CHARITATÍVNA REKLAMA

KĽÚČOVÉ SLOVÁ:
charitatívna reklama, nezisková organizacia, občianske združenie, nadácia, oslobodený príjem, charitatívny účel, daňové náklady, ministerstvo financií, zmluva o reklame

KEY WORDS:
charitable advertising, not for profit civil organization, association, foundation, tax exempt income, charitable purpose, tax expenses, Ministry of Finance, advertising contract,

ABSTRAKT:
Autori v príspevku približujú čitateľom “charitatívnu reklamu” ako nový pravny inštitút na podporu verejno-prospešných aktivít, ktorý je možné využiť od 1.1.2018. Podstatou charitatívnej reklamy je, že štát umožnil, aby zákonom určený okruh právnických osôb neziskovej povahy, ktorý vykonáva všeobecne prospešnú činnosť, mohol na túto “charitatívnu” činnosť prijať a použiť až 20 000 eur ročne, ktoré sú na strane prijímateľa (šíriteľ reklamy) oslobodené od dane a podnikateľ (objednávateľ charitatívnej reklamy) ich má v celej výške v nákladoch bez ohľadu na to či je v zisku alebo v strate.

ABSTRACT/SUMMARY:
Authors look closer at „charity advertising“ as a new legal institute in support of public benefit activities, which can be used since 1.1.2018. The essence of charity advertising is that the state has allowed to concrete types of non-profit legal entities doing generally third sector activity to receive and use up to € 20,000 per year for this kind of activity which are exempt on the part of the recipient from the tax and the entrepreneur (the charity advertiser) has them in full cost regardless of whether it is in profit or in loss.

Inštitút charitatívnej reklamy bol do nášho právneho poriadku zavedený novelou č. 344/2017 Z. z. zákona o dani z príjmov. Novou právnou úpravou sa zaviedlo u občianskych združení, nadácií, neinvestičných fondov a neziskových organizácií poskytujúcich všeobecne prospešné služby^[1] (ďalej len „neziskové subjekty“) oslobodenie príjmov plynúcich z reklamy na charitatívne účely,^[2] a to až do výšky 20 000 eur za príslušné zdaňovacie obdobie.

Zákon zároveň ustanovil ako podmienku pre oslobodenie príjmu do 20 000 eur od dane z príjmov povinnosť týchto právnych foriem právnických osôb použiť oslobodené príjmy iba na všeobecne prospešné účely^[3] ako sú:

• ochrana a podpora zdravia; prevencia, liečba, resocializácia drogovo závislých v oblasti zdravotníctva a sociálnych služieb, 
• podpora a rozvoj športu, 
• poskytovanie sociálnej pomoci, 
• zachovanie kultúrnych hodnôt, 
• podpora vzdelávania, 
• ochrana ľudských práv, 
• ochrana a tvorba životného prostredia, 
• veda a výskum, 
• organizovanie a sprostredkovanie dobrovoľníckej činnosti. 

Reklamu, pri ktorej sú splnené uvedené podmienky, je možné označiť ako „charitatívna reklama“.

Prívlastok „charitatívna“ odlišuje tento nový inštitút od bežnej, komerčnej „reklamy“^[4] a vyjadruje skutočnosť, že okrem poskytnutia reklamy je ďalším cieľom tohto inštitútu aj podpora zákonom ustanovených všeobecné prospešných účelov/cieľov, prostredníctvom neziskových subjektov, ktoré takúto činnosť majú ako predmet alebo cieľ svojej činnosti uvedený vo svojom zakladateľskom dokumente. Takýto účel by mal byť dojednaný/uvedený aj v zmluve o reklame, aby bolo možné jednoznačne právne identifikovať a preukázať, že ide o charitatívnu reklamu, t.j. že príjem z reklamy bude použitý na všeobecne prospešný účel. V tej súvislosti odporúčame pomenovať zmluvu upravujúcu poskytnutie charitatívnej reklamy ako „zmluva o charitatívnej reklame“.

Čo sa týka „charitatívnych účelov“, ide o identické kategórie, ktoré zákon o dani z príjmov považuje za všeobecne prospešné aj v rámci asignácie/poukázania podielu zaplatenej dane, tzv. „2 percentá“.

Pri charitatívnej reklame zákonodarca pristúpil k postupnému zosúlaďovaniu účelov, na ktoré je možné použiť poskytnuté prostriedky tak, aby rôzne právne inštitúty jednotne upravili oblasti verejnoprospešných činností, ktoré je možné podporiť.

Podnikatelia - objednávatelia reklamy s prívlastkom „charitatívna“ si poskytnuté prostriedky môžu uplatniť (obdobne ako pri bežnej reklame) ako daňovo uznané výdavky v rámci kalendárneho roku, v ktorom boli vynaložené („po zaplatení“). U podnikateľov neobsahuje zákon žiadne limity pokiaľ ide o počet podporených subjektov neziskového sektora resp. celkový objem finančných prostriedkov, ktoré môže podnikateľ v jednom zdaňovacom období vynaložiť na reklamu s prívlastkom „charitatívna“, t.j. neziskovým subjektom na všeobecne prospešné účely. Podstatné zvýhodnenie však nastáva od 1.1.2018 pre šíriteľa reklamy, t.j pre podporovaný neziskový subjekt (občianske združenie, nadácia, neinvestičný fond a nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby), ktorý má príjem z charitatívnej reklamy do 20 000 eur ročne oslobodený od dane.

Limit 20 000 eur ročne je súčet príjmov z charitatívnej reklamy za jedno účtovné obdobie jednej právnickej osoby. To znamená, že neziskový subjekt môže do tohto limitu započítať príjmy z charitatívnej reklamy od viacerých objednávateľov reklamy, musia byť však poskytnuté, aj použité na hore uvedené všeobecne prospešné účely.

Prvý krát bude možné tento inštitút využiť v roku 2018 s uplatnením v rámci daňového priznania za rok 2018, pričom prostriedky musia byť zaplatené zo strany podnikateľa neziskovému subjektu do 31.12.2018 a musia byť použité neziskovým subjektom na všeobecne prospešný účel do konca roku 2019. V prípade, ak by k využitiu takto získaných finančných prostriedkov neziskovým subjektom nedošlo v rámci nasledujúceho zdaňovacieho obdobia, ktorým spravidla býva nasledujúci kalendárny rok po ich poskytnutí podnikateľom, podliehali by prostriedky daňovej povinnosti v rámci dane z príjmu tak ako všetky ostatné príjmy právnickej osoby z podnikania.

V tomto smere je možné do budúcnosti uvažovať aj o legislatívnej úprave využitia „zmluvy o sponzorstve v športe“,^[5] ktorá by mohla byť po overení transparentnosti a funkčnosti tohto inštitútu v oblasti športu, rozšírená aj na ostatné verejnoprospešné oblasti vo forme všeobecnej „zmluvy o sponzorstve“ upravenej ako osobitný zmluvný typ v Občianskom zákonníku, prípadne v novom zákone o spolkoch.

Ako už bolo aj vyššie uvedené, povinnosť použitia oslobodených príjmov plynúcich z charitatívnej reklamy na všeobecne prospešné účely musia vybrané právne formy neziskových subjektov splniť do konca roka nasledujúceho po roku, v ktorom tieto príjmy získali, t.j. ak majú príjem z charitatívnej reklamy v roku 2018, musia ho použiť na verejnoprospešné účely do 31.12.2019.

To znamená, že zatiaľ čo pri bežnej reklame ide o príjem z podnikania, t.j. príjem na strane poskytovateľa reklamy musí byť zdanený ako príjem z podnikania, pri charitatívnej reklame bude príjem zo „zmluvy o charitatívnej reklame“ hore uvedených neziskových subjektov do 20 000 eur oslobodený od dane z príjmov, ak bude použitý na verejnoprospešné účely do konca kalendárneho roka nasledujúceho po roku, v ktorom boli poskytnuté.

Zatiaľ čo pri bežnej reklame museli neziskové subjekty vrátane tých, ktoré sú uvedené v § 12 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov svoj príjem zdaniť ako príjem z podnikania a až takto zdanený zostatok mohli použiť hoci aj na verejnoprospešné účely, pri charitatívnej reklame je príjem do 20 000 eur oslobodený od dane.

Štát tým de facto prispieva na náklady plnenia verejnoprospešných účelov vo výške dane z príjmov, ktorá by inak bola odvedená z týchto prostriedkov do štátneho rozpočtu (pri právnických osobách 21% a pri fyzických osobách podnikateľoch 19 % resp. 25 %), samozrejme to platí len za splnenia predpokladu, ak objednávateľ charitatívnej reklamy dosiahne kladný základ dane v daňovom období, kedy uhradil odplatu za charitatívnu reklamu (prípadne formou odpisovania straty v ďalších rokoch), lebo inak by výdavkom na charitatívnu reklamu len zvýšil svoju stratu. V tej súvislosti podotýkame, že na rozdiel od zmluvy o sponzorstve v športe pri charitatívnej reklame možnosť uplatnenia výdavku na charitatívnu reklamu do daňových nákladov nie je viazaná na kladný daňový základ podnikateľa (objednávateľa reklamy).

Do 31.12.2017 musel byť príjem z reklamy zdanený aj vtedy, ak bolo prijímateľom občianske združenie, nadácia, neinvestičný fond alebo nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby a až po zdanení mohol byť použitý na ich činnosť.

Ak nepoužijú oslobodené príjmy alebo ich časť na zákonom vymedzené účely do uplynutia uvedenej lehoty, sú tieto právnické osoby povinné v zdaňovacom období, v ktorom uplynie táto lehota, zvýšiť základ dane vo výške oslobodených príjmov alebo ich nepoužitú časť na vymedzené účely, t.j. to čo sa z príjmu z charitatívnej reklamy v roku 2018 nepoužije do konca roku 2019 alebo sa nepoužije na verejnoprospešný účel prijímateľ (neziskový subjekt) prizná ako zdaniteľný príjem v daňovom priznaní za rok 2019.

Na strane podnikateľa, ktorý vynaložil výdavky na charitatívnu reklamu, sú tieto výdavky daňovo uznanými výdavkami až po ich zaplatení. Tým, že tieto príjmy sú do výšky 20.000 EUR plne oslobodené od dane na strane neziskových organizácií a na strane podnikateľov ide plná suma do nákladov, vytvoril sa obojstranne motivačný model.

Po niekoľkých rokoch diskusií s Ministerstvom financií tak došlo k prijatiu charitatívnej reklamy (reklamy určenej na charitatívne účely) ako ekonomického nástroja pre rozvoj a skvalitnenie spolupráce medzi nadáciami, občianskymi združeniami, všeobecne prospešnými organizáciami a neinvestičnými fondmi na jednej strane a podnikateľmi na strane druhej. To je dôležitý rámec celého nového inštitútu. Neziskový sektor je odkázaný v rámci svojej činnosti na vlastnú prezentáciu, marketing, na spoluprácu s darcami ako aj podnikateľmi. Ako protihodnotu však okrem plnenia verejnoprospešného účelu majú samotné neziskové organizácie veľký záujem vyjadriť aj vďaku za finančnú pomoc. Samotnou reklamou príslušného podnikateľa ukážu verejnosti, kto podporil ich činnosť a vytvoria tak určitú protihodnotu k získaným finančným prostriedkom. Veľmi dôležitou skutočnosťou je aj to, že každá z vyššie uvedených právnych foriem si sama zvolí formu charitatívnej reklamy. Neziskové organizácie si prostredníctvom tohto inštitútu začnú vytvárať vlastné marketingové nosiče, na ktorých budú prezentované reklamy podnikateľských subjektov. Môže ísť o reklamy na webovej stránke, vo vydaných publikáciach a pod.

Na záver je potrebné upozorniť účastníkov zmluvného vzťahu dojednaného zmluvou o charitatívnej reklame, že aj keď je reklama „charitatívna“ stále je to „reklama“, t.j. aby ju daňový úrad mohol za „reklamu“ považovať a teda výdavky podnikateľa na charitatívnu reklamu uznať ako oprávnené, musí poskytnutá reklama spĺňať zákonné atribúty/znaky reklamy podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o reklame, podľa ktorého „reklamou je predvedenie, prezentácia alebo iné oznámenie v každej podobe súvisiace s obchodnou, podnikateľskou alebo inou zárobkovou činnosťou s cieľom uplatniť produkty na trhu“. Dôležité je tiež uviesť, že pri výdavkoch na reklamu musí ísť o vynaloženie výdavkov so zámerom dosiahnutia, zabezpečenia, udržania alebo zvýšenia príjmov daňovníka (objednávateľa reklamy).^[6]

Čo sa týka posudzovania príjmu z charitatívnej reklamy je potrebné vziať do úvahy znenie § 4 ods. 7 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty:
„(7) Na účely tohto zákona sa obratom rozumejú výnosy (príjmy) bez dane z dodávaných tovarov a služieb v tuzemsku okrem výnosov (príjmov) z tovarov a služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 28 až 36 a podľa § 40 až 42. Výnosy (príjmy) z poisťovacích služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 37, a finančných služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 39, sa nezahŕňajú do obratu, ak tieto služby sú poskytované pri dodaní tovaru alebo služby ako doplnkové služby. Do obratu sa nezahŕňajú výnosy (príjmy) z príležitostne predaného hmotného majetku okrem zásob a výnosy (príjmy) z príležitostne predaného nehmotného majetku.“.^[7]

Otázky a odpovede ku charitatívnej reklame sú dostupné na stránke:
www.ucps.sk/FAQ_charitatívne_reklama

Vzor zmluvy o charitatívnej reklame je dostupný na stránke:
http://www.ucps.sk/vzory_formulare_pracovne_nastroje_k_implementacii_zakona_o_sporte_do_praxe