DISCIPLINÁRNE KONANIE V RÁMCI SLOVENSKÉHO FUTBALOVÉHO ZVÄZU

DISCIPLINARY PROCEEDINGS IN TERMS OF SLOVAK FOOTBALL ASSOCIATION

JUDR. PETER MIHÁL
PROKURÁTOR OKRESNEJ PROKURATÚRY SKALICA
ČLEN DISCIPLINÁRNEJ KOMISIE SLOVENSKÉHO FUTBALOVÉHO ZVÄZU
E-MAIL: PETER.MIHAL@HOTMAIL.COM

KĽÚČOVÉ SLOVÁ:
športové právo, disciplinárne konanie, disciplinárny poriadok, disciplinárny orgán, Slovenský futbalový zväz, disciplinárna zodpovednosť, rozhodnutie disciplinárnej komisie

KEY WORDS:
sports law, disciplinary proceedings, disciplinary regulations, disciplinary body, Slovak Football Association, disciplinary liability, decision of disciplinary commitee

ABSTRAKT:
Autor sa v predkladanom príspevku v stručnosti zaoberá problematikou disciplinárneho konania s dôrazom na disciplinárne konanie Slovenského futbalového zväzu. Poukazuje na špecifické prvky disciplinárneho konania vo vzťahu k osobitostiam futbalového prostredia. Autor sa takisto venuje novoprijatej úprave disciplinárneho konania v rámci Slovenského futbalového zväzu a postaveniu disciplinárnych komisií ako orgánov, ktoré disciplinárne konanie realizujú. Na záver sa autor snaží naznačiť možnosti zvýšenia kvality disciplinárneho konania resp. jeho ciele v nasledujúcom období.

ABSTRACT/SUMMARY:
The author of the presented article briefly deals with the issue of disciplinary proceedings with the emphasis on the disciplinary proceedings of Slovak Football Association. The article points to the specific elements of disciplinary proceedin gs in relation to the peculiarity of football environment. The author also deals with the newly adopted modification of disciplinary proceedings in terms of Slovak Football Association and the position of disciplinary committees as the authorities that realize disciplinary proceedings. In conclusion, the author tries to indicate the possibilities how to increase the quality of disciplinary proceedings, respectively its aims in following period.

VŠEOBECNE

Disciplinárne konanie možno charakterizovať ako súhrn úkonov vyšetrujúceho orgánu, ktoré sú vyvolané tým, že niektorý člen porušil pravidlá, zanedbal predpisy alebo povinnosti záväzné pre danú socio skupinu v určenom pomere. Cieľom disciplinárneho konania je uloženie primeranej a vopred zodpovedajúcej všeobecne určenej sankcie. Disciplinárne konanie v rámci Slovenského futbalového zväzu (ďalej len „SFZ“) je zamerané na vyhľadanie, prešetrenie a podľa okolností aj sankcionovanie akýchkoľvek porušení interných predpisov SFZ (disciplinárnych previnení) jeho členmi resp. inými subjektami, na ktorých sa vzťahuje Disciplinárny poriadok SFZ.

Účelom tohto disciplinárneho konania v kontexte ustanovenia článku 65 Disciplinárneho poriadku SFZ je v intenciách spravodlivého procesu okrem uloženia spravodlivej sankcie, aj prevýchova previnilca resp. generálna prevencia pred disciplinárnymi previneniami v rámci celého futbalového hnutia. Ako novinku v rámci novej úpravy disciplinárneho konania možno vnímať možnosť autoritatívneho skončenia členstva vo futbalovom hnutí v podobe vylúčenia zo SFZ a to ako následok spáchania najzávažnejších disciplinárnych previnení.

Medzi základné pramene disciplinárneho konania spomedzi všeobecne záväzných právnych predpisov patrí predovšetkým zákon č. 300/2008 Z. z. o organizácii a podpore športu v znení neskorších predpisov, konkrétne ustanovenia § 26 a 27. V § 26 citovaného zákona je upravené disciplinárne konanie vo všeobecnej rovine ako napr. osobná a vecná pôsobnosť pre disciplinárne poriadky jednotlivých športových zväzov, prípadne lehoty na začatie disciplinárneho konania a pod., pričom zákon ponecháva úpravu procesných pravidiel na národné športové zväzy. § 27 citovaného zákona pojednáva o disciplinárnych opareniach, zásadách ich ukladania s odkazom na konkrétnu procesnú úpravu v jednotlivých predpisoch národných športových zväzov. Tu by sme poukázali na tú skutočnosť, že Disciplinárny poriadok SFZ obsahuje ďaleko širší výpočet disciplinárnych opatrení, ktoré pri jeho tvorbe boli prevzaté tak z nových Stanov SFZ ako aj zo športovo právnych predpisov medzinárodných futbalových organizácii (UEFA), na čo bude nevyhnutné reagovať v pripravovanom novom znení zákona o športe.

Z hľadiska interných športovo právnych noriem medzi pramene disciplinárneho konania možno zaradiť Stanovy SFZ, kde vo vzťahu k disciplinárnemu konaniu sa nachádza celý rad článkov, ktoré upravujú nielen základné zásady disciplinárneho konania^[1], ale aj disciplinárne opatrenia^[2], postavenie a právomoc disciplinárnych komisií resp. odvolacích komisií^[3] a pod.

Základným prameňom disciplinárneho konania v rámci futbalového hnutia na celom území Slovenskej republiky je Disciplinárny poriadok. Je účinný od 1.1.2014 a nahradil pôvodný Disciplinárny poriadok SFZ, ktorý bol prijatý pri samotnom vzniku SFZ v roku 1993. Napriek jeho nespornej kvalite na dobu, v ktorej bol prijatý, vývoj spoločensko-ekonomických vzťahov, ako aj právnych i futbalových predpisov, vyvolali potrebu vypracovať nový športovo právny kódex, ktorý by reflektoval na zmenené podmienky, v ktorých sa slovenská spoločnosť vrátane futbalovej komunity v súčasnosti nachádza. V neposlednom rade bolo nevyhnutné zosúladiť právnu úpravu nielen so stanovami SFZ, ale aj s Disciplinárnymi poriadkami FIFA a UEFA. Nový Disciplinárny poriadok je v pôvodnom znení platný a účinný do dnešného dňa, pričom bol jeden krát novelizovaný.

CHARAKTERISTICKÉ ČRTY DISCIPLINÁRNEHO KONANIA

Medzi charakteristické črty disciplinárneho konania v rámci každého športového zväzu, nielen SFZ, by sme zaradili najmä rýchlosť resp. efektívnosť konania, ďalej autonómnosť konania v rámci daného športového zväzu a v neposlednom rade princíp absolútnej objektívnej zodpovednosti. Uvedené črty zvýrazňujú špecifičnosť disciplinárneho procesu v rámci futbalového prostredia, pričom zároveň vymedzujú vzťah disciplinárneho konania voči ostatným procesom realizujúcich sa vo futbalovom hnutí do vnútra ako aj voči iným subjektom navonok.

Potrebu rýchlosti a efektívnosti disciplinárneho konania vnímame v tom, že vzhľadom na charakter rozhodovaných vecí (káuz), kedy v drvivej väčšine sa jedná o prípady v rámci prebiehajúceho súťažného ročníka, je žiaduce a v mnoho prípadoch aj nevyhnutné vec rozhodnúť pokiaľ možno čo najrýchlejšie na základe zadovážených dôkazov tak, aby výsledok disciplinárneho konania bol efektívne aplikovaný v čase, kedy ku konkrétnemu previneniu aj došlo. V každom prípade je však potrebné brať do úvahy dôkaznú situáciu toho – konkrétneho prípadu. Výnimku z uvedenej zásady predstavujú prípady, kedy rozhodnutie disciplinárnej komisie v konkrétnej veci spočíva na skutočnostiach resp. dôkazoch, ktoré sa ešte len majú dosiahnuť v inom konaní napr. pred súdom, alebo ktoré sú jeho predmetom, kedy je účelné disciplinárne konanie prerušiť a v konaní pokračovať až po ukončení predmetných konaní.

S rýchlosťou konania úzko súvisí princíp autonómnosti konania, najmä s poukazom na autonómnosť futbalového hnutia a to vo vzťahu k iným konaniam (najmä trestné, správne a iné), kde účelom je pokiaľ možno dosiahnuť čo najrýchlejšie resp. najefektívnejšie rozhodnutie vo veci tak, aby vzťahy narušené právne nedovoleným konaním, boli čo najrýchlejšie napravené a zhojené, súťaž mohla prebiehať na základe princípov spravodlivosti a fair play a rozhodnutie bolo dosiahnuté predovšetkým prostriedkami národného športového väzu a na jeho pôde.

V kontexte vyššie uvedeného princípu by sme sa zamerali na vzťah disciplinárneho konania vedeného v rámci SFZ s trestným konaním, pokiaľ ich predmetom je totožné protiprávne konanie. Vzhľadom na charakter posudzovaného konania konkrétnej osoby, ktorého následkom je nielen porušenie vnútorných predpisov futbalového zväzu ako občianskeho združenia, ale môže byť aj následok predpokladaný Trestným zákonom (ujma na majetku alebo na zdraví), pokladáme za nevyhnutné sa vysporiadať s problémom tzv. „dvojitého trestania“ za toto konanie. V zmysle príslušných ustanovení Trestného Poriadku, v prípade, ak sa jedná o skutku, o ktorom už bolo predpísaným spôsobom v trestnom konaní aj rozhodnuté, akékoľvek ďalšie konanie o totožnom skutku je už neprípustné, čo vyjadruje „zásada ne bis in idem“.

V ponímaní tzv. futbalových previnení teda musí ísť len o také konanie, ktoré má súčasne prvky disciplinárneho previnenia podľa Disciplinárneho poriadku SFZ a zároveň trestnoprávny charakter. V tejto súvislosti poukazujeme na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Tdo 18/2011, v zmysle ktorého „Vzhľadom na ponímanie činu podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd možno však zásadu ne bis in idem, okrem trestného konania, uplatniť iba na tie činy kvalifikovateľné správnymi prípadne inými príslušnými orgánmi ako menej závažné činy, teda priestupky, prípadne iné správne delikty a výnimočne aj disciplinárne delikty, ktoré majú trestnoprávnu povahu, pričom povaha deliktu sa v tomto smere posudzuje z hľadiska chráneného záujmu (či ide o záujem všeobecný alebo partikulárny), z hľadiska adresáta normy (či je norma adresovaná všetkým občanom alebo len skupine osôb so zvláštnym statusom) a z hľadiska účelu a typu sankcie (či má represívny charakter).“

S poukazom na ustanovenia § 9 odsek 1 písmeno e), g) Trestného poriadku, § 215 odsek 1 písmeno d), odsek 2 písmeno a) Trestného poriadku resp. na vyššie uvedené, sa ponúka otázka, či rozhodnutie o uložení sankcie orgánom SFZ v právnom postavení občianskeho združenia, vytvára prekážku už rozhodnutej veci (?). Argumentujúc záverom Tomáša Gábriša^[4] máme za to, že SFZ možno chápať ako súkromnoprávnu korporáciu bez významnej existencie správy vecí verejných. V spojení s výkladom vyššie citovaného uznesenia Najvyššieho súdu SR teda možno vyvodiť záver, že rozhodnutie disciplinárnej komisie SFZ vydané v konaní vedenom v zmysle interných predpisov SFZ podľa súčasnej právnej praxe netvorí prekážku právoplatne rozhodnutej veci pre skutok, ktorý okrem disciplinárneho previnenia môže byť posudzovaný aj ako trestný čin či priestupok. Z tohto dôvodu vystupuje do popredia princíp autonómneho vyriešenia veci v rámci futbalového zväzu v prípadoch, keď to dôkazná situácia danej veci aj umožňuje, bez nežiaduceho odkladania rozhodnutia argumentujúc neskončením prebiehajúceho trestného konania. V takomto prípade môže byť rozhodnutie disciplinárnej komisie použité príslušným orgánom ako dôkaz v následnom trestnom či správnom konaní. Naopak, je samozrejmé, že iná situácia bude v prípadoch, ak predmetom tak disciplinárneho ako aj trestného konania je skutkovo zložitá vec, ktorú v niektorých prípadoch možno preukázať najmä pomocou dôkazných prostriedkov, ktoré právny poriadok priznáva len orgánom činným v trestnom konaní z pozície ich postavenia ako orgánov štátnej moci. V takomto prípade bude žiaduce, aby disciplinárne orgány počkali na výsledky takéhoto dokazovania s tým, že tieto budú následne použité aj ako podklad pre vydanie rozhodnutia disciplinárneho orgánu.

Ako príklad uvedieme kauzu futbalistu A. S., ktorý počas majstrovského zápasu predchádzajúceho ročníka Corgoň ligy (aktuálne Fortuna liga) v rámci súboja o loptu svojim zákrokom spôsobil protihráčovi T. K. zlomeninu nohy. V uvedenej veci prebehlo štandardným spôsobom disciplinárne konanie pre spáchanie disciplinárneho previnenia. Disciplinárna komisia pri riešení danej veci postupovala s vedomím, že voči vinníkovi incidentu bolo takisto podané trestné oznámenie. Napriek tejto skutočnosti, bolo voči A. S. vydané rozhodnutie v disciplinárnom konaní bez ohľadu na výsledok trestného konania, práve využijúc princípy potreby rýchlosti konania a predovšetkým dosiahnutia rozhodnutia s účinkami vo vnútri SFZ. V danej veci orgány činné v trestnom konaní vzhľadom na celkové okolnosti prípadu, a to na právny status disciplinárnej komisie SFZ ako občianskeho združenia, ďalej záujem, ktorý sa disciplinárnym konaním vo vnútri futbalového hnutia sleduje, rozhodli, že zásadu ne bis in idem v tomto prípade nemožno aplikovať, avšak vzhľadom na druh a výmer uložených disciplinárnych opatrení s ohľadom na možný/predpokladaný výsledok trestného konania, bolo uvedené trestné konanie vyhodnotené ako neúčelné vo vzťahu k predmetnému rozhodnutiu Disciplinárnej komisie SFZ.

V neposlednom rade by sme sa zamerali na princíp absolútnej objektívnej zodpovednosti klubu(strict liability) za správanie sa svojich členov, ale aj fanúšikov prípadne iné subjekty, ktoré v rámci futbalového hnutia majú s klubom určitý vzťah a tento vzťah podlieha právomoci disciplinárnej komisie. Uvedený princíp predstavuje v oblasti futbalového disciplinárneho trestania určité špecifikum v komparácii so všeobecným ponímaním vyvodzovania zodpovednosti konkrétnemu subjektu za porušenie určitej normy, kedy napr. v trestnom práve sa ukladá sankcia najmä a predovšetkým tomu, kto sa takéhoto konania priamo dopustil. Možno skonštatovať, že uvedené vyplýva najmä z charakteru futbalového prostredia ako takého, kde sa zúčastňuje množstvo aj iných subjektov ako len členov Slovenského futbalového zväzu a ktorí v určitom zmysle daný klub reprezentujú resp. konajú prípadne snažia sa konať v jeho mene a v jeho prospech.

Účelom uplatňovania objektívnej zodpovednosti v naznačenom zmysle je predovšetkým zabezpečiť, aby v prípadoch odôvodnených platnými normami bolo potrestané každé konanie, ktoré futbalové hnutie považuje za nedovolené a závažné natoľko, že je nevyhnutné uložiť sankciu aj subjektu, ktorý sa síce na tomto konaní priamo nepodieľal, ale je v takom vzťahu k tomuto previnilcovi, že to je nevyhnutné, rešpektujúc pritom základné zásady disciplinárneho konania. V tomto prípade sa nejedná len o priaznivcov, teda fanúšikov konkrétneho klubu, ale aj napr. hráčov konkrétneho klubu, členov realizačného tímu či iných funkcionárov. V mnohých prípadoch sa pritom vychádza zo zaužívanej futbalovej praxe, podľa ktorej sa prezumuje zodpovednosť napr. domáceho klubu za bezproblémovú organizačnú prípravu stretnutia a pod. Okrem iného, ponímanie objektívnej zodpovednosti je v súlade s rozsiahlou rozhodovacou činnosťou disciplinárnych orgánov FIFA, UEFA prípadne Športového arbitrážneho súdu (CAS).

Uvedeným princípom sa podrobne zaoberal napr. Čorba rozoberajúc rozhodnutie Športového arbitrážneho súdu (CAS) č. CAS 2007/A/1217 Feyernoord Rotterdam v/UEFA z 30.04.2007, v ktorom CAS potvrdil rozhodnutie UEFA o vyradení holandského futbalového klubu Feyernoord Rotterdam z Pohára UEFA, uložení pokuty 100 000 CHF a povinnosti nahradiť škodu francúzskemu klubu AS Nancy – Lorraine z dôvodu, že fanúšikovia Feyernoordu sa dopustili výtržností na futbalovom stretnutí Pohára UEFA v Nancy dňa 30.11.2006^[5]. Spomedzi ostatných rozhodnutí by sme uviedli tieto kauzy:

Zaujímavé rozhodnutie vo veci diváckeho násilia je zo stretnutia Európskej ligy UEFA súťažného ročníka 2012/2013 medzi Fenerbahce Istanbul – Bate Borisov^[6], kedy v konečnom dôsledku disciplinárny orgán UEFA potrestal turecký klub Fenerbahce za výtržnosti jeho fanúšikov, ktorí sa paradoxne nenachádzali priamo na štadióne, nakoľko už toto stretnutie UEFA nariadila odohrať bez prítomnosti divákov ako následok predchádzajúceho protiprávneho konania. Počas tohto stretnutia však fanúšikovia domáceho klubu z nespokojnosti, že neboli vpustení na toto stretnutie, vypustili mimo štadióna lietajúce zapálené padáky, ktoré potom pristáli priamo na hracej ploche počas uvedeného stretnutia.

Turecký klub sa snažil vyviniť argumentáciou, že v danom prípade fanúšikovia, ktorí sa dopustili predmetných výtržností, neboli fanúšikovia jeho klubu. UEFA ich obranu neprijala a napokon disciplinárne potrestala turecký klub ďalším zápasom za „zatvorenými dverami“, pokutou 60 000 švajčiarskych frankov a podmienečným vylúčením z európskych pohárov pre nasledujúci ročník.

Z domáceho futbalovej scény by sme dali do pozornosti rozhodnutie Odvolacej komisie SFZ vo veci odvolania FC Spartak Trnava voči rozhodnutiu Disciplinárnej komisie SFZ^[7], ktorým mu bolo za hrubé nešportové správanie ich priaznivcov počas súťažného stretnutia Corgoň ligy (aktuálne Fortuna liga) uložené disciplinárne opatrenie v podobe príkazu uskutočnenia dvoch súťažných stretnutí na domácom štadióne za vylúčenia verejnosti v prvých dvoch stretnutiach jarnej časti sezóny 2013-2014 a zároveň finančná pokuta. FC Spartak Trnava sa obdobne snažil vyviniť dištancovaním sa od označených fanúšikov, konkrétne, že ako klub za nich nezodpovedá, neorganizoval ich výjazd na stretnutie, nezakupoval vstupenky do sektoru hostí a pod.

Odvolacia komisia ich odvolanie zamietla, pričom konštatovala, že odvolateľ neuniesol dôkazné bremeno a okrem iného uviedla, že „Podľa ustálenej disciplinárnej praxe, ale aj podľa čl. 67 bod 1, 2 disciplinárneho poriadku FIFA /Disciplinary code FIFA/, sa za príslušníkov či priaznivcov /fanúšikov/ klubu považujú tí diváci, ktorí sa nachádzajú v sektore hľadiska určenom pre tento klub, pokiaľ sa nepreukáže opak. Je totiž namieste, aby ten, komu sú prejavy priaznivcov /fanúšikov/ v podstate na prospech, niesol aj zvýšené riziko škôd či postihov, ktoré z nich vyplývajú. Navyše, nemožno prehliadať, že práve futbalové kluby majú najviac možností, týmto negatívnym prejavom svojich fanúšikov, sami preventívne čeliť. Opakované hrubé narušenia verejného poriadku v priestoroch športových podujatí vedú SFZ k nekompromisnému postihu takýchto javov“... resp. „...Ide o prísnu objektívnu zodpovednosť za výsledok či škodlivé riziko vzniku závažných škôd na zdraví /psychickom i fyzickom/, živote, na majetku a pod., ktorej sa klub môže zbaviť /liberovať/ len vtedy, ak preukáže, že nešlo o jeho priaznivcov /fanúšikov/.“

Obdobným spôsobom v podstate pravidelne rozhodujú aj Disciplinárne orgány UEFA, pričom oveľa tvrdšími sankciami sú postihované kluby najmä za prejavy rasizmu, antisemitizmu, nedovolené používanie pyrotechniky alebo iných nevhodných prejavov fanúšikov toho – ktorého klubu. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že v rámci rozhodovacej činnosti sa v tomto smere uplatňuje princíp nulovej tolerancie. Máme za to, že je v záujme Slovenského futbalového zväzu, ako členského zväzu UEFA nasledovať nastúpený trend.

Objektívna zodpovednosť klubu za svojho člena resp. hráča prichádza do úvahy najmä pri úmyselných závažných disciplinárnych previneniach, ako je napr. inzultácia rozhodcu hráčom, kedy je možné okrem sankcie samotnému hráčovi uložiť sankciu aj klubu. Inak, nový Disciplinárny poriadok SFZ v rámci štruktúry osobitnej časti umožňuje disciplinárnemu orgánu v prípade uváženia uložiť za každé previnenie jeho člena súčasne sankciu aj klubu.

POSTAVENIE DISCIPLINÁRNYCH KOMISIÍ V RÁMCI SFZ

Disciplinárna komisia je prvostupňovým orgánom zabezpečenia spravodlivosti SFZ, ktorý rozhoduje o porušení povinností vyplývajúcich z normatívneho systému SFZ, rozhodnutí orgánov SFZ a jeho členov, za ktoré ukladá disciplinárne opatrenia^[8]. Z organizačného hľadiska, v rámci systému SFZ pôsobia disciplinárne komisie na troch úrovniach: oblastnej, regionálnej a celoštátnej. Na čele každej komisie je predseda, ktorý zodpovedá za jej činnosť Konferencii oblastného, regionálneho zväzu alebo SFZ^[9]. Vecnú, miestnu príslušnosť či spôsob rozhodovania disciplinárnych komisií upravuje Disciplinárny poriadok SFZ. Disciplinárne konanie je dvojstupňové, pričom o odvolaní rozhoduje odvolacia komisia^[10].

Možno konštatovať, že disciplinárne komisia vystupuje v rámci futbalového hnutia v postavení akéhosi strážcu dodržiavania interných pravidiel. Jej postavenie by sme mohli porovnávať so súdnym exekútorom, nakoľko okrem všeobecnej agendy (postihovanie disciplinárnych previnení) vo vnútri SFZ zabezpečuje výkon už uložených právoplatných rozhodnutí inými orgánmi (Rozhodcovský súd SFZ, Komora pre riešenie sporov) prípadne inými odbornými komisiami SFZ. Svojou rozhodovaciu činnosťou predstavuje v systéme vnútorných orgánov SFZ významný prvok smerujúci k posilneniu stability vo vzájomných vzťahoch medzi jeho jednotlivými členmi a spolu s Komorou SFZ pre riešenie sporov resp. s Rozhodcovským súdom SFZ napomáha napĺňať základné princípy uplatňované v rámci činnosti SFZ.

NOVÁ ÚPRAVA DISCIPLINÁRNEHO KONANIA

Nový disciplinárny poriadok zväzu bol schválený Výkonným výborom Slovenského futbalového zväzu dňa 05.11.2013. S účinnosťou od 1.1.2014 nahradil doterajšiu úpravu disciplinárneho konania v rámci celého futbalového hnutia na území Slovenskej republiky.

Jedným zo základných dôvodov vytvorenia resp. prijatia tejto novej úpravy bolo vytvoriť taký právny dokument, ktorý by svojou štruktúrou a obsahom spĺňal kritéria zákonnej úpravy, pričom by zároveň sprehľadnil jeho celkovú systematiku. Pri koncipovaní jeho štruktúry si autori vzali za vzor priestupkový zákon^[11], predovšetkým z hľadiska jeho štruktúry, nakoľko tento zákon v rámci jedného textu upravuje hmotnoprávne ustanovenia tak všeobecnej ako aj osobitnej povahy, pričom na uvedené plynulo nadväzuje procesná časť upravujúce samotné konanie.

V stručnosti možno uviesť, že nový disciplinárny poriadok sa člení na tri časti, pričom hlavným účelom okrem iného bolo jeho znenie koncipovať tak, aby v ňom boli premietnuté základné priority futbalového hnutia, a to boj proti korupcii, dopingu, match fixing, rasizmu, antisemitizmu, vandalizmu, diváckemu násiliu, prípadne proti zákerným a surovým porušeniam pravidiel hry a pod.

V porovnaní s pôvodným disciplinárnym poriadkom, nová úprava obsahuje celý rad nových disciplinárnych opatrení. Výpočet druhov disciplinárnych opatrení vyplýva predovšetkým z čl. 12 Stanov SFZ, ktorý bol koncipovaný na podklade disciplinárnej úpravy UEFA a FIFA. Niektoré disciplinárne previnenia predstavujú v rámci disciplinárneho konania slovenského futbalového hnutia úplné nóvum, pričom sa domnievame, že bude potrebný určitý čas, aby sa s aplikáciou niektorých druhov disciplinárnych opatrení futbalová verejnosť zoznámila resp. si niektoré „osvojila”. Ide napr. o vylúčenie z reprezentácie, verejnoprospešná činnosť pre futbalové hnutie, SFZ alebo člena SFZ prípadne tzv. finančné disciplinárne opatrenia súvisiace napr. s dotáciami na výstavbu štadiónov. Naproti tomu sú tu tiež disciplinárne opatrenia, ktoré síce v rámci futbalového hnutia už boli, sú známe a v sú praxi aplikované, avšak nanovo sú upravené aj pre prípad disciplinárneho konania. Máme na mysli predovšetkým kontumáciu, vylúčenie zo súťaže či odobratie bodov. V tomto prípade sa jedná o totožné inštitúty, ktoré boli resp. sú ukladané v rámci športovo-technického konania Športovo-technickou komisiou v zmysle ustanovení Súťažného poriadku. Tu je potrebné však poznamenať, že tieto možnosti športovo-technickej komisie zostávajú naďalej zachované, avšak v tomto prípade sa jedná o následok spáchania disciplinárneho previnenia.

Za dôležité považujeme zakotvenie nových skutkových podstát disciplinárnych previnení ako reakciu na požiadavky spoločenskej situácie, konkrétne skutková podstata korupcie, narušenia regulárnosti súťaže, či porušenia povinnosti vyplývajúcej z predpisu alebo rozhodnutia orgánu SFZ alebo jeho člena, kde sa už pripravili podmienky na aplikáciu rozhodnutí Komory SFZ pre riešenie sporov. Nový disciplinárny poriadok komplexne upravuje konanie pred disciplinárnym orgánom – začatie konania, účasť na konaní, podmienky konania, spôsoby rozhodnutia, opravné prostriedky, odvolacie konanie a výkon rozhodnutí. V neposlednom rade by sme spomenuli, že sú definované podmienky aplikácie a uznania disciplinárnych rozhodnutí vydaných orgánmi FIFA, UEFA prípadne iných národných futbalových zväzov v rámci SFZ.

Za významný prvok novej disciplinárnej úpravy považujeme posilnenie princípov spravodlivého procesu pretavené do možnosti previnilca požiadať o odôvodnenie rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, pričom žiadosť oprávneného subjektu musí byť podaná v určenej lehote. Uvedený prvok považujeme za nevyhnutnosť, nakoľko v mnohých prípadoch predmetom rozhodnutia môže byť významný zásah do majetkovej integrity určitej osoby (napr. pozastavenie výkonu športovej činnosti, na ktorú je priamo naviazaná odmena hráča, či priamo sankcia vo forme finančnej pokuty) a je namieste, aby adresát rozhodnutia bol oboznámený tak s dôvodmi rozhodnutia, či s dôvodmi výšky alebo dôvodmi uloženia daného druhu sankcie. Adekvátne zdôvodnenie je fundamentálnym prvkom každého rozhodnutia za účelom predchádzania jeho arbitrárnosti. V neposlednom rade je tiež predpokladom jeho následnej preskúmateľnosti v odvolacom konaní. Odôvodnenie rozhodnutia zároveň posilňuje princíp právnej istoty, kedy disciplinárna komisia v prípade vydania zásadne odlišného rozhodnutia v skutkovo obdobnej veci bude nútená (avšak na žiadosť) tento svoj postup aj náležite ozrejmiť. V neposlednom rade sa tým medzi disciplinárnou komisiou a odvolacou komisiou zabezpečí zvýšenie ich vzájomnej komunikácie na vyššiu odbornú úroveň. Uvedomujeme si však, že najmä na najnižšej oblastnej úrovni, môže hoc aj stručné odôvodňovanie rozhodnutí spôsobovať aplikačné problémy, preto je úlohou SFZ ako garanta a vrcholného orgánu aktívne a pozitívne pôsobiť na jednotlivé komisie, aby bol vyššie uvedený účel disciplinárneho konania dosiahnutý.

VÍZIE DISCIPLINÁRNEHO KONANIA V RÁMCI SFZ

Máme za to, že v najbližšom období bude zásadným cieľom posilniť postavenie disciplinárnej komisie ako nevyhnutného autoritatívneho orgánu zabezpečujúceho spravodlivosť vo vnútri futbalového hnutia a to v podobe kvalifikovanej a odbornej rozhodovacej činnosti. Je potrebné však pritom reagovať na aktuálny spoločenský vývoj, ktorý so sebou prináša zložitejšie disciplinárne kauzy typu korupcie, dopingu resp. match – fixingu. Len kvalitné a odborne zdôvodnené rozhodnutia budú mať nielen preventívny ale aj výchovný účel. V obdobnom zmysle bude nevyhnutné sa náležite vysporiadať s tzv. precedenčnými kauzami, ktoré v určitom smere napomáhajú nastaviť mieru rozhodovacej činnosti pro futuro. V tomto kontexte, Disciplinárna komisia SFZ ako vrchol organizačnej štruktúry disciplinárnych orgánov by mal aktívne vystupovať ako garant zjednocovania rozhodovacej činnosti jednotlivých komisií na všetkých úrovniach SFZ.

Takisto bude nevyhnutné, aby sa SFZ ako subjekt s riadnou právnou subjektivitou v prípadoch, kedy ide o závažnejšie kauzy a konanie pred disciplinárnou komisiou je z vyššie naznačených dôvodov prerušené a zároveň prebieha pred orgánom činným v trestnom konaní, usiloval o postavenie poškodeného v tomto konaní a boli mu priznané všetky na to nadväzujúce práva v zmysle Trestného poriadku, čo v konečnom dôsledku môže výrazne prispieť k spravodlivému rozhodnutiu o disciplinárnej zodpovednosti a adekvátne tak napraviť narušené vzťahy vo vnútri SFZ.

S poukazom na intenzívne práce pri koncipovaní nového zákona o športe a v tej súvislosti posilnenia postavenia športu ako takého v celom spoločenskom systéme, v blízkej budúcnosti očakávame otvorenie diskusie ohľadom úlohy športu resp. konkrétne futbalu v rámci systému verejnej správy. Máme na mysli najmä skutočnosť, že rozhodnutia Disciplinárnej komisie by mohli nadobudnúť vo vzťahu k iným konaniam vyššiu právnu silu a s tým spojené právne následky, na základe čoho by bolo možné uvažovať o aplikácii zásady ne bis in idem alebo o ich prieskume v režime správneho súdnictva. Momentálne však tieto otázky nie sú aktuálne.

Vzhľadom na komplexnosť rozoberanej úpravy máme za to, že by bolo v rámci novelizačných prác týkajúcich sa zákona o športe, vhodné rozpracovať myšlienku spoločného disciplinárneho poriadku^[12], pokiaľ možno pre všetky (prípadne len príbuzné) športové odvetvia.

ZÁVER

Disciplinárne konanie predstavuje imanentnú súčasť systému každej organizácie, každého združenia, pričom ide dôležitý prvok, ktorým sa zabezpečuje vyvodzovanie zodpovednosti za porušenie predpísaných noriem vo vnútri určitej skupiny. Nie je tomu inak ani v rámci futbalového hnutia zastrešeného na území Slovenskej republiky pod hlavičkou Slovenského futbalového zväzu. Nový disciplinárny poriadok bol po Stanovách prijatý v poradí ako druhý predpis v rámci procesu novelizácie právneho systému SFZ. Jeho cieľom bolo nielen zmodernizovať celé konanie reagujúc na aktuálne trendy a požiadavky spoločnosti, ale v neposlednom rade aj zabezpečiť, aby konania vykonávané disciplinárnou komisiou ako orgánom SFZ, dosiahli vyššie kritéria odbornosti a rozhodnutia boli spôsobilé obstáť aj pre prípad ich prieskumu či už vo vnútri futbalového hnutia alebo zo strany súdnej moci. Nová úprava je v neposlednom rade reakciou na zvyšujúcu sa odbornú kvalitu podaní zo strany účastníkov disciplinárneho konania najmä z radov profesionálneho futbalu.

V nadchádzajúcom období stojí pred disciplinárnymi komisiami neľahká úloha v podobe vysporiadania sa pretrvávajúcimi negatívnymi javmi na slovenských štadiónoch, najmä s diváckym násilím, vulgaritou, nedovolenou pyrotechnikov a pod.. Sme presvedčení, že v súčinnosti v ostatnom čase prijatou zákonnou úpravou^[13], je v silách Slovenského futbalového zväzu pripraviť slovenskej futbalovej verejnosti také prostredie, aby sa slušní fanúšikovia cítili na slovenských, nielen prvoligových štadiónoch bezpečne a príjemne.

Progres kvality rozhodnutí vydaných disciplinárnymi komisiami SFZ zvýši taktiež kredit samotného disciplinárneho konania v ponímaní ich adresátmi/účastníkmi tohto konania, ktorí v mnohých prípadoch namiesto buď riadneho bránenia sa voči rozhodnutiu (podaním opravného prostriedku) či rešpektovania jeho účinkov, vytvárajú prostredníctvom médií neprimeraný tlak na rozhodovaciu činnosť disciplinárneho orgánu.