Putá a konanie o väzbe

Z pohľadu ústavy, do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený zákonom a na základe rozhodnutia súdu. Rovnováhu medzi verejným záujmom na dočasné pozbavenie osobnej slobody (väzba) obvineného a jeho právom na osobnú slobodu zabezpečuje Trestný poriadok. Pri rozhodovaní o väzbe je obligatórnou podmienkou začaté trestné stíhanie a dôvody vedúce k podozreniu, že predmetný skutok, ktorý má znaky trestného činu, spáchal obvinený. Súčasne musia existovať konkrétne skutočnosti tzv. útekovej, kolúznej a preventívnej väzby. Judikatúra Najvyššieho súdu SR poukazuje na to, že väzba je výnimočné opatrenie, nemá sankčnú ani výchovnú funkciu a nesmie byť chápaná ako prejudikovanie odsudzujúceho rozsudku o vine.

Väzba ako najzávažnejší zásah do osobnej slobody vyžaduje po celý čas trvania súdnu kontrolu. Je výsostným právom, ale aj povinnosťou súdu dbať o to, aby doba väzby obvineného neprekročila nevyhnutnú hranicu. Za týmto účelom súdu patrí skúmať všetky okolnosti spôsobilé potvrdiť alebo vyvrátiť existenciu skutočného verejného záujmu odôvodňujúceho so zreteľom na prezumpciu neviny výnimku z pravidla rešpektovania osobnej slobody. Táto kontrola je významná aj pri pokračujúcej väzbe, ktorá má časové ohraničenie a prísne podmienky na jej predĺženie. Súd pri rozhodovaní o predĺžení väzby skúma existenciu okolností, ktoré odôvodňujú pozbavenie osobnej slobody a dôvody na jej ďalšie trvanie. V prípravnom konaní dôvodnosť držania obvineného vo väzbe popri existencii konkrétnych zákonných dôvodov je potvrdzovaná aj kvalitou vyšetrovania orgánov činných v trestnom konaní. Pri hodnotení činnosti orgánov činných v trestnom konaní (policajt, prokurátor) v prípravnom konaní, možno vygenerovať niekoľko negatívnych poznatkov.

Predovšetkým sú to zbytočné prieťahy, ktoré sú ovplyvnené postupom vo vyšetrovaní, problémami policajta i prokurátora profilovať dôkaznú fázu, absenciou operatívnosti pri riešení obštrukcií obvineného (obhajcu), krátkodobou aj opakovanou nečinnosťou. Analýza súčasného stavu naznačuje neudržateľnosť argumentácie o zaťaženosti a nepriaznivom personálnom stave policajtov. Prieťahy vo vyšetrovaní trestnej veci nemôžu ísť na vrub obvineného vo väzbe a nie sú súladné s doktrínou o pozitívnom záväzku štátu pri porušovaní ľudských práv.

Podľa štatistických údajov Generálnej prokuratúry SR v roku 2010 bolo podaných 2750 návrhov na vzatie obvineného do väzby, čo je o 532 návrhov menej ako v roku 2009. V roku 2008 bolo podaných 3535 takýchto návrhov. Úspešnosť takýchto návrhov predstavovala 71,9 %. V roku 2009 počet úspešne podaných návrhov predstavovala 76,8 % a v roku 2008 75,7%.

Vyskytli sa prípady, keď v návrhoch na vzatie obvineného do väzby boli nedostatočne konkretizované dôvody väzby, príp. dôvody väzby nemali oporu v predloženom spise. Na druhej strane sa vyskytli prípady, keď prokurátorovi policajt predložil vyšetrovací spis, krátko pred uplynutím 48 hodinovej lehoty.

Ako odstrániť niektoré nedostatky v súčinnosti policajta a prokurátora ?

Predovšetkým väčšou profesionalizáciou a organizáciou práce, obligatórnymi mesačnými hodnoteniami plynulosti väzobných trestných vecí zo strany riadiacich pracovníkov, zefektívnením operatívnych riešení obštrukcií zo strany obvinených (obhajcov) a niektorých chronických problémov v prípravnom konaní (znalecká činnosť, predvádzanie neprítomných svedkov, doručovanie písomností). Kvalitné prípravné konanie sa musí následne premietnuť aj do kvalitného konania pred súdom.

Osobná sloboda je základný atribút demokratickej spoločnosti. Zákony štátu (bezpečnosť, vymožiteľnosť práva, udržanie verejného poriadku, náležitý výkon trestnej spravodlivosti), musia byť v primeranej rovnováhe s právom na osobnú slobodu. Pokiaľ to štát, resp.orgány verejnej moci nezabezpečia, pôjde z ich strany o „denegatio institiae” (odopretú spravodlivosť).