Ešte raz a inak k problému odvodov profesionálnych športovcov - zamestnancov

Na úvod: 

Na základe intenzívnej diskusie so zástupcami profesionálnych klubov o kritickom probléme súvisiacom s blížiacim sa plným odvodovým zaťažením profesionálnych klubov kolektívnych športov ako zamestnávateľov profesionálnych športovcov (od 1.1.2019) prinášame ďalšie informácie a ponúkame možnosť zapojiť sa do konštruktívnej vecnej diskusie, ktorej výsledkom by mala byť podpora vyvážených alternatív riešenia problému odvodov, ktoré pomôžu slovenskému profesionálnemu športu aspoň prežiť, ak už nie rásť a rozvíjať sa.

Základné východisko je, že slovenské kluby, v ktorých pôsobia profesionálni športovci sú už aj v súčasných podmienkach dlhodobo stratové a iba s ťažkosťami a významnými pravidelnými finančnými injekciami spoločníkov/ akcionárov klubov dokážu prežiť a konkurovať klubom v susedných krajinách. 

Profesionálne kluby vs. plnenie verejného záujmu v športe 

Vzhľadom na to, že slovenské profesionálne kluby sa významne podieľajú aj na plnení verejného záujmu v športe

• jednak tým, že sa v nich dlhodobo pripravujú aj slovenskí reprezentanti, resp. reprezentantky a to či už v kategóriách mládeže alebo v kategórii dospelých, 
• ako aj tým, že každý klub sa stará o 200 až 500 detí a talentovaných športovcov, vytvára vzory a motiváciu športovať pre ďalšie a ďalšie deti,

je potrebné veľmi citlivo, no zároveň urgentne vyriešiť problém odvodového zaťaženia klubov ako zamestnávateľov profesionálnych športovcov kolektívnych športov, ktorý bol v roku 2016 prechodným ustanovením v zákone o sociálnom poistení iba “odložený” o 3 roky.

Oddialenie problému v podobe tzv. “odvodových prázdnin” síce nezvýšilo klubom náklady, avšak na druhej strane to znamenalo, že profesionálni športovci - zamestnanci sa na 3 roky dostali mimo sociálny systém, ak si neplatili sociálne odvody sami dobrovoľne, čo zrejme učinil máloktorý profesionálny športovec - zamestnanec, ak sa vôbec taký športovec nájde.

Čo to znamená, že profesionálni športovci - zamestnanci sa na 3 roky (od 1.1.2016) dostali mimo sociálny systém?

Keďže sa za profesionálnych športovcov - zamestnancov 3 roky neboli platené sociálne odvody:

• 3 roky nemohli dostávať nemocenskú pri PN-ke, 
• 3 roky nie sú úrazovo poistený (ako zamestnanci),
• ak by v tomto období otehotnela športovkyňa nemala by nárok na materský príspevok,
• po strate zamestnania v tomto období nemali nárok na podporu v nezamestnanosti,
• v prípade konkurzu/bankrotu klubu, športovec v tomto období nemal nárok na dávku garančného poistenia,
• 3 roky sa im nezapočítavajú do odpracovaných rokov, 
• 3 roky sa im nezohľadnia pri výpočte starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku.

Ako ďalej, aby výsledok bol vyvážený ku všetkým dotknutým záujmovým skupinám vrátane štátu a očakávaniam jeho občanov?

Tento neželaný nepovažujem za vhodné/rozumné ďalej predlžovať, nie je to fér k slovenským profesionálnym športovcom, no zároveň je zrejmé, že platenie odvodov v plnej výške by ekonomiku beztak stratových slovenských profesionálnych klubov futbalu, hokeja, basketbalu, hádzanej a volejbalu vážne poškodilo a mnohé sa v tomto období rozhodujú o (ne)prihlásení do budúceho ročníka majstrovskej súťaže či dokonca uvažujú o ukončení činnosti klubu.

Preto sa javí byť vhodné, rozumné a primerané pripraviť a predložiť na rokovanie NR SR pozmeňovací návrh k novele zákona o sociálnom poistení, ktorý by priniesol vecné riešenie problému profesionálnych klubov kolektívnych športov, hoci prechodného charakteru, ktoré však bude vyvážené a prijateľné pre všetky dotknuté záujmové skupiny, ako aj pre štát a jeho občanov, t. j. nie iba ďalšie posunutie prechodného obdobia “odvodových prázdnin”.

V danej situácii sa javí byť potrebné pripraviť a po diskusii so športovcami, ich klubmi a zväzmi, politikmi a odborníkmi štátu na tému sociálnych odvodov, navrhnúť a schváliť také riešenie, ktoré bude znamenať, že profesionálni športovci - zamestnanci sa stanú súčasťou sociálneho systému Slovenskej republiky, hoci v špeciálnom režime a to až do času, kým profesionálne kluby nebudú ekonomicky pripravené na to, aby mohli platiť za svojich športovcov, ktorých zamestnávajú, plné zdravotné a sociálne odvody.

Slovenský profesionálny klubový a reprezentačný šport z pohľadu dane a odvodov - návrhy možných riešení

• PŠ získava kompenzáciu za sociálne a zdravotné poistenie len do výšky minimálnej mzdy (výpočet dôchodku, nemocenská atď.)
  Poznámka: Možnosť komerčného pripoistenia PŠ zo strany klubu, resp. PŠ
  
  ALTERNATÍVA 2:
  PŠ a klub (zamestnávateľ) platí odvody na zdravotné a sociálne poistenie do výšky maximálneho vymeriavacieho základu, čo je minimálna mzda (480 EUR v roku 2018).
  Úrazové a garančné poistenie platí PŠ z celkového príjmu (1,05%)

• PŠ a klub platí len do výšky max. vymeriavacieho základu (minimálna mzda), nie z celkového príjmu. V prípade roku 2018 to predstavuje zvýšenie:

• zvýšenie nákladov pre klub, resp. PŠ o cca 230,- EUR/mesiac, čo z pohľadu roka znamená zvýšenie o 2.760,- EUR na jedného PŠ
• PŠ získava kompenzáciu za sociálne a zdravotné poistenie len do výšky minimálnej mzdy (výpočet dôchodku, nemocenská atď.)
  Poznámka: tak ako pri alternatíve 1 možnosť komerčného pripoistenia PŠ

• úrazové poistenie člena športovej reprezentácie SR počas jeho účasti na podujatí, na ktoré bol nominovaný národným športovým zväzom alebo národnou športovou organizáciou (napr. SOV, SPV) znáša štát 
• športová reprezentácia SR = “iný úkon vo všeobecnom záujme” (§ 29 ods. 7 ZoŠ)