Základná otázka znie: Ak o zákaze športových podujatí a de facto ukončení činnosti športových klubov rozhodol štát, nemal by sa podieľať aj na akejsi náhrade strát, ktoré športovým klubom vznikli zákazom organizovať a usporadúvať hromadné športové podujatia?
S tým súhlasím, a preto je na mieste, ak štát rozbehol projekt prvej pomoci zamestnávateľom a SZČO, mal by v týchto krokoch pokračovať a pamätať aj na ďalšie skupiny špecifických zamestnávateľov, akými sú napríklad aj športové kluby. Ak je športový klub zamestnávateľom, ktorí musel dočasne ukončiť činnosť a nemôže organizovať športové podujatia a jeho zamestnanci ostali „bez práce“ kvôli prekážkam na strane zamestnávateľa, alebo ak klubu poklesli tržby za organizovanie podujatí a teda výkon činnosti, mal by patriť do skupiny zamestnávateľov, pre ktorých štát spustil možnosť čerpať príspevky na podporu zamestnanosti. Niektoré športové kluby, ktoré zamestnávajú profesionálnych športovcov na základe zmluvy o výkone profesionálneho športu, sa v podpore nájsť vedia, rovnako v prípade, ak zamestnávajú športových odborníkov na základe pracovnoprávneho vzťahu.
Bol zákaz športových podujatí dôvodom na to, aby kluby mohli s okamžitou platnosťou rušiť zmluvy s profesionálnymi hráčmi?
Toto si nemyslím. Naopak, ak je klub právnickou osobou, teda obchodnou spoločnosťou alebo občianskym združením a zaviazal by sa udržať zamestnancov, teda profesionálnych športovcov na základe zmluvy o výkone profesionálneho športu, mohol sa uchádzať o príspevok na mzdu týchto športovcov.
Nebolo zrušenie zmlúv s profesionálnymi hráčmi dôvodom na to, aby sa na kluby nevzťahovala pomoc štátu? Prvý príspevok balíčka prvej pomoci bol určený na udržanie pracovného miesta pre zamestnávateľov, ktorí mali povinnosť prerušenia alebo obmedzenia svojej prevádzkovej činnosti a udržia pracovné miesta.
Príspevky, ktorých poskytovanie štát v týchto dňoch spustil, sa delia na dve skupiny. V tej prvej môžu podporu čerpať zamestnávatelia, ktorých prevádzky museli byť zatvorené od 13.marca 2020 nariadením ÚVZ, a tam patria aj telovýchovno-športové zariadenia, zariadenia starostlivosti o ľudské telo, prevádzky voľnočasového charakteru či zariadenia na rekondičné pobyty. V druhej skupine sú zamestnávatelia, ktorí nemuseli zatvoriť svoje prevádzky, ale v súvislosti s mimoriadnou situáciou im klesli tržby. V marci minimálne o 10 percent, od apríla to bude minimálne o 20 percent. Ak by sa klub ihneď nezľakol, nedal výpovede a necelý mesiac počkal, po splnení podmienok by mohol čerpať finančnú pomoc od štátu. Samozrejme, asi nie každý, ale určitá skupina športových klubov by nárok na príspevok mala.
Druhá základná otázka znie - týka sa prijatý tzv. balíček prvej pomoci aj športových klubov a profesionálnych športovcov? Ak nie, prečo?
Áno, balíček prvej pomoci sa týka aj športových klubov, aj SZČO. Samozrejme, nie úplne všetkých. Ako som už spomenula, športový klub, ktorý je právnickou osobou, okrem subjektov verejnej správy, má nárok buď na preplatenie 80 percent z vyplatenej priemernej mzdy zamestnancov, alebo nárok na príspevok podľa poklesu tržieb. Do tejto skupiny patria aj obchodné spoločnosti, aj občianske združenia ako športové organizácie. Okrem toho, že zamestnávateľ nemôže byť subjektom verejnej správy, zamestnanec musí mať uzatvorený pracovný pomer, nie dohodu mimo pracovného pomeru, na dohodárov sa príspevky nevzťahujú.
Čo sa týka SZČO, ak ide o športovca alebo športového odborníka s príjmami podľa § 6 ods. 2 písm. e), ten sa po splnení podmienok môže uchádzať o príspevok z titulu poklesu tržieb. Musí to byť SZČO, ktorá vznikla najneskôr 1. februára 2020, a musí byť buď povinne nemocensky poistená, alebo je ešte v tzv. odvodových prázdninách, to znamená, že začala vykonávať činnosť v roku 2019 a povinnosť platiť odvody jej vznikne až po podaní daňového priznania za rok 2019.
Obidve skupiny záujemcov o príspevok v čestnom prehlásení, ktoré je súčasťou žiadosti, vyhlasujú, že majú splnené záväzky, nie sú podnikom v ťažkostiach, nie sú v konkurze ani likvidácii, majú vyplatené záväzky voči zamestnancom.
Odlišuje sa pozícia športových klubov od pozície malých a stredných podnikateľov?
Nie, pokiaľ sú právnickou osobou a nie subjektom verejnej správy, tak sa ich pozícia neodlišuje od pozície iných zamestnávateľov.
Odlišuje sa pozícia profesionálnych športovcov od pozície zamestnancov firiem a ostatných SZČO?
Nie, pre profesionálnych športovcov s príjmami podľa § 6, teda z podnikania, sa ich pozícia nijakým spôsobom neodlišuje od postavenia a nárokov iných SZČO. Rovnako, pokiaľ vykonávajú svoju činnosť na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu, sú v rovnakom postavení ako zamestnanci.
Ak sa balíček týka aj športových klubov, na akú podporu majú nárok?
Obidva balíčky sa týkajú aj športových klubov. Prvý, ak museli zatvoriť prevádzku a platiť náhradu mzdy zamestnancom, a druhý v prípade, ak im z titulu mimoriadnych opatrení poklesli tržby. Aj športový klub, ktorý je napríklad občianskym združením a má viaczdrojové financovanie, pričom jeden zo zdrojov príjmov je príjem z hlavnej činnosti, teda podpory a rozvoja športu, alebo organizovania športových podujatí, vie preukázať, že mu poklesli príjmy/tržby z jeho činnosti a uchádzať sa o príspevok.
Ak sa teda balíček týka aj športových klubov, odlišuje sa pozícia profesionálnych športovcov v pozícii ich zamestnancov a v pozícii SZČO?
Áno, pokiaľ sú profesionálni športovci v pozícii zamestnancov, klub ako zamestnávateľ vie žiadať o príspevok, ktorý by čiastočne refundoval náklady na vyplatené náhrady zamestnancom, a pokiaľ je profesionálny športovec v postavení SZČO, vie si žiadať príspevok on sám, ako SZČO z titulu poklesu tržieb.
Na akú podporu majú nárok profesionálni športovci v pozícii zamestnancov?
Zamestnanci ako takí nárok na príspevok nemajú, nárok na príspevok má klub, pokiaľ im vyplácal náhradu mzdy.