!!! Z uvedeného vyplýva, že aj podľa súčasnej právnej úpravy sa mohol stať GP

nielen prokurátor, ale aj sudca alebo advokát, ktorý mal najmenej 5 rokov praxe vo funkcii sudcu alebo prokurátora.

!!! To znamená, že aj dnes podľa platnej právnej úpravy sa GP mohol/môže stať aj advokát, ktorý bol 5 rokov sudcom a nikdy v minulosti nevykonával funkciu prokurátora (musel by však byť najprv vymenovaný za prokurátora) !!!

§ 6 ods. 2 (154/2001 Z.z.)

„(2) Do funkcie prokurátora možno vymenovať štátneho občana Slovenskej republiky, ktorý

a) v deň vymenovania dosiahol vek najmenej 25 rokov,

b) získal vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo na právnickej fakulte vysokej školy v Slovenskej republike4) alebo má uznaný doklad o vysokoškolskom právnickom vzdelaní druhého stupňa vydaný zahraničnou vysokou školou; ak získal vysokoškolské vzdelanie najprv v prvom stupni a následne v druhom stupni, vyžaduje sa, aby v oboch stupňoch získal vzdelanie v odbore právo,

c) má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu a je zdravotne spôsobilý na výkon funkcie prokurátora,

d) je bezúhonný a jeho morálne vlastnosti dávajú záruku, že funkciu prokurátora bude riadne vykonávať,

e) ovláda štátny jazyk,

f) má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,

g) nie je členom politickej strany ani politického hnutia,

h) zložil odbornú justičnú skúšku,

i) úspešne absolvoval výberové konanie, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 8 ods. 1),

j) súhlasí s vymenovaním do funkcie prokurátora na určenú prokuratúru; súhlas musí mať písomnú formu.“

Niektoré úvahy, otázky a súvislosti do vecnej diskusie:

Ak chceme do budúcnosti budovať spoločnosť a právny systém, ktorý bude mať väčšiu dôveru občanov ako má dnes, musíme si racionálne odpovedať na mnohé otázky, odpovede na ktoré by mali determinovať ďalší postup v zmene pravidiel voľby GP SR: 

  • aký bude mať rešpekt a autoritu GP bez justičnej alebo obdobnej skúšky ???
  • aký bude mať rešpekt a autoritu GP s politickou minulosťou ???
    Pôsobenie v politike celkom prirodzene prináša politické i osobné súboje, spojenectvá a animozity, ktoré budú vytvárať veľmi nevhodné z hľadiska dôveryhodnosti GP a ponúkať predsudky voči GP a jeho pôsobeniu vo funkcii či konkrétnym rozhodnutiam, ktoré budú vnímané/hodnotené, že sú v prospech jeho (bývalých) politických kolegov alebo v neprospech jeho (bývalých) politických (súperov/oponentov)
  • aký bude mať rešpekt a autoritu GP, ktorého navrhne výkonná moc (MS SR) a v parlamente presadí zvolenie kandidáta výkonnej moci ???
  • aký bude mať rešpekt a autoritu GP, ktorý bude advokátom, notárom alebo exekútorom ???
  • bolo by primerané a vhodné, aby sa predsedom niektorej stavovskej komory, ktorý má oveľa menej vážnych zákonných oprávnení dopadajúcich na celý právny systém SR ako má GP, stal prokurátor bez predchádzajúceho pôsobenia v príslušnom povolaní ???

Poznámka na záver:

Ak politikom/poslancom dnes ide najmä o to, aby súčasný GP „nepresluhoval”, nech schvália iba zmenu § 7 ods. 2 zákona č. 153/2001 Z.z. tak, že z neho vypustia tretiu vetu („Toto funkčné obdobie sa predlžuje až do zloženia sľubu novým generálnym prokurátorom.“) a potom nech sa v upokojenej spoločenskej atmosfére uskutoční riadne MPK k návrhu zákona vypracovaného pracovnou skupinou GP SR, odborná verejná diskusia a legislatívny proces k legislatívnej zmene pravidiel voľby GP, ale aj ďalším témam, ktoré majú podľa Iniciatívy pre otvorené vládnutie zlepšiť otvorenosť prokuratúry (zavedenie externého prvku a väčšej otvorenosti verejnosti do do výberových konaní a disciplinárnych konaní na prokuratúre). 

Slovenská spoločnosť je aj bez sporu o (pravidlá voľby) generálneho prokurátora dosť rozdelená. Je potrebné pokúsiť sa diskusiu a legislatívny proces presunúť z politickej roviny viac do vecnej/odbornej roviny k čomu by mohli prispieť významné autority štátu (najmä pani prezidentka SR) ale i významné autority právnickej obce.

JUDr. Peter Sepeši, Prokurátorské fórum UčPS
Mohlo by vás zaujímať

Zákon č. 154/2001 Z.z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení zákona č. 220/2011 Z.z. (úplne znenie s označením ustanovení, ktorým ústavný súd pozastavil účinnosť)

19.10.2019 | JUDR. PETER SEPEŠI

Prokuratúra Slovenskej republiky - minulosť? prítomnosť? … budúcnosť!

6.6.2020 | JUDR. PETER SEPEŠI

Prokurátor Čentéš: Študenta, ktorý by odpísal moju knihu, by som otočil (rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s prokurátorom Jozefom Čentéšom

28.6.2020 | ZUZANA KOVAČIČ HANZELOVÁ

Ako je to s generálnymi prokurátormi v Európe

24.6.2020 | JUDR. PETER SEPEŠI

Prokurátor Remeta: Poslanci by mali načúvať odborným argumentom

22.6.2020 | PROKURÁTORSKÉ FÓRUM UČPS

Generálna prokuratúra predložila novelu zákona o prokuratúre a niektorých ďalších zákonov do pripomienkového konania

23.6.2020 | PETER SEPEŠI

Programové vyhlásenie vlády SR na roky 2020 až 2024 pre oblasť “Prokuratúra”

7.6.2020 | JUDR. PETER SEPEŠI

Prokuratúra Slovenskej republiky - minulosť? prítomnosť? … budúcnosť!

12.4.2020 | JUDR. PETER SEPEŠI

Zákon č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení zákona č. 220/2011 Z.z. (úplné znenie k 1.4.2013)

19.10.2019 | NÁRODNÁ RADA SR , JUDR. PETER SEPEŠI

Rada prokurátorov SR adresovala poslancom Národnej rady SR otvorený list

2.7.2020 | PETER SEPEŠI

Generálna prokuratúra spúšťa legislatívny proces k novele zákona o prokuratúre a niektorých ďalších zákonov

6.6.2020 | JUDR. PETER SEPEŠI

Spory o právomoc (vecnú príslušnosť) podľa nariadenia o zriadení Európskej prokuratúry.

20.5.2020 | JUDR. PETER SEPEŠI

UčPS podala podnet na GP SR na posúdenie súladu novely zákona o športe s Ústavou SR

26.3.2020 | UČPS TÍM

Správa o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky za rok 2010

19.10.2019 | MGR. JÁN CUHANIČ

Problematika organizovania verejných športových podujatí z pohľadu prokuratúry Slovenskej republiky

15.5.2020 | JUDR. PETER SEPEŠI