FAQ00423 - 13. Existuje nejaký zoznam špecializovaných športových činností (ako bol doteraz, napr. aerobik, fitnes, jóga, pilates, atď) alebo už je iba zoznam uz...
19.3.2021
Znenie ustanovení právnych dokumentov medzinárodného, európskeho a vnútroštátneho práva, v ktorých je vyjadrený zákaz dvojitého postihu za ten istý skutok (čin).
Judikatúra súdov SR, ČR, EÚ a ESĽP k téme "ne bis in idem" (odkaz na inú stránku)
Internetové stránky s obsahom k téme "ne bis in idem" (odkazy na články, literatúru a iné)
Prednosť práva EÚ a medzinárodných zmlúv pred právnymi predpismi SR (odkaz na inú stránku)
Článok 4: Právo nebyť opakovane súdený alebo trestaný
1. Nikoho nemožno stíhať alebo potrestať v trestnom konaní podliehajúcom právomoci toho istého štátu za trestný čin, za ktorý už bol oslobodený alebo odsúdený konečným rozsudkom podľa zákona a trestného poriadku tohto štátu.
2. Ustanovenia predchádzajúceho odseku nie sú na prekážku obnove konania podľa zákona a trestného poriadku príslušného štátu, ak nové alebo novoodhalené skutočnosti alebo podstatná chyba v predchádzajúcom konaní mohli ovplyvniť rozhodovanie vo veci.
3. Od tohto článku nemožno odstúpiť podľa článku 15 Dohovoru.
KAPITOLA 3 - ZÁKAZ DVOJITÉHO TRESTU
Článok 54
Osoba právoplatne odsúdená jednou zo zmluvných strán nesmie byť pre ten istý čin stíhaná inou zmluvnou stranou, a to za predpokladu, že v prípade odsúdenia bol trest už odpykaný alebo sa práve odpykáva alebo podľa práva štátu, v ktorom bol rozsudok vynesený, už nemôže byť vykonaný.
Article 54
A person whose trial has been finally disposed of in one Contracting Party may not be prosecuted in another Contracting Party for the same acts provided that, if a penalty has been imposed, it has been enforced, is actually in the process of being enforced or can no longer be enforced under the laws of the sentencing Contracting Party.
Článok 55
1. Pri ratifikácii, prijatí alebo schválení tohto dohovoru môže jedna zmluvná strana prehlásiť, že v jednom alebo v niekoľkých nižšie uvedených prípadoch nie je viazaná článkom 54:
a) keď predmetom rozsudku vynesenom v zahraničí bol čin celkom alebo čiastočne spáchaný na tamojšom území; táto výnimka však neplatí v poslednom prípade, ak bol čin spáchaný čiastočne na území tej zmluvnej strany, na ktorej bol rozsudok vynesený;
b) keď predmetom rozsudku vynesenom v zahraničí je čin zameraný proti bezpečnosti štátu alebo iným rovnako podstatným záujmom tejto zmluvnej strany;
c) keď predmetom rozsudku vyneseného v zahraničí je čin, ktorý spáchal pracovník tejto zmluvnej strany a porušil týmto činom svoje služobné povinnosti.
2. Zmluvná strana, ktorá urobí takéto prehlásenie týkajúce sa výnimiek obsiahnutých v ods. 1 písmeno b), označí druhy trestných činov, na ktoré by sa mohli tieto výnimky vzťahovať.
3. Zmluvná strana môže takéto prehlásenie týkajúce sa jednej alebo niekoľkých výnimiek obsiahnutých v ods. 1 vziať kedykoľvek späť.
4. Nemožno uplatniť výnimky, ktoré boli predmetom prehlásenia podľa ods. 1, ak dotyčná zmluvná strana požiada inú zmluvnú stranu o stíhanie toho istého činu alebo vysloví súhlas s vydaním dotyčnej osoby.
Článok 56
Ak obnoví jedna zmluvná strana stíhanie proti osobe, ktorá bola druhou zmluvnou stranou pre ten istý čin právoplatne odsúdená, bude každé odňatie slobody za tento čin odpykané na území druhej zmluvnej strany odpočítané od trestu, ktorý má byť prípadne vymeraný. Pokiaľ to vnútroštátne právo dovoľuje, budú zohľadnené tiež iné sankcie ako tresty obmedzujúce slobodu, pokiaľ už boli vykonané.
Článok 57
1. Ak nie je určitá osoba obvinená z trestného činu na území jednej zmluvnej strany a príslušné úrady tejto zmluvnej strany majú dôvod k predpokladu, že toto obvinenie sa týka toho istého činu, za ktorý bola dotyčná osoba už právoplatne odsúdená na území inej zmluvnej strany, požiadajú tieto úrady v prípade, že to uznajú za potrebné, o vecné informácie príslušné úrady tej zmluvnej strany, na území ktorej bolo rozhodnutie vynesené.
2. Vyžiadané informácie musia byť čo najskôr oznámené a zohľadnené pri rozhodovaní o pokračovaní konania.
3. Každá zmluvná strana určí pri ratifikácii, prijatí alebo schválení tejto dohody úrady, ktoré sú oprávnené žiadať informácie podľa tohto článku alebo takéto informácie prijímať.
Článok 58
Vyššie uvedené ustanovenia nie sú v rozpore s používaním ďalších ustanovení vnútroštátneho práva o zákaze dvojitého trestu v súvislosti so súdnymi výnosmi vydanými v zahraničí.
Článok 50
Právo nebyť stíhaný alebo potrestaný v trestnom konaní dvakrát za ten istý trestný čin
Nikoho nemožno stíhať alebo potrestať v trestnom konaní za trestný čin, za ktorý už bol v rámci Únie oslobodený alebo odsúdený konečným rozsudkom v súlade so zákonom.
článok 50(5) Nikoho nemožno trestne stíhať za čin, za ktorý bol už právoplatne odsúdený alebo oslobodený spod obžaloby. Táto zásada nevylučuje uplatnenie mimoriadnych opravných prostriedkov v súlade so zákonom.
§ 9 (Neprípustnosť trestného stíhania)
(1) Trestné stíhanie nemožno začať, a ak už bolo začaté, nemožno v ňom pokračovať a musí byť zastavené,a) ...e) ak ide o osobu, proti ktorej sa skoršie stíhanie pre ten istý skutok skončilo právoplatným rozsudkom súdu alebo bolo právoplatne zastavené, podmienečne zastavené a obvinený sa osvedčil alebo skončilo schválením zmieru a zastavením trestného stíhania, ak rozhodnutie nebolo v predpísanom konaní zrušené,
f) ..., alebo
g) ak tak ustanovuje medzinárodná zmluva.
(2) Ak sa týka dôvod uvedený v odseku 1 len niektorého z čiastkových útokov pokračovacieho trestného činu, nebráni to, aby sa vo zvyšnej časti takého činu viedlo trestné stíhanie.
(3) V trestnom stíhaní, ktoré bolo zastavené z dôvodu uvedeného v odseku 1 písm. a), sa však pokračuje, ak vyhlási obvinený do troch dní odvtedy, čo mu bolo uznesenie o zastavení trestného stíhania oznámené, že na prejednaní veci trvá. O tom treba obvineného poučiť.
(1) Prokurátor zastaví trestné stíhanie, ak
a) ...
d) je trestné stíhanie neprípustné podľa § 9,
e) ...
(2) Prokurátor môže (!!!) zastaviť trestné stíhanie, ak
a) ...
b) o skutku obvineného bolo už právoplatne rozhodnuté disciplinárne alebo kárne iným orgánom, cudzozemským súdom alebo orgánom príslušným na konanie o priestupku alebo inom správnom delikte a toto rozhodnutie možno považovať za dostačujúce.
Fakultatívnosť dôvodu na zastavenie trestného stíhania podľa § 215 odsek 2 písmeno b)Trestného poriadku je v rozpore so zásadoune bis in idem. Výnimkou je rozhodnutie o skutku cudzozemským súdom/orgánom (štát mimo EÚ), ktoré netvorí prekážku rozhodnutej veci.
Trestné stíhanie pri dodržaní zásady ne bis in idem musí byť zastavené pri naplnení predpokladov uvedených v ust. § 215 odsek 2 písmeno b) Trestného poriadku, resp. existujúce meritórne rozhodnutie o skutku (voči konkrétnej osobe) musí byť zrušené, aby o tom istom (totožnom) skutku mohlo byť rozhodnuté v trestnom konaní (vo vzťahu k tej istej osobe).
Poznámka JUDr. Ondrejovej:
Zásada ne bis in idem sa podľa nášho Trestného poriadku aj podľa Európskeho dohovoru o ľudských právach vzťahuje len na vnútroštátny právny priestor.
Právo EÚ (článok 54 Shengenského vykonávacieho dohovoru a článok 50 Charty základných práv EÚ) rozširuje pôsobnosť uvedenej zásady aj na ostatné členské štáty EÚ.
Vo vzťahu k nečlenským štátom (ich cudzozemským rozhodnutiam) sa táto zásada neuplatňuje.
Chcelo by to asi inú právnu úpravu, ale ustanovenie § 215 ods. 2 písm. b) Tr. por. nie je výslovne v rozpore so zásadou ne bis in idem.
Tam, kde platí zásada ne bis in idem sa neuplatní ustanovenie § 215, ale ustanovenie § 9 ods. 1 písm. e) alebo g) Tr. por. písm. e) ak už bol páchateľ postihnutý vnútroštatnými orgánmi a písm. g) ak bol postihnutý orgánmi členského štátu EÚ.
§ 516 (Podmienky uznania)(1) Cudzie rozhodnutie sa uzná na území Slovenskej republiky, ak
a) medzinárodná zmluva obsahuje možnosť alebo povinnosť uznávania alebo výkonu cudzích rozhodnutí,
b) v odsudzujúcom štáte je právoplatné alebo ak tam proti nemu už nemožno podať riadny opravný prostriedok,
c) čin, pre ktorý bol trest uložený, je trestným činom podľa právneho poriadku odsudzujúceho štátu aj podľa právneho poriadku Slovenskej republiky,
d) rozhodnutie bolo vydané v konaní, ktoré zodpovedá zásadám obsiahnutým v článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
e) osoba nebola odsúdená pre trestný čin, ktorý má výlučne politický alebo vojenský charakter,
f) výkon trestu nie je podľa právneho poriadku Slovenskej republiky premlčaný,
g) osoba nebola pre tento skutok už odsúdená slovenským súdom,
h) nebolo na území Slovenskej republiky uznané cudzie rozhodnutie iného štátu voči tej istej osobe pre ten istý skutok, a
i) uznanie neodporuje záujmom chráneným ustanovením § 481.
(4) Ak dožadujúci štát odvolá svoju žiadosť o prevzatie trestnej veci z dôvodu, že bude sám v trestnej veci pokračovať, slovenské orgány strácajú právomoc pokračovať v trestnom konaní.
(4) Ak dožiadaný štát rozhodol, že preberá trestné konanie, nemožno na území Slovenskej republiky pokračovať v trestnom stíhaní obvineného pre trestný čin, pre ktorý bolo trestné konanie odovzdané, alebo nariadiť výkon trestu uloženého pre trestný čin, pre ktorý bolo trestné konanie odovzdané.
(5) Slovenské orgány môžu v trestnom stíhaní pokračovať alebo nariadiť výkon trestu, ak dožiadaný štát
a) oznámi, že vo veci nebude konať,
b) dodatočne odvolá svoje rozhodnutie o prevzatí trestného konania, alebo
c) oznámi, že v konaní nebude pokračovať.
§ 71 (Postúpenie veci)
Správny orgán postúpi vec
a) prokurátorovi alebo orgánu Policajného zboru, ak skutočnosti nasvedčujú, že ide o trestný čin,
b) orgánu príslušnému podľa osobitného právneho predpisu 3) na prejednanie skutku osoby uvedenej v § 10 ods. 1,
c) správnemu orgánu príslušnému na prejednanie skutku, ktorý je iným správnym deliktom než priestupkom.
Zásada ne bis in idem je premietnutá aj do právnej úpravy disciplinárnych konaní, viď napr.: § 194 a 209 zákona č. 154/2001 Z.z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry§ 76 (Zastavenie konania)
(1) Správny orgán konanie o priestupku zastaví, ak sa v ňom zistí, že
a) skutok, o ktorom sa koná, sa nestal alebo nie je priestupkom,
b) skutok nespáchal obvinený z priestupku,
c) spáchanie skutku, o ktorom sa koná, nebolo obvinenému z priestupku preukázané,
d) obvinený z priestupku požíva podľa medzinárodného práva alebo podľa zákona výsady a imunity,
e) obvinený z priestupku v čase spáchania priestupku nedovŕšil pätnásty rok svojho veku alebo trpel duševnou poruchou, pre ktorú nemohol rozpoznať, že svojím konaním porušuje alebo ohrozuje záujmy chránené zákonom, alebo ovládať svoje konanie,
f) zodpovednosť za priestupok zanikla,
g) o skutku už bolo právoplatne rozhodnuté správnym orgánom alebo orgánom činným v trestnom konaní,
h) za priestupok bola uložená bloková pokuta,
ch) o skutku už bolo rozhodnuté v disciplinárnom alebo kárnom konaní a toto rozhodnutie sa považuje za postačujúce,
i) obvinený z priestupku zomrel,
j) navrhovateľ vzal svoj návrh na začatie konania späť alebo sa nedostavil na ústne pojednávanie bez náležitého ospravedlnenia alebo bez dôležitého dôvodu, hoci bol riadne a včas predvolaný,
k) v konaní o urážke na cti došlo ku zmieru,
l) vec bola postúpená podľa § 71 po začatí konania.
§ 94 (Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia)
Správny orgán svoje právoplatné rozhodnutie o priestupku zruší, ak zistí, že osoba, ktorá bola uznaná vinnou z priestupku, bola za ten istý skutok súdom právoplatne odsúdená alebo bola obvinenia zbavená. Táto osoba má nárok na vrátenie sumy, ktorú už zaplatila na úhradu pokuty a trov konania.
(1) Disciplinárne konanie nemožno začať, a ak už bolo začaté, nemožno v ňom pokračovať a musí byť zastavené, ak
a) tomu bráni amnestia udelená vládou Slovenskej republiky,
b) zanikla disciplinárna zodpovednosť prokurátora,
c) zanikol služobný pomer prokurátora; ak je prokurátor disciplinárne stíhaný za konanie uvedené v § 187 písm. b), disciplinárna komisia postúpi vec orgánu príslušnému na prejednanie takého konania,
d) disciplinárne konanie je podmienené súhlasom poškodeného, jeho zástupcu alebo opatrovníka a súhlas nebol daný alebo bol vzatý späť, alebo
e) skoršie disciplinárne konanie pre ten istý skutok, alebo skoršie konanie o priestupku alebo inom správnom delikte pre ten istý skutok sa skončilo právoplatným rozhodnutím, alebo bolo právoplatne zastavené a rozhodnutie vydané v skoršom konaní nebolo zrušené.
§ 209 (Rozhodnutie disciplinárnej komisie)
Disciplinárna komisia zastaví disciplinárne konanie, ak
a) je nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa vedie disciplinárne konanie,
b) skutok, pre ktorý sa vedie disciplinárne konanie, nie je disciplinárnym previnením alebo konaním uvedeným v § 187 písm. b),
c) prokurátor bol právoplatne odsúdený za trestný čin z nedbanlivosti a tento trestný čin nebol spáchaný v súvislosti s výkonom funkcie prokurátora,
d) disciplinárne konanie sa stalo neprípustným,
e) to ustanovuje tento zákon.
1.1.2024
18.2.2024
1.3.2022
4.6.2021
30.5.2021
22.4.2021
1.3.2021
19.3.2021
23.10.2019
23.10.2019
19.3.2021
19.3.2021
23.10.2019
19.3.2021
23.10.2019