Máme tri týždne po voľbách, naplno prepukla koronakríza a podobne ako ostatné rezorty, aj šport je po krk v problémoch – vláda vydala zákaz akýchkoľvek športových podujatí, čo sa dramaticky prejavuje na pozícii klubov a športovcov, najmä profesionálov, pre ktorých je športový výkon živobytím. A samozrejme aj celého servisu okolo nich, od trénerov cez organizátorov, masérov, rolbárov, rozhodcov, biletárov, obchodníkov so športovými potrebami až napríklad aj po športových novinárov, ktorým sa zrazu vytratila drvivá väčšina podujatí, o ktorých dennodenne prinášali správy, rozhovory, reportáže – aj športový kanál RTVS, ktorý mal naštartovať buď v súvislosti s ME vo futbale či olympiádou v Japonsku, sa odkladá na neznámy termín.
Máme tri týždne po voľbách a v normálnom čase, teda nie v čase korony, by sme už vedeli vcelku presne, čo sa bude nachádzať v programovom vyhlásení vlády, v odseku šport, aké budú priority novej vlády, či chce novelizovať zákon o športe, ako sa postaví k novému Fondu na podporu športu a desiatkam miliónov na športovú infraštruktúru, či a kde nájde financie na športové poukazy, ako dorieši konflikt medzi Zákonníkom práce a statusom profesionálov ako SZČO, ako si poradí s novou úlohou zvanou eurofondy v športe ... a ako dorieši mnoho iných čiastočných problémov športovej obce. Rozhovory s ministrom školstva a jeho štátnym tajomníkom pre šport by v tomto čase dokreslili ambície novej koalície – čo chce urobiť a kde na to vziať. Ale...
Máme tri týždne po voľbách a všetko je inak – šport podobne ako kultúra a umenie a cestovný ruch a obchod s inými ako životne dôležitými potrebami je v existenčnom ohrození a koalícia, ktorá sa chystala, že jej kľúčovou témou bude návrat právneho štátu, prečistenie justície, prokuratúry, polície a iných štátnych orgánov od nehodných „našich ľudí“, stojí pred úplne inou paradigmatickou úlohou. Ako vôbec prežiť s čo najmenšími stratami na životoch a majetku a ekonomickom a sociálnom systéme – športový život nevynímajúc, hoci zrejme všetci vedia a mnohí sú s tým zrejme aj dosť uzrozumení, že šport bude kdesi na konci priorít novej vlády. Napriek pochopeniu priorít by bolo vhodné poznamenať, že ľahšie sa kriesi a väčšie šance na návrat k životu má človek (šport) v agónii či kóme ako mŕtvola.
Možno drsná poznámka, ale v podstate ide aj o to, aby po niekoľkých mesiacoch, ak (či keď) ľudstvo zvládne aj tento apokalyptický úder, bolo možné zrušiť zákaz športových podujatí a postupne revitalizovať športové aktivity, ktoré boli každodennou súčasťou života občanov civilizovaných krajín.
Kde teda sme a čo s tým – štátny tajomník pre šport Ivan Husár v rozhovore pre denník Šport vyhlásil niekoľko pozoruhodných poznámok, kde odprezentoval v podstate ekonomické liberálne pozície strany Sloboda a solidarity, determinované pochopením, že je štátnym tajomníkom pre šport a nie pre nezvyšovanie štátneho dlhu.
Z toho dôvodu Ivan Husár osciluje medzi dvoma formuláciami: na jednom okraji spektra je veta „Postihnuté deti, deti v osadách, rozvedené matky s tromi deťmi sú na tom určite horšie ako profesionálni hokejisti“, na druhom zasa postoj „vláda bude riešiť kompenzácie strát a my na sekcii športu zabezpečíme, aby sa na športovcov nezabudlo“.
Niekde medzi týmito mantinelmi sa nachádzajú vyjadrenia typu:
A. Budeme vyzývať zväzy, aby šetrili. Toto zabezpečí aj to viazanie na konkrétne účely... Zabojujeme, aby prostriedky ostali na účtoch, ale to bude celoplošný problém a systém (ad - už pridelené financie zväzom a športovcom).
B. Šport má samozrejme absolútne špecifické postavenie v spoločnosti, ale ak sme doteraz vždy poukazovali na to, že šport je o odolnosti, chrabrosti, vytrvalosti, tak nech sa teraz aj tak prejaví (ad - pozícia športu medzi ostatnými postihnutými odvetviami).
C. Jedna z prvých mojich úloh je pozrieť sa na doterajší systém financovania. Chcem sa pozrieť aj na zmluvu, ktorou dala vláda v decembri 2019 Fondu na podporu športu 60 miliónov eur na výstavbu športovej infraštruktúry (ad - doterajšie financovanie športu).
D. Profesionálny šport na Slovensku má minimálnu šancu existovať, lebo iné sféry skrátka nie sú tak nastavené. V klube môže byt trebárs jeden profík, ostatní amatéri, lebo na viac niet (ad – budúcnosť profesionálneho športu na Slovensku).
E. Veronika Remišová podala v kauze trestné oznámenie. OĽaNO pred voľbami vyhlásili, že preveria všetky pochybnosti o zmluvách. SaS zásadne namietala bezprecedentné navýšenie zmluvy o 24 miliónov eur (ad – platba za Kmotríkov národný štadión).
Podstata je nepochybná a bude to znieť drsne, zrejme aj nespochybniteľná – zásahy na revitalizáciu športu sa budú bytostne podobať zásahom na revitalizáciu iných odvetví. Na tom, ako by mohli vyzerať špecifické opatrenia v oblasti športu, by sa mohli podieľať aj najlepšie právnické a ekonomické mozgy športovej obce – vzájomná komunikácia je nevyhnutná.
Sedem v nedeľu oznámených opatrení prvej pomoci sa totiž športu týka len čiastočne (najviac zrejme prvé a druhé opatrenie - I. Štát preplatí 80 percent platu zamestnanca tým firmám, ktorých prevádzky sú alebo boli povinne uzavreté. II. Príspevky pre živnostníkov a zamestnancov vo firmách, ktoré zaznamenali pokles tržieb, sa budú odvíjať od toho, ako výrazne boli zasiahnuté.)
Podľa Milana Krajniaka, ministra práce, rodiny a sociálnych vecí, „nikto by počas tejto krízy nemal prísť o svoje príjmy“. Ivan Husár zasa na otázku, či budú straty vzniknuté zákazom športových podujatí nejakým spôsobom kompenzované štátom, keďže zo strany štátu prišlo rozhodnutie o zákaze športových podujatí a táto vláda akceptuje princíp, že bude nejakým spôsobom kompenzovať jej rozhodnutím vzniknuté straty, odpovedal: „Presne tak, ako majiteľovi cukrárne. Vláda to riešiť bude a my na sekcii zabezpečíme, aby sa na športovcov nezabudlo.“
Sme v štartovacích blokoch, načim sa dohodnúť, akým smerom vyštartujeme a s akou taktikou.
RÓBERT KOTIAN
