Súhlas s trestným činom v návrhu novely Trestného zákona

Posilnenie postavenie poškodeného (aj) v definícii súhlasu ako okolnosti vylučujúcej trestnosť činu 

Súhlas poškodeného s vykonaním činu je jednou z okolností vylučujúcich trestnosť činu. Trestný zákon obsahuje v § 29 pravidlá, podľa ktorých sa posudzujú situácie, keď sa páchateľ skutku, ktorý má znaky trestného činu, bráni pred vyvodením trestnoprávnej zodpovednosti tvrdením, že sa skutku dopustil so súhlasom poškodeného.

Trestný zákon vo veľkej miere rešpektuje vôľu poškodeného (čo sa týka ochrany jeho práv a záujmov, vrátane jeho súkromia), preto možnosť takéhoto vyvinenia páchateľa pripúšťa u všetkých trestných činov okrem tých, ktoré smerujú proti životu alebo zdraviu poškodeného/obete. Tam je prípadný súhlas obete trestného činu s konaním páchateľa právne bez významu (posúdil by sa iba ako okolnosť trestného činu), nakoľko verejný záujem spoločnosti na ochrane života a zdravia je podľa platných pravidiel nadradený súkromnému záujmu osoby (poškodeného) umožniť inej osobe (páchateľovi), aby sa voči nej dopustila konania, ktoré poškodzuje/ohrozuje jej zdravie (poškodeného) alebo dokonca môže smerovať aj proti jej životu (napr. eutanázia).

Aká je dnešná právna úprava súhlasu poškodeného 

Doterajšia úprava súhlasu poškodeného v § 29 Trestného zákona, ktorá obsahovala v odseku 1 základné pravidlo (konanie so súhlasom nie je trestné okrem prípadov, ak má čin priamy dopad na život alebo zdravie) a v odseku 2 pravidlo, aký má byť súhlas, aby bol z trestnoprávneho hľadiska významný, je nasledovná:

“§ 29 Súhlas poškodeného
(1) Čin inak trestný nie je trestným činom, ak bol vykonaný so súhlasom poškodeného a nesmeruje proti jeho životu alebo zdraviu.
(2) Nejde o súhlas poškodeného, ak súhlas nebol daný vopred, nebol vážny a dobrovoľný alebo ak v súvislosti s ním bol spáchaný iný trestný čin.
(3) Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak podľa skutkovej podstaty trestného činu má byť čin trestný aj vtedy, keď bol daný súhlas poškodeného podľa odseku 1.”

Navrhované doplnenie pravidiel pre posúdenie súhlasu poškodeného

Podľa návrhu novely Trestného zákona sa majú doplniť požiadavky na súhlas poškodeného, ktorý má byť právne významný z hľadiska zbavenia sa trestnej zodpovednosti v § 29 ods. 2 nasledovne: 

“(2) Nejde o súhlas poškodeného, ak súhlas nebol daný vopred, nebol vážny alebo dobrovoľný alebo ak v súvislosti s ním bol spáchaný iný trestný čin. Za súhlas sa považuje vážny, dobrovoľný a zrozumiteľne vyjadrený prejav vôle poškodeného, ak vzhľadom na okolnosti činu a svoje osobné pomery mohol taký súhlas prejaviť. Súhlas nemožno považovať za prejavený, ak poškodený na konanie páchateľa slovne alebo fyzicky nereagoval.”

Doplnením odseku 2 zákonodarca významne posilňuje ochranu poškodeného, a to vo vzťahu ku všetkým trestným činom, kde by sa páchateľ snažil zbaviť viny tvrdením, že skutok vykonal so súhlasom poškodeného. 

Požiadavky na identifikovanie a vysvetlení pochopenia súhlasu poškodeného budú pre páchateľa vyššie 

Pravidlo, ktoré sa navrhuje doplniť ako druhá veta do § 29 ods. 2 predstavuje výslovnú zákonnú požiadavku na páchateľa, aby identifikoval jednoznačný súhlasný prejav vôle poškodeného s konaním, ktoré ho poškodzuje. Zároveň je na strane páchateľa povinnosť, aby vyhodnotil a zdôvodnil (najprv sám pre svoje konanie a svedomie a neskôr OČTK a súdu), na základe akých konkrétnych okolností svojho činu a osobných pomerov poškodeného mal páchateľ za to, že poškodený vyjadril vážny, dobrovoľný a zrozumiteľný prejav vôle a zároveň že bol poškodený plne spôsobilý k tomu, aby udelil súhlas k vykonaniu činu, ktorý by bol inak (bez súhlasu poškodeného) trestným činom. 

Samozrejme stále platí to, čo je uvedené v odseku 1, že čin nesmie smerovať voči životu alebo zdraviu poškodeného.

„Kto mlčí ten svedčí” už nebude cesta k vyvineniu páchateľa

Ďalšie pravidlo, ktoré sa navrhuje doplniť ešte viac spresňuje požiadavku na identifikáciu súhlasu poškodeného, ktorá nemôže byť založená na domnienke páchateľa (ak je nesprávna jednalo sa o skutkový omyl). Zákon výslovne upravuje požiadavku na páchateľa, že musí vedieť identifikovať, akým spôsobom poškodený prejavil súhlas, pričom sa vylučuje, aby páchateľ považoval za súhlas pasivitu poškodeného. Trestný zákon tak výslovne vylučuje použitie pravidla “kto mlčí ten svedčí”.

Súhlas, ktorý je významný z pohľadu trestného práva ako okolnosť vylučujúcu trestnosť činu musí byť teda prejavený jednoznačne buď slovným prejavom alebo aj jasným konaním/správaním poškodeného (konkludentne), z ktorého sa pri použití štandardne používaných zásad logického myslenia dá jednoznačne dospieť k záveru o vopred prejavenom súhlase poškodeného s konaním páchateľa. Požiadavku vysvetlenia, na základe akých okolností, akým myšlienkovým procesom dospel páchateľ k záveru o vopred udelenom súhlase poškodeného s konaním páchateľa, ktoré zasahuje do sféry jeho práv (okrem útokov proti životu alebo zdraviu).

Pasivita poškodeného už nebude nádejou pre ospravedlnenie činu páchateľa

Za súhlas však nebude možné považovať, ak poškodený na konanie páchateľa slovne alebo fyzicky nereagoval. Touto úpravou sa posilňuje právne postavenie poškodeného v situáciách, ak by páchateľ protiprávneho činu využil pasivitu poškodeného s tvrdením, že poškodený pri jeho čine nekládol aktívny fyzický odpor, a ani inak nevyjadril nesúhlas, na základe čoho páchateľ mal za to, že poškodený k činu zasahujúcemu do jeho práv udelil súhlas. Pasivita poškodeného môže byť dôsledkom strachu z fyzickej prevahy páchateľa, ktorú na základe správania páchateľa a ďalších okolností poškodený vníma ako hrozbu bezprostredného násilia. Prípadne pasivita môže byť aj prejavom bezbrannosti ako tzv. zmrznutie (stresová paralýza), pri neschopnosti poškodeného prejaviť akýkoľvek rozpoznateľný odpor alebo nesúhlas voči konaniu páchateľa zasahujúceho do sféry práv poškodeného chránených Trestným zákonom. 

Ochrana integrity poškodeného je silnejšia, no hľadanie pravdy v prípadoch “slova proti slovu “ bude aj naďalej náročné

Právne postavenie poškodeného sa na jednej strane touto úpravou posilňuje, no na strane druhej bude veľmi náročné preukázať skutkový stav v situáciách bez svedkov, keď pôjde o tvrdenie poškodeného proti tvrdeniu páchateľa. Bude úlohou skúsených vyšetrovateľov a prípadne aj psychológov, aby analyzovali detaily v tvrdeniach páchateľa a poškodeného, aby vyprodukovali dôkazy o skutkovom deji v takom rozsahu a kvalite, aby bolo možné spravodlivo rozhodnúť o tom, k čomu došlo, za akých okolností a či za to je potrebné vyvodiť trestnú zodpovednosť.  

Ten kto zasahuje do sféry inej osoby si musí byť istý, že tak robí s jej súhlasom, inak sa za to bude zodpovedať (aj trestnoprávne) 

Zákonodarca však pre adresátov práva jasne vymedzuje pravidlo, že osoba, ktorá svojim konaním zasahuje do sféry práv inej osoby (poškodeného), musí na také konanie získať vážny, dobrovoľný a zrozumiteľne vyjadrený súhlasný prejav vôle poškodeného a to slovne alebo fyzickým prejavom (napr. jednoznačným súhlasným gestom), aby také konanie nebolo považované za protiprávne s právnym dôsledkom v podobe vyvodenia trestnej zodpovednosti.

Spoločnosť sa vyvíja, diskusia pokračuje

Pôvodne bola v návrhu novely Trestného zákona riešená otázka súhlasu aj priamo v novo koncipovanej skutkovej podstate trestného činu znásilnenia a iných foriem sexuálneho násilia (§ 199), na základe vyhodnotenia pripomienkového konania bol však zvolený prístup, že problematika konaní, ktoré vykazujú znaky trestného činu (vykonané bez súhlasného prejavu vôle poškodeného k takému konaniu), kde bude prichádzať do úvahy obrana obvineného, že konal so súhlasom poškodeného (často zo strany páchateľa účelovo alebo neopodstatnene domysleným či predpokladaným) bude riešená vo všeobecnej časti pre všetky činy zasahujúce do sféry práv poškodeného (či sú to majetkové práva, právo na osobnú či domovú slobodu, slobodu pohybu, autorské právo alebo iné práva duševného vlastníctva, ako aj právo na ľudskú dôstojnosť). 

Odborné témy patria na odborné fóra, ľudia majú toho dosť…

Ľudia očakávajú a potrebujú od svojich odborných autorít ale aj politických predstaviteľov riešenia, nie verejné hádky, či osobné hodnotenia názorových oponentov, ktorým niekedy ani nerozumejú. Je úplne prirodzené až nevyhnutné, aby na odbornej úrovni, ale aj v spoločnosti prebiehala vecná diskusia k tomuto, ale aj mnohými iným spoločenským javom či problémom, vrátane tých ktoré rieši novela Trestného zákona. 

Je veľmi dôležité, aby táto diskusia prebiehala vo vzájomnej úcte a rešpekte nositeľov odlišných názorov a skôr pri odborných diskusných stoloch a na konferenciách, ako cez médiá. 

Riešenie odborne náročnej témy, kde skutočne ide o detaily, slovné spojenia ich možný výklad a súvislosti, pri ktorej verejne prezentované, často zjednodušené úvahy a komentáre vyvolávajú skôr u čitateľov otázku či tomu, kto náročnú odbornú tému pretriasa verejne, a nie pri rokovacom stole, ide o vecné riešenie alebo o politickú aktivitu. Každý čitateľ si to zhodnotí sám.

Múdri Slováci si majú sadnúť za stôl a rokovať o riešení, ak sa nedohodnú, autorita, ktorá nesie zodpovednosť za danú oblasť vzťahov prijme informované rozhodnutie a my ostatní by sme to mali rešpektovať. To nikomu samozrejme nebráni tomu, aby ten koho názor v diskusii neprevážil, zhromažďoval nové poznatky a argumenty, a aj na základe vyhodnotenia funkčnosti zvoleného riešenia sa môže prehodnotiť a prijať iné. 

Len sa je potrebné vzájomne rešpektovať a rozprávať … o veci. 

Podobná celospoločenská aj odborná diskusia prebieha aj v iných štátoch. V niektorých štátoch na základe takejto diskusie pristúpili k zmene právnej úpravy „sexuálnych” trestných činov, niekde vyriešila problémové otázky judikatúra súdov k pojmom „násilie”, „hrozba násilím”, „zneužitie bezbrannosti” poškodeného (k tomu pozri napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 3 Tdo 1498/2017 z 20.12.2017). 

A na Slovensku sa v predloženom návrhu novely Trestného zákona navrhuje ísť cestou úpravy inštitútu súhlasu poškodeného vo všeobecnej časti Trestného zákona vo vzťahu ku všetkým trestným činom zasahujúcim do sféry základných práv a slobôd poškodeného, teda nielen vo vzťahu k „sexuálnym” trestným činom.

Spoločnosť, jej poznanie a skúsenosť sa neustále vyvíja a prináša nové riešenia alebo ukáže na správnosť tých, ktoré sa nepresadili … 

Ak sa na základe vyhodnotenia poznatkov z aplikačnej praxe preukáže, že novelou navrhovaný posun v právnej úprave ochrany poškodeného (čo nakoniec priznal aj zástupca organizácie tretieho sektora na pracovnom rokovaní na MS SR dňa 17.2.2023, hoci naďalej preferoval iný koncept riešenia problematiky súhlasu poškodeného a to priamo v skutkovej podstate trestného činu znásilnenia a iných foriem sexuálneho násilia) sprísnením požiadaviek na to, aby sa mohol páchateľ vyhnúť trestnoprávnej zodpovednosti tvrdením, že čin vykonal so súhlasom poškodeného, nebude dostatočný, bude dôvodné uvažovať aj o ďalších zmenách právnej úpravy tejto problematiky, pripraviť ich a opätovne previesť expertnou diskusiou aj v rámci medzirezortného pripomienkového konania.

Kľúčovým prvkom každého nežiadúceho spoločenského javu či škodlivého správania je však vždy človek, adresát právnej normy i človek, ktorý zabezpečuje spravodlivé vykonanie právnej normy. Ergo len samotná právna úprava problém neodstráni a neurobí zo Slovenska lepšiu krajinu. Môže byť však impulzom k pozitívnej zmene. Čas ukáže či navrhovaná právna úprava § 29 ods. 2 Trestného zákona v prípade jej schválenia takým impulzom bude.

18.2.2022
Peter Sepeši