Definujme (ne)definovateľné - profesionálny, poloprofesionálny a amatérsky výkon športovej činnosti

Namiesto úvodu:

Predkladaný príspevok sa nesie v znamení úvah, formulácie myšlienok či postojov, ktoré môžu byť akousi inšpiráciou pre úvahy a vývoj športovo – právnej oblasti v podmienkach Slovenskej republiky. Či už presahy z neho plynúce nájdu uplatnenie, pozitívne či negatívne ohlasy, je otázne. Ak sa ale prinajmenšom stane impulzom k začatiu odborných debát k predkladanej téme, budeme považovať jeho cestu za úspešnú. Nerobí si nárok na správnosť, je iba akýmsi „návrhom“ do diskusie, ktorá nemusí byť v konečnom dôsledku iba akademického charakteru. Aj v prípade, ak by sa táto udiala, a výsledky z nej plynúce by v rozsahu reakcií na predkladaný príspevok nadobúdali negatívny charakter, považovali by jej samotnú existenciu za prejav akéhosi „formovania“ športovoprávnej doktríny Slovenskej republiky, čo by bolo prinajmenšom potešiteľným zistením a pre oblasť športu prínosnou skutočnosťou.

Ulpianus kedysi povedal, že všetci vieme, čo je to šport, ale ak ho máme definovať, nevieme tak učiniť. Okrem toho, v športovo – právnej oblasti Slovenskej republiky prevláda tvrdenie, že šport nemožno deliť na jednotlivé podskupiny vzhľadom na kvalitatívnu a systematickú stránku jeho obsahu.

Platí však uvedené aj pri vykonávaní športovej činnosti? Platí, že nedokážeme definovať profesionálny výkon športovej činnosti, amatérsky výkon športovej činnosti, a akýsi ich hybridný model v podobe poloprofesionálneho výkonu športovej činnosti? Skutočne to urobiť nevieme, alebo je to len problém definičnej snahy a vymedzenia charakteru a znakov činností, ktoré sa pri jednotlivých formách tejto činnosti vyskytujú?

To, že množina športových vzťahov sa realizuje v zložitej vzťahovej štruktúre medzi profesionálnymi hráčmi, športovými klubmi, národnými športovými zväzmi, sponzormi, reklamnými partnermi a nadnárodnými športovými zväzmi je zrejmé z povestnej „logiky veci“.

To, že športy vieme na základe najrôznejších kvalitatívnych kritérií rozdeliť do ešte zložitejšej systematickej štruktúry je taktiež samozrejmé. Avšak, základným delením, ktoré podáva pomocnú ruku pri uvažovaní o systematizácii športu ako takého je jeho delenie na základe kvantity hráčov, ktorí daný šport vykonávajú. Hovoríme o delení športov na kolektívne a na individuálne. Spočiatku jasné kritérium delenia týchto pohybových aktivít tvoriacich v konečnom dôsledku šport ako taký nadobúda problematickejšie kontúry najmä vtedy, ak sa zamyslíme, či samotné pojmy kolektívne/ individuálne športy nemajú s prihliadnutím na aktuálny stav legislatívy nejasný obsah.

Aktuálny stav športového pojmoslovia:

V podmienkach Slovenskej republiky poznáme viacero pojmov, ktorých obsah nám ozrejmujú samotné zákonné pramene. Jedným z nich je tak napríklad zákon o telesnej kultúre č. 288/1997 Z.z, ktorý nám v § 2 okrem iného ponúka definíciu športu pre všetkých, a na druhej strane výkonnostného a vrcholového športu.

• Šport pre všetkých (cháp amatérsky, rekreačný pozn. aut) je rekreačná aktivita uskutočňovaná rôznymi formami telesných cvičení a ďalšími záujmovými pohybovými činnosťami.
• Výkonnostný a vrcholový šport sú činnosti vymedzené pravidlami, osvojené v tréningovom procese, uskutočňované v súťažiach a organizované na zásadách dobrovoľnosti.

Reakciou na pojmy uvedené v tomto zákone je z. č. 300/2008 Z.z o organizácii a podpore športu, ktorý v jednom zo svojich ustanovení hovorí:

Tento zákon upravuje:

a) úlohy v oblasti štátnej podpory vrcholového a výkonnostného športu (ďalej len "šport"), starostlivosti o športové talenty a športovania detí, žiakov a študentov.

Aj napriek skutočnosti, že tieto pojmy sú vysvetlené v zákone o telesnej kultúre, máme za to, že toto zákonné vymedzenie je neuspokojivé a čiastočne problematické. V podmienkach Slovenskej republiky je potrebné vysporiadať sa s pojmami ako profesionálny výkon športovej činnosti, a amatérsky výkon športovej činnosti pri uznaní tvrdenia, že šport^[1] „ako taký“ nemožno deliť na jeho ďalšie podskupiny.

Predpisy FIFA (FéderationInternationale de Football Association):

FIFA v jednom zo svojich dokumentov (Pravidlá upravujúce štatút a prestup hráčov^[2] ) upravuje, koho pre účely svetového futbalu považuje za amatéra, a koho za profesionála.

ŠTATÚT HRÁČOV, Článok 2    

Štatút hráčov: amatéri a profesionálni hráči

• Hráči, ktorí sa zúčastňujú na organizovanom futbale, sú buď amatéri alebo profesionáli.

• Profesionál je hráč, ktorý má písomnú zmluvu s klubom a za svoju futbalovú činnosť poberá viac ako sú efektívne náklady na neho. Všetci ostatní hráči sa považujú za amatérov.

Aj napriek uvedenému, sympaticky jednoduchému vymedzeniu profesionálov a amatérov si myslíme, že definičná snaha a prípadní korektné, na prax reagujúce zákonné uchopenie musí byť v tomto smere deteailnejšie. Aktuálne znenie "FIFA pravidiel" podstatným spôsobom opomína status hráčov, ktorí v "terminológii článku 2" poberajú za výkon futbalovej činnosti (argumentum a contrario) "menej ako efektívne náklady na neho", pričom je podstatnou skutočnosť, že títo nie sú amatérmi. Práve táto skupina hráčov podľa nášho názoru spĺňa predpoklady stať sa skupinou "poloprofesionálnych hráčov" vykonávajúcich výkon poloprofesionálnej športovej činnosti.

Nevieme prekladať? 

Podstatným sa v tejto súvislosti javí názor Mgr. Mareka Majtána, ktorý dlhodobo upozorňuje na skutočnosť, že tento slovenský preklad FIFA pravidiel obsahuje množstvo chýb. 

"Citované ustanovenie "profesionál je hráč, ktorý má písomnú zmluvu s klubom a za svoju futbalovú činnosť poberá viac ako sú efektívne náklady na neho. Všetci ostatní hráči sa považujú za amatérov." Uvedené znenie preloženého textu je jedným z príkladov chybného prekladu, čo spôsobuje, že časť odbornej verejnosti sa snaží mylne definovať náklady klubu na hráča v súvislosti s určením statusu hráča.

Ustanovenie v originálnom znení znie "A professional is a player who has a written contract with a club and is paid more for his footballing activity than the expenses he effectively incurs. All other players are considered to be amateur."

Správny preklad by teda mal znieť "Profesionál je hráč, ktorý má písomnú zmluvu s klubom a za svoju futbalovú činnosť poberá viac, ako sú jeho reálne vynaložené náklady. Všetci ostatní hráči sa považujú za amatérov."

Pri určení statusu hráča teda ide o pomer medzi odmenou hráča a vlastnými nákladmi hráča reálne vynaloženými na jeho futbalovú činnosť a nie o pomer medzi odmenou hráča a nákladmi klubu na hráča. Zároveň je potrebné navrhnúť, aby bol tento zmätočný preklad zo stránky SFZ stiahnutý a nahradený profesionálnym prekladom."

(Ne) sporný pojem šport: 

Aj keď široká verejnosť, odborné publikácie, športové odvetvie ako aj zákon o telesnej kultúre narába s pojmom šport, jeho obsah nie je akademickej, legislatívnej ani športovo právnej obci definične jasný. Ako sme uviedli v predošlých riadkoch, nevyhnutným základom akýchkoľvek definičných snáh „športovej“ povahy je uspokojivá definícia športu, na základe ktorého budú determinované všetky naše neskoršie úvahy o obsahu pojmov profesionálny, amatérsky, ako aj kolektívny či individuálny šport. 

Uspokojivá definícia pojmu šport by mohla znieť nasledovne:

• Za šport sa považuje akákoľvek fyzická aktivita jednej alebo viacerých fyzických osôb, (spojená a podmienená procesom tvorby myšlienky) prejavená v pohybe bez ohľadu na jeho charakter, vykonávaná za účelom dosiahnutia určitého cieľa či už v podobe určitého bodového zisku do „bodovej tabuľky“ referujúcej postavenie aktívneho subjektu v legitímne organizovanej súťaži v jej najrôznejších podobách alebo v podobe zvyšovania fyzickej kondície bez účelu získavania spomenutého bodového zisku^[3].

Delenie športovej činnosti:

Vzhľadom pre potreby tohto príspevku, ale aj vzhľadom na potrebu konkrétnejšieho akademického bádania v samotnej športovej oblasti by sme sa radi zamysleli nad možnosťou deliť športovú činnosť aj na základe iného kritéria, akým je druh športu.^[4] Máme za to, že kvalitatívne vymedziť, rozdeliť a pomenovať jednotlivé typy športovej činnosti sa dá aj na základe nasledujúcich kritérií:

Športová činnosť podľa typológie, obsahovej, vzťahovej a kvalitatívnej stránky jej výkonu:

• profesionálna športová činnosť,
• poloprofesionálna športová činnosť,
• amatérska športová činnosť.

V príspevku sa zaoberáme aj snahou o definovanie ďalších pojmov, na základe obsahu ktorých vieme šport ako taký členiť nasledovne:

Športy podľa početnosti športovcov nevyhnutných na ich praktizovanie:

• kolektívne športy,
• individuálne športy.

V nasledujúcich riadkoch sa pokúsime definovať každý z tohto typu športov. Zastávame názor, že ich korektná, na prax reagujúca definičná snaha stelesnená v konkrétnej definícii, ktorá by bola prípadne zohľadnená do legislatívnej podoby by mohla odstrániť všetky aplikačné nezrovnalosti v športovej oblasti, s ktorou sa mnohokrát stretávame pri aplikácii zákonov upravujúcich športovú oblasť na konkrétne športovo – právne vzťahy.

Na ceste k definovaniu nosných športových zovšeobecnení a pojmov:

Definovať hore opísané typy výkonu športovej činnosti nie je jednoduché. Tak, ako sme to urobili už pred časom pri definovaní pojmu šport, či pri definovaní skutkovej podstaty trestného činu ublíženia na zdraví pri výkone športovej činnosti, prvotnou potrebou je vymedziť, ustáliť sa na dielčích pojmových, kvalitatívnych znakoch danej aktivity, ktorej priemetom má byť konkrétna definícia. Robíme to tak aj v tomto prípade, pričom zohľadňujeme tak akademické, ako aj praktické poznatky poznania daného typu športu ako takého.

Potreba bližšieho definovania vzťahu športovec – športový klub:

Skôr než sa dostaneme k samotným pokusom o definovanie foriem výkonu športovej činnosti, musíme si pre potreby tejto definičnej snahy vyjasniť ich časť, ktorá sa môže v samotných definíciách vyskytovať, a ktorá môže v jej prípadnom nesprávnom znení a chápaní spôsobovať výkladové a aplikačné problémy.

Touto časťou definícií je definičný priemet vzťahu medzi športovcom a športovým klubom. Uvedené nadobúda na dôležitosti, ak si uvedomíme, že práve na základe jeho existencie alebo neexistencie v podobe vzťahu o odplatnom výkone športovej činnosti sa pokúšame vymedziť profesionálny, poloprofesionálny a amatérsky výkon športovej činnosti.

Ak si ale uvedomíme, že každá športujúca osoba je registrovaná za účelom výkonu športovej činnosti či už v jej profesionálnej, poloprofesionálnej alebo amatérskej forme v športovom klube^[5] - dopad tohto faktického stavu je skutočnosť, že táto osoba je taktiež zaregistrovaná v hráčskom registri daného národného, či nadnárodného športového zväzu alebo hnutia. Táto osoba je v spomenutom registri zaregistrovaná ako hráč spomenutého klubu. Z daného vzťahu medzi športovcom a športovým klubom, ktorého je športovec hráčom a taktiež vzťahom medzi hráčom a národným športovým zväzom vyplývajú dokonca isté práva a povinnosti oboch strán uvedených vzťahov, čo len podčiarkuje ich existenciu.

Ak by sa teda v nami poskytnutých definíciách vyskytovala formulácia iba vo forme a znení „bez právneho vzťahu medzi športujúcou osobou a športovým klubom / na základe právneho vzťahu“. Ak aby sme iba na základe tejto formulácie rozlišovali uvedené formy výkonu športovej činnosti, vyvracali by sme tým skutočnosť, že pri každom druhu výkonu športovej činnosti existuje medzi športovcom a športovým klubom hore opísaný (cháp „registračný“) vzťah, a to bez ohľadu na charakter výkonu športovej činnosti športovcom (cháp profesionálny, poloprofesionálny, amatérsky).

To, čo bude ako podstatný element odlišovať profesionálny od poloprofesionálneho alebo amatérskeho výkonu športovej činnosti, je existencia alebo neexistencia vzťahu medzi športovcom a športovým klubom, ktorý je založený na zmluvnom dojednaní^[6] „o odplatnom výkone športovej činnosti.“ Upozorňujeme, že podstatným nebude výška odplaty aj pod prizmou uvedených námietok voči slovenskému prekladu pravidiel FIFA a ich skutočnému zneniu, ale len samotná existencia alebo neexistencia odplatného vzťahu o výkone športovej činnosti. 

Profesionálny – poloprofesionálny - amatérsky výkon športovej činnosti:

1. Profesionálny výkon športovej činnosti:

Vymedziť profesionálny výkon športovej činnosti nadobúda problematickejšie rozmery, nakoľko v sebe musí zahrňovať tak profesionálny výkon športovej činnosti v kolektívnych športoch, ako aj profesionálny výkon športovej činnosti v individuálnych športoch.

Definovať profesionálny výkon športovej činnosti len na základe existencie alebo neexistencie právneho vzťahu o odplatnom výkone športovej činnosti je v tomto prípade pod prizmou nevyhnutného zohľadnenia tak individuálnych profesionálov, ako aj profesionálov kolektívnych športov čiastočne problém. V kolektívnych športoch, pri výkone profesionálnej športovej činnosti športovcom zväčša nie je problém nájsť právny vzťah svojím obsahom hovoriaci o odplatnosti výkonu tejto športovej činnosti medzi športovcom a klubom, pre ktorého športovec športovú činnosť vykonáva. Problém však nastáva v športoch individuálnych, kde individuálny športovec – napríklad profesionálny tenista – nezískava odplatu za výkon športovej činnosti na základe vzťahu o jej odplatnom výkone, ale na základe kvality vykonávanej hry v zápasoch a turnajoch. Iba ak sa uvedené stane skutočnosťou, môže sa výkon športovej činnosti profesionálovi pretaviť do odplaty za výkon športovej činnosti a to v prípade, ak získa „Prize money“^[7], alebo ak vyhrá daný turnaj a získa vypísanú odmenu.

Podotknime, že profesionálny individuálny športovec tu vykonáva športovú činnosť pod svojím vlastným menom, teda nie pre iný subjekt ako je to v prípade profesionála pôsobiaceho na poli kolektívneho športu.

Samozrejme, na to aby napr. profesionálny tenista vôbec mohol nastupovať v týchto turnajoch, musí byť registrovaný v národnom športovom zväze, alebo nadnárodnom športovom zväze.

Kvalitatívne (obsahové) znaky pojmu profesionálny výkon športovej činnosti:

• vykonávanie fyzickej aktivity profesionálnym športovcom,
• dobrovoľnosť výkonu športovej činnosti,
• existencia právneho vzťahu medzi profesionálnym športovcom a iným subjektom,
• odplatnosť výkonu športovej činnosti,
• vykonávanie športovej činnosti v rámci športovej súťaže legitímne organizovanej tretím, nezávislým subjektom,
• existencia pravidiel športu v „kodifikovanej podobe“ subjektom organizujúcim súťaž,
• existencia pravidiel určujúcich podmienky účasti v športovej súťaži [tak športovca (povinná registrácia, splnenie ďalších kumulatívnych podmienok), ako aj subjektu, pre ktorého športovec odplatnú športovú činnosť vykonáva – licenčné a iné podmienky]
• dohľad nad dodržiavaním pravidiel športu pri jeho výkone osobitnou skupinou osôb alebo organizáciou^[8],
• profesionálna pravidelnosť^[9], tréningový proces, periodicita výkonu športovej činnosti,
• organizovanosť výkonu športovej činnosti (tréningové jednotky, zápasy, sústredenia – opakovanie tohto cyklu v sezónnych intervaloch)
• účel: finančná odmena za výkon, ekonomický cieľ, zvyšovanie hodnoty športovca v rámci hráčskeho trhu,
• na účet športového klubu (kolektívne športy) / na účet samotného športovca (individuálne športy – prípadne poloprefesionálne športy). 

Na základe uvedených pojmových znakov a na základe opísaných vzťahov profesionálnych športovcov v kolektívnych a individuálnych športoch máme za to, že definícia profesionálneho výkonu športovej činnosti by mohla znieť nasledovne (podotýkame, že v sebe zahŕňa jednak profesionálny výkon športovej činnosti v kolektívnych športoch na základe právneho vzťahu o odplatnosti výkonu športovej činnosti^[10], a jednak profesionálny výkon športovej činnosti individuálnymi profesionálnymi športovcami, ktorí odplatnosť dosahujú v závislosti od kvality vykonávanej športovej činnosti na „sponzorovaných turnajoch či zápasoch^[11]“

• „Profesionálnym výkonom športovej činnosti je dobrovoľné vykonávanie akejkoľvek periodicky sa opakujúcej fyzickej aktivity sledujúcej športový cieľ, ktorá je osvojená v tréningovom procese profesionálnym športovcom na základe právneho vzťahu o odplatnom výkone športovej činnosti medzi ním a subjektom oprávneným pôsobiť v legitímne organizovanej športovej súťaži^[12], pre ktorého a na účet ktorého profesionálny hráč športovú činnosť vykonáva.“
• „Profesionálnym výkonom športovej činnosti je aj dobrovoľné vykonávanie akejkoľvek periodicky sa opakujúcej fyzickej aktivity sledujúcej športový cieľ a osvojenej v tréningovom procese profesionálnym športovcom na základe vzťahu medzí ním a subjektom registrujúcim hráča^[13], pričom ju športovec vykonáva nezávisle od tohto subjektu, individuálne, na základe vlastných rozhodnutí a procesov, a nemusí ísť o pravidelnú odplatnosť za športový výkon (pod svojím vlastným menom?).“

V nadväznosti na uvedené by sme mohli jednoduchým spôsobom ustanoviť definíciu profesionálneho športovca. Treba skonštatovať, že tento pojem je viac ako často v mnohých akademických, odborných príspevkoch používaný, no doposiaľ sme sa nestretli so snahou o vymedzenie jeho obsahovej stránky. Máme za to, že objektívne akceptovateľná definícia profesionálneho športovca by pod prizmou a rozsahom definície profesionálnej športovej činnosti mohla znieť:

• „Profesionálnym športovcom je osoba vykonávajúca profesionálnu športovú činnosť.“

1.1 Poloprofesionálny výkon športovej činnosti:

Poloprofesionálny výkon športovej činnosti vnímame ako akúsi „medzikategóriu“, ktorá sa môže a nemusí považovať za samostatný druh výkonu športovej činnosti. Je viac ako zrejmé, že nosnými sú profesionálny a amatérsky výkon športovej činnosti, avšak pre akademické potreby sme sa pokúsili vymedziť kvalitatívne znaky, a aj samotnú definíciu tohto typu výkonu športovej činnosti, nakoľko jej výskyt v nielen podmienkach Slovenskej republiky je viac ako bežný^[14]. Ide však iba o predstavu možného definičného uchopenia tohto typu výkonu športovej činnosti, nakoľko už jej samotná forma - poloprofesionálny výkon – nadobúda sporné konzekvencie.

Kvalitatívne (obsahové) znaky pojmu: (odlišné od definičných znakov profesionálneho športu):

• absencia právneho vzťahu o odplatnosti za výkon športovej činnosti medzi športovcom a subjektom, pre ktorý tento vykonáva športovú činnosť,
• zväčša bezodplatnosť výkonu športovej činnosti^[15], prípadne jednorázovosť tejto odplaty,
• na účet športovca (náklady na výkon športovej činnosti).

Problematika amatérskeho športu, ktorej sa budeme venovať v ďalšom texte má širokospektrálne podoby a dopady, nakoľko sa vo svete vyskytujú súťaže amatérov, ktoré majú pravidelný, organizovaný charakter (prvok profesionality), avšak absentuje tu akýkoľvek právny vzťah o odplatnosti za výkon športovej činnosti^[16] medzi športovcom a subjektom, pre ktorý tento športovec športovú činnosť vykonáva.

To však nevylučuje nepravidelný, ba dokonca pravidelný príjem športovca od klubu vo forme odplaty, samozrejme v hodnotách nižších ako sú odplaty profesionálov. Treba podotknúť, že tieto odplaty nie sú nijakým spôsobom právne ukotvené, ide o spôsob vyplácania odplaty „z ruky do ruky“, pričom športovci tým, že nemajú s daným klubom platný právny vzťah, túto odplatu ako príjem ani nezverejňujú a nepriznávajú za účelom odvodových a daňových povinností.

Na základe uvedeného si myslíme, že pre absolútne vyriešenie problematickosti vzťahov tejto športovo – právnej množiny hovoriacej napríklad o „skrytom zamestnávaní“^[17] by bolo namieste uvažovať o legálnom zavedení pojmu poloprofesionálny výkon športovej činnosti, ktorý by mohol na základe hore uvedených definičných znakov niesť nasledujúci obsah:

• „Poloprofesionálnym výkonom športovej činnosti je dobrovoľné vykonávanie akejkoľvek fyzickej aktivity sledujúcej športový cieľ fyzickou osobou bez existencie právneho vzťahu o odplatnom výkone športovej činnosti medzi osobou vykonávajúcou športovú činnosť a subjektom, pre ktorého táto osoba vykonáva športovú činnosť^[18]“, a to v rámci legitímne organizovanej športovej súťaže pri súčasnom poskytovaní iných výhod smerujúcich k vytvoreniu podmienok pre výkon športovej činnosti.“

Obdobne:

• "Poloprofesionálnym športovcom je osoba vykonávajúca poloprofesionálny výkon športovej činnosti."

2. Amatérsky výkon športovej činnosti:

Kvalitatívne (obsahové) znaky pojmu:

• vykonávanie športovej činnosti,
• dobrovoľnosť výkonu športovej činnosti,
• neexistencia vzťahu medzi športovcom a športovým klubom,
• nepravidelnosť^[19], / pravidelnosť (ale nie „profesionálna“^[20])
• účel: zvyšovanie fyzickej kondície, zážitkovosť, 
• neekonomický cieľ,
• amatérsky prvok,
• neexistencia športových pravidiel v „záväznej“ a podobe,
• neexistencia kontroly dodržiavania pravidiel osobitnou osobou prípadne organizáciou. 

Vzhľadom na určite ľahšie definovanie amatérskeho, ako profesionálneho športu máme za to, že definícia amatérskeho výkonu športovej činnosti by mohla znieť nasledovne:

• „Amatérskym výkonom športovej činnosti je dobrovoľné vykonávanie akejkoľvek fyzickej aktivity sledujúcej športový cieľ, a to za účelom zvyšovania fyzickej kondície, fyzického, mentálneho, duševného či iného zážitku bez existencie akéhokoľvek právneho vzťahu o odplatnom výkone športovej činosti medzi športujúcou osobou a iným subjektom.“

Obdobne:

• "Amatérom je osoba vykonávajúca amatérsky výkon športovej činnosti."

Dodatkom a záverom úvah o prínosnosti týchto definičných snáh: v Európe a celom svete aktuálny stav hovoriaci o tom, že profesionálny športovci sú považovaní za zamestnancov v celej šírke výkonu profesionálnej športovej činnosti by nám veľmi jasne a zreteľne pomohla zákonná úprava definujúca profesionálny, poloprofesionálny a amatérsky výkon športovej činnosti. Na jej základe by sme vedeli v konkrétnostiach vytvoriť a zadefinovať jednak jasný a bezproblémový pojem profesionálneho športovca, jednak jeho pracovnoprávnu úpravu. Okrem tohto rozmeru prínosnosti definovania týchto pojmov uveďme, že ak sa právny poriadok zakladá na definične jasných pojmoch a inštitútoch, zabraňujeme tým vzniku situácie, v ktorej musíme výkladovými prostriedkami, kazuistikou a metodológiou vykladať jednotlivé vágne, nejasné pojmy v našom prípade športovo – právnej oblasti.

Záver:

Príspevok mal snahu uvažovať o možnosti kvalitatívneho rozdelenia výkonu športovej činnosti na profesionálny výkon športovej činnosti, poloprofesionálny a amatérsky výkon športovej činnosti. Pokúsil sa taktiež o systematizáciu pojmoslovia športu ako takého. Mnohokrát sa nielen v zákonnej, ale aj akademickej spisbe narába s pojmami ako profesionálny športovec, profesionálny šport, amatérsky šport, no obsah týchto pojmov a názvov nikto nedefinuje, nepopisuje. Na tomto mieste uvádzame, že súhlasíme s doktrínou nemožnosti delenia športu ako takého na jeho ďalšie „profesionálne a neprofesionálne“ formy. Myslíme si však, že načrtnuté delenie je možné učiniť v oblasti výkonu športovej činnosti.

Nejasnosti ohľadne týchto pojmov a inštitútov „športovej oblasti“ nám v budúcnosti môže spôsobovať najmä v legislatívnej oblasti problémy, pričom pri nedostatočnom objasnení obsahu týchto pojmov sa nám môže stať, že sa tieto budú síce nachádzať v zákonoch, ale pri ich aplikovaní budeme narážať na obsahové a aplikačné nezrovnalosti. Ak by sa obsah definícií pod prizmou akýchkoľvek skutočností nedostal priamo do zákonov, bolo by dobré, keby sa nachádzali aspoň v dôvodových správach predmetných zákonov, čo by zlepšovalo metodológiu a výklad týchto pojmov, ktoré by sa v zákonoch nachádzali samostatne.

Predložený príspevok upozorňoval taktiež na vágnosť pojmoslovia športovej oblasti nachádzajúcej sa v dnes účinných zákonných predpisoch, pričom máme za to, že pojmy obsiahnuté v nich v súčasnej podobe už nezodpovedajú požiadavkám moderných právnych poriadkov, zvlášť v podmienkach expandujúceho „športového práva“ ^[21].

Na základe možného rozdelenia výkonu športovej činnosti na profesionálny, amatérsky a akýsi hybridný poloprofesionálny výkon športovej činnosti, ktorý sa však už dnes bezpochyby reálne vyskytuje, sme širokej športovo-právnej verejnosti predostreli našu predstavu o definíciách a pojmových uchopeniach týchto druhov činnosti. Na ceste definovania týchto pojmov sme zvolili cestu tzv. „postupného definovania“, nakoľko naším prvým krokom pri každej definícii bolo najprv preliminovať, vytýčiť, pomenovať a zjednotiť sa na nosných, oporných, obsahových a definičných znakoch jednotlivých typov športových činností. Následne, akýmsi definičným, obsahovým priemetom obsahu týchto znakov do samotných definícií sme sa podujali na ich samotné vymedzenie.

Či sa nám to podarilo uspokojivým spôsobom nechávame na širokú, športovo – právnu obec, isté však je, že aj keď sa tak nestane bude dobré, ak sa tento príspevok stane impulzom k začatiu odborných debát o potrebnosti či nepotrebnosti zavedenia a ustálenia sa na týchto pojmov, hoc nie v tejto, nami predloženej podobe. Akákoľvek reakcia na tento príspevok ako celok, alebo reakcia len na jeho časť bude prejavom a dôkazom, že sa v podmienkach Slovenskej republiky začína formovať doktrína a odborná spisba zaoberajúca sa športovým právom ako komplexným a prierezovým právnym odvetvím, jeho jednotlivým čiastkovým problémom, inštitútom či vzťahom. Bez ohľadu na plošnú zhodu autorov o obsahu týchto dišpút to považujeme za pozitívne znamenie a vyslovujeme nádej, že aj športové právo sa v podmienkach Slovenskej republiky etabluje ako významné a opodstatnené, samostatné právne odvetvie.